Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/83/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N.: D., nar. X.X.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky Ing. S. E., rod G., štátnej občianky N. republiky, bytom O. N. XXX, v konaní zastúpenej JUDr. Z. Kanabom ml., advokátom som so sídlom Trenčín, J. Zemana 3141/101 a otca Z. N., štátneho občana N. republiky, bytom E. N. XXX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, na odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -209 zo dňa 17. októbra 2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej D. N., nar. XX.X.XXXX z doterajšej sumy 95,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne a k maloletému Z. N., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 85,- eur mesačne na sumu 110,- eur mesačne, s účinnosťou od 20.12.2013, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Ďalej dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 20.12.2013 do 31.10.2014, pre maloletú D. vo výške 363,56 eur a pre maloletého Z. vo výške 259,72 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,29 eur mesačne na maloletú D. a po 21,64 eur mesačne na maloletého Z., spolu s bežným výživným k rukám matky až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 03.9.2009, č.k. -15. O náhrade trov konania účastníkov nakoniec rozhodol tak, že žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo. Svoje rozhodnutie v časti o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti odôvodnil súd prvého stupňa výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré posúdil podľa až 5 , a až 3 o rodine a uviedol, že bolo preukázané, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k deťom pred 5 rokmi došlo k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného došlo na strane maloletých detí, ktoré sú vekovo staršie, vzrástli náklady na ich výživu, oblečenie a odôvodnené potreby. Zatiaľ čo pri predchádzajúcej úprave výživného mal Z. 8 rokov a bol žiakom I. stupňa ZŠ, v súčasnosti už má 13,5 roka a prešiel na II. stupeň ZŠ. Mal. D. mala v čase poslednej úpravy výživného 12 rokov a bola žiačkou II. stupňa ZŠ, v súčasnosti už má 17 rokov, prešla na strednú školu. Potreby detí vzrástli primerane ich veku, štúdiu a tiež zdravotnému stavu. Na strane matky došlo k zmene pomerov, uzatvorila nové manželstvo a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej V. Hlávkovej, nar. XX.XX.XXXX, s ktorou je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke. Okrem toho sa zmenili aj jej majetkové pomery, nadobudla spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3 na rodinnom dome, pričom 2/3 na uvedenej nehnuteľnosti vlastní jej súčasný manžel. K podstatnej zmene

pomerov došlo i na strane otca maloletých detí. Otec detí taktiež uzatvoril nové manželstvo a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, a to k maloletému Q. N., nar. XX.XX.XXXX pochádzajúcemu z tohto manželstva. Zatiaľ čo pri poslednej predchádzajúcej úprave výživného v rámci rozvodového konania jeho príjmy podľa jeho udania predstavovali sumu 300 až 500,- eur mesačne, za rok 2014 predstavoval priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie od 01/2014 do 8/2014 sumu 402,- eur (celkový príjem za obdobie 01/2014 až 08/2014 = 2.673,60 eur ako príjem z podnikania SZČO za obdobie od 01/2014 do 10.07.2014 + 545,- eur ako mzda za obdobie ), pričom na výšku príjmu otca v tomto roku má vplyv aj ukončenie jeho podnikania ako SZČO v oblasti prevádzkovania pohostinstva. Podľa dokladu označeného ako intervalová uzávierka súhrnná, otec detí dosiahol v roku 2013 ako SZČO hrubý príjem vo výške 24.268,12 eur. V súčasnosti otec detí rozbieha podnikateľskú činnosť ako spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti v oblasti predaja sudového vína a nealkoholických nápojov. S poukazom na takto zistené pomery účastníkov konania mal súd za to, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k mal. deťom bol podaný dôvodne, ale iba sčasti. Hoci na strane maloletých detí došlo k výraznejšiemu nárastu ich nákladov, súvisiacich najmä s ich vekom, prechodom na vyšší stupeň školy a zdravotnou starostlivosťou, súd prihliadol i na skutočnosť, že príjmy otca detí v porovnaní s obdobím, kedy súd naposledy rozhodoval o úprave výživného pre maloleté deti, sa v zásade nezmenili. Súd však pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti otca, prihliadol aj na jeho slušnú životnú úroveň, majetkové pomery a na jeho potenciálne možnosti a schopnosti dosahovať zárobok, s poukazom na jeho získané pracovné a podnikateľské skúsenosti. Obranu otca, že matka detí svojimi podnetmi znemožnila otcovi podnikať a v súvislosti s jej konaním mu boli uložené vysoké pokuty, považoval súd za účelovú, pretože má za to, že ak by otec detí podnikal v súlade s právnymi predpismi, problémy by nemal, a súčasne poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom má prednosť pred úhradou pokút, ktoré mu boli uložené za porušenie zákonných povinností a tiež splátkami úverov. Súd pri rozhodovaní taktiež zohľadnil skutočnosť, že otcovi aj matke maloletých detí finančne vypomáhajú ich rodičia. Otcovi detí vypomáha jeho matka, podľa jej čestného vyhlásenia, v sume cca 800-900,- eur mesačne a matke detí vypomáhajú jej rodičia, v sume cca 700,- eur mesačne. U maloletej D. súd rozhodol o podstatnejšom zvýšení výživného, pretože u nej došlo k podstatnejšej zmene pomerov prechodom na strednú školu. Pri zvyšovaní výživného u maloletého Z. súd prihliadol i na skutočnosť, že otec sa s maloletým Jakubom stretáva a prispieva mu aj nad rámec vyživovacej povinnosti, najmä zakupovaním oblečenia a podobne. S poukazom na takto zistenú zmenu pomerov a odstup času od poslednej úpravy výživného, rozhodol súd o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletej D. z doterajšej sumy 95,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne a k maloletému Z. z doterajšej sumy 85,- eur mesačne na sumu 110,- eur mesačne, s účinnosťou od 20.12.2013, v zmysle návrhu matky. Takto zvýšenú vyživovaciu povinnosť zo strany otca súd považuje za primeranú súčasným možnostiam a schopnostiam otca, pričom súd prihliadol aj na to, že otcovi vznikla nová vyživovacia povinnosť k mal. Q. N.. Súd má za to, že vyššie výživné nie je v objektívnych schopnostiach otca a vo zvyšnej časti považoval návrh matky za neodôvodnený. Súčasne súd takto určenú výšku výživného považuje za primeranú oprávneným potrebám maloletých, tiež s prihliadnutím na to, že otec príležitostne prispieva na výživu maloletého Z. aj nad rámec bežného výživného stanoveného súdom a tiež na to, že určením vyššieho výživného by bola ohrozená výživa ďalšieho dieťaťa otca maloletých detí. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 20.12.2013 do 31.10.2014, ktorý sú vyčíslil osobitne u každého maloletého dieťaťa a v súlade s ho povolil otcovi splácať v určených splátkach spolu s bežným výživným tak, aby dlh bol vyrovnaný v priebehu 1 roka, pod následkom straty výhody splátok. Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletých detí. Podľa neho rozhodnutie súdu postráda akékoľvek matematické a logické vysvetlenie. Podľa neho sa súd pri určovaní výživného mal riadiť metodickým pokynom Ministerstva spravodlivosti na zjednocovanie rozhodovania súdov v otázke výživného a tam uvedenými tabuľkami výživného, ktoré sú pre súd záväzné. Podľa týchto tabuliek je v jeho vekovej kategórii výživné 19 - 25 % z príjmu povinného. Súd prvého stupňa síce určil výživné vo výške 22 % ale nie z jeho skutočného príjmu. Ak je životná úroveň rodiča iba priemerná alebo nižšia ako priemerná, nemožno stanoviť výživné, ktoré by jeho životnú úroveň výrazne presahovalo a to ani vtedy, ak sú potreby dieťaťa výrazne zvýšené. Za situácie, kedy by mal on zo svojho príjmu 400,- eur hradiť výživné 240,- eur by jeho životná úroveň i životná úroveň jeho rodiny klesla hlboko pod hranicu životného minima a životná úroveň maloletých /po súčte jeho výživné a výživného od matky 240,- eur,

