Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-250-2013.pdf
PDF · 126.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/250/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti odporcovi: C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom A. C. P. č. XXXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie 365,67 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 146,25-eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 30.12.2011 do zaplatenia s tým, že súd p o v o ľ u j e odporcovi dlh splácať po 40,-eur mesačne, prvá splátka splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nadobudol rozsudok právoplatnosť, každá ďalšia splátka splatná vždy do konca nasledujúcich kalendárnych mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na Okresnom súde Skalica dňa 29.7.2013 návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 365,67 -eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 30.12.2011 do zaplatenia a navrhol zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi aj trovy konania.
Navrhovateľ v návrhu poukázal na Zmluvy o pripojení č. S. XXXXXXX z 28.6.2011, k nej patriaci Dodatok zo dňa 28.6.2011 a k Zmluve patriace Všeobecné podmienky, na faktúry, vystavené odporcovi, doklad o predajnej cene MT/telekomunikačného zariadenia.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že v zmysle Zmluvy vypožičal navrhovateľ odporcovi SIM kartu, ktorá umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom, SIM karte bol pridelené konkrétne telefónne číslo. V návrhu je zdôvodnené, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku navrhovateľa v súdnych konaniach titulom zmluvných pokút, ktorá bola uvedená vo výške 218,-eur aj v dodatku z 28.6.2011, uzavretého medzi navrhovateľom a odporcom a vyhláseniu súdnymi rozhodnutiami dohody o zmluvnej pokute za telefón/telekomunikačné zariadenie za neprijateľnú podmienku a v súlade s ustanovením § 53a OZ povinnosťou navrhovateľa ako dodávateľa služby zdržať sa používania takejto podmienky, v kontexte s ustanovením čl.1 bodu 1.3. Dodatku sa navrhovateľ návrhom domáhal nároku vo výške škody 218,-eur, o ktorej tvrdil, že mu vznikla ako
rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia Y. a jeho akciovou cenou /“výslednou sumou“/, to znamená, predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca spôsobil navrhovateľovi tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby - doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si bol v zmysle Dodatku vedomý, že MT/ telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie záväzku odporcu spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT/telekomunikačného zariadenia.
Okrem škody vo výške 218,-eur, rozdielu medzi trhovou cenou mobilného telefónu v sume 218,-eur a zľavnenou cenou 29,-eur sa navrhovateľ domáhal aj zaplatenia ceny za poskytnuté služby vo výške 147,67-eur za neuhradenie služieb odporcom v období XXXX/XX-XXXX/XX a príslušenstva (úroku z omeškania) celej pohľadávky, zdôvodneného v návrhu tým, že odporca nevykonal úhradu riadne a včas. Navrhovateľ požadoval priznať úrok z omeškania od 30.12.2011, t.j. od nasledujúceho dňa po dni, ktorý určil odporcovi v pokuse o pokonávku z 15.12.2011 dodatočne na plnenie. Pri úroku z omeškania poukázal navrhovateľ na Všeobecné podmienky, ich článok 11, bod 11.14.
Navrhovateľ na podanom návrhu trval. Na pojednávanie riadne a včas predvolaný sa nedostavil, neúčasť neospravedlnil, tak isto ani jeho splnomocnenec. Vzhľadom k tomu, že boli splnené podmienky, dané v § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol bez ich účasti a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Odporca pred otvorením pojednávania vo veci samej dal na pojednávaní ústne vyjadrenie do zápisnice o pojednávaní, z ktorého vyplynulo, že zo žalovaných nárokov, uplatnených navrhovateľom v konaní neuhradil nič. Skutočnosť zdôvodnil nedostatkom príjmu, svojou nezamestnanosťou.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pripojení č. A XXXXXXX z 28.6.2011 ( ďalej v texte rozsudku „Zmluva“), Dodatkom z 28.6.2011, Prílohou č. 1, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., faktúrami, listom navrhovateľa - pokusom o pokonávku a zistil tento skutkový stav veci:
