Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_44Sp-99-2011.pdf
PDF · 69.21 KB
Case nature
Subarea
44Sp/99/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Ing. C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX Q., proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy, Kollárova 8, 917 02 Trnava ( pôvodne Obvodný úrad Trnava), o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.Pr.č.481/2009 A 09/04337 zo dňa 28.7.2009 jednohlasne takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou dňa 13.7.2010 sa žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ( t.č. už bez právneho zastúpenia) domáhal zrušenia rozhodnutia bývalého Obvodného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy č.Pr.č.481/2009 A 09/04337 zo dňa 28.7.2009, ktorým bol žalobca uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. na tom skutkovom základe, že dňa 26.2.2009 po 9,30 hodine v Trnave, časti Farárske v areáli firmy Tomasped vulgárne nadával a neustále sa vyhrážal E. T. a jej dcére E.I., čím sa voči nim hrubo správal a narušil tak občianske spolunažívanie, za čo mu bola uložená podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 1 a podľa § 49 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov pokuta v sume 16 eur.
Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie nemohlo nikdy nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože mu nebolo nikdy doručené. Z tohto dôvodu žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na opätovné prejednanie prvostupňovému správnemu orgánu.
Krajský súd v Trnave uznesením č.k.44Sp/99/2011 zo dňa 28.2.2013 konanie zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 19.3.2013 odvolanie, v ktorom namietal, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav keď skonštatoval, že podpis žalobcu na doručenke o prevzatí rozhodnutia nepatril žalobcovi.
NS SR uznesením č.k.2Sžo/23/2013 zo dňa 01.08.2013 zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom nariadil súdu , aby uložil správnemu orgánu doplniť dokazovanie v tom smere, či pri doručovaní zo strany poštového doručovateľa nedošlo k pochybeniu (či si tento overil totožnosť osoby, ktorej zásielku doručoval) vzhľadom na skutočnosť, že išlo o rozhodnutie, ktoré bolo potrebné doručiť účastníkovi do vlastných rúk.
Krajský súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania, v zmysle § 244 a nasl. O.s.p., pričom skúmal najmä dodržanie procesných podmienok v súvislosti s doručovaním prvostupňového rozhodnutia zo strany správneho orgánu a následne aj v súvislosti s námietkami vznesenými žalobcom v písomne podanej žalobe.
Nakoľko krajský súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, bolo vo veci vykonané šetrenie za účelom zistenia doručovania rozhodnutia správneho orgánu žalobcovi, pričom z písomného vyjadrenia Slovenskej pošty a.s. zo dňa 3.10.2014 vyplýva, že táto nevedela zodpovedať otázku, či došlo, resp. nedošlo zo strany poštovej doručovateľky k overovaniu totožnosti osoby, ktorej bolo rozhodnutie správneho orgánu doručované. V tejto súvislosti uviedla, že nakoľko došlo už ku skartácii dodacích dokladov, nebolo možné otázku doručovania zo strany poštovej doručovateľky preveriť.
V tejto súvislosti krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ v danom prípade existujú pochybnosti o tom, či bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalobcovi doručené v súlade so zásadou in dubio pro reo si krajský súd túto otázku vyložil v prospech žalobcu, a teda vychádzal zo skutočnosti tvrdenej žalobcom, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalobcovi doručené nebolo.
Následne krajský súd skúmal, či bolo možné využiť postup v zmysle ust. § 250b ods. 2 O.s.p., podľa ktorého môže súd nariadiť správnemu orgánu doručiť účastníkovi správneho konania rozhodnutie. Krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na ust. § 250b ods. 3 O.s.p. takýto postup nie je možný, pretože napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 28.07.2009, a teda uplynula prekluzívna lehota počas ktorej bolo možné rozhodnutie správneho orgánu doručiť účastníkovi.
Správny súd uloží správnemu orgánu doručiť jeho rozhodnutie žalobcovi, ktorý tvrdí, že rozhodnutie správneho orgánu mu nebolo doručené hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať len v prekluzívnej trojročnej lehote, ktorej začiatok sa viaže na deň vydania správneho rozhodnutia ( uznesenie NS SR č.5Sžp 100/2009).
Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalobcovi doručené nebolo a v súčasnej dobe už neexistuje možnosť, aby súd nariadil doručenie rozhodnutia žalobcovi, treba vychádzať z toho, že napadnuté rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, čo znamená že takéto rozhodnutie nemôže byť súdom preskúmavané podľa Piatej časti Druhej hlavy O.s.p., keďže z ust. § 247 ods. 2 vyplýva, že predpokladom postupu podľa tejto hlavy je, aby išlo o rozhodnutie ,ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť.
Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom a preto je možný len postup v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p., kedy súd uznesením konanie zastaví, nakoľko žaloba smeruje proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu.
O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, a to z dôvodu, že súd v danom prípade zistil dôvody osobitného zreteľa, ktoré predchádzali rozhodnutiu o zastavení konania spočívajúce v tom, že ani jeden z účastníkov nezapríčinil zastavenie konania, a teda nebolo možné jednoznačne určiť ktorý z účastníkov mal vo veci úspech.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd postupoval podľa § 250d ods. 3 v spojení s § 250h ods. 2 O.s.p. a konanie zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.