Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-111-2022.pdf
PDF · 77.52 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/111/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480 proti žalovanému I. J., L.. XX.XX.XXXX, J. B. XXX, o zaplatenie 105,16 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 105,16 Eur s príslušenstvom z dôvodu nezaplatenia úhrad za služby verejnosti. Žalobca svoj nárok odôvodnil na tom skutkovom základe, že kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania návrhu nezaplatil úhradu za obdobie od 01.01.2014 do 31.07.2015. Výzvou zo dňa 09.06.2022 odoslanou na adresu pobytu žalovaného vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a s tým spojených poštových sadzieb. Keďže žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je povinný zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavoval sumu 88,16 Eur pozostávajúcu z 19-tich neuhradených mesačných predpisov v období od 01.01.2014 do 31.07.2015. Zároveň je povinný zaplatiť aj pokutu v sume 17 Eur a poštovné sadzby vo výške 2,10 Eur.
2. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 14.11.2022 odpor, v ktorom uviedol, že všetky záväzky vyplývajúce zo zákona o koncesionárskych poplatkoch má uhradené každý mesiac cez sipo spolu s elektrikou. V prílohe priložil fotokópie sipo o uhradení koncesionárskych poplatkov za roky 2021, 2022. V dôsledku toho došlo k zrušeniu platobného rozkazu podľa § 267 ods. 4 CSP.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu doručenom súdu dňa 01.12.2022 poznamenal, že nárok ktorého sa domáha pozostáva z neuhradených platieb za obdobie od januára 2014 do júla 2015. Poznamenal tiež, že vo svojej evidencii neeviduje nedoplatok za obdobia, na ktoré poukázal žalovaný prostredníctvom odporu. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby bola vec prejednaná v jeho neprítomnosti. Ak žalovaný na pojednávaní by uviedol argumentáciu, ktorá doposiaľ v konaní nebola použitá a mohla mať pre rozhodnutie význam, požiadal súd, aby vo veci nerozhodoval priamo na pojednávaní, ale umožnil mu vyjadriť sa k tejto argumentácii. Poukázal na sudcovskú koncentráciu konania.
4. Žalovaný na pojednávaní dňa 11.01.2023 uviedol, že uvedený skutok je premlčaný, pretože za obdobie plnenia uplynula doba troch rokov. Tiež uviedol, že by rád vedel koho napadlo žalovať takéto staré pohľadávky. Kvôli pojednávaniu musel odísť z práce.
5. Súd podľa § 151 ods. 1 CSP v spojení s § 186 ods. 2 CSP považoval v konaní za nesporné, že podľa prehľadu predpisov a platieb priloženého k žalobe bol žalovanému zistený nedoplatok na úhradách v sume 94,90 Eur za obdobie od januára 2014 do 31.07.2015. V konaní tiež nebolo sporné, že žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 09.06.2022 na úhradu predmetného nedoplatku. Uvedená výzva bola podľa poštovej obálky uložená na pošte dňa 15.06.2022 s tým, že sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Podľa potvrdenia tarifnej ceny za úradnú zásielku nachádzajúcej sa na čl. 10 súdneho spisu bolo v konaní nesporné, že cena za úradnú zásielku spolu s doručenkou do vlastných rúk cez podací e-hárok bola určená v sume 2,10 slovenskou poštou.
6. Súd posúdením predmetnej žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca je verejno- právna inštitúcia zriadená zákonom číslo 532/2010 Z.z. o rozhlase a televízii Slovenska. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., ktorá je určená podľa § 6 ods. 1 predmetného zákona v sume 4,64 Eur za každý začatý kalendárny mesiac. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. je platiteľ, ktorý je v omeškaní s úhradou povinný zaplatiť žalobcovi ako vyberateľovi pokutu v sume 17 Eur.
