Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-93-2010.pdf
PDF · 117.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1T/93/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Pavloviča a členov senátu - prísediacich I. A. M. D. H., v trestnej veci obžalovaných 1) K. I., J.. XX.XX.XXXX I. S., M. X) V. K.H., J.. XXX.XX.XXXX I. S., trestne stíhaných pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon") spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 17. decembra 2014 t a k t o
rozhodol:
Obžalovaní 1. K. I. Í. Y. D. H., J.. XX.XX.XXXX I. S., Y. G. S., X.N. XXX/X, na slobode, 2. V. K. Q. X. Á. H., J.. XX.XX.XXXX I. S., Y. G. S., O. Š. XXX/X, na slobode, s ú v i n n í, ž e dňa 11.08.2008 v čase od 19.30 do 19.40 hod. v S., J. W.. N., na presne neurčenom mieste, po tom, čo pristavili s vozidlom G. XXX Y., D.: S.-XXX M., pri vozidle Q. U. U., D.: G.-XXX X., ktoré stálo odstavené na uvedenej ulici, z neho vystúpili, pričom obvinený V. K. udrel cez otvorené okienko ľavých predných dverí do tváre P. M., ktorý sedel za volantom vozidla Q. U. a obvinený K. I. ho udrel na to isté miesto po tom, čo P. M. vystúpil z vozidla, pričom K. I. držal v ruke bejzbalovú palicu a pod hrozbou jej použitia proti P. M. alebo jeho vozidlu ho žiadal, aby mu do dvoch hodín doniesol 50.000,-Sk (1659,70 Eur) na miesto, ktoré mu oznámi telefonicky a uvedeným konaním spôsobili P. M., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. G. - V., H. XXX/XX, zranenie, povrchovú tržno-zmliaždenú, 3 cm dlhú ranu v oblasti ľavého obočia, ktoré si vyžiadalo jednorazové ošetrenie a škodu poškodením osobných veci v celkovej 321,92 Eur, t e d a
- spoločným konaním iného násilím a hrozbou násilia nútili, aby niečo konal a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou, č í m s p á c h a l i
- zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú
Obžalovaný K. I.
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný z a r a ď u j e pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný V. K.
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyri/ roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný z a r a ď u j e pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaní povinní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému P. M., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. G. S.- V., H. XXX/XX, náhradu škody vo výške 321,92 Eur a podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa odkazuje vo zvyšku nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 14925/08 - 32 zo dňa 14.06.2010, doručená tunajšiemu súdu dňa 15.06.2010, trestné konanie proti obžalovaným K. I. M. V. K. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona skutkovom základe uvedenom v obžalobe. V predmetnej veci nariadil súd verejné zasadnutia za účelom predbežného prejednania na a následne nariadil hlavné pojednávania na deň Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných K. I., V. K., K.H. P. M., N. V. Y., D. K.H., Z. O., F.. K. W., Z.. Ľ. L., Z.. K. Q.I., prečítaním zápisníc o konfrontácií z prípravného konania medzi obvineným K. I.Y. M. K. P. M., Q. K. I. M. N. D. K., Q.Ý. K. I. M. D. K., Q. V. K. M. K.H. P. M., Q. V. K. M. N. D. K., Q. V. K.H. M. N. V. Y. a ostatné listinné dôkazy vzťahujúce sa na prejednávanú vec a osoby obžalovaných. Po otvorení hlavného pojednávania predseda senátu zistil, že prokurátor a obžalovaní nechcú uzatvoriť dohodu o vine a treste. Prokurátor uviedol, že nemá záujem na konaní o dohode o vine a treste, nakoľko obaja obžalovaní v prípravnom konaní popreli spáchanie skutku a nie súd splnené podmienky na konanie o dohode o vine a treste. Obžalovaný V. K. uviedol, že nemá záujem konať o dohode o vine a treste, lebo trestný čin kladený mu za vinu nespáchal. Obžalovaný K. I. uviedol, že nemá záujem dohodovať sa o dohode o vine a treste, pretože trestný čin, ktorý mu je kladený za vinu, sa nestal. Po prednesení obžaloby a po zákonnom poučení oboch obžalovaných o ich právach a v intenciách § 257 Trestného poriadku vyhlásili obžalovaní, že sú nevinní. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných o nevine súd vykonal dokazovanie v celom rozsahu o vine, o treste a náhrade škody. Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní má súd vinu obžalovaných K. I. M. V. K. za preukázanú riadne a náležite, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchali ho obžalovaný spoločným konaním tak ako je to opísané v skutkovej vete tohto rozsudku. Obaja obžalovaní spáchanie skutku pred súdom popreli, čo vyplýva z ich vyhlásenia o nevine a obsahu ich výpovedí pred súdom. Obžalovaný K. I. odmietol vypovedať pred súdom a preto bola prečítaná jeho výpoveď obvineného z prípravného konania. Z jeho výpovede vyplynulo, že bol riadne poučený, obhajcu si nezvolil a neodmietol vypovedať a ku skutku sa vyjadril. Z jeho výpovede vyplynulo, že riadil osobné motorové vozidlo G. XXX Y., D.. Č.. S. XXXAP, ktoré patrí jeho matke a vo vozidle s ním G. V. K. M. Z. O., pričom jazdili v S. smerom do Y. do centra mesta, keď si všimol na kraji cesty odstavené vozidlo Q. U. a o vodičovi tohto vozidla počul, že predáva drogy, všimol si, že nie je prázdny, preto sa chcel šoféra opýtať, prečo vozí do S. drogy, preto zastavil vedľa nich. Prvý z vozidla vystúpil V. K., ktorý o drogách vedel rovnako ako on a následne vystúpil obžalovaný. Nevie, či vystúpil Z. O.. Obžalovaný K. I. nevie, čo sa dialo medzitým ako vystúpil, ale keď vystúpil, šofér Q. už bol vonku. Ako sa k nemu približoval, pýtal sa ho ako je to s tými drogami, a keď sa priblížil dal mu prvou rukou na tvár. Vodič odpovedal, že o ničom nevie, nevie o žiadnych drogách a o chvíľu povedal, že X. N. z S. predáva drogy. Následne obžalovaný K. I. nastúpil do vozidla a odišli preč. Obžalovaný K. I. poprel vo svojej výpovedi, že by mal on alebo V. K. v ruke nejakú zbraň, vo vozidle nevozieval žiadnu bejzbalovú palicu, tyč obušok a ani nič podobné nepýtali od vodiča Q. žiadne peniaze ani žiadne telefónne číslo. Obžalovaný V. K. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o jeho právach neodmietol vypovedať, pričom z obsahu jeho výpovede vyplynulo, že išiel autom s obžalovaným K. I., ktorý ho šoféroval a tento mu povedal, že ten chalan predáva drogy, následne otočili auto, zastavili pri ňom, obžalovaný V. K. vystúpil z auta a cez otvorené okno udrel vodiča, pričom obžalovaný K. I. v tom čase sedel v aute. Poškodeného udrel, lebo sa na niečom nepohodli, alebo mu povedal niečo, čo obžalovanému nezapasovalo, ale čo to bolo, si nespomína a preto ho udrel. Išiel za ním, lebo ho naštvalo, že poškodený v S. predáva drogy, keď má matku K. a otca na Ú.-W.. Nevie kto mu to povedal, možno obžalovaný K. I. alebo niekto druhý. Poškodeného nepoznal. Potom si sadol do auta a viac ho nezaujímalo, čo si riešil obžalovaný K. I., ktorý vystúpil z auta, začal niečo po poškodenom kričať,
prišlo mu to tak, akoby sa poznali dlhší čas a o niečom sa dohadovali, Obžalovaný K. I. rozhadzoval rukami, nebolo to kľudné. Ako ho obžalovaný K. I. K.oškodeného udrel potom poškodený vystúpil z auto, alebo poškodeného dal vystúpiť z auta. Obžalovaný K. I. sa vrátil do auta, buchli ľavé zadné dvere, pravdepodobne išiel pre tú palicu, ale s istotou to nevie povedať, ale vozil ju v zadných dverách. Potom sa obžalovaný K. I. vrátil naspäť. Ďalší priebeh incidentu nevidel, lebo sa bavil s Z. O., pre ktorého boli na nejakej opekačke. Obžalovaný V. K.