Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/163/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: X. Z. - N., M.Á. XX, XXX XX Q., právne zastúpený Mgr. X. Z., F. XXC, 080 01 Prešov proti žalovanému: Allianz

- Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00151700, právne zastúpený JUDr. Petrom Šimoňákom, v konaní o zaplatenie 6.666,- EUR s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 6.666,- EUR s 9 % úrokom z omeškania od 16. 10. 2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 599,50 EUR.

odôvodnenie:

Žalobca dňa 14. 8. 2012 doručil návrh, ktorým si uplatňoval pohľadávku 3.333,- EUR, keď svoj nárok odôvodňoval tým, že dňa 4. 6. 2010 v súvislosti s poistnou udalosťou - záplavou došlo k zaplaveniu skladovacej haly, v ktorej bol uložený tovar firmy TINBYT. So žalovaným mal uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXX XXX XXX pre poistenie majetku právnických a podnikajúcich fyzických osôb. Žalovaný mu vzniknutú škodu len čiastočne uhradil, keď mu odmietol uznať ako poistnú udalosť škodu, ktorá vznikla poškodením náteru farby na betónovej podlahe haly, ktorý sa poškodil následne aj pri mechanickom a inom čistení pri odstraňovaní nánosu. Žalobca žiadal, aby mu žalovaný dolikvidoval škodu z poistnej udalosti v žalovanej výške, čo je 50 % z pôvodnej výšky poškodenia. Na ústnom pojednávaní dňa 15. 4. 2013 žalobca rozšíril žalobu a žiadal aj priznať zákonný úrok za omeškanie zo žalovanej sumy. Zároveň rozšíril žalobu na priznanie poistnej sumy 6.666,- EUR, čo predstavuje náhradu za 1 náter na podlahovej ploche o rozmere 808 m2 skladovacej haly. Žalobca poukazoval na to, že skladovacie haly sa nachádzajú cca 100 m od riečišťa, ktoré má hĺbku 3 m a z dôvodu živelnej udalosti pôvodne došlo k dvihnutiu hladiny na 4 m, v dôsledku čoho škodu v hale spôsobila nielen záplavová voda, ale aj spodné vody. Žalobca ďalej poukázal na to, že v susedstve sa nachádzajú obdobné haly postavené za tej istej technológie ako je jeho a ich majiteľom bola priznaná náhrady škody z poistenia nielen za farby, ale aj škody, ktorá vznikla na betóne.

Žalovaný v písomnom vyjadrení potvrdil, že so žalobcom mal uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXX XXX XXX zo dňa 30. 11. 2007, predmetom ktorej bolo poistenie stavebných objektov na ul. Budovateľskej č. 75 v Prešove, a to proti požiaru, víchrici, krupobitiu a živelnej udalosti. Žalobca dňa 5. 6. 2010 nahlásil vznik poistnej udalosti, ktorá mala vzniknúť dňa 4. 6. 2010 tak, že rieka Torysa sa vyliala zo svojho koryta a zaplavila hlavnú budovu a jej zariadenie. Dňa 14. 6. 2010 bola v poškodenom objekte žalobcu vykonaná ohliadka škody, pri ktorej bol zistený rozsah poškodenia objektu a na základe vykonanej ohliadky a predložených dokladov bola zistená výška škody a rozsah poistného plnenia v sume 5.265,31