7. Napriek tomu, že žalobca preukázal na základe nesporných skutočností, že mu vznikla pohľadávka, ktorú si uplatnil predmetnou žalobou, súd jeho žalobnej požiadavke nemohol vyhovieť z dôvodu procesnej obrany žalovaného. Žalovaný na pojednávaní vzniesol námietku premlčania. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliada vždy na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Žalovanému podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z.z. vznikla povinnosť uhrádzať úhrady za služby verejnosti mesačne, a to za príslušný kalendárny mesiac do posledného dňa daného mesiaca. Z obsahu žaloby bolo zrejmé, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie pohľadávky za obdobie od 01.01.2014 do 31.07.2015 v celkovej sume 94,90 Eur. Hoci sa každá úhrada premlčuje samostatne po jednotlivých mesiacoch, tak ako to vyplýva z § 7 ods. 1 a 2 vyššie uvedeného zákona, aplikáciou § 100 a 101 Občianskeho zákonníka bolo zrejmé, že všetky úhrady za obdobie od 01.01.2014 do 31.07.2015 sú premlčané tak, ako namietol žalovaný. Posledným dňom, kedy uplynula premlčacia lehota za poslednú žalovanú úhradu v mesiaci júl roku 2015, bol 31.07.2018. Počnúc dňom 01.08.2018 sa premlčala posledná úhrada, ktorú mohol žalovaný uplatniť na súde za mesiac júl 2015. Logicky tak došlo k premlčaniu aj všetkých predchádzajúcich mesačných úhrad za obdobie počnúc januárom 2014. Keďže sa žalovaný ako dlžník účinne na pojednávaní dovolal premlčania svojho nároku, súd podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemohol žalobcovi uplatnenú pohľadávku priznať. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie pokuty v sume 17 Eur. Podmienkou pre vznik nároku na zaplatenie pokuty podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z.z. je uplatnenie výzvy na zaplatenie omeškanej úhrady za služby verejnosti. Túto výzvu je však povinný žalobca uskutočniť pred uplynutím premlčacej lehoty vo vzťahu k jednotlivým úhradám, ktoré neboli žalovaným vykonané. Keďže takto žalobca nepostupoval a zaslal výzvu na zaplatenie omeškaných úhrad až potom, ako uplynula doba troch rokov od omeškania žalovaného s úhradou za služby verejnosti, súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie pokuty v sume 17 Eur rovnako za premlčaný. Z dôvodu, že došlo k premlčaniu základného nároku žalobcu, nepriznal súd žalobcovi nárok na zaplatenie poštovej sadzby vo výške 2,10 Eur ako príslušenstva pohľadávky z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
8. Žiadosti žalobcu, aby súd na pojednávaní nerozhodol a pojednávanie odročil v prípade, ak žalovaný použije argumentáciu, ktorá doposiaľ nebola žalovaným vznesená, súd nemohol vyhovieť. Žalobca si sám zvolil možnosť nezúčastniť sa pojednávania. Tým sa zároveň vzdal práva na poskytnutie predbežného právneho názoru podľa § 181 ods. 2 CSP. Preto musí niesť procesný následok svojej neúčasti na pojednávaní. Ak nemohol súd poskytnúť sporovej strane poučenie o predbežnom právnom názore, pretože sa nedostavila na pojednávanie, nie je oprávnený a ani povinný mu oznamovať toto predbežné poučenie inak a nie je povinný z tohto dôvodu odročovať pojednávanie (k tomu pozri uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 27.10.2010 sp. zn. III. ÚS 2848/10). Súd v rámci prejednacej zásady nemôže postupovať podľa procesného priania žalobcu, ktorý sa rozhodol vzdať svojho práva
účasti na pojednávaní len z toho dôvodu, že sa vnútorne domnieval, že bude úspešný. Na tom nemení nič skutočnosť, že žalobca na území Slovenskej republiky vedie značné množstvo sporov. Pokiaľ sa žalobca rozhodol uplatňovať svoje nároky na súde, nemôže súd na neho prihliadať inak, ako na iné sporové strany, pretože by ho bez zákonného dôvodu zvýhodnil oproti žalovanému. Súd vo vzťahu k hmotnoprávnej námietke žalovaného podľa § 152 CSP vznesenej na pojednávaní neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 ods. 2 CSP, pretože jej následkom nebola potreba odročiť nariadené pojednávanie a nespôsobila prieťahy v konaní.
9. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu. Z toho dôvodu súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalobca povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania. O výške trov konania rozhodne súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení trojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.