Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/260/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Sv & Sm s.r.o., Sásovská cesta 2985/27, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 057 126, zast. JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, AK Brázdil - Brázdilová, Trhová 1, 960 01 Zvolen proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť konať v odvolacom konaní a o odvolaní žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX proti prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. 331/11-1.0/pok/r./I. zo dňa 21.03.2013 rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobu odôvodnil tým, že svoj návrh podáva podľa z dôvodu nečinnosti žalovaného, ktorý v konaní pod č. S/2013/00338-2.10-112/2013 nezákonne odmietol konať a rozhodnúť o žalobcom včas podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy z 21.03.2013. Žalobca poukázal v žalobe na to, že dňa 17.06.2013 vydal žalovaný Oznámenie o oneskorene podanom odvolaní pod č. S/2013/00338-2.10-112/2013, ktorým žalobcovi oznámil, že odvolanie žalobcu považuje za podané oneskorene, vzhľadom na uplynutie odvolacej lehoty skôr, kvôli fikcii doručenia po troch dňoch od uloženia zásielky na pošte. Oznámenie bolo žalobcovi doručené 08.07.2013. Žalovaný v ňom žalobcovi súčasne oznámil, že rozhodnutie vo veci samej, t. j. prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu z 21.03.2013 č. k. 331/11-1.0/pok/r./I. o uložení pokuty vo výške 2.000,- Eur podľa je právoplatné. Žalovaný svoje rozhodnutie o oneskorenom podaní odvolania odôvodnil tým, že v danom prípade sa na doručovanie uvedenej písomnosti do vlastných rúk uplatňuje tzv. fikcia doručenia podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu preto považoval za doručené 31.03.2013 (Veľkonočná nedeľa). Vzhľadom na to, že nasledujúci deň 01.04.2013 bol sviatok, odvolacia lehota začala plynúť 02.04.2013 a táto uplynula 17.04.2013. Odvolanie bolo podané na poštovú prepravu 26.04.2013, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Žalobca listom z 09.07.2013 žalovanému oznámil, že vec nesprávne právne posúdil, vyslovil nesúhlas s daným procesným postupom a žiadal, aby podané odvolanie bolo preskúmané a posúdené ako riadne a včas podané. Žalovaný doručil žalobcovi 15.08.2013 stanovisko z 25.07.2013, v ktorom trval na svojom „Oznámení“ o oneskorení odvolania. Žalobca uviedol, že svoje podanie z 09.07.2013, ktorým sa v rámci mimo odvolacieho konania domáhal preskúmania postupu žalovaného, považuje za vyčerpanie prostriedkov nápravy podľa poslednej vety Žalovaný tým podľa žalobcu postihol konanie vadou nečinnosti, keďže bez zákonného dôvodu nerozhodol o odvolaní žalobcu ako účastníka konania podľa , , a Správneho poriadku. V danom prípade bolo podľa

žalobcu povinnosťou správneho orgánu konať o odvolaní a rozhodnúť o ňom v zákonnej lehote podľa § 53 a nasl. Správneho poriadku. Žalobca namietal, že procesný postup žalovaného pri výkone jeho právomocí nebol zákonný, v súlade s ust. § 53 a nasl. Správneho poriadku, keď žalovaný nevykonal zákonom predpísané úkony, resp. odmietol vykonať, prípadne nevykonal chybný úkon odmietnutím predmetného odvolania. Žalobca v žalobe argumentoval, že žalovaný použil nesprávnu právnu normu na rozhodnutie o odmietnutí odvolania, keď použil ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku o doručovaní fyzickým osobám, pričom mal použiť ust. § 25 Správneho poriadku - špeciálne ustanovenie o doručovaní právnickým osobám. Pri preskúmavanom doručovaní nedošlo k nedoručeniu zásielky, ani k uplynutiu fikcie doručenia po troch dňoch od jej uloženia na pošte. Žalobca prevzal zásielku v určenej úložnej dobe na pošte, a preto mu plynula lehota na podanie odvolania od jej prevzatia, t. j. od 11.04.2013. Odvolanie podané na poštovú prepravu 26.04.2013 bolo preto podľa neho podané riadne a včas. Žalobca navyše namietal, že mu zo strany doručovateľa nebola zaslaná opakovaná výzva o doručení zásielky. Nedošlo teda ani k naplneniu fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca súčasne namietal, že žalovaný neskúmal, či došlo k opakovanému pokusu o doručovanie, oznámenie o odmietnutí odvolania ako oneskorene podaného bolo žalobcovi doručené bez riadneho procesného rozhodnutia, voči ktorému by bolo možné domáhať sa súdneho prieskumu podľa a nasl. Oznámenie bolo žalobcovi doručené až 08.07.2013, t. j. viac ako 3 mesiace od deklarovaného termínu právoplatnosti, čím žalovaný zamedzil žalobcovi možnosť domáhať sa súdneho prieskumu podľa a nasl. , pričom nekonal v súlade s Správneho poriadku bezodkladne. Žalobca napokon poukázal na to, že medzičasom došlo k zániku zodpovednosti za správny delikt uplynutím zákonnej prekluzívnej lehoty a konanie malo byť voči žalobcovi zastavené s poukazom na