Á. nemal vedomosť o finančnej situácii obžalovaného K. I.. Obžalovaný uviedol, že nikoho nevydieral, ani nepýtal od nikoho peniaze a ani žiadnu palicu na nikoho neťahal. Preto nerozumie prečo je stíhaný za vydieranie. S obžalovaným K. I. neboli na ničom dohodnutý. Po tom ho obžalovaný K. I. zaviezol domov. Z odstupom času si na čas skutku nepamätá, ale pripustil, že sa mohol odohrať v čase uvedenom v obžalobe. V aute bol s nimi ešte pán Z. O., ktorý z auta nevystúpil. Bejzbalovú palicu alebo niečo také vo vozidle obžalovaný K. I. vozil v minulosti, ale či ju vytiahol z auta alebo nie, to nevie, len vie, že buchol zadnými dverami. Palica bola asi pána Viteka, keď to bolo jeho auto alebo nejakého jeho priateľa. Palica nebola V. K.. Myslí si, že palicu v rukách obžalovaného K. I. nevidel. Od ďalšieho známeho mal vedomosť, že poškodený díluje drogy, čo povedal aj vyšetrovateľovi, ktorý však mal výpoveď napísanú a povedal, že ak to nepodpíše pôjde do väzby. Vypovedal pod nátlakom príslušníkov polície, ktorí sa mu vyhrážali väzbou v prípravnom konaní. Súd vyhodnotil obsah výpovedí obžalovaných ako účelové a nevierohodné. Obaja obžalovaní poskytli súdu dve verzie priebehu skutku, ktoré si čo do priebehu vzájomne odporujú, keď obžalovaný K. I. poprel, že by mal a vozil vo vozidle bejzbalovú palicu, avšak obžalovaný V. K.Q. vypovedal, že obžalovaný vozil vo svojom aute bejzbalovú palicu vo dverách a vyjadril názor, že v čase skutku si ju bol asi zobrať. Obžalovaný V. K. sám sebe odporuje vo svojej výpovedi, keď na strane jednej uvádza, že poškodeného nepozná a na strane druhej tvrdí, že vie, že matka poškodeného pracuje J. K. a otec na Ú.-W.. Obhajobné tvrdenie obžalovaného V. K., že v prípravnom konaní mal byť k prvotnej výpovedi políciou nútený pod hrozbou vzatia do väzby je podľa súdu účelové. Jeho tvrdenie je nelogické, pretože obžalovaný v prípravnom konaní (vo výpovedi obvineného a aj pri konfrontáciách) vypovedal v podstate obdobne o základných skutkových okolnostiach ako pred súdom, v oboch prípadoch poprel vydieranie, uviedol, že udrel poškodeného a svedkovia F.. K. W. (vyšetrovateľ z prípravného konania) a S.. Ľ.W. L., na hlavnom pojednávaní vypovedali, že obžalovaný po príslušnom zákonnom poučení vypovedal sám, zápisnicu podpísal a k žiadnemu nátlaku nedošlo. Ak by bolo pravdivé tvrdenie obžalovaného o nátlaku, jeho výpovede by boli podstatne odlišné. Rozpor medzi svojim obhajobným tvrdením o nátlaku a obsahom svojich výpovedí v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní však nevedel obžalovaný V. K. nijako vysvetliť. Toto jeho tvrdenie potvrdzuje obsah výpovede obžalovaného z prípravného konania a obsah výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Uvedené skutočnosti znižujú hodnovernosť výpovedí oboch obžalovaných. Obaja obžalovaní boli poučení o svojich právach (najmä o práve odmietnuť vypovedať, zvoliť si obhajcu), čo potvrdili aj podpisom na jednotlivých zápisniciach zo svojich výsluchov v prípravnom konaní. Zo spáchania žalovaného skutku sú obaja obžalovaní usvedčovaní predovšetkým výpoveďou poškodeného P. M., ktorý na hlavnom pojednávaní plasticky a logicky, a to aj so značným časovým odstupom od skutku, už vo svojej spontánnej časti výpovede opísal ako ku žalovanému skutku došlo. Od svojej spontánnej časti výpovede sa neodchýlil ani v ďalšej časti výsluchu pri odpovediach na otázky položené procesnými stranami. Z jeho výpovede vyplynulo, že poškodený spolu s V. Y. M. D. K. išli na aute mamy poškodeného, Š. G.