Zmluva o pripojení bola účastníkmi uzavretá a podpísaná 28.6.2011 pod č. S. XXXXXXX. Podľa tejto zmluvy sa účastníci dohodli, že navrhovateľ odporcovi poskytne, v zmluve označenej ako fyzická osoba
- nepodnikateľ SIM kartu na účastnícky program Volania do všetkých sietí 50 + a Volania s. Večer a Víkend+ na konkrétne telefónne číslo a typ mobilného telefónu v skratke MT) Y.. K Zmluve bol dňa 28.6.2011 uzavretý Dodatok, z ktorého súd zistil, že účastníci na základe ich dohody upravili podmienky kúpy koncového telekomunikačného zariadenia a tiež využívania elektronických komunikačných služieb, prípadne iné osobitné podmienky využívania služieb, ak naň Dodatok odkazuje alebo boli výslovne dohodnuté. Predmetom Dodatku bola podľa čl. 1 bodu 1.1. dohoda strán o aktivácii účastníckeho programu Volania do všetkých sietí 50+ a Vol. S. Večer a Víkend+. Podľa dodatku k uvedenej zmluve došlo k dohode o aktivácii tohto účastníckeho programu a zároveň podľa čl. 1. bod 1.2. k dohode o predaji mobilného telefónu typu Y. F. D. za zľavnenú kúpnu cenu 29,- € vrátene DPH a účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mu je MT predávaný za túto kúpnu cenu iba z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované po dobu uvedenú v bode 2.3 Dodatku, inak je cena MT 247,-eur. Podľa Dodatku a tohto článku sa odporca v bode 2.3 článku 2. zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia tohto Dodatku a) zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, b) nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, c) sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo na základe ktorého by bol podnik oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb, d) bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program alebo takú kombináciu účastníckych programov , že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode 2.2
tohto článku, e) bude bez prerušenia využívať služby Náhradný telefón v súlade s ustanoveniami č.l. 3, ak je predmetom tohto dodatku aj dohoda strán o aktivácii tejto služby.
Za aktiváciu SIM karty, resp. za administratívny poplatok za vykonanie nevyhnutných zmien v systémoch navrhovateľa súvisiacich s kúpou koncového telekomunikačného zariadenia uvedeného v článku 1.2 tohto článku za cenu so zľavou s DPH sa zaviazal odporca zaplatiť sumu 11,-eur.
Podľa Dodatku k zmluve o pripojení v bode 2.5 dohodli, že v prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nie len nezaplatenie splatnej ceny služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 218 €. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto dodatku vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy Podniku účastníkovi.
Z článku 2.2b Dodatku k zmluve vyplýva, že sa odporca zaviazal za zvolené služby zaplatiť navrhovateľovi paušálnu čiastku 38,01-eur mesačne.
Zo všeobecných podmienok navrhovateľa súd zistil, že podľa bodu 18.7 nahrádzajú doteraz platné a účinné všeobecné podmienky a tie, ktoré boli súdu doručené, nadobúdajú platnosť a účinnosť dňom 1.10.2006. Podľa všeobecných podmienok odporca sa zaviazal platiť za služby podľa cenníka navrhovateľa, cenník je tarifa telefónnej služby elektronických komunikačných, resp. iných služieb poskytovaných navrhovateľom na základe platne uzatvorenej zmluvy o pripojení. V cenníku sú uvedené aj údaje o bezplatných službách a o službách, za ktoré sa nepožaduje zvláštna úhrada a údaj, ako si účastník môže vyžiadať informácie o aktuálnych cenách služieb navrhovateľa a prípadných zľavách z cien. Cenník obsahuje informácie o počiatočnom a konečnom termíne zúčtovacieho obdobia, spôsobe zaokrúhľovania a o spôsobe úhrady cien. Je prístupný na obchodných miestach navrhovateľa a môže byť vydaný aj vo viacerých dokumentoch, z textu ktorých vyplýva, že tvoria súčasť cenníka, najmä prílohy, dodatky, doplnky cenníka a pod. Ďalej je vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., v článkoch 17, bod 17.5 ustanovené, že sa zmluva a všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, ktoré nie sú v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach výslovne upravené riadia ustanoveniami Zákona (zákon o elektronických komunikáciách) a ak tieto nie sú upravené v Zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných právnych predpisov.
