Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-73-2014.pdf
PDF · 121.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/73/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu maloletého X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, dieťa rodičov: otca H.. X. Z., štátneho občana W. republiky, bytom K. G., S. XX, v konaní zastúpeného Mgr. Marošom Palikom, advokátom so sídlom v Bratislave, Muchovo námestie 12 a matky MUDr. A. E., štátnej občianky W. republiky, bytom V., O. 6, v konaní zastúpenej JUDr. Ing. Michalom Mladým, advokátom so sídlom v Prievidzi, Š. Moyzesa 8, o návrhu otca na zmenu zverenia maloletého dieťaťa, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/34/2013-387 zo dňa 28. júla 2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/6/2007-39 zo dňa 19.2.2007 v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému X., nar. XX.X.XXXX tak, že zveril maloletého X. Z., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca. Matke uložil povinnosť počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia platiť na výživu maloletého X. mesačne sumu 100 eur, k rukám otca, mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa kalendárneho mesiaca. Ďalej rozhodol, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletým X. okrem mesiacov júl a august každý párny kalendárny týždeň v mesiaci, od piatku 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod.; každý párny rok počas celých jarných prázdnin v čase od prvého dňa jarných prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 17.00 hod.; v mesiaci júl v každom kalendárnom roku od 10.00 hod. prvého dňa tohto mesiaca do 17.00 hod. do 15-teho dňa tohto mesiaca; v mesiaci august v každom kalendárnom roku od 10.00 hod. prvého dňa tohto mesiaca do 17.00 hod. do 15-teho dňa tohto mesiaca; každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa zimných školských prázdnin od 16.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. kalendárneho roku a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 16.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod. nasledujúceho kalendárneho roku a otec je povinný v súdom určenom čase maloletého na styk s matkou riadne pripraviť, pred svojim bytom maloletého matke pred začatím styku odovzdať a matka je povinná na tom istom mieste v čase ukončenia styku maloletého otcovi vrátiť. Nakoniec rozhodol o náhrade trov konania atak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal a otcovi a matke maloletého, každému zvlášť, uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prievidza náhradu trov konania vo výške 270,19 eur, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie o zmene zverenie maloletého X. odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 36 ods. 1 a § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine s tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťah matky k maloletému synovi sa vytváral v čase, keď ako matka a študentka vysokej školy sa len s malou podporou rodiny, vrátane otca maloletého,
starala o syna (výpoveď matky, svedkyne S., znalecký posudok Mgr. Nociara, písomné vyjadrenie X. O.). Hoci by v prípade dobrých rodinných vzťahov, pomohla v tomto nie jednoduchom období matke rodina, v tomto prípade sa tak zrejme nestalo, matka žila počas pracovného týždňa počas štúdia na internáte s maloletým sama, sama riešila s ním väčšinou len „nepopulárne“ záležitosti ohľadne školy, nie vždy túto situáciu zvládala (výpoveď maloletého, správy UPSVR Prievidza, znalecký posudok), maloletý to citlivo vnímal a otec matke v tejto situácii nijako nepomohol (výpoveď maloletého, znalecké dokazovanie). Pretože otec mal na maloletého v čase, keď sa s ním stretával, viac času a i z týchto dôvodov sa mu viac venoval, trávil s ním svoj voľný čas, maloletý čoraz viac inklinoval k otcovi a matku stále viac odmietal (znalecký posudok, správy UPSVR Prievidza). V konaní bolo preukázané (samotné výpovede rodičov, znalecké dokazovanie), že vzťahy medzi rodičmi sú už dlhší čas zlé, nevedia a ani nemajú záujem sa o výkone svojich práv a povinností voči maloletému