-XXX X., K. S., kde na N. ulici zastavili a čakali na kamarátku G.. Zastavilo pri nich zelené G., z ktorého vystúpil prvý obžalovaný V. K. a cez otvorené okno ho fyzicky napadol a udrel ho minimálne raz. Potom vystúpil obžalovaný K. I., ktorý ho tiež udrel, ale presne si pre odstup času nepamätá, či ešte sedel v aute alebo bol vonku z auta. Potom prešli na druhú stranu auta, kde sedel V. Y., obžalovaný K. I. už mal v ruke bejzbalovú palicu, ktorú si vzal zo svojho auta a vyhrážal sa mu, že ho zbije alebo mu rozbije auto a pokiaľ mu nevyhovie, že si môže nastúpiť do kufra a niekam ho odvezú. Následne si vypýtal 50 000,- Sk a telefónne číslo, ale dal mu nesprávne, lebo v tom čase si menil čísla. Potom nasadli do auta a odišli. Po skutku vyhľadal lekárske ošetrenie a odišli s kamarátmi na policajnú stanicu na S.. Predtým obžalovaných nepoznal, videl ich na S., ale po mene ich nepoznal. Na S. chodil, lebo tam majú chalupu a otec pochádza z S.. V. Y. sedel vedľa poškodeného a D. K. sedel vzadu. K dôvodu napadnutia poškodený uviedol, že obžalovaný K. I., ktorý po útoku V. K. prevzal iniciatívu, mu hovoril, že im tam predával drogy z G., čo samozrejme nie je pravda, poškodenému povedal, že im drogy tam predávať nebude a suma 50 000,- Sk je to pokuta za to, že im tam predáva drogy. Poškodený bol vystrašený, vyhrážal sa s tou palicou, to nebezpečenstvo tam bolo. Telefóne číslo mu dal, lebo stál veľký človek s palicou pred ním a bolo lepšie mu vyhovieť a poslať preč ako ho odmietnuť a rozzúriť. Úmysel brániť sa nemal, lebo si netrúfal. K úderom uviedol, že oba údery boli na ľavú čelovú časť, kde utrpel tržnú ranu. Celý incident trvali medzi 5 - 10 minútami a vnímal ako jeden súvislý celok. Kamarátom sa nevyhrážali. Obžalovaným ani policajtom nehovoril o tom, kde pracujú jeho rodičia. Jednoznačne
určil osoby obžalovaných ako osoby, ktoré ho násilím (obaja obžalovaní ho udreli) a hrozbou násilia (obžalovaný K. I.) voči jeho osobe nútili, aby do dvoch hodín doniesol 50.000,- Sk (teraz 1659,70 Eur) na miesto, ktoré mu oznámia telefonicky. Potvrdil, že v dôsledku fyzického ataku obžalovaných utrpel zranenia a tiekla mu krv z tváre. Lekárska správa MUDr. Milana Mokoša zo dňa 11.08.2008 (č. l. 71) nepriamo potvrdzuje výpoveď poškodeného o zranení. Poškodený na hlavnom pojednávaní poprel, že by predával drogy, obžalovaných nepozná a ani nemal v minulosti s nimi žiadny konflikt. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali výpoveď poškodeného P. M.. V priebehu celého trestného konania sa výpovede poškodeného zásadným spôsobom nemenili a zotrval si na svojich výpovediach. Poškodený bol v jednotlivých štádiách trestného konania pred každým svojím výsluchom opakovane poučený ako svedok podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku a oboznámený s tým za čo sú obžalovaní trestne stíhaní. Obžalovaných usvedčuje zo skutku okrem výpovede poškodeného i výpoveď svedka V. Y. a D. K.. Z výpovede svedka V. Y. vyplynulo, že spolu s poškodeným a D. K. išli na aute poškodeného pre kamarátku Z. G. a zastavili pred jej domom na N. W., pričom v aute sedel svedok vedľa vodiča P. M. a vzadu sedel svedok D. K.. V tom vedľa nich zastavilo G., vystúpil z neho obžalovaný V. K. M. W. P. do tváre. K. povedal poškodenému, aby si vystúpil. P. M. vystúpil z auta a vystúpil z auta aj obžalovaný K. I. a aj ten ho udrel, potom sa tam ohľadom niečoho vadili. Obžalovaný K. I. zobral z auta bejzbalovú palicu, hrozili P. a požadovali od P. čiastku 50 000,- Sk, ktorú má doniesť do dvoch hodín, čo počul na vlastné uši. Svedok uviedol, že poškodený bol nervózny, vystrašený a zakrvavený, mal ranu nad obočím. Prvé čo poškodený povedal, že najprv pôjde do G.. Potom si to rozmyslel, išiel do nemocnice na ošetrenie a potom policajtom. Svedok bol tiež vystrašený, báli sa, lebo boli osemnásťročný chalani a obžalovaní boli veľkí. S D. K. sa nezapájali do rozhovorov, sedeli s P. v aute. Diskusia bola agresívna, poškodený mal vystrašený hlas, hovoril im, aby mu nič nerobili. O odovzdaní sumy 50 000,- Sk poškodený podľa svedka