Navrhovateľ odporcovi faktúroval nasledovnými faktúrami:
Faktúra č. XXXXXXXXXX sumu 45,47- eur, faktúra bola vystavená dňa 17.8.2011, splatná dňa 31.8.2011 za poskytnuté telekomunikačné služby,
Faktúra č. XXXXXXXXXX je fakturáciou poplatku za odpojenie v sume 3,3194-eur a 20% DPH (0,66- eur), celkom je faktúrovaných 3,98-eur splatných 30.9.2011,
Faktúra č. XXXXXXXXXX zľavnenú kúpnu cenu C. vo výške 24,17- € a DPH 20%, celkom 29,-eur, splatné dňa 13.7.2011,
Z listu žalobcu zo dňa 15.12.2011, označeného ako pokus o pokonávku a o ktorom z obsahu spisu nevyplýva, že bol odporcovi doručený, súd zistil, že navrhovateľ vyzýval odporcu na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické služby za mesiace jún až september 2011 vo výške 147,67- eur a na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 365,67,-eur, všetko navrhovateľ požadoval uhradiť do 29.12.2011 na konkrétny účet v banke, upozornením na možné exekučné konanie.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Od 14.12.2011 do 10.7.2012 bola základná úroková sadzba ECB 1,00% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 9,00% ročne.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne iba čiastočne v časti priznanej nižšie. Súd sa najskôr zaoberal nárokom navrhovateľa uplatneným v sume 218,-eur, ktorý skutkovo vymedzil navrhovateľ v návrhu ako nárok na náhradu škody. Vyplýva z neho, že navrhovateľ má za to, že mu patrí náhrada tejto škody z dôvodu, že odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu minimálne 24 mesiacov, označovanú aj ako doba viazanosti a povinnosť odporcu plniť riadne a včas uhrádzať jeho splatné záväzky.
Medzi účastníkmi sa jedná o občianskoprávny vzťah, ktorý súd z titulu nároku na škodu posudzoval podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa zodpovednosti za škodu predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie a pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené všetkých uvedené predpoklady. Ak chýba čo i jeden z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.
Podľa čl. 2 bod 2.1. Všeobecných podmienok (v skratke VP) navrhovateľa spoločnosť navrhovateľa poskytuje služby na základe zmluvy, uzatvorenej v písomnej podobe medzi spoločnosťou (navrhovateľom) a účastníkom (z hľadiska procesného v súdnom konaní odporcom), práva a povinnosti zmluvných strán upravuje Zákon, platné právne predpisy a podrobnosti o nich upravuje Zmluva, Všeobecné podmienky a Cenník. Zmluva je podľa bodu 2.2. článku 2 definovaná ako dvojstranný právny úkon medzi spoločnosťou Orange a účastníkom (vo význame súdneho konania odporcom), ktorým sa navrhovateľ zaväzuje odporcovi zriadiť prístup k jej VTS (verejná telefónna sieť) a sprístupniť mu požadované služby a odporca sa zaväzuje platiť cenu za zriadenie prístupu a poskytovanie dohodnutých služieb a každý ďalší právny vzťah, predmetom ktorého je poskytovanie služieb navrhovateľom a ktorý vznikne po uzavretí zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom sa považuje za dodatok k zmluve. Zmluvu charakterizuje navrhovateľ vo Všeobecných podmienkach (čl. 1. - 1.7.) ako zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa spoločnosť navrhovateľa zaväzuje zriadiť účastníkovi potrebný prístup k jej verejnej telefónnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy o pripojení sú Všeobecné podmienky a cenník a podľa bodu 1.8. je „službou“ elektronická komunikačná služba, spočívajúca úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, umožňujúca prenos hlasovej komunikácie alebo iných foriem komunikácie, najmä, ale nielen dátovej komunikácie. Služby sú základné a voliteľné, pozostávajúce najmä z VTS a s ňou súvisiacich služieb, služby poskytuje spoločnosť účastníkom v rozsahu a za podmienok upravených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach, prípadne v osobitných dohodách, uzavretých podľa platných právnych predpisov.
Sám navrhovateľ stanovil vo VP do čl. 4, bod 4.1. ustanovenie, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a platnosť zmluvy zaniká po a) dohodou zmluvných strán b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, d) smrťou účastníka alebo podľa 4.2. dohodou o dni skončenia zmluvy, ak zmluva alebo jej dodatok neustanovujú inak.
Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka sa písomne uzavretá dohoda môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Na základe definície zmluvy tak navrhovateľom podľa čl. 2 ako aj v súlade s právnou teóriou treba vyvodiť, že zmluva je minimálne dvojstranný právny úkon v tom zmysle, že stranami zmluvy sú minimálne dvaja účastníci, ktorý si na základe svojho prejavu vôle zmluvou upravujú vzájomné práva a povinnosti, tak ako tomu je aj v prejednávanej veci. V konaní súd nemal za preukázané alebo vyvrátené, že medzi navrhovateľom a odporcom existovala v rámci zmluvnej voľnosti strán iná dohoda o trvaní zmluvy, že zmluva o pripojení s odporcom bola uzavretá na dobu neurčitú a nezanikla žiadnym zo spôsobov, uvedených v č.l. 4, 4.1 VP, pričom ak by došlo k zániku zmluvy, vyžadovala by sa podľa § 40 ods. 2 OZ pre platnosť právneho úkonu písomná forma a v konaní navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno k tomu, že zmluva v priebehu 24 mesiacov zanikla. Odpojenie odporcu z telekomunikačnej siete súd nepovažuje za právny dôvod skončenia zmluvy a nie je uvedený ani ako dôvod v č.l. 4 VP. Súd z týchto zistení vyvodil, že odporca neporušil dobu viazanosti a nemohol sa tak dopustiť nedodržania záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Čo sa týka skutkového tvrdenia navrhovateľa, že okrem doby viazanosti mal odporca porušiť svoj záväzok platiť za služby riadne a včas, súd tu poukazuje na formuláciu čl. 4, 4.5. VP, že okamihom porušenia povinností účastníka (odporcu) takým spôsobom, že má navrhovateľovi vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Dodatku, vyložil ho súd podľa slovného znenia vo význame, že ide o zmluvnú pokutu podľa čl. 2, 2.5. VP, stanovenej za nedodržanie doby viazanosti, tiež za nezaplatenie splatnej ceny za služby a tak, že je naviazané na uplatnenie navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie zmluvnej povinnosti druhej strany záväzkového vzťahu a súd ho nespájal s náhradou škody, ktorá je právne upravená v ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože zmluvná pokuta má podľa
§ 544 OZ zabezpečovací charakter záväzku a má tak iný právny význam, odlišný od všeobecnoprávnej úpravy škody a jej náhrady.
Na základe uvedeného súdu dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorého v spore o zaplatenie nároku z ním tvrdenej vzniknutej škody, ktorú mal spôsobiť odporca, neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov, nebolo preukázané, žeby zmluva zákonným spôsobom ku dňu vyhlásenia rozsudku zanikla a nesplnenie povinnosti odporcu platiť riadne a včas nemožno považovať za taký protiprávny úkon, z ktorého by navrhovateľovi vznikla škoda, ktorá mala vzniknúť podľa tvrdení navrhovateľa ako rozdiel medzi spotrebiteľskou (trhovou cenou) a dohodnutou cenou medzi účastníkmi za mobilný telefón vo výške 29,-eur. Nebol tak splnený jeden z predpokladov vzniku škody, a to protiprávny úkon škodcu voči poškodenému.
Navrhovateľ spája škodu, ktorá sa chápe ako ujma, vzniknutá v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi a škoda (majetková ujma) je nimi napraviteľná poskytnutím takéhoto majetkového plnenia. Vznik škody a jej výšku navrhovateľ odvodil od rozdielu spotrebiteľskej (trhovej ceny) a akciovej, zľavnenej ceny. Súd má za to, že medzi účastníkmi vznikli dve zmluvy, jedna v rámci hlavného predmetu podnikateľskej činnosti navrhovateľa, ktorým je poskytovanie telekomunikačných služieb, čo vyplýva z predmetu jeho činnosti, uvedenej pri jeho obchodnom mene u zápisu v Obchodnom registri a je premietnuté aj do niektorých pojmov vo Všeobecných podmienkach navrhovateľa a ďalšou zmluvou je kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva k hnuteľnej veci, konkrétne mobilného telefónu, z navrhovateľa na odporcu za dohodnutú kúpnu cenu 29,-eur a odporca MT nadobudol do svojho vlastníctva, zo žiadnych skutočností, vyplývajúcich zo spisu nevyplýva opak. Aj keby bol zo strany odporcu zistený predpoklad protiprávneho úkonu, ani pri vyhlásení odporcu (podľa VP označovaného za účastníka) uvedeného v bode 3.7 Dodatku by ku škode nedošlo. Súd má za to, že za škodu nemožno