X. dohodnúť. Obaja v minulosti kládli jeden druhému nezmyselné prekážky v možnosti mať bezproblémové, nestresujúce vzťahy s maloletým (matka sa snažila obmedzovať otca v informovanosti o maloletom - neoznámila mu termín svätého prijímania, odmietala dávať otcovi pri realizácii jeho styku s maloletým učebné pomôcky, zakazovala otcovi v stretávaní s otcom v škole; otec zase namiesto toho, aby vec racionálne riešil, sťažoval matke jej neľahkú situáciu, keď aj počas jej štúdia na vysokej škole podával na ňu trestné oznámenia, ktoré neboli dôvodné). Postupne si maloletý čoraz viac uvedomoval, že život s otcom je pre neho menej stresujúci, pestrejší a aj zaujímavejší, čo viedlo stále viac k jeho túžbe byť viac s otcom a takisto v prostredí ktoré dôverne poznal a v ktorom mal aj sociálne zázemie (žil dlho v Nových Zámkoch aj s matkou, má tam starých rodičov, pričom vzťahy medzi nimi navzájom sú veľmi dobré). Z vykonaných psychologických šetrení, zo znaleckého posudku ale predovšetkým zo samotnej výpovede maloletého pred súdom v neprítomnosti jeho rodičov, mal súd preukázané, že maloletý jednoznačne prejavuje vo svojich desiatich rokov veku vôľu žiť s otcom v prostredí, ktoré dôverne pozná a v ktorom má svoju najbližšiu rodinu a kamarátov. Zo znaleckého posudku, zo správ UPSVR Prievidza a predovšetkým z výpovede maloletého pred súdom, možno jednoznačne uviesť, že maloletý v súčasnosti jednoznačne preferuje otca pred matkou, v otcovi vidí autoritu a má k nemu vytvorený aj dôverný vzťah. Matke vyčíta nie vždy dobré správanie voči nemu a je tiež zrejmé, že na nové prostredie v Prievidzi si nezvykol a hoci v škole, ktorú v súčasnosti navštevuje, sa po dlhšom čase adaptoval (výpoveď riaditeľky školy a triednej učiteľky maloletého), sám uviedol, že chce žiť v prostredí, v ktorom predtým dlho býval a so svojím otcom, s ktorým má v súčasnosti oveľa lepší vzťah ako s matkou, aj keď práve ona v poslednom období zabezpečovala maloletému takmer všetky materiálne potreby. Pokiaľ otca k podaniu návrhu na súd viedlo to, že matka dieťa fyzicky alebo psychicky týra, táto skutočnosť podľa názoru súdu preukázaná nebola (výsledky trestných oznámení, okolnosti vyhotovenia fotky ktorou takisto otec zdôvodňoval svoj návrh), aj keď z opakovaných výpovedí maloletého, zistení UPSVR PD a zo záverov znaleckého dokazovania je viac ako zrejmé, že matka nie vždy starostlivosť o maloletého zvládala, nie vždy vytvárala v domácnosti vhodné výchovné prostredie a že maloletého i fyzicky trestala. V zhode so znalcom i súd je toho názoru, že vinu na terajšom stave, keď maloletý matku odmieta má nielen matka dieťaťa, ale vo významom rozsahu i otec maloletého. Kým matka pod vplyvom okolností (štúdium, zlé bytové podmienky, málo voľného času) výchovu maloletého nedostatočne zvládala, otec matke nijako nepomohol, situáciu jej neuľahčil, z dôvodu ktorého maloletý začal čoraz viac inklinovať k otcovi a čoraz viac mu chýbalo sociálne zázemie v Nových Zámkoch, prostredie, ktoré dôverne pozná. V súčasnej situácii, s prihliadnutím na viac ako 2 roky prejavovanú vôľu maloletého žiť so svojím otcom, s ktorým si v súčasnosti oveľa viac rozumie ako s matkou, v prostredí ktoré je pre neho oveľa bližšie než to súčasné v Prievidzi, berúc do úvahy i sociálne zázemie v Nových Zámkoch, predovšetkým to, že tam žijú starí rodičia maloletého, s ktorými si tento rozumie a chce byť s nimi takisto častejšie, zmenil súd výchovné prostredie u maloletého a zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, ktorý má podľa vyjadrenia UPSVR Nové Zámky vytvorené vhodné podmienky pre poskytnutie osobnej starostlivosti maloletému, a ktorému v prípade potreby sú ochotní pomôcť aj jeho rodičia. Otec sa v súčasnosti zamestnal, má pravidelný mesačný príjem z možnosťou prispôsobenia jeho pracovného času potrebám maloletého a teda aj z tohto hľadiska je spôsobilý maloletému poskytnúť potrebnú starostlivosť. Hoci otec má priateľku, s ktorou aj intímne žije, ktorej sa nedávno narodilo aj dieťa, a ktorú maloletý nepozná, tieto skutočnosti podľa názoru súdu nebránia zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti otca, pretože otec s priateľkou v spoločnej domácnosti nežije a na pojednávaní pred súdom uviedol, že s priateľkou ani v budúcnosti v spoločnej domácnosti žiť nebude, ak s tým nebude súhlasiť maloletý. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu matky o rozpornosti znaleckého posudku s inými, v konaní vykonanými dôkazmi, naopak závery znaleckého dokazovania sú v súlade so zisteniami kolízneho opatrovníka, písomnými psychologickými správami ale predovšetkým s výpoveďou maloletého, ktorý bol vypočutý v prostredí, ktoré pozná, v neprítomnosti rodičov a v pokojnej atmosfére. Aj podľa názoru súdu, maloletý
potrebuje oboch rodičov, rodičov, u ktorých bude cítiť oporu. Pretože rodičia maloletého spolu nežijú, je, v zhode s tvrdením súdom ustanoveného znalca, podľa právneho názoru súdu, možné uvažovať o striedavej osobnej starostlivosti o maloletého, keďže obaja sú spôsobilý zabezpečiť maloletému osobnú starostlivosť a majú k tomu aj vytvorené materiálne podmienky (závery znaleckého dokazovania, správy UPSVR Nové Zámky a UPSVR Prievidza), v prípade, že vzdialenosť bydlísk oboch rodičov nebude taká veľká, keby maloletý nemusel navštevovať dve školy a predovšetkým v prípade zlepšenia vzťahov medzi rodičmi. V súčasnej dobe, by sa aj otec mal pričiniť o to, aby sa atmosféra vzťahu medzi ním a matky zlepšila a dieťa tak malo zabezpečené lepšie podmienky pre svoj osobnostný, emočný, citový a sociálny vývin. Rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti matky na maloletého X. odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a uviedol, že pri určení výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletého, ktorý zdravotné problémy nemá a od septembra tohto roku bude navštevovať vyšší stupeň základnej školy, a na možností a schopností svojich rodičov. Otec je v súčasnosti spôsobilý mesačne si zarobiť vyše 430 eur mesačne a matka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 806,21 eur. Kým otec má bytovú otázku vyriešenú, matka žije v nájomnom byte, svoj byt v mieste pôvodného bydliska predala za sumu 73.000 eur, z ktorej sumy preukázateľne si bude môcť a aj si chce kúpiť byt v meste Prievidza. Pretože v meste Prievidza a v jeho okolí je možné realizovať kúpu trojizbového, resp. štvorizbového bytu aj za cenu okolo 40.000 eur, mohla by matka po kúpe bytu časť prostriedkov, ktoré by jej zostali použiť na úhradu svojich záväzkov. Vychádzajúc potom aj z nákladov oboch rodičov na bývanie, stravu, oblečenie a hygienu, platenie životného poistenia vo výške 20,31 eur mesačne a stavebného sporenia vo výške 17,92 eur mesačne matkou maloletému a potrebou vynaloženia cestovného matkou pri realizovaní jej styku s maloletým, určil súd matke vyživovaciu povinnosť, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, kedy dôjde aj k zmene výchovného prostredia u maloletého, na sumu 100 eur mesačne, pričom vyživovacia povinnosť matky bude vyvažovaná zabezpečovaním osobnej starostlivosti otca o maloletého.
Pri určení styk matky s maloletým X. súd prvého stupňa podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku vychádzal z rozsahu doterajšej úpravy styku rodiča s maloletým, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti (s otcom) a na spôsob realizácie odovzdávania maloletého na začiatku a na konci úpravy styku, na ktorý bol maloletý zvyknutý (v Nových Zámkoch). Podľa právneho názoru súdu, vychádzajúc z návrhu súdom ustanoveného znalca a kolízneho opatrovníka, bolo potrebné upraviť styk matky s maloletým každý druhý víkend v mesiaci od piatku do nedele, v rozsahu polovice prázdnin a počas sviatkov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, majúc za to, že úprava styku matky s maloletým v tomto rozsahu a v spôsobe jeho realizácie je primeraná súčasnému veku maloletého a jeho vzťahu k matke, a zároveň aj potrebná k tomu, aby sa vzájomný vzťah matky a maloletého upravil, zlepšil, keďže v čase súdom určeného styku bude mať matka dostatočný priestor k tomu, aby sa mohla maloletému maximálne venovať, pozitívne na neho vplývať a opätovne si u neho získať dôveru.