t.j. spolu 480,- eur/ by dosahovala trojnásobok jeho životnej úrovne. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o zvýšení výživného tak neobstojí pred zákonným pravidlom podielu na rovnakej životnej úrovni v zmysle § 85 ods. 2 zákona o rodine a neobstojí ani v porovnaní s ustálenou judikatúrou všeobecných súdov, kedy výživné na dieťa vo veku 15-18 rokov je v priemere podľa rokov 2011 a 2012 určované na sumu 104,- eur mesačne. Okrem ho súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodovaní oprel o ním predloženú listinu, ktorou dokazoval zníženie príjmov v posledných rokoch - doklad označený ako intervalová uzávierka za rok 2013. Suma 24.268,- eur však nie je jeho hrubým príjmom ale je to kumulovaný obrat za rok 2013, od ktorého treba odrátať cca 65-80 % ako priame náklady a následne odrátať režijné náklady. Súd mal k dispozícii listinný dôkaz - výpis z daňového priznania za rok 2013, ktorý jasne vypovedá o jeho príjmoch a znižujúcej sa životnej úrovni. Súd prvého stupňa tiež nezval do úvahy, že znižovanie jeho príjmov a znižovanie jeho životnej úrovne je zapríčinené výhradne navrhovateľkou. Tiež preukázal súdu, že v minulosti prevádzkoval veľké pohostinstvo v strede obce a teraz prevádzkuje len malú predajňu na okraji obce s terasou, ktorá sa v zime nevyužíva. Úvahy súd o jeho rozbiehajúcom sa podnikaní a možné vyššie príjmy v budúcnosti preto neobstoja. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamietne.

K odvolaniu otca maloletých detí sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Poukázala na to, že otec si nedal ani tú námahu aby odvolanie vytvoril sám, ale skopíroval odvolanie české, vzorové, dostupné na internete a toto preložil do slovenského jazyka a české koruny prepočítal na eurá. S odvolacími tvrdeniami odporcu matka maloletých detí v každom prípade nesúhlasí. Údaje o tabuľke výživného a o výživnom určovanom súdmi z tejto tabuľky sa v skutočnosti netýkajú rozhodovacej činnosti slovenských súdov ale pochádzajú z českej webovej stránky a týkajú sa rozhodovania českých súdov. Tiež sa nejedná o štatistické údaje za roky 2011 a 2012 ale o údaje z rokov 2009 a 2010, pričom ide o údaje českej justície. Neexistuje žiadna tabuľka alebo matematický výpočet výšky optimálneho výživného. Tvrdenia odporcu sú preto klamlivé a zavádzajúce. Súd musí prihliadnuť na možnosti a schopnosti oboch rodičov a oprávnené potreby a záujmy maloletých detí. Rovnako neobstojí ani poukaz odporcu na ustanovenia § 85 ods. 2 Zákona o rodine, ktorý nič nestanovuje o životnej úrovni rodičov a detí ale pojednáva o druhej domnienke určenia otcovstva. Tiež neobstojí poukaz odporcu na jeho príjem, pretože vo vlastnej výpovedi pred súdom prvého stupňa uviedol oveľa vyššie príjmy z podnikania a dostáva aj pravidelnú finančnú výpomoc zo strany svojej matky. Nie je pravdou ani to, že znižovanie jeho životnej úrovne zapríčinila navrhovateľka. Ona nijako nezapríčinila vznik zákonných sankcií v podobe finančných pokút od colného úradu, úradu verejného zdravotníctva, stavebného úradu, Sociálnej poisťovne a podobne, na ktoré sa odporca opakovane pred súdom prvého stupňa odvolával. Jedná sa o zákonné sankcie za opakované a vedomé protiprávne konanie odporcu, napríklad postavenie čiernej