považovať, ak navrhovateľ v rámci svojej marketingovej politiky predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT nemôže byť následkom navrhovateľom tvrdeného, ale navrhovateľom nepreukázaného protiprávneho úkonu odporcu, ale je výsledkom dohody medzi navrhovateľom a odporcom o cene hnuteľnej veci, ktorá bola predmetom prevodu vlastníctva. V prípade účastníkov došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom prevodu vlastníctva bola hnuteľná vec, konkrétne mobilný telefón. Išlo o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorého predávajúcemu (navrhovateľovi) vznikla povinnosť predmet kúpy kupujúcemu (odporcovi) odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Prejav vôle strán ohľadom mobilného telefónu bol zhodný o predmete kúpy a kúpnej cene, ktorá je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy a dohoda účastníkov o cene je zrejmá z čl. 1.1.2 Dodatku. Odporca nadobudol mobilný telefón do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy jeho prevzatím (§ 133 ods. 1) a v konaní nebola tvrdená a ani zistená žiadna výhrada vlastníctva v zmysle § 601 OZ. Vyhlásenie účastníka (odporcu), že si je vedomý bežnej maloobchodnej ceny bez zľavy zo spotrebiteľskej ceny má iba deklaratórny charakter a neobsahuje žiadny záväzok odporcu v prípade porušenia akejkoľvek jeho povinnosti zo zmluvných vzťahov s navrhovateľom uhradiť navrhovateľovi škodu a súd nezistil, žeby zo zmluvy, z Dodatku alebo VP vyplývala povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi doplatok kúpnej ceny MT. O cene MT mal súd Dodatkom preukázané, že išlo o zhodný prejav vôle účastníkov, ktorého výsledkom bola dohodnutá cena hnuteľnej veci. V dôsledku uzavretia kúpnej zmluvy medzi účastníkmi nie je splnený ani predpoklad príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou, pretože tvrdenie dôvodu navrhovateľom o zmenšení jeho majetku ako uplatňovanej škody v dôsledku nepreukázaného protiprávneho úkonu odporcu by nebolo nezotrvanie odporcu v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti, ale by ním mohol byť iný právny úkon, a to kúpna zmluva uzavretá s odporcom o kúpnej cene, ktorá ale bola medzi účastníkmi nesporne dohodnutá a nie je splnený ani predpoklad, že došlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa v dôsledku protiprávneho konania. Súd dospel k záveru, že u odporcu ako kupujúceho ide o nesplnenie záväzku z právneho úkonu, vzniknutého zo zmluvného vzťahu podľa § 588 OZ (kúpna zmluva) a nie o vznik záväzku zo spôsobenej škody. Preto súd nepriznal navrhovateľovi ním požadovanú škodu vo výške 218,-eur. Ak nebolo priznané právo na náhradu škody v žalovanej výške, nevznikol navrhovateľovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto je návrh zamietnutý aj v časti požadovaného úroku z omeškania z tejto sumy.
Kúpna cena MT bola tiež nárokom, ktorý uplatnil navrhovateľ návrhom. Nakoľko sa odporca vyjadril, že ani kúpnu cenu, t.j. časť zo žalovaného nároku navrhovateľovi nezaplatil, zaviazal ho súd na splnenie povinnosti zaplatiť dohodnutú cenu MT rozsudkom, vrátane poplatku 11,-eur, o ktorom bolo taktiež preukázané z príslušného článku Dodatku, že sa odporca zaviazal ho zaplatiť a na zaplatenie ceny služieb, ktorých poskytnutie odporca nerozporoval.
Navrhovateľ sa v konaní ďalej domáhal zaplatenia odplaty za telekomunikačné služby, za ktoré požadoval priznať celkom sumu 147,69-eur. Súd mal Zmluvou, Dodatkom k nej za preukázané, že medzi účastníkmi vznikla zmluva platne, s dohodnutým druhom služby, miestom jej poskytovania a v zmysle § 43 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z.z. cena za službu odkazom na tarifu, podľa všeobecných podmienok označenú ako cenník. V konaní nebolo odporcom namietané, žeby mu telekomunikačné služby, faktúrované mu navrhovateľom v rozsudku uvedenými faktúrami neboli dodané. Súd mal za to, že navrhovateľovi v zmysle § 42 ods. 4 písm. b) vyššie citovaného zákona vzniklo právo a nárok voči odporcovi na zaplatenie ceny za poskytnutú telekomunikačnú služby, resp. služby vo výške 146,25-eur, v ktorých je zahrnutá odplata za služby týkajúce sa plnenia navrhovateľa zo Zmluvy.