Súd prvého stupňa ďalej odôvodnil prečo vo veci nevykonal ďalšie, matkou maloletého navrhované dokazovanie. Toto považoval za nadbytočné, nehospodárne. Výsluch PhDr. Y. a Mgr. S. B., PhD., psychológov, súd považoval za nepotrebný z dôvodu, že vyššie uvedené osoby nemali o veci komplexné informácie a nemohli tak prispieť k objektívnemu objasneniu veci. Nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania vo veci nepovažoval súd za potrebné a dôvodné, keďže súdom ustanovený znalec podrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré navrhol zveriť maloletého X. do osobnej starostlivosti otca nielen v písomne podanom znaleckom posudku, ale aj pri výsluchu na pojednávaní, pričom závery znaleckého dokazovania boli aj v súlade so zisteniami kolízneho opatrovníka, UPSVR PD, UPSVR NZ a so samotným prejavom vôle maloletého. Za týchto okolností považoval súd za nadbytočné vykonať dokazovanie aj výpoveďou otcom navrhnutej svedkyne O., ktorá by sa vedela aj tak vyjadriť len k okolnostiam minulým, v súčasnosti už neaktuálnym. Ani lustrácia akýchkoľvek príjmov otca, ktoré poberal zo spoločnosti HORVÁTH-PLASTES, s.r.o., resp. z daňového úradu a zo sociálnej poisťovne do 1.4.2014, ako to navrhla v konaní matka, nebola podľa právneho názoru súdu potrebná, pretože pre rozhodnutie súdu bolo potrebné zistiť aktuálny príjem otca, ktorý súd zistený mal a preto súd nevykonal ani tento navrhovaný dôkaz.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvého stupňa odôvodnil pokiaľ ide o vzťah medzi účastníkmi konania podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Pokiaľ ide o trovy konania štátu, tomuto vznikli v konaní trovy v celkovej výške 540,39 eur,
pozostávajúce z preddavkovo štátom hradených trov znaleckého dokazovania vo výške 533,79 eur a zo svedočného vyplateného J. S. vo výške 6,60 eur zo štátnych prostriedkov. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Obaja rodičia maloletého sú podľa súdu rovnako zodpovední za súčasný stav, kedy maloletý matku odmieta a preferuje otca, ani jeden z nich nemal záujem racionálne mimosúdne vec riešiť a rozhodnutie súdu záviselo aj od vykonaného znaleckého dokazovania, a preto súd považoval za spravodlivé uložiť obom rodičom maloletého zaplatiť štátu náhradu trov konania v jednej polovici, teda každému vo výške 270,19 eur. S prihliadnutím na súčasné príjmy a náklady oboch rodičov maloletého, ktoré súvisia aj s ich vyživovacou povinnosťou voči maloletému a výškou štátnych trov, uložil súd obom rodičom zaplatiť štátu náhradu trov konania v dlhšej, 60 - dňovej lehote, s použitím ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o zmene zverenia maloletého X. je nesprávne a pokiaľ by nadobudlo právoplatnosť, malo by pre budúci život jej syna veľmi negatívne následky. Podľa nej v konaní neboli preukázané vážne dôvody odôvodňujúce zmenu zverenia maloletého. Tvrdenia otca v návrhu na začatie konania o týraní maloletého matkou a vážnom zanedbávaní rodičovských povinností zo strany matky neboli počas konania preukázané a odôvodnenie rozhodnutia sa tak zúžilo len a naplnenie zámeru maloletého bývať u otca. Dôvodom preferencie otca zo strany maloletého je pritom to, že maloletý si vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť otca idealizuje a nemá vedomosť o skutočnom, reálnom živote otca a tiež je tu prítomný syndróm tzv. víkendového rodiča. Matka maloletého je zamestnaná, v zamestnaní je hodnotená kladne. Rodičovské povinnosti si plní riadne a šetrením rodinných pomerov neboli u matky zistené žiadne nedostatky ohľadne výchovy a starostlivosti o maloletého. Matka sa snaží byť synovi dobrým vzorom a to najmä z pohľadu zodpovedného prístupu k plneniu si každodenných životných povinností. Na druhej strane otec maloletého bol a možno stále je dlhodobo nezamestnaný a opakovane uvádzal, že si na živobytie požičiava od rodinných príslušníkov. Doposiaľ, keď bol maloletý zverený matke, otec trávil s maloletým v rámci styku víkendy, kedy nebol tak nútený plniť s maloletým pre dieťa nepopulárne povinnosti. Stalo sa, že sa maloletý po víkende u otca vrátil nepripravený na školské vyučovanie a niekedy aj bez učebných pomôcok. Otec maloletého je podľa matky nesprávnym výchovným vzorom pre maloletého a nevedel by sa sám o maloletého náležite postarať. Matka pochybuje o trvalosti a reálnosti zamestnania otca v rodinnej firme HORVÁTH-PLASTES s.r.o.. V tomto smere matka poukázala na to, že otec pri šetrení pomerov dňa 11.4.2014 nevedel uviesť výšku príjmu zo zamestnania, hoci by mal byť zamestnaný od 1.4.2014. Podľa matky ide o simulovanie pracovného pomeru. Čo sa týka obdobie pred týmto zamestnaním, otec na pojednávaní dňa 20.3.2014 uvádzal, že je konateľom a spoločníkom vyššie menovanej spoločnosti a že ide o činnú firmu. Táto vznikla 1.10.2013. Na pojednávaní dňa 28.7.2014 otec najprv uviedol, že z tejto firmy nemal žiadne peniaze a potom sa opravil a uviedol, že mal náhodné príjmy 200-300 eur. Na druhej strane v inom konaní pred Okresným súdom Prievidza na pojednávaní dňa 19.11.2013 uviedol, že je zatiaľ bez príjmu a nepracuje ani brigádnicky. Súd prvého stupňa sa nezaoberal odstránením týchto rozporov vo výpovediach otca a nevykonal ani matkou navrhovaný dôkaz lustráciu príjmov otca v Sociálnej poisťovni a na Daňovom úrade. Takýmto dokazovaním by sa podľa nej preukázalo ako otec účelovo súd zavádza, pričom morálne vlastnosti oboch rodičov je potrebné pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov brať do úvahy. Prvostupňový súd sa podľa odôvodnenia svojho rozhodnutia stotožnil so závermi znaleckého posudku, ktorý v konaní podal znalec Mg. František Nociar. Matka sa so závermi tohto znaleckého posudku nestotožňuje a okrem iného poukazuje na logický a nesprávny záver posudku, keď znalec na jednom mieste odporúča zmeniť osobnú starostlivosť o maloletého z dôvodu, že pokračujúca starostlivosť matky by mala pre maloletého negatívne následky a na druhej strane pripúšťa striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloletého. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú podľa matky nesprávne okrem iného aj z toho dôvodu, že súd nevykonal ňou navrhované dôkazy - výsluch svedka PhDr. X. Y., svedka S. B., PhD.. Týmito dôkazmi by sa odstránili rozpory medzi výsledkami vyšetrení menovaných psychologičiek a závermi znaleckého posudku Mgr. Nociara. Matka navrhla vykonať aj kontrolný znalecký posudok, čomu súd prvého stupňa nevyhovel s poukazom na hospodárnosť konania, hoci matka navrhla súdu, že trovy spojené s kontrolným znaleckým dokazovaním zaplatí v plnej výške. Ohľadne znaleckého posudku Mgr. Nociara poukázala matka aj na skutočnosť, že znalec vyhotovil znalecký posudok po znaleckom skúmaní na dvoch sedeniach, pričom na prvom sedení bol prítomný iba otec maloletého, čím mohlo dôjsť k ovplyvneniu znalca zo strany otca maloletého. Podľa matky zmena zverenia maloletého je veľmi vážnym rozhodnutím v živote dieťaťa a na takúto zmenu musia byť preukázané vážne dôvody. Nemožno o nej rozhodnúť len na základe dôkazov vyplývajúcich z výpovedí 8 až 10 ročného dieťaťa, ktoré ich podľa matky učinilo v omyle a
idealizácii otca. Za veľmi závažné považuje matka aj tú skutočnosť, že po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa oboznámila aj maloletého syna s rozhodnutím o úprave styku maloletého s ňou. Na to syn uviedol, že to tak nechcel a rozhodol sa sám napísať list, ktorý matka predkladá ako nový dôkaz. Táto reakcia syna preukazuje podľa matky nesprávnosť záverov znaleckého posudku Mgr. Nociara o veľmi negatívnej vyhranenosti matky voči maloletému. Keďže na zmenu zverenia maloletého X. neboli v konaní preukázané vážne dôvody, považuje matka rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne. Matka nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu prvého stupňa o jej povinnosti zaplatiť časť náhrady trov konania za vykonané znalecké dokazovanie. Tvrdenia navrhovateľa- otca maloletého uvedené v návrhu na začatie konania neboli preukázané, išlo o účelové a nepravdivé tvrdenia navrhovateľa. Keďže matka považuje celý návrh za nedôvodný a navrhuje ho zamietnuť, má za to, že na náhradu trov konania štátu by mal byť v celom rozsahu zaviazaný navrhovateľ. Na základe uvedené matka navrhla, aby odvolací súd buď zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh navrhovateľa na zmenu zverenia maloletého v celom rozsahu zamietne a navrhovateľa zaviaže na náhradu trov konania štátu v celom rozsahu alebo aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pre prípad, že by odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci zmeny osobnej starostlivosti o maloletého X. je vecne správne, navrhuje matka, aby odvolací súd zmenil výrok o úprave styku matky s maloletým X. tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletým X. okrem mesiacov júl a august každý párny kalendárny týždeň v mesiaci, od piatku 19.00 hod. do nedele do 16.00 hod.; každý nepárny rok počas celých jarných prázdnin v čase od prvého dňa jarných prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa jarných prázdnin do 16.00 hod.; v mesiaci júl v každom kalendárnom roku od 10.00 hod. prvého dňa tohto mesiaca do 17.00 hod. do 15-teho dňa tohto mesiaca; v mesiaci august v každom kalendárnom roku od 10.00 hod. prvého dňa tohto mesiaca do 17.00 hod. do 15-teho dňa tohto mesiaca; každý párny kalendárny rok od prvého dňa zimných školských prázdnin od 19.00 hod. do 30.12. do 16.00 hod. kalendárneho roku a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 19.00 hod. do 6.1. do 16.00 hod. nasledujúceho kalendárneho roku a otec je povinný v súdom určenom čase maloletého na styk s matkou riadne pripraviť, pred svojim bytom maloletého matke pred začatím styku odovzdať a matka je povinná na tom istom mieste v čase ukončenia styku maloletého otcovi vrátiť. Tento návrh matka odôvodnila tým, že má fixnú pracovnú dobu a vzdialenosť medzi Prievidzou a Novými Zámkami jej neumožňuje takto upravený styk dodržať. Pracuje V Bojniciach do 15.00 hod. a preto nemôže syna vyzdvihnúť v Nových Zámkoch o 16.00 hod.. V zimných mesiacoch bude matka dochádzať za synom vlakovou dopravou.
K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého. Podľa neho súd vykonal vo veci dokazovanie dôkladným spôsobom a v rozsahu nad mieru bežnú pri riešení obdobných prípadov. Dal vyhotoviť znalecký posudok nezávislým znalcom, tohto vypočul a vykonal výsluch navrhovaných svedkov i dokazovanie mnohými listinnými dôkazmi. Súd svoje rozhodnutie o zmene zverenia maloletého nezaložil len na výpovediach maloletého ale aj na záveroch znaleckého posudku Mgr. Nociara, ktorý preštudoval všetka dostupné materiály, vykonal psychologické vyšetrenia nielen maloletého ale aj obidvoch rodičov. Matka maloletého od začiatku konania tvrdí, že maloletý je manipulovaný zo strany otca, ničomu nerozumie a nič nechápe. Svoje tvrdenia o manipulácii však nijako nepreukázala a ani ich bližšie nešpecifikovala. S tvrdeniami matky, že v danej veci hrá významnú úlohu tzv. syndróm víkendového rodiča, sa riadne súdom ustanovený znalec Mgr. Nociar vysporiadal a detailne uviedol príčiny súčasného stavu a postoja maloletého. Tu otec poukazuje na to, že posúdenie príčin existujúceho stavu je otázka čisto odborná a môže na ňu zodpovedať len znalec z odboru psychológia. Tvrdenia matky preto nie sú namieste, sú neodborné a nemajú žiadne opodstatnenie. Otec popiera, že by pri styku so synom vrátil tohto niekedy matke nepripraveného na vyučovanie. Počas víkendu s ním robil a robí domáce