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol. Poukázal na to, že v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku došlo k fikcii doručenia, prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 31.03.2013, zákonná lehota na odvolanie uplynula 17.04.2013, odvolanie však bolo podané na poštovú prepravu až 26.04.2013, teda oneskorene (po lehote). Žalovaný preskúmal podané odvolanie, ako aj spis prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval zákonným spôsobom. Pri preskúmavaní odvolania žalovaný postupoval podľa § 60 Správneho poriadku a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR Boh. A 694/21 uviedol, že je neprípustné, aby odvolací orgán inštančnou cestou preskúmal rozhodnutie napadnuté oneskoreným odvolaním. Takéto odvolanie môže posudzovať výlučne ako podnet na uskutočnenie konania smerujúceho k preskúmaniu právoplatného rozhodnutia. Žalovaný preto oznámil žalobcovi, že nie je dôvod na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov. Žalobca v žalobe spochybňoval spôsob vybavenia podaného odvolania a žiadal, aby žalovaný vo veci vydal rozhodnutie. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe konštatoval, že nečinnosť orgánu verejnej správy predstavuje jeho pasivitu vo veciach, ktoré mu boli predložené a bez existencie vážneho dôvodu brániacemu mu konať a rozhodnúť. V prípade oneskorene podaného odvolania však žalovaný nebol povinný vydať rozhodnutie, pretože ak odvolací orgán zistí, že nie sú dané dôvody na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, účastníka vyrozumie o tejto skutočnosti administratívnym spôsobom a nie je povinný zamietnuť odvolanie rozhodnutím. Predmetné odvolanie žalovaný vyhodnotil ako oneskorene podané a v písomnosti, ktorou žalobcu vyrozumel o spôsobe vybavenia podaného odvolania, poukázal na ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku vychádzajúc z toho, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 31.03.2013 a 15-dňová lehota na odvolanie uplynula 17.04.2013. Odvolanie bolo podané oneskorene, pretože bolo podané na poštovú prepravu až 26.04.2013. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. z 28.04.2008, v ktorom bolo zaujaté stanovisko, že keďže bolo odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nepochybne podané po uplynutí zákonom odvolacej lehoty, podmienky pre vydanie rozhodnutia podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku žalovaným splnené neboli, preto je rozhodnutie žalovaného potrebné považovať za nulitné. Žalovaný nezistil okolnosti brániace mu použiť fikciu doručenia. Vo vzťahu k uplynutiu subjektívnej lehoty na administratívne trestanie žalovaný uviedol, že oneskorené odvolanie nemá právne účinky riadneho odvolania a nemá preto schopnosť zabrániť nadobudnutiu právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o žalobe žalobcu podanej podľa dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, a preto postupujúc podľa prvá veta a veta in fine uznesením žalobu zamietol.

Podľa ,

(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa , , (1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

(4) Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

(8) Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa čl. 142/1 SR súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Cieľom procesnej úpravy zakotvenej v Štvrtej hlave Piatej časti „Konanie proti nečinnosti orgánu verenej správy“ je poskytnúť fyzickým a právnickým osobám účinnú súdnu ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy. Podľa sa na konanie podľa tejto hlavy použijú ustanovenia Prvej a Druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Z ust. vyplýva, že konanie sa začína na návrh (nazýva sa žalobou v zmysle v spojení s ), v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Postupom správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi, pričom činnosť predstavuje aktívny postup podľa procesných a hmotnoprávnych predpisov, ktorý správny orgán oprávňujú a súčasne zaväzujú na úkony v priebehu konania. Z ust. vyplýva, že pod postupom správneho orgánu treba rozumieť aj nečinnosť správneho orgánu. Nečinnosťou je pasivita správneho orgánu vo veciach, v ktorých bolo začaté správne konanie, hoci niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán vo veci konal a rozhodol. Úlohou správneho súdu je preskúmať zákonnosť postupu správneho orgánu, t. j. či jeho činnosť, ktorou realizuje svoju právomoc

vymedzenú osobitnými zákonmi, je alebo nie je v súlade s týmito zákonmi. Súd sa zameriava najmä na posudzovanie otázky, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon, avšak rozsah súdneho prieskumu nie je absolútny, je daný rozsahom a dôvodmi návrhu.

Predpokladom úspešnosti návrhu proti nečinnosti správneho orgánu je preukázanie jeho prípustnosti, a to jednak z hľadiska preukázania tvrdenia, že správny orgán nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný a jednak z hľadiska preukázania, že žalobca už vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Len v prípade splnenia týchto podmienok prípustnosti návrhu súd posudzuje dôvodnosť návrhu z hľadiska vecnej stránky, t. j. posudzuje postup správneho orgánu upravený konkrétnymi príslušnými procesnými resp. hmotnoprávnymi predpismi týkajúcimi sa tej ktorej veci.

Podľa o sťažnostiach podľa tohto zákona postupujú orgány verejnej správy, ktorými sú

a) orgány štátnej správy a nimi zriadené organizácie,

b) orgány územnej samosprávy a nimi zriadené organizácie,

c) osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach iných osôb.

Podľa a o sťažnostiach sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len ""), ktorým

a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len "činnosť") orgánu verejnej správy,

b) poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.

Podľa o prokuratúre prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Podľa o prokuratúre právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, sú:

a) protest prokurátora,

b) upozornenie prokurátora,

c) návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona.

Podľa o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.

Súd sa pri preskúmavaní predmetného návrhu primárne zaoberal otázkou prípustnosti návrhu. V zmysle veta in fine žaloba proti nečinnosti orgánu verenej správy je prípustná len vtedy, ak žalobca vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Domáhať sa ochrany proti nečinnosti správneho orgánu je teda poslednou z právne upravených možností dosiahnuť nápravu v

prípade, že správny orgán je nečinný. V prípade, že žalobca nevyčerpá prostriedky, ktoré mu právny poriadok dáva na to, aby dosiahol nápravu, nie je možné domáhať sa úspešne nápravy prostredníctvom súdu. Žalobca v žalobe tvrdil, že jeho podanie z 09.07.2013, ktorým sa v rámci mimo odvolacieho konania domáhal preskúmania postupu žalovaného, považuje za vyčerpanie prostriedkov nápravy podľa veta in fine Z vyššie cit. ustanovení Zákona o sťažnostiach, Zákona o prokuratúre a je však zrejmé, že právny poriadok obsahuje úpravu ďalších právnych prostriedkov nápravy ne o sťažnostiach a o prokuratúre. Ďalej nevyužil svoje právo domáhať sa ochrany svojich práv žalobou podanou na súde podľa o preskúmanie Oznámenia žalovaného zo 17.06.2013 v zákonnej lehote 2 mesiacov od doručenia tohto oznámenia žalovaného, ktorým žalovaný žalobcovi oznámil, že odvolanie žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu posúdil ako odvolanie podané oneskorene (pričom predmetné oznámenie obsahovalo skutočnosti, na základe ktorých bolo odvolanie žalovaným posúdené ako oneskorené) a súčasne žalovaný žalobcu upovedomil o tom, že žalovaný preskúmal oneskorene podané odvolanie podľa Správneho poriadku a dospel k záveru, že nezistil dôvod na preskúmanie rozhodnutia v rámci mimo odvolacieho konania podľa Správneho poriadku, ani dôvod na obnovu konania podľa cit. zákona. Toto oznámenie je možné považovať za také opatrenie správneho orgánu, ktorým by mohlo byť zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu. Takéto opatrenia správneho orgánu, ktoré nie je rozhodnutím s náležitosťami stanovenými Správnym poriadkom, sú preskúmateľné súdom a to v závislosti od ich charakteru buď postupom podľa Druhej alebo Piatej hlavy Piatej časti V zmysle ustálenej judikatúry „ za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno aplikačné akty správnych orgánov“ (pozri napr. uznesenie NS SR sp. zn. ). V zmysle uvedeného sú vyššie uvedené právne prostriedky takými právnymi prostriedkami, ktorých vyčerpanie umožňujú osobitné predpisy. Žalobca nepreukázal splnenie podmienky prípustnosti žaloby (t. j. ako bolo rozhodnuté o jeho sťažnosti, resp. ako bol vybavený jeho podnet na prokuratúre, resp. ako bolo rozhodnuté o žalobe o preskúmanie zákonnosti oznámenia ako opatrenia správneho orgánu podľa ). Keďže žalobca nevyužil vyššie uvedené prostriedky nápravy nezákonného postupu správneho orgánu, jeho žaloba podľa Piatej hlavy Piatej časti v zmysle veta in fine nie je prípustná. Právo domáhať sa, aby súd uložil správnemu orgánu konať v zmysle zákona patrí len takej právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá využila všetky prostriedky nápravy, ktoré proti nečinnosti orgánu verejnej správy právny poriadok pozná. Súd v rámci konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy v zmysle nenahrádza činnosť iných štátnych orgánov pri odstraňovaní tvrdenej nečinnosti. Súdne konanie nastupuje až v prípade preukázania, že boli žalobcom vyčerpané všetky prostriedky umožňujúce zjednanie nápravy zakotvené v právnom poriadku SR. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že splnenie povinnosti podať sťažnosť sa nevyžaduje len vtedy, ak návrh v zmysle podal prokurátor. Súdna ochrana pred nečinnosťou správneho orgánu nenahrádza zmeškané, opomenuté, či z iného dôvodu nevyužité prostriedky nápravy. Súdna ochrana pred nečinnosťou správneho orgánu nie je ani alternatívou k iným právnym prostriedkom dosiahnutia nápravy. Súdny prieskum zákonnosti teda nastupuje až potom, ako ostatné prostriedky nápravy, ktoré právny poriadok upravuje, zlyhali.

