Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10CoE-74-2014.pdf
PDF · 83.99 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/74/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom tamtiež, IČO: 36 613 843, proti povinným: 1/ S. G., nar. XX. X. XXXX, bytom V. XXX/XX, J. Z., 2/ V. G., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, J. Z., o vymoženie pohľadávky vo výške 2.965,26 eura s príslušenstvom, exekučné konanie bolo začaté na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom O., G. XX, pod sp. zn. EX 7328/2012, v štádiu rozhodovania o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/931/2012-75 zo dňa 25.6.2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozsudok rozhodcovského rozsudku Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodno-právnych alebo občianskoprávnych vzťahov, vydaný pod sp. zn. II/2011-2671, dňa 27.9.2011. Označeným rozhodcovským rozsudkom bola uložená povinnosť povinným 1/, 2/ zaplatiť oprávnenému sumu 2.965,26 eur s príslušenstvom. Uvedený rozhodcovský rozsudok riešil nároky plynúce zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorené dňa 15.6.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48 Bratislava, a povinnými, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinným finančné prostriedky vo výške 51.000 Sk.
Okresný súd vychádzal z ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v spojení s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vyhodnotil označenú zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú. Takúto zmluvu uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú, všeobecné zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Ide o typovú zmluvu, jej zmluvnými stranami sú dodávateľ, predmetom ktorej je aj poskytovanie úverov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinní
- dlžníci boli v pozícii spotrebiteľov, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti v danom právnom vzťahu. Takisto boli ako spotrebitelia (fyzické osoby), ktorým dodávateľ poskytol peňažné prostriedky. Dotknutá zmluva o splátkovom úvere podľa obsahu je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Za tohto stavu exekučný súd musel podrobiť zmluvu súdnej kontrole, či sa nenavrhuje plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd svoj postup - ex offo prieskum
exekučného titulu v štádiu exekučného konania opiera o ustálenú rozhodovaciu činnosť, vyvodzuje z judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veci P s.r.o. C-76/10, ako aj zo smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Na základe ex offo prieskumu prijal záver o neprijateľnosti dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka v zmluve znemožňuje spotrebiteľovi obrátiť sa s akýmkoľvek sporom na vecne a miestne príslušný všeobecný súd, keď všetky spory v súvislosti s uzatvorenou spotrebiteľskou zmluvou bude podľa vopred pripravenej predtlače dodávateľa prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa názoru okresného súdu neprijateľnou podmienkou, navyše nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná , je formulovaná v bode 18 Všeobecných obchodných podmienok, a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok - všeobecných obchodných podmienok v rozsahu spolu 27 strán, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal a teda si ho výslovne spotrebiteľ želal.
Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). V danej veci rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (3 MCdo 20/2008 z 22. 4. 2009), preto súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t. j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, konať ako súd vyššej inštancie. Preskúmavanie rozhodcovského rozsudku je možné len z dôvodu uvedeného v § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, aj to len vo vzťahu k plneniu samotnému. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 11/2010. Z dôvodu uvedeného v § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní môže a musí exekučný súd len zastaviť konanie, nie nevydať poverenie. Odvolateľ ďalej poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08 v súvislosti s požiadavkou zabezpečenia stability práva a právnych vzťahov a riadneho výkonu spravodlivosti (nemožnosť napadnutia súdneho rozhodnutia, ktoré sa stalo konečné po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov); zároveň zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a tiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami. Ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí (zásada rovnocennosti). Pokiaľ zmluva o úvere bola uzatvorená pred 31.12.2007, nevzťahujú sa na ňu ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, ale spravuje sa Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Podľa dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka (§ 54 ods. 4 písm. r), cieľom je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva; ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo tak nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ostáva možnosť riešiť spor v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v
zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú; uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Odvolateľ tiež konštatoval, že jeho právny predchodca len plnil povinnosť uloženú mu v ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, za čo nemožno oprávneného sankcionovať.
Povinný zostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd je podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v lehote stanovenej zákonom na podanie tohto opravného prostriedku. Odvolací súd posudzoval vecnú správnosť práve z dôvodov označených odvolateľom - oprávneným.
Z porovnania zásadných a rozhodujúcich záverov okresného súdu s dôvodmi odvolania oprávneného je zrejmé, že odvolacie dôvody oprávneného nie v celom rozsahu korešpondujú s dôvodmi, na ktorých založil napadnuté rozhodnutie súd prvého stupňa, čo je (zrejme) dôsledkom podávania "formulárových" odvolaní zo strany oprávneného vo veľkom množstve súdnych konaní bez ohľadu na konkrétnosti jednotlivých rozhodnutí. Súd prvého stupňa napríklad nezaložil svoje rozhodnutie ani v časti na závere, že by rozhodcovský rozsudok priznával oprávnenému plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi (v súvislosti s ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Nadväzne je neopodstatnená aj námietka odvolateľa, že exekučný súd mal správne zastaviť exekúciu, a nie nevydať poverenie na vykonanie exekúcie.
Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Dotknutá zmluva zo dňa 15.6.2005 v spojení so Všeobecnými obchodnými podmienkami je zmluvou, akú právny predchodca oprávneného uzavieral vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebitelia ich obsah podstatným spôsobom neovplyvňovali (minimálne nie v časti všeobecných obchodných podmienok). Nadväzne sa aj na ňu uplatnia ust. § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) o neprijateľných zmluvných podmienkach a ich následkoch.
Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dáva exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a z hľadiska ustanovenia § 159 O.s.p. nie je ním viazaný. Nedovolenosť priznaného plnenia pritom nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného alebo procesného práva. Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08, na ktoré poukazuje i sám oprávnený. Taktiež judikatúra týkajúca sa priamo právnej úpravy v SR - prípad C-76/10, rozhodnutie zo dňa 16.11.2010 potvrdzuje nielen oprávnenie, ale aj povinnosť exekučného súdu vykonať vecný prieskum rozhodcovského rozsudku práve tým, že posúdi charakter jednotlivých podmienok spotrebiteľskej zmluvy.
Dojednanie o rozhodcovskej doložke v súdenej veci je zaradené do všeobecných obchodných podmienok, teda je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a povinný pri uzatváraní zmluvy nemohol ovplyvniť jej obsah; mohol ju len prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Nemal tak na výber, či rozhodcovskú doložku uzatvorí alebo nie, čo je v rozpore (aj) s § 93b ods. 2 veta
druhá zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ("...klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy..."). Nadväzne neobstojí argumentácia odvolateľa, že jeho právny predchodca len plnil povinnosť uloženú mu označeným zákonným ustanovením.
Nenáležitou je tiež argumentácia oprávneného dôvodovou správou k ust. § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Podstatné v súdenej veci je totiž, že podanie žaloby na rozhodcovskom súde malo za následok, že v tej istej veci sa druhá strana už nemohla obrátiť na všeobecný súd, ani nijako zabrániť uskutočneniu rozhodcovského konania. Uvedené vo svojich dôsledkoch núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté vo vzťahu s dodávateľom boli definitívne (vy)riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu "vnúti" štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.
Na základe uvedeného preto odvolací súd záverom (zhodne s prvostupňovým súdom) konštatuje, že v dôsledku neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nemohol spor medzi účastníkmi rozhodnúť určený rozhodcovský súd. Napadnuté rozhodnutie zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj judikatúru Súdneho dvora Európskej Únie.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov tohto štádia konania. Povinný si tento procesný nárok neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a reálne mu ani žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Odvolací súd nadväzne účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.