úlohy, a to napriek tomu, že matka odmieta dávať maloletému k otcovi učebné pomôcky. Otec v konaní preukázal, že je po všetkých stránkach spôsobilý zabezpečovať o syna starostlivosť. Má vysokoškolské vzdelanie a do roku 2009 pracoval v Plastika a.s. Nitra ako špecialista nákupu, odkiaľ bol prepustený z dôvodu zníženia výrobu pre hospodársku krízu. Následne bol síce nezamestnaným ale pomáhal v rodinnom podniku svojho otca v oblasti poľnohospodárskej výroby, pričom stále si hľadal zamestnanie. Od jari tohto roku je zamestnaný v spoločnosti HORVÁTH-PLASTES s.r.o., kde je zároveň konateľom a spoločníkom. Nejde o žiadne pochybné zamestnanie ako tvrdí matka ale o rodinný podnik, ktorý hospodári na ornej pôde. Otec na dôkaz svojich tvrdení predložil už súdu výplatné pásky, potvrdenie sociálnej poisťovne i všeobecnej zdravotnej poisťovne a tiež zápis daňového úradu z kontroly vykonanej z dôvodu žiadosti o dopočet DPH, z ktorého je jasné, že menovaná spoločnosť vykonáva reálnu hospodársku činnosť. Nejde teda o žiadne simulovanie pracovného pomeru ako tvrdí matka maloletého. Otec poprel aj to, že by súd niekedy zavádzal ohľadne svojho príjmu z pracovnej činnosti, V čase, keď súdu tvrdil, že nemá príjem
tak ešte nebol riadne zamestnaný v uvedenej spoločnosti. Jeho príjem bol nestabilný ale to sa zmenil odkedy sa riadne zamestnal, pričom poukazuje na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vydanie rozhodnutia. V ďalšom otec uviedol, že sa plne stotožňuje so stanoviskom súdu prvého stupňa, prečo neboli vykonané výsluchy svedkov, ktorých označila matka maloletého. Navrhované svedkyne PhDr. X. Y. a S. B., PhD. Sú psychologičky, ktoré oslovila matka maloletého. Nemajú komplexné informácie o veci a podľa názoru otca boli „indoktrinované“ matkou a chceli jej pomôcť. Hoci matka v konaní spochybňovala psychologické vyšetrenie MUDr. B. v Nových Zámkoch zo dňa 10.7.2012 z dôvodu, že táto nebolo s ňou nikdy v osobnom alebo inom kontakte, sama potom súdu predkladá výsledky vyšetrení PhDr. X. Y. a S. B. PhD , ktoré neboli v žiadnom kontakte s otcom a ani ho nikdy nevideli. Ich vyšetrenia podľa otca nemôžu spochybniť závery nestranného znalca, ktorý nemal žiadne väzby na účastníkov konania, mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu maloletého, listiny zo súdneho spisu, vykopnal podrobné psychologické vyšetrenie tak maloletého ako aj oboch rodičov a zisťoval všetky okolnosti vo vzájomných vzťahoch a ich vývoja v čase. Námietka matky, že otec mohol ovplyvniť znalca na prvom sedení, na ktorom sa zúčastnil sám, je účelová, ničím nepodložená a znevažuje odbornosť a profesijnú etiku znalca. Otec sa na prvé sedenie k znalcovi dostavil na predvolanie a keď mu bolo oznámené, že matka si predvolanie neprevzala a preto bude sedenie odložené, odišiel a so znalcom nijako nekomunikoval. Čo sa týka listu, ktorý mal napísať maloletý X. po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a matka ho predložila odvolaciemu súdu, tu otec uvádza, že tento je v príkrom rozpore s tým ako maloletý prezentoval svoju vôľu slobodne a pred viacerými osobami v konaní. Podľa otca je to dôkaz toho, že matka svoju úlohu rodiča nezvláda a uchyľuje sa k metódam psychického nátlaku na maloletého. Otec sa od maloletého X. dozvedel, že matka po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa na maloletého nakričala, vyhrážala sa mu a dávala mu najavo, že nebude akceptovať jeho názory. Nakoniec ho primäla proti jeho vôli napísať list, ktorý predložila odvolaciemu súdu. Takýto spôsob aký matka použila len plne potvrdzuje správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa o zmene zverenia maloletého X.. Na základe toho navrhovateľ žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ ide o úpravu styku matky s maloletým X. súhlasí so zmenou, ktorú matka navrhla v odvolaní.