Keďže žalobca nevyčerpal prostriedky nápravy podľa osobitného predpisu, súd jeho žalobu ako neprípustnú podľa a zamietol.

Pre úplnosť súd poukazuje na to, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný po predložení odvolania žalobcu prvostupňovým správnym orgánom a po jeho posúdení z hľadiska, či bolo podané v zákonnej lehote (§ 54 ods. 2 Správneho poriadku) konštatoval, že odvolanie bolo podané oneskorene. Vychádzal pritom zo skutočností, že žalobcovi bolo prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu doručené s poukazom na § 24 ods. 2 Správneho poriadku dňa 31.03.2013. Z fotokópie doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise vyplýva, že poštovú zásielku, obsahom ktorej bolo prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, sa nepodarilo doručiť žalobcovi na adresu jeho sídla, a to oprávnenej osobe v zmysle § 25 ods. 1 Správneho poriadku, pričom neúspešný pokus o doručenie zásielky s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný dňa 26.03.2013. Opakovaný pokus o doručenie zásielky bol podľa údajov na doručenke vykonaný dňa 28.03.2013, pričom zásielka bola uložená na pošte dňa 28.03.2013. Keďže si žalobca ako adresát zásielku nevyzdvihol do 3 dní od jej uloženia (posledný deň tejto lehoty sa podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku považuje za deň doručenia - v tomto

prípade 31.03.2013). V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. Uznesenie sp. zn. z 27.10.2010) má doručenka povahu verejnej listiny a skutočnosti v nej obsiahnuté sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je preukázaný opak. Pokiaľ teda žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu na poštovú prepravu dňa 26.04.2013, odvolanie bolo podané po zákonom stanovenej lehote (odvolacia lehota uplynula dňom 17.04.2013). Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si zásielku s prvostupňovým rozhodnutím prevzal, neprichádza preto do úvahy fikcia doručenia podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku. (Ust. § 25 ods. 1 Správneho poriadku upravuje len skutočnosť, ktorá osoba je v mene právnickej osoby oprávnená preberať povinnosti určené do vlastných rúk adresované právnickej osobe). Žalovaný po zistení, že odvolanie bolo podané oneskorene, nemal povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 59 Správneho poriadku. Rozsah prieskumu oneskoreného odvolania stanovuje žalovanému ust. § 60 Správneho poriadku. Z cit. ustanovenia Správneho poriadku však nevyplýva pre žalovaného povinnosť, aby ako odvolací orgán po preskúmaní oneskoreného odvolania v prípade, ak toto odvolanie neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimoodvolacieho konania, vydal rozhodnutie, ktorým oneskorene podané odvolanie zamietne alebo odmietne. Z uvedeného dôvodu preto nie je dôvodné tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol nečinný, keď odmietol konať a rozhodnúť o podanom odvolaní. Žalovaný o výsledku preskúmania oneskorene podaného odvolania v rozsahu stanovenom v § 60 Správneho poriadku vyrozumel žalobcu ako účastníka správneho konania oznámením zo dňa 08.07.2013, ktoré ako už bolo vyššie uvedené, je možné podľa svojho charakteru považovať za také opatrenie správneho orgánu, ktoré malo spôsobilosť zasiahnuť do práv žalobcu. Takéto opatrenie je preskúmateľné súdom v zmysle piatej časti

Súd na návrh žalobcu rozhodoval aj o trovách konania. V konaní podľa Piatej časti má podľa právo na náhradu trov konania celkom alebo čiastočne úspešný žalobca. V tomto prípade žalobca úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( v spojení s a ).