nerozmýšľal, lebo takú sumu ani nemal. Podľa svedka to vyzeralo, že sa útočníci poznali, lebo sedeli spolu v aute. Väčšina rozhovorov smerovala k poškodenému. Jeden z obžalovaných si vypýtal telefónne číslo od poškodeného a potom nastúpili do auta a odišli preč. Útok trval asi 10 minút a vnímal ho ako jeden útok. Obžalovaný K. I. na začiatku úrok nemal bejzbalovú palicu, mal ju neskôr. Svedok sa vyjadril k priebehu výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že ho nikto nenavádzal čo má vypovedať, zápisnicu si mal možnosť prečítať. Z výpovede svedka D. K. na hlavnom pojednávaní zo spontánnej časti výpovede nevyplynuli žiadne konkrétne skutočnosti ku skutku svedok D. K.. Svedok síce neodmietol vypovedať, ale z jeho výpovede pred súdom súd zistil, že si pre odstup času nespomína na konkrétne okolnosti skutku a to ani po položení otázok na zistenie konkrétnych skutkových okolností. Vzhľadom na to bola prečítaná výpoveď svedka D. K. z prípravného konania, z ktorého výpovede po zákonnom poučení o právach a povinnostiach svedka, vyplynulo, že dňa dňa 11.08.2008 asi o 18.30 hod. jazdili s poškodeným P. M., M. V. Y. I. S., L. J. N.N. W. K. O. Z. G.. Vpredu vedľa poškodeného sedel na mieste spolujazdca svedok V. Y.,. Všimol si, že vedľa nich zastalo tmavozelenej farby vozidlo G. X, vystúpil spolujazdec vedľa šoféra, ktoré pozná z videnia a volá sa K., ukázal poškodenému, aby si otvoril okno, následne ho cez otvorené okno udrel päsťou do tváre a povedal mu niečo v tom zmysle, že kde má extázu, ktorú sem dováža, že on tu drogy predávať nebude, potom mu povedal, aby zhasol motor a vystúpil z auta. V tom čase poškodený krvácal z tváre. Vodič BMW bol silnej postavy, nakrátko ostrihaný, mal krátke čierne vlasy. Na zadnom sedadle sedel Z. O., ktorý z auta nevystúpil. Po chvíli vystúpil vodič vozidla G., pristúpil k poškodenému a tiež ho udrel do váre. Následne obaja striedavo obviňovali poškodeného, že na S. predáva drogy, ktoré vozí z G.. Žiadali ich od neho. Poškodený im vysvetľoval, že to nie je pravda, že nemá s drogami nič spoločné. Toto všetko počul z vozidla, ktoré malo otvorené okná a asi aj dvere. Následne išiel obžalovaný I. do auta pre bejzbalovú palicu a s ňou s vrátil k poškodenému a stále tvrdil, že tu predáva drogy a dováža ich z G., pýtal sa ho, či chce bejzbalovou palicou rozbiť auto. Poškodený to poprel, pričom I. klepal bejzbalovou palicou po svetlách auta Následne chcel I. od poškodeného 50 000,-Sk, možno to hovoril aj K., ale viac o peniazoch komunikoval I.. I. povedal poškodenému, aby peniaze doniesol do dvoch hodín, vypýtal si od poškodeného telefónne číslo. V konaní pred súdom bol vypočutý tiež svedok Z. O., ktorá však po obsahovej stránke nepriniesla nové skutočnosti, ktorá by mali vplyv na hodnotenie skutkovej situácie, keďže sám uvádzal, že bol v tom čase opitý a moc si toho s odstupom času nepamätá, čo znehodnocuje hodnotu jeho výpovede. V rámci prípravného konania boli vykonané konfrontácie medzi obvineným K. I. M. K.H. P. M., Q. K. I. M. N. D. K., Q. K. I. M. D. K., Q. V. K. M. K.S. P. M., Q. V. K. M. N. D. K., Q. V. K. M. N. V. Y.. Z obsahu vykonaných konfrontácií vyplýva, že obaja obžalovaní v prípravnom konaní zotrvali na svojich výpovediach a poškodený ako aj svedkovia D. K. M. V. Y. takisto a nevyšli pri nich najavo žiadne nové skutočnosti. Vzhľadom na obsah výpovedí poškodeného P. M., N. V. Y. M. D. K., vykonané konfrontácie medzi nimi a obžalovanými v prípravnom konaní, lekársku správu o jednorazovom ošetrení poškodeného P. M. MUDr. Milanom Mokošom zo dňa 11.08.2008 má súd vinu oboch obžalovaných
preukázanú. Obaja obžalovaní popreli pred súdom svoju vinu za žalovanú trestnú činnosť, avšak z ich výpovedí jednoznačne vyplýva postupnosť fyzických útokov na poškodeného P. M. oboch obžalovaných, ktoré priznali. Popreli však akékoľvek vydieranie poškodeného. Z výpovedí oboch obžalovaných vyplýva, že mali určitú vedomosť o tom, že poškodený mal voziť z G. O. S. drogy a I. S. ich aj predávať, čo malo byť pravdepodobne motívom ich správania k poškodenému. Samotný poškodený údajné obchodovanie s drogami poprel v prípravnom konaní ako aj pred súdom. Výpovede poškodeného a svedkov V. Y. M. D. Y.V. korešpondujú a vzájomne sa dopĺňajú. Poškodený aj svedkovia v priebehu trestného konania ako aj pred súdom pomerne jasne a jednoznačne identifikovali oboch obžalovaných ako aktérov dvoch fyzických útokov na poškodeného P. M., pričom v dôsledku už prvého útoku obžalovaného V. K. utrpel poškodený zranenia, ktoré sú preukázané lekárskou správou MUDr. Milana Mokoša zo dňa 11.08.2008 a ktorá potvrdzuje, že po spáchaní skutku poškodený vyhľadal lekárske ošetrenie. Následne poškodený identifikovali požiadavku útočníkov na sumu 50 000,- Sk, pričom poškodený jednoznačne uviedol, že to mala byť pokuta za údajné distribuovanie drog poškodeným v Myjave a z ich výpovedí vyplynulo, že na obžalovaný K. I. v priebehu skutku vytiahol bejzbalovú palicu a to na zvýraznenia požiadavky na sumu 50 000,- Sk. Z popisu priebehu skutku poškodeným a svedkami je vo svojom súhrnne identifikovateľné spolupáchateľstvo oboch obžalovaných. Samotný obžalovaný K. I. vo svojej výpovedi poprel vlastníctvo alebo držbu akejkoľvek bejzbalovej palice v aute. Toto tvrdenie obžalovaného je však v rozpore s tvrdením spoluobžalovaného V. K., ktorý jednoznačne vypovedal na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný K. I. vozil v minulosti v aute bejzbalovú palicu, alebo niečo také, ale či ju vytiahol z auta alebo nie, to nevie. Obaja obžalovaný založili svoju obranu, na to, že v prípravnom konaní mali obaja vypovedať pod hrozbou polície, že pôjdu do väzby. Toto obhajobné tvrdenie je v rozpore s faktickými obrannými tvrdeniami oboch obžalovaných vyplývajúcich z ich výpovedí z prípravného konania v procesnej pozícii obvinených a pred súdom, kde v oboch fázach trestného konania sa v podstatných rysoch neodchýlil svojich výpovedí. Tiež je potrebné uviesť, že ak obaja obžalovaní mali vedomosť o drogovej trestnej činnosti poškodeným, bolo ich občianskou povinnosťou oznámiť všetky okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu takéhoto trestného činu orgánom činným v trestnom konaní. Ich neoznámením sa samo vystavujú riziku trestného stíhania pre trestný čin neoznámenia trestného činu podľa § 340 Trestného zákona. V uvedené rozpory v kontexte s obsahom výpovedí poškodeného P. M. M. N. V. Y. M. D. K. súd vyhodnotil a dospel k záveru, že výpovede obžalovaných nie sú vierohodné a sú motivované snahou zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti za žalovaný skutok alebo svoju trestnoprávnu zodpovednosť zmierniť na úroveň prečinu za výtržníctvo. Z výpovedí svedkov F.. K. W., Z.. Ľ. L.E., Z.. K. Q., vyšetrovateľov PZ, ktorý sa podieľali na objasňovaní trestnej činnosti obžalovaných, nevyplynuli, žiadne okolnosti, ktoré by potvrdzovali výpovede obžalovaných. Uvedení svedkovia sa tiež vyjadrovali k priebehu výsluchov obvinených a svedkov v prípravnom konaní a spôsobu protokolovania ich výpovedí. Na základe vykonaného dokazovania a uvedených úvah dospel súd k záveru, že vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa, a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory. Súčasne vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o vine obžalovaných. Súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a v súhrne dospel k záveru o ich vine. Súd po právnej stránke konanie oboch obžalovaných posúdil ako zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, pretože spoločným konaním iného násilím - obaja obžalovaní údermi do tváre poškodeného P. M., a hrozbou násilia (bejzbalovou palicou) nútili, aby poškodený niečo konal, zaplatil pokutu za údajné obchodovanie s drogami na Myjave, a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - so zbraňou. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaných posúdené podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný úmyselne, keďže obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaných pritom spočíva v tom, že obžalovaní porušili záujem spoločnosti na ochrane práva slobodného rozhodovania jednotlivca. Podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona dopustí, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov. Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri výmere trestu súd prihliadol na závažnosť spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. U obžalovaných V. M. K. I. súd neidentifikoval žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Obžalovaný spáchanie skutku nepriznali, takže súd nemohol priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Vzhľadom na odpisy z registra trestov oboch obžalovaných a výpisy z registra priestupkov (obžalovaný K. I. nemá odsúdenia pred spáchaním skutku nemal osvedčené ani zahladené a obžalovaný V. K. takisto), súd nepriznal ako poľahčujúcu okolnosť ani § 36 písm. j) Trestného zákona. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona súd u obžalovaného K. I. nezistil. U obžalovaného V. K. priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) trestného zákona nepiznal vzhľadom na časový odstup od spáchania trestných činov a ich povahu. Súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaných je zákonné, dôvodné a vzhľadom na okolnosti prípadu aj primerané uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd ukladal obžalovaným trest odňatia slobody podľa ustanovenia § 189 ods. 2 Trestného zákona (trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky až 10 rokov) na dolnej hranici trestnej sadzby, teda každému vo výmere 4 roky. Uvedený trest tiež zohľadňuje mieru účasti obžalovaného na spáchaní žalovanej trestnej činnosti. Súd vzhľadom na osobu obžalovaného, povahu žalovanej trestnej činnosti, spôsob jej spáchania a jej spoločenskú nebezpečnosť, nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby. Keďže ani jednej z obžalovaných nebol pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil súd oboch obžalovaných do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Takto uložené tresty považuje súd vzhľadom na osoby páchateľov, najmä s prihliadnutím na ich doterajší život a prostredie, v ktorom žili pred vzatím do väzby, vzhľadom na okolnosti prípadu, na ich osobný prístup k právnemu systému a vzhľadom na nízku mieru sebareflexie vlastného konania za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou. Poškodený P. M. si do skončenia vyšetrovania uplatnil náhradu škody, ktorá je preukázaná dokladmi o kúpe poškodených vecí a to slnečných okuliarov, trička, nohavíc, tenisiek poškodeného a výpoveďou samotného poškodeného na hlavnom pojednávaní, ktorý sa vyjadroval k okolnostiam ich nadobudnutia. Obhajobné tvrdenia spochybňujúce nárok poškodeného na náhradu škody v podobe, že nebolo preukázané, že kto bol držiteľom platobných kariet, ktorými bolo platené sú neopodstatnené, keďže poškodený nárok riadne preukázal a vyjadril sa k spôsobu nadobudnutia vecí a svojmu nároku pred súdom. O podstate nároku a jeho preukázaní súd nemá pochybnosti, preto súd zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť spôsobenú škodu na veciach, ktorej vznik je v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaných.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.