stavby, nedodržanie hygienických postupov v prevádzke, nevydávanie pokladničných blokov z registračnej pokladne v prevádzke a podobne. Navrhovateľka sa teda domnieva, že súd prvého stupňa vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca maloletých detí písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť odporkyne - matky k maloletým deťom potvrdiť podľa , pričom v nadväznosti na odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Podľa § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Posúdením skutkového stavu zisteného z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa podľa citovaných zákonných ustanovení dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Určenie výšky výživného súdom nie je výsledkom nejakého matematického vzorca s pevne danými premennými a nie je ani závislé od nejakých štatistických údajov. V podmienkach slovenského právneho poriadku je určenie výživného na dieťa vždy len výsledkom aplikácie relevantných právnych noriem / ustanovení § 62 až § 65, § 75 až § 81 Zákona o rodine/ na dokazovaním zistený skutkový stav, teda je výsledkom posúdenia schopností a možností rodičov, ich majetkových pomerov a životnej úrovne ako aj odôvodnených potrieb a záujmov detí s ohľadom na preukázané skutočnosti. Súdom prvého stupňa zvýšené výživné zodpovedá zásadám uvedeným v citovaných ustanoveniach § 62 a § 75 Zákona o rodine, keď zohľadňuje tak schopnosti a možnosti otca prispievať na výživu maloletých detí ako aj schopnosti, možnosti matky i jej osobnú starostlivosť o maloleté deti D. a Z. a tiež odôvodnené potreby a záujmy týchto maloletých detí.

Vo vzťahu k pomerom otca maloletých detí zvýšené výživné správne vychádza z príjmu, ktorý otec dosiahol v období 1-8/2014. Tu súd prvého stupňa správne vychádzal z výkazu o príjmoch a výdavkoch k 10.7.2014, ktorý otec ako podnikateľ predložil príslušnému daňovému úradu /vykázal príjem po odrátaní výdavkov v sume 2.673,60 eur/ a z potvrdení zamestnávateľa o príjme za mesiace /spolu 545,- eur/, takže jeho priemerný príjme správne za uvedené obdobie vyčíslil na 402,- eur mesačne. K tzv. intervalovej uzávierke súhrnnej s vykázaným hrubým príjmom 24.268,12 eur súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní neprihliadal, a aj keď tento dôkaz a skutočnosti, ktoré z neho vyplynuli uvádza, nijako tieto ďalej pri svojom rozhodovaní nezohľadňuje. Správne potom ďalej súd prvého stupňa zohľadnil pri posudzovaní schopností a možností otca maloletých detí aj preukázanú skutočnosť, že otcovi finančnej vypomáha jeho matka v rozsahu 800 až 900,- eur mesačne. Ak otcovi s plnením jeho záväzkov takto pomáha jeho matka, je potrebné, aby si uvedomil, že podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto takto zaobstarané finančné prostriedky musí v prvom rade využiť na výživu svojich maloletých detí. Neobstoja ani odvolacie tvrdenia otca, že za zníženie jeho životnej úrovne /ktoré zníženie vzhľadom na uvedené príjmy otca nebolo ani preukázané/ je zodpovedná matka maloletých detí, ktorá mu spôsobila finančné problémy v podobe pokút, sankcií a penalizácií. Ak boli otcovi maloletých detí zo strany štátnych orgánov alebo verejnoprávnych inštitúcií uložené peňažné sankcie, nestalo sa tak pre konanie matky maloletých detí ale pre porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov v súvislosti s prevádzkovaním podnikateľskej činnosti zo strany otca maloletých detí. Zodpovednosť za to nemožno pripisovať inej osobe, len otcovi maloletých detí.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa a ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a odvolací súd vzhľadom na to, že sa vo veci jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu, rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .