Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7C-328-2012.pdf
PDF · 97.28 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/328/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci v právnej veci navrhovateľky Z. O., J.. XX. XX. XXXX, G. E. J. XX, N. M. J. O. K. E. K. X, G. G., K. Q. F.. Z. V., J.. XX. XX. XXXX, G. I. H. XX, Q. L. X XXX D. N. K., Y.
rozhodol:
Súd návrh na zaplatenie sumy 3 000 Eur z a m i e t a.
Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 25. 06. 2012 žiadala navrhovateľka, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 3000 Eur s príslušenstvom, t. j. 0,1 % za každý deň omeškania a trovy konania. Navrhovateľka v doplnenom návrhu (č. l. 7) uviedla a doplnila, že spolu s odporcom je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti každý v 1 zapísanej v kat. území I. H.X., Q. X. J. X. Č.. XXXX. Podiel nadobudla na základe darovacej zmluvy. Odporca jej bráni predmetnú nehnuteľnosť užívať a celú nehnuteľnosť t. j. dom vrátane úrodných pozemkov využívať, a teda žiada, aby jej uhradil titulom bezdôvodného obohatenia sumu 3 000 Eur za obdobie užívania nehnuteľnosti odporcom od 05. 10. 2011 do 24. 01. 2013 t. j. obdobie 15-tich mesiacov (č. l. 18). Pri výške bezdôvodného obohatenia vychádzala zo znaleckého posudku, na základe ktorého prenájom predmetnej nehnuteľnosti sa pohybuje v rozpätí 450 - 500 Eur mesačne, a teda si nárokuje 200 Eur mesačne. Navrhovateľka v časti príslušenstva zobralo návrh späť.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že o skutočnosti, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti sa dozvedel len po predložení darovacej zmluvy dňa 07. 03. 2013. Dovtedy bol vlastníkom podielu jeho syn. Uviedol, že neužíva celú nehnuteľnosť, ale len jej časť, predmetnú nehnuteľnosť rekonštruoval ešte spolu s manželkou, ktorá umrela. Túto zrekonštruoval a v starobe ju chcel užívať. Navrhovateľka - dcéra ho nikdy nežiadala o zaplatenie nájmu. Od 05. 10. 2011, kedy došlo k fyzickému útoku ju nevidel, nepočul, nedostal žiadny telefonát ani písomnú žiadosť. Poukázal na to, že navrhovateľka podala voči nemu návrh na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Odporca uviedol, že po výzve na odovzdanie kľúčov od nehnuteľnosti navrhovateľke kľúče odovzdal dňa 31. 07. 2013 a z nehnuteľnosti sa vysťahoval.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka Jaroslava Rohára, výpisom z katastra nehnuteľností pre kat. Ú. I. H., Q. X. Č.. X. XXXX, uznesením OO PZ v Banskej Bystrici - Východ, ČVS: ORP-738/OV-BB-212 zo dňa 31. 01. 2013, návrhom na tunajší súd vedený pod č. k. 10Ps/13/2011, znaleckým posudkom č. 9/2014 znalca F.. V. O., ako aj inými dôkazmi vykonanými v priebehu konania.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka a odporca sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Veľké Kozmálovce, Q. X. L. J. X. Č.. XXXX, K. F. Q. J. V. O. K. L. O. Č. N. N. N. Č., K. M. L. L.É. K. I., V. O. N. Č.. XX K. J. K. Č.. XX pozostáva z jedného nadzemného podlažia, ktoré obsahuje chodbu, obývačku, kuchyňu, chodbu, kúpeľňu, špajzu a izbu a rodinný O. N. Č.. XX dispozične pozostáva podľa znaleckého posudku z jedného nadzemného podlažia, ktoré obsahuje komoru, komoru, obývačku, kuchyňu a špajzu.
Medzi účastníkmi bolo nesporné, že aj keď sa jedná o dvojdom jedna časť nie je užívania schopná.
Navrhovateľka sa stala spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v 1 na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 05. 10. 2011.
Z výsluchu navrhovateľky Z. O. (č. l. 49) súd zistil, že sa domáhala užívania predmetnej spoločnej nehnuteľnosti v čase, keď ešte nemala nadobudnutý spoluvlastnícky podiel, bolo to v čase, keď spoluvlastníkom bol jej brat, pričom odporca nesúhlasil s tým, aby tam bývala a ani jej brat. Majú s odporcom - otcom, zlé vzťahy, a preto považuje bývanie spolu s odporcom v predmetnej nehnuteľnosti za bezpredmetné. Na pojednávaní dňa 24. 06. 2013 uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť chce užívať spolu s bratom. Uviedla, že sa domáhala platenia nájomného zo strany odporcu listom z decembra 2011, ktorý sa jej vrátil ako nedoručený. Navrhovateľka (č. l. 50) uviedla, že žiada nájomné od 05. 10. 2011 do 25. 06. 2012, v časti úroku zobrala návrh späť, a teda žiada sumu 3 000 Eur. Navrhovateľka (č. l. 51) uviedla, že sa nedomáhala určenia ako budú predmetnú spoločnú nehnuteľnosť užívať spolu s odporcom, nakoľko to nemá zmysel, pretože ani jeden v podstate nemá záujem na tom, aby to nejako spoločne užívali.
Odporca vo svojej výpovedi (č. l. 50 a 83) uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol spolu s manželkou do BSM. Do nehnuteľnosti investovali, aby sa dala užívať. Využívala sa ako víkendový dom. Po smrti manželky v rámci dedičstva polovičný podiel nadobudol jeho syn, ktorý následne predmetnú nehnuteľnosť darovacou zmluvou previedol na navrhovateľku - jeho dcéru. Pokiaľ ide o užívanie nehnuteľnosti, syn ho nikdy nežiadal o to, aby mohol predmetnú nehnuteľnosť užívať, ani navrhovateľka. Sú medzi nimi také zlé vzťahy, že spoločné užívanie neprichádza do úvahy. Odporca uviedol (č. l. 83), že z bytu v Banskej Bystrici sa vysťahoval v marci 2011 a teda následne predmetnú nehnuteľnosť užíval aj cez zimu. Užíval len časť predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko ide o dvojdom, býval v jednej časti, ktorú dal zrekonštruovať, druhá časť sa dá užívať, avšak nemá sociálne zariadenie, kúrenie a teda nie je užívateľná cez zimu. Nemal potrebu užívať celú nehnuteľnosť, a navrhovateľka mu nikdy nenavrhla ako budú užívať predmetnú nehnuteľnosť, a o jej nárokoch sa dozvedel až podaním návrhu na súd, kedy sa dozvedel, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Druhá časť nehnuteľnosti mu nie je treba, mohla by tam bývať navrhovateľka, avšak bolo by to potrebné ohradiť plotom, nakoľko nemajú dobré vzťahy. Rozhodne sa nedá prenajať celá nehnuteľnosť. Časť, ktorá nemá sociálne zariadenie sa nedá prenajať. Uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť obýval z toho dôvodu, že mal za to, že má právo tam bývať, nakoľko to kúpil spolu s manželkou a následne nehnuteľnosť zhodnotili. Uviedol, že platil všetky výdaje spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti, t. j. elektriku, vodu, plyn, poistenie, polovicu dane. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by nejaké domy boli prenajaté v predmetnej lokalite, je tam veľa neobývaných domov a nie je tam taký záujem ľudí, aby si predmetné nehnuteľnosti prenajímali. Uviedol, že predchádzajúci spoluvlastník (jeho syn) mu prostredníctvom advokátskej kancelárii v januári 2011 zaslal návrh na mimosúdne urovnanie - na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľností s čím súhlasil, avšak k vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva nedošlo, nakoľko medzičasom bol podaný návrh na zrušenie dedičského rozhodnutia, a preto sa v tom ďalej nepokračovalo. Uviedol, že nebol vyzvaný na to, aby mohla navrhovateľka predmetnú nehnuteľnosť užívať, ani že tam chce bývať alebo že by chcela nejaké nájomné. V prípade, že by ho bola vyzvala, boli by sa nejakým spôsobom dohodli, bol by nehnuteľnosť uvoľnil a našiel by si podnájom. Pretože vzhľadom na uvedenú situáciu v predmetnej nehnuteľnosti nechce bývať, ani nemôže.
Z listinného dôkazu listu advokátskej kancelárie URBÁNI & Partners, s.r.o. súd zistil, že na adresu F.. Z. V. (odporcu) bol zaslaný v mene klienta F.. Z. V. ako spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti list zo dňa 10. 01. 2011, ktorým žiada zrušiť podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti, pričom sa v liste uvádza, že klient nemá záujem užívať vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť, t. j. rodinný dom, nehnuteľnosti - pozemky.
Svedok Z. V. S.. uviedol, že ešte v čase, keď bol spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti požiadal odporcu o to, aby mu bol umožnený prístup, a to v súvislosti s tým, že nemal kde bývať, lebo pred rokom prišiel o byt, ( t. j. v júni 2012). Nevie dokedy bol spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Uviedol, že sestra - navrhovateľka chcela, aby tam býval, avšak otec bol proti tomu. Nevie presne kedy to bolo. Svedok uviedol, že nebol prítomný pri tom, keď sa navrhovateľka s odporcom rozprávali o tom akým spôsobom bude užívaná predmetná nehnuteľnosť.
Z listinného dôkazu (č. l. 77) súd zistil, že navrhovateľka listom zo dňa 27. 06. 2013 vyzvala odporcu na vydanie kľúčov od predmetnej nehnuteľnosti, a to ku dňu 10. 07. 2013. V liste uviedla, že to žiada vzhľadom k tomu, že sa stala 05. 11. 2011 spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti.
Z protokolu o odovzdaní kľúčov súd zistil, že predmetné kľúče boli odovzdané navrhovateľke dňa 31. 07. 2013.
Medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporca sa dňom 31. 07. 2013 z domu vysťahoval.
Na č. l. 81 navrhovateľka uviedla, že odkedy jej boli odovzdané kľúče, predmetný dom neužíva, ani záhradu z dôvodu, že sa to nedá, nakoľko je tam bordel. Uviedla zároveň, že predmetná nehnuteľnosť je kvázi dvojdom a má dve súpisné čísla. Nejde však o úplne oddelené nehnuteľnosti, jedna jednotka je urobená tak, že sa tam nachádza len kuchyňa a izba bez sociálneho zariadenia, t. z. kúpeľne a WC. Tá sa nedá užívať. Ona chcela užívať časť so sociálnym zariadením.
Odporca súhlasil so späťvzatím návrhu v časti (č. l. 82). Odporca uviedol, že vzhľadom na vzťahy a konflikty medzi účastníkmi podal návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na Okresný súd Levice. Tiež ponúkol navrhovateľke, či predmetnú nehnuteľnosť nechce odkúpiť. Nehnuteľnosť nechce ďalej vlastniť.
Zo znaleckého posudku predloženého navrhovateľkou znalca F.. V. O. Č.. X/XXXX súd zistil, že navrhovateľka od neho žiadala stanovenie výšky nájmu pre rodinné domy súpisné Č.. XX M. Č.. XX X. J. K.. Č.. XX M. Č.. XX/X H.X. Ú. I. H., Q. X., Q. I. H.. Znalec pri určení nájmu vychádzal z internetovej ponuky. V znaleckom posudku nie je uvedené, či predmetný prenájom podľa údajov uvedených v internetovej ponuke bol aj realizovaný za ponúkanú cenu a či nejaké nehnuteľnosti boli aj prenajaté v danej lokalite. Tiež z ponuky internetu nie je jasné, či nájomné na mernú jednotku je aj s nejakými službami alebo nie, pričom znalec vyšiel zo skutočnosti, že priemerná nájomná hodnota je 46,29 €/m2/ rok (spolu 3379,63 Eur) pokiaľ ide o stavbu súpisné č. 22 a pokiaľ ide o stavbu súpisné č. 26 - priemerná nájomná hodnota 30,19 Eur za m2/rok, spolu 2088,54 Eur.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 17. 12. 2014 uviedla, že v predmetnej nehnuteľnosti nikto nebýva. Navrhovateľka predmetnú nehnuteľnosť neužíva, chodí tam len upratovať. Uviedla, že odporca tam mohol bývať, nemusel odtiaľ odchádzať. Mohli sa dohodnúť na nejakých podmienkach financovania nehnuteľnosti, napr. elektriky, vody a za podmienok, že by sa nehnuteľnosť udržiavala tak, ako sa má a v prípade, že by mu oznámila, mohla by prísť.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 137 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 139 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Na základe vykonaného dokazovania a príslušných ustanovení zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd zistil, že navrhovateľka sa dňom 05. 10. 2011 stala spoluvlastníčkou nehnuteľnosti spolu s odporcom každý vo výške 1. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudla darovacou zmluvou od svojho brata, ktorý túto nadobudol v dedičskom konaní po svojej matke, 1 nadobudol odporca titulom dedenia po manželke a druhú 1 právny predchodca navrhovateľky. Navrhovateľka dňa 25. 06. 2012 podala na súd návrh, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3000 Eur. Uviedla, že odporca jej dlhuje túto čiastku za obdobie od 05. 10. 2011 do 24. 01. 2013, t. j. za obdobie 15-tich mesiacov po 200 Eur mesačne titulom toho, že jej neumožnil užívať predmetnú nehnuteľnosť ako spoluvlastníčke.
V konaní nebolo preukázané kedy konkrétne navrhovateľka vyzvala odporcu na to, akým spôsobom chce užívať predmetnú nehnuteľnosť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ohľadne tejto skutočnosti ak jednal, tak len právny predchodca navrhovateľky. Zároveň bolo v konaní preukázané, že jej právny predchodca predmetnú nehnuteľnosť nemal záujem užívať (list právneho zástupcu právneho predchodcu navrhovateľky z 10. 01. 2011), navrhol zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V konaní tiež bolo nesporne preukázané, že odporca potom, čo ho navrhovateľka vyzvala na odovzdanie kľúčov od predmetnej nehnuteľnosti jej tieto odovzdal a v súčasnej dobe predmetnú nehnuteľnosť neužíva odporca a nemá ju záujem užívať. Ani navrhovateľka nehnuteľnosť od odovzdania kľúčov neužíva. Účastníci sa nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodou. Odporca podal na príslušný okresný súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd tiež z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka je dcérou odporcu a ich vzťahy nie sú dobré, čo neumožňuje užívať predmetnú nehnuteľnosť spoločne.
V súlade s § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide o ustanovenie zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Zásady sa premietajú do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva a ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti.
Pokiaľ ide o konanie odporcu spočívajúce v tom, že užíval predmetnú nehnuteľnosť, resp. jej časť, toto jeho konanie nemožno považovať za konanie, ktoré by spočívalo v tom, že chce získať majetkový prospech. Odporca nemohol získať bezdôvodné obohatenie t. j. získanie majetkového prospechu plnením bez právneho dôvodu, z dôvodu, že odporca predmetnú nehnuteľnosť užíval ako spoluvlastník, t.j. na základe právneho dôvodu a je na dohode medzi spoluvlastníkmi v akom rozsahu využívajú predmet spoluvlastníctva. V súlade s § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou vypočítanou podľa veľkosti podielov. Odporcove konanie nemožno považovať za také konanie, ktorého účelom by bolo obohatiť sa bez právneho dôvodu, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť užíval najprv ako bezpodielový spoluvlastník spolu so svojou manželkou, po smrti manželky ako spoluvlastník v podiele 1 naďalej predmetnú nehnuteľnosť užíval. Potom, čo ho navrhovateľka vyzvala na odovzdanie kľúčov od nehnuteľnosti, tieto jej odovzdal a v nehnuteľnosti nebýva. Napriek tomu, že navrhovateľka od odovzdania kľúčov môže užívať celú nehnuteľnosť ju neužíva. V prípade, že sa spoluvlastníci nevedeli dohodnúť o hospodárení so spoločnou vecou, mohla navrhovateľka v súlade s § 139 ods. 2 O. s. p. dať podnet na uzatvorenie dohody o hospodárení so spoločnou vecou, buď medzi účastníkmi alebo v prípade, že by sa účastníci nedohodli, mohla podať návrh na súd. Súd naviac udáva, že okrem iného navrhovateľka ani nepreukázala prípadnú výšku bezdôvodného obohatenia, nakoľko jednoznačne v konaní bolo preukázané, že predmetnú
nehnuteľnosť nebolo možné užívať v plnom rozsahu. Odporca obýval len časť nehnuteľnosti, pričom navrhovateľka žiadala, aby jej bolo vyplácané bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k celému rozsahu nehnuteľnosti, nepredložila znalecký posudok, ktorý preukazuje výšku reálneho prenájmu, nakoľko znalecký posudok vychádza len z internetovej inzercie, nie z reálnych zmlúv o prenájme obdobných nehnuteľností. Tiež nebolo preukázané, že by sa nehnuteľnosti aj prenajímali v danej lokalite. Naviac znalec vychádzal z dokladov za rok 2014, nie za obdobie, za ktoré žiadala bezdôvodné obohatenie navrhovateľka.
Obsahom vlastníckeho práva je podľa § 123 Občianskeho zákonníka právo vec vlastniť, držať, užívať ju vrátane požívania plodov a nakladať s ňou. Výkon vlastníckeho práva teda znamená nielen majetok mať t. j. vlastniť, ale s ním právne, relevantným spôsobom nakladať na účel, pre ktorý bol nadobudnutý. Vlastník v rámci svojho oprávnenia vec užíva, môže vec, pokiaľ tomu nebráni zákon, ponechať nevyužitou. Vlastník nemôže byť v zásade donútený k využívaniu svojich oprávnení vyplývajúcich mu z vlastníckeho práva. Preto pre posúdenie nároku spoluvlastníka je potrebné predovšetkým zistiť, či neužívanie spoluvlastníckeho podielu je dôsledkom bránenia druhým spoluvlastníkom, alebo druhý spoluvlastník nemá sám záujem svoj spoluvlastnícky podiel užívať. V prípade nezáujmu spoluvlastníka užívať spoluvlastnícky podiel alebo nehnuteľnosť, tomuto nevzniká právo domáhať sa peňažných nárokov voči ostatným spoluvlastníkom. V takomto prípade vzhľadom aj na zistené skutočnosti, t. j. skutočnosť, že navrhovateľka sa s odporcom nedohodla o spoločnom hospodárení s vecou, kedy by v prípade dosiahnutia rovnosti hlasov na jej návrh mohol rozhodnúť súd, ako aj vzhľadom na to, že odkedy odporca predmetnú nehnuteľnosť uvoľnil, túto nevyužíva, nemožno toto pričítať na ujmu druhého spoluvlastníka, ktorý chcel predmetnú nehnuteľnosť užívať. Tento neužíval cudziu nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, ale z dôvodu spoluvlastníctva, teda vlastníctva ideálneho podielu.
Vzhľadom na uvedené súd návrh v časti o zaplatenie sumy 3000 Eur zamietol. Vo zvyšku, t. j. v časti príslušenstva (č. l. 18 a 1) 0,1 % za každý deň omeškania, súd konanie vzhľadom na späťvzatie návrhu zastavil v súlade s § 96 O. s. p.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Súd nepriznal úspešnému odporcovi trovy konania, nakoľko si ich neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.