EUR, od ktorého bola odpočítaná zmluvne dojednaná spoluúčasť žalobcu na likvidáciu poistnej udalosti vo výške 331,94 EUR a poistné plnenie v sume 4.933,37 EUR bolo následne 15. 7. 2010 poukázané na účet žalobcu. Dňa 10. 8. 2011 žalobca požiadal o ďalšiu ohliadku z dôvodu poškodenia nivalizačného poteru v skladových halách a na základe toho bola vykonaná dňa 12. 8. 2011 ďalšia ohliadka, pri ktorej bolo zaznamenané poškodenie podlahy ako aj vyjadrenia žalobcu. Za účelom posúdenia príčiny vzniku poškodenia samotnej podlahy ako aj podlahového náteru požiadal o vypracovanie znaleckého posudku E.. N. W., PhD., znalca z odboru stavebníctvo, ktorý v znaleckom posudku vylúčil príčinnú súvislosť medzi záplavou a poškodením podlahy v poistenom objekte (vznik trhlín, poškodenie náteru, odlupujúca sa vrchná vrstva betónovej podlahy), preto na základe uvedených záverov v znaleckom posudku ďalšie poistné plnenie poisťovňa zamietla, nakoľko uvedená škoda nebola spôsobená poistnou udalosťou dojednanou v poistnej zmluve. Poistná udalosť v zmysle zákonných ustanovení a je udalosť náhodná, pre vznik ktorej je v poistnej zmluve dojednaná povinnosť poistiteľa poskytnúť poistné plnenie za podmienky poistnej udalosti, ktorou je náhodilosť, pričom v ostatnom plne ponecháva zmluvnú voľnosť pre aké prípady sa poistenie v poistnej zmluve dojednáva. Poistná zmluva bola so žalobcom dojednaná okrem iného aj pre prípad škôd spôsobených živelnou udalosťou, medzi iným aj povodňou. Za škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená práve týmto v zmluve dojednaným rizikom, mu poskytli plnenie v zmluvne dojednanom rozsahu, pričom poistné plnenie za poškodenie podlahy v poistných objektoch nemohol poskytnúť, nakoľko toto poškodenie bolo spôsobené inými príčinami ako boli dojednané riziká poistnej zmluvy. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, likvidačným spisom poistnej udalosti, znaleckým posudkom E.. U. S., poistnou zmluvou a ďalšími listinami a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

Žalobca a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu dňa 30. 11. 2007 č. 511 013 921, predmetom ktorej bolo poistenie stavebných objektov na ul. Budovateľskej č. 75 proti požiaru, víchrici, krupobitiu a živelnej udalosti. Dňa 5. 6. 2010 nahlásil žalobca žalovanému poistnú udalosť a vznik škody na poistenom majetku, a to hlavnej budovy a zariadenia, 2 x hala, 2 x sklad, pracovné stroje, kde sa nachádzajú nánosy bahna po záplave, teda vyliatí rieky Torysa dňa 4. 6. 2010, ktorá zaplavila hlavnú budovu jej zariadenia, 2 x haly, 2 x sklady. Žalovaný po vykonanej ohliadke likvidoval túto škodu dňa 15. 7. 2010, keď určil výšku poistného plnenia 4.933,37 EUR, keď z celkových nákladov na opravu 5.265,31 EUR odpočítal zmluvne dojednanú spoluúčasť 331,94 EUR a túto sumu poukázal žalobcovi. Žalobca dňa 10. 8. 2011 nahlásil škodu poškodený nivelizačný poter v skladovacích halách, jedná sa o výmeru cca 800 m2, kde bol popraskaný podkladový betón na cca 30 %, výška škody 6 000,- EUR - 7.000,- EUR, ktorá mala súvisieť so záplavou rieky Torysa zo dňa 4. 6. 2010. Žalovaný túto škodu odmietol likvidovať, nakoľko si dal vyhotoviť znalecký posudok a podľa jeho záveru ku škode betónových podláh (praskliny na betónovom potery a nátery) nedošlo v súvislosti s poistnou udalosťou.

Žalobca na ústnych pojednávaniach poukazoval na to, že ku škode, ktorú si uplatňuje došlo živelnou udalosťou, a to záplavou vodou v júni 2010, kedy sa vyliala tzv. storočná voda rieky Torysa a po opadnutí vody došlo k poškodeniu tovaru v skladových traktoch, pretože žalobca podniká so sanitárnym tovarom, obkladmi, tmelmi, lepidlami, vaňami, kde mu vznikla škoda na zaplavenom tovare cca 1.000.000,- Sk a ďalej mu vznikla škoda v súvislosti s poškodením podlahy haly, ktorá sa vyprázdnila od vody po 10 - dňoch. Po opadnutí vody ostalo bahno vo výške 7 - 10 cm a po vyčistení sa začali odlupovať pôvodné nátery podlahy. Poisťovňa im nátery nelikvidovala, preto nahlásili túto ďalšiu škodu, ktorá im v súvislosti s poistnou udalosťou vznikla. Žalovaný vykonal ohliadku, oznámil im, že vec dáva posúdiť znalcovi a následne oznámil, že odmieta tento nárok odškodniť, lebo nie je v príčinnej súvislosti so záplavou. K znaleckému posudku, z ktorého vychádzal žalovaný sa im podarilo dostať až neskôr na základe žiadosti adresovanej predstavenstvu poisťovne, kde zistili, že vypracovaný znalecký posudok nebol vypracovaný znalcom odborníkom, ktorým by mal byť znalec z odboru technológie stavebných hmôt alebo znalec statik, sami si tiež dali vypracovať odborné posúdenie, v ktorom profesor E.. Ď. z VŠT Košice im podal úplne odlišné stanovisko. Ich posudok žalovaný neuznal. Pritom mali poškodený celý areál aj tovar, pôvodne žalovali len škodu, ktorá im vznikla vo výške 50 % z týchto nákladov, ale vzhľadom na to, že škoda je v skutočnosti 6.666,- EUR, ide o náklady za jeden náter na podlahovej plochy 808 m2.