K faktúre č. 2125860906, ktorou bol fakturovaný poplatok za odpojenie vo výške (s DPH) celkom 3,98- eur, splatných 30.9.2011 súd uvádza, že súd z nej nepriznal navrhovateľovi plnenie, pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že mu patrí podľa cenníka /tarify/ táto žalovaná čiastka a súd vo zvyšku žalovanej istiny návrh zamietol. Odpojenie je síce právom navrhovateľa podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, avšak zákon už nehovorí o tom, žeby za túto službu mal znášať peňažné plnenie druhý účastník zmluvného vzťahu. Navyše nárok na čiastku za odpojenie navrhovateľovi z ním predložených listinných dôkazov nevyplýva, teda navrhovateľ iba z predloženej faktúry na dôkaz neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil žiadny dôkaz k faktúrovanej čiastke, napríklad cenník poplatkov, ani inak nárok nezdôvodnil. K veci neboli na dôkaz predložené tarifa, ani cenník služieb, z ktorých by bolo možné zistiť, že je dôvodné odporcovi účtovať poplatok alebo odplatu za odpojenie. Nárok na peňažné plnenie za odpojenie nie je zdôvodnený ani v návrhu, ani v zmluvách o pripojení, či v Dodatku k zmluve, navrhovateľ iba odkazuje na Všeobecné podmienky a preto súd navrhovateľovi právo na zaplatenie poplatkov za odpojenie nepriznal.
Súd vo výške úroku z omeškania, ktorý je príslušenstvom pohľadávky - istiny rozhodol podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pre nezistenie rozporu s ustanoveniami o občianskeho práva / § 517 OZ a nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z./ o výške požadovaného úroku z omeškania preto súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z priznanej sumy v takej výške, ako ho ako príslušenstvo pohľadávky uplatnil návrhom. Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania od 9.7. 2010. Súd mal preukázané faktúrami, že v nich bola podľa všeobecných podmienok dodržaná lehota na splatnosť faktúrovaných služieb 14. dní, ktorá uplynula pred podaním návrhu na súd. V konaní nebolo preukázané, že odporca plnil riadne a včas, teda v lehotách, uvedených vo faktúrach, čo malo za následok, že sa dostal do omeškania s platením peňažného záväzku . Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie pohľadávky a dal mu lehotu na zaplatenie do 29..12.2011, teda ako veriteľ poskytol odporcovi novú lehotu na plnenie a súd teda priznal navrhovateľovi úrok z omeškania počnúc nasledujúcim dňom po dni, do ktorého mal odporca povinnosť uhradiť cenu poskytnutých služieb podľa pokusu o pokonávku. Pokiaľ sa týka výšky úroku z omeškania od 14.12.2011 do 10.7.2012 bola základná úroková sadzba ECB 1,00% p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 9,00% ročne. Z nepriznanej sumy 3,98-eur súd návrh o úrok z omeškania zo sumy zamietol, pretože ak nebol priznaný nárok na časť istiny, nemohol sa dostať s jej zaplatením odporca do omeškania.
Z výsluchu odporcu súd zistil, že bol dlhodobo nezamestnaný. V súčasnosti sa zamestnal, výšku príjmu ešte nepoznal. Platí nájom za byt 164,-eur mesačne a zálohovo za elektriku 40,-eur. Je ženatý, má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré navštevuje MŠ a odporca platí za pobyt dieťaťa 38,-eur mesačne. Manželka odporcu je zamestnaná ako upratovačka a má príjem 370,-eur netto. Pri rozhodnutí o práve odporcu splácať dlh navrhovateľovi vzal súd do úvahy tieto sociálne a príjmové pomery rodiny odporcu a zastáva názor, že bolo dôvodné v zmysle § 160 O.s.p. povoliť odporcovi dlh splácať v splátkach po 40,-eur mesačne. Pri povolení splátok vzal súd v úvahu aj výšku priznaného nároku a pri riadnej platobnej disciplíne odporcu pri úhradách v splátkach nebude s ohľadom na výšku dlhu ohrozené ani právo navrhovateľa na jeho majetkové právo.
O trovách konania rozhodol súd tak, že podľa § 142 ods.1 O.s.p. V sporovom konaní účastníkov prevažuje neúspech navrhovateľa oproti úspechu odporcu. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal , pretože sa práva na ne výslovne vzdal.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení - Exekučný poriadok.