Zo znaleckého posudku E.. U. S. zo dňa 31. 1. 2014 znalecký posudok č. 9/2014 a z jeho záverov vyplýva, že k poškodeniu náteru mohlo dôjsť pri mechanickom odpratávaní (lopatami, škrabákmi) kalu z posudzovanej podlahy, ako aj pôsobením kolesovej techniky (pojazd vysokozdvižným

vozíkom, ručnými manipulačnými vozíkmi) po podlahe, na ktorú predtým pôsobila voda, kal, resp. vlhkosť nasýtených vodných pár zo strany podlahy, ako aj zo strany betónu, podložie pod podlahou bolo po opadnutí vody nasýtené vodou, pričom čiastočným odparovaním vody vzniká vodná para, ktorá prechádza konštrukciou, t. j. betónovou podlahou. Vplyvom zaťaženia (vplyv vody, kalu, vlhkosti) mohlo dôjsť k strate technických parametrov, zníženiu priľnavosti, zníženiu tvrdosti a tým k poškodeniu náteru. K poškodeniu náteru mohlo dôjsť aj nevhodným použitím náteru U2043, ktorý nie je vhodný do skladov s vyšším namáhaním (pojazd vysokozdvižných vozíkov), avšak podľa názoru znalca by mal byť technický list takéhoto výrobku bližšie špecifikovať použitie, či sa jedná o výrobok vhodný na malé (rodinné domy), stredné, resp. vysoké zaťaženie, resp. namáhanie. K poškodeniu náteru mohlo dôjsť (pri ohliadke už táto skutočnosť nebola objektívne zistiteľná) pri dlhodobom pôsobení (cca. týždeň) vody, kalu vplyvom zatopenia podlahy skladu. Následkom pôsobenia vody došlo k zmäknutiu náteru, kedy došlo k zmene fyzikálno-technických vlastností náteru ako prídržnosť náteru k betónu, tvrdosť náteru a pri jeho namáhaní pri odpratávaní kalu za použitia mechanických prostriedkov ako lopát, škrabákov a pojazdom vysokozdvižných vozíkov, manipulačných vozíkov pri odpratávaní kalu, ako aj chôdzou obsluhy skladu mohlo dôjsť k poškodeniu náteru vplyvom jeho znížených mechanických vlastností. Pri výsluchu znalec uviedol, že záplavová voda poškodila náter. V dôsledku tlaku a napučenia náteru je ťažké objektívne určiť príčinu poškodenia podlahy, pretože vec posudzoval až 3 a pol roka po poistnej udalosti po záplave a preto je zložité určiť, či príčinou poškodenia podlahy bola povodeň alebo išlo o mechanické poškodenie. Vymenoval 3 možnosti ako mohlo vzniknúť k poškodeniu, pričom nemal možnosť zistiť v akom stave bol náter pred živelnou udalosťou. K poškodeniu náteru mohlo dôjsť aj pri mechanickom odpratávaní kalu z posudzovanej podlahy ako aj pôsobením kolesovej techniky po podlahe, na ktorú predtým pôsobila voda alebo k poškodeniu náteru mohlo dôjsť aj nevhodným použitím náteru, ktorý nie je vhodný do skladu s vyšším namáhaním. Priľnavosť náteru mohla byť poškodená len spodnou vodou, ktorá sa dostala cez terén konštrukcie alebo cez betón.

Znalecký posudok, ktorý pre účely poisťovne Allianz vyhotovil znalec Ing. Tomáš Varga v jeho závere tento znalec vyhodnotil, že príčinou odlupujúcej sa vrchnej vrstvy betónovej podlahy je lokálne znížená kvalita monolityckej dobetonávky pravdepodobne nepresným dávkovaním súčasti betónu pri jednotlivých zámesách. Odlupujúca sa vrchná vrstva betónovej podlahy nemá súvislosť so záplavou podlahy.

Profesor E.. N. Ď., G.., ktorý vypracoval odborné stanovisko na žiadosť žalobcu vo veci náteru farbou na betónovej podlahe po záplave v skladovacej hale vyvracia tento záver E.. W. a uviedol, že s týmto záverom nesúhlasí, lebo z analýzy vyplýva, že záplavová voda spôsobila stratu prídržnosti náterového systému ku betónovej podlahe v dôsledku tlakového napätia a objemových zmien (napučanie). Platí, že mechanické čistenie podlahy spôsobuje miestne poškodenie povrchu podlahy, otázkou ostáva akým spôsobom sa mala z podlahy hál dostať vrstva bahna a nečistôt ako dôsledok povodne. Znalcom odhadnutá strata životnosti náteru je značne diskutabilná. Odlupovanie náterového systému od betónovej podlahy a vrchnej vrstvy betónovej podlahy totiž nastalo aj na povrchu cestných betónových panelov, ktoré sa vyrábali z betónov triedy B 330, čo zodpovedá pevnosti betónu tlaku 33,0 MPa a takýto betón nemožno považovať za málo kvalitný. Nemožno súhlasiť so záverom znalca Ing. Vargu, lebo z analýzy vyplýva, že záplavová voda spôsobila stratu prídržnosti náterového systému ku betónovému podkladu podlahy v dôsledku tlakového napätia spodnej vody a strednodobé pôsobenie záplavovej vody spôsobil vznik objemových zmien (napúčanie) náterovej látky, čo rovnako viedlo ku zníženiu prídržnosti náterového systému ku betónovému podkladu podlahy a umožnilo nanášanie sa náterovej látky na kolesá vozíkov a na topánky. Nemožno ani súhlasiť, že tu nie je príčinná súvislosť medzi záplavou a poškodením podlahy v poistnom objekte. Príčinná súvislosť medzi záplavou a poškodením podlahy, vrátane náterového systému betónu v predmetnom objekte, t. j. poškodenie náteru betónovej podlahy tu je, pretože jej poškodenie bolo spôsobené účinkami záplavovej vody.

Podľa - 4 , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Poistná zmluva obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa Všeobecných poistných podmienok, čl. 10 bod 2, poistenie sa vzťahuje na predmet poistenia tiež vtedy, ak bol poškodený, zničený alebo stratený v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá bola spôsobená rizikom dojednaným v poistnej zmluve. Podľa čl. 13, riziko škôd spôsobených živelnou udalosťou bod 1, poistenému vznikne právo na poistné plnenie, ak škoda na poistnej veci bola spôsobená: a) povodňou, záplavou, b) zemetrasením, c) výbuchom sopky, d) zosuvom pôdy, e) lavínou a ťarchou snehu. Podľa bodu 2, pre účely tohto poistenia sa považuje: a) za povodeň - zaplavenie územných celkov vodou v mieste poistenia, ktorá sa prirodzeným spôsobom vyliala z brehov povrchového vodstva alebo tieto brehy pretrhla, b) za záplavu vytvorenie súvislej vodnej plochy, ktorá určitú dobu stojí alebo prúdi v mieste poistenia a ktoré bolo spôsobené prírodnými vplyvmi okrem udalosti uvedených v čl. 14 VPP.

Podľa čl. 21 bod 1, právo poisteného na plnenie poisťovateľa (poistné plnenie vznikne, ak nastala poistná udalosť, podľa bodu 2, poistnou udalosťou je akákoľvek náhodná škodová udalosť, s ktorou je podľa príslušných ustanovení poistnej zmluvy spojená povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Náhodnou škodovou udalosťou je taká udalosť, o ktorej v čase dojednania poistnej zmluvy poisťovateľ a poistený predpokladajú, že môže nastať, avšak nie je isté, či nastane a kedy nastane. Podľa čl. 21 plnenie poisťovateľa, bod 9, ak príde k zničeniu alebo strate veci poistenej na novú hodnotu, poskytne poisťovateľ poistné plnenie presahujúce časovú hodnotu len ak poistený do 3 rokov od poistnej udalosti zrealizuje znovunadobudnutie veci rovnakého druhu a kvality v mieste poistenia. Podľa bodu 10, poisťovateľ uhradí primerané a hospodárne vynaložené náklady zvyčajné v mieste vzniku poistnej udalosti v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou na opatrenia vykonané poistením na odvrátenie vzniku bezprostredne hroziacej škody alebo na zmierenie následkov škody, vrátane opatrení neúspešných, ak boli primerané okolnostiam.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že škoda, za ktorú si žalobca uplatňuje poistné plnenie je poistnou udalosťou, ktorá vznikla v súvislosti so záplavou rieky Torysa dňa 4. 6. 2010, keď došlo k zaplaveniu skladovacej haly žalobcu a následne k poškodeniu náteru podlahy v tejto hale vo výške, ktorú odmietol žalovaný likvidovať tvrdiac, že táto škoda nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že poškodenie náteru na podlahe skladovacej haly je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, keďže k poškodeniu náteru došlo pri dlhodobom pôsobení vody a kalu vplyvom zaplavenia podlahy skladu a následkom pôsobenia vody došlo k zmäknutiu náteru, k zmene jeho fyzikálno-technických vlastností ako prídržnosť náteru k

betónu, tvrdosť náteru a pri jeho namáhaní pri odpratávaní kalu za použitia mechanických prostriedkov ako lopát a škrabákov, došlo k zníženiu jeho mechanických vlastností. Poškodenie náteru na betónovej podlahe bolo zistené následne po odprataní kalu a nánosov po záplave, teda poškodenie podlahy bezprostredne súvisí so vznikom tejto škodovej udalosti, ktorá je predmetom poistného plnenia a napokon aj žalovaný ako poisťovateľ sa zaviazal uhradiť náklady zvyčajné v mieste vzniku poistnej udalosti v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou na opatrenia vykonané poistením na odvrátenie vzniku bezprostredne hroziacej škody alebo na zmiernenie následkov a takýmto opatrením bolo aj odpratávanie kalu a nánosov zo zaplavenej skladovacej haly mechanickými prostriedkami. Súd má za to, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto mu patrí vyplatenie poistného v súvislosti s poistnou udalosťou, na ktorú sa viaže poistná zmluva, ktorú uzatvoril so žalovaným a má teda právo na celé poistné plnenie v súlade s poistnou zmluvou. Pokiaľ ide o výšku tohto plnenia, žalobca si žiadal len vyplatiť náklady za farbu na podlahy, žalovaný nežiadal nariadiť výpočet rozsahu týchto nákladov, z tohto dôvodu súd priznal výšku akú si uplatnil žalobca.

Žalovaný v záverečnom prednese vzniesol námietku premlčania v časti rozšíreného nároku. Súd s poukazom na a má za to, že sa nejedná o premlčané právo, pretože nárok na poistné plnenie bol žalobcom uplatnený dňa 15. 8. 2010 a žaloba na rozšírenie návrhu bola podaná dňa 15. 4. 2013, teda v trojročnej premlčacej lehote a nejedná sa o premlčané právo.

Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Žalovaný tým, že odmietol vyplatiť poistné plnenie sa dostal do omeškania, lebo poistné plnenie je splatné do 15 dní po skončení vyšetrovania. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca však žiadal priznať úrok od doručenia žaloby, ktorú si žalovaný prevzal dňa 15. 10. 2012. Súd priznal tento úrok nasledujúcim dňom, t. j. 16. 10. 2012 do zaplatenia. Pokiaľ ide o výšku úroku súd vychádzal pri jeho určení z nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška v čase vzniku nároku úrokovej sadzby ECB bola 1 % plus 8 percentuálnych bodov, spolu 9 %, teda je to výška 9 % tak ako to žiadal žalobca a v tejto výške mu súd priznal úrok z omeškania.

Právny zástupca žalobcu nie je advokátom, preto mu neprináleží odmena za právne zastupovanie podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov a vyčíslenú odmenu za právne zastúpenie súd nepriznal. Náhradu priznaných trov konania uhradí žalovaný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.