Kolízny opatrovník maloletého X. písomne k odvolaniu matky uviedol, že matka má vytvorené vhodné podmienky k zabezpečovaniu osobnej starostlivosti o maloletého a tomuto aj riadnu starostlivosť zabezpečuje. Matka požadovala, aby opatrovník vykonal pohovor s maloletým X., čo ale bolo odmietnuté s poukazom na v konaní vykonané znalecké dokazovanie, ktoré nemá opatrovník dôvod spochybňovať. Opatrovník preto zotrváva na vyjadrení uvedenom pred súdom prvého stupňa, teda aby bolo rozhodnuté v zmysle podaného znaleckého posudku a maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otca.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav tak pokiaľ ide o zmenu zverenia maloletého X., ako aj určenie výživného a úpravu styku. V súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a v konaní zistený skutkový stav posúdil podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine. Preto je odôvodnenie napadnutého výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca, o výživnom ako aj o úprave styk matky s maloletým presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzuje iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti zmeny zverenia maloletého X. nevychádza len zo záverov znaleckého posudku znalca Mgr. Nociara. Súd prvého stupňa si bol bezpochyby vedomý toho, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov (§ 125 O.s.p.), ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy a nie je možné priorizovať ho, ale musí byť hodnotený ako iné dôkazy podľa § 132 O.s.p. jednotlivo a tiež v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Takto súd prvého stupňa postupoval a svoje rozhodnutie popri záveroch znaleckého posudku založil aj na iných v konaní vykonaných dôkazoch - šetrenia pomerov zo strany opatrovníka maloletého dieťaťa, výsluch samotného maloletého dieťaťa. Tieto dôkazy posúdené každý zvlášť i vo vzájomnej súvislosti plne odôvodňujú rozhodnutie súdu prvého stupňa o zverení maloletého X. do osobnej starostlivosti otca.
Námietky matky proti znaleckému posudku znalca Mgr. Františka Nociara boli zodpovedané zo strany menovaného znalca pri jeho výsluchu na pojednávaní pred súdom prvého stupňa a z tohto pohľadu považuje odvolací súd závery znaleckého posudku Mgr. Františka Nociara za obhájené a nepochybné a teda nedávajúce ani najmenší dôvod vykonať matkou požadované kontrolné znalecké dokazovanie. Správnosť záverov znaleckého posudku Mgr. Františka Nociara nenarúšajú ani matkou v konaní predložené správy PhDr. X. Y. a S. B., PhD., keď tieto neboli podané na základe objektívneho vyšetrenia tak maloletého X. ako aj oboch rodičov, ani so znalosťou relevantných skutočností, ktoré vyplývali z už vykonaného dokazovania /správy o šetrení pomerov opatrovníkom, výsluchy účastníkov konania pred súdom a podobne/. V tomto zmysle potom ani nebol dôvod vykonať matkou navrhované výsluchy PhDr. X. Y. a S. B., PhD. ako to správne uviedol súd prvého stupňa.
Čo sa týka matkou spochybneného zamestnania otca, resp. jeho výpovedí ohľadne príjmov, odvolací súd poukazuje na to, že pre rozhodnutie súdu je podľa § 154 ods. 1 O.s.p. rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. V čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa bol otec maloletého X. preukázateľne zamestnaný a zo zamestnania mal príjem. Toto je pre posúdenie schopností a možností otca poskytovať maloletému X. osobnú starostlivosť rozhodujúce. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že otec má dostatočné a primerané materiálne ako aj osobné predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloletého X. a námietky matky maloletého v tomto smere nie sú ničím podložené.
Odvolací súd tiež dodáva, že rozhodujúcim hľadiskom pre úvahu o najvhodnejšej úprave výchovy maloletého dieťaťa zostáva vždy záujem dieťaťa. S ohľadom na dlhodobé presvedčenia maloletého X., že kontakt s otcom je pre neho vyhovujúcejší a cíti sa v ňom spokojnejšie, na jeho dlhodobo prejavovanú vôľu byť v nasledujúcom čase v osobnej starostlivosti otca a odmietavý postoj k matke, ku ktorej sa stavia výrazne kriticky, je odvolací súd presvedčený, že bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa rozhodnúť o zmene zverenia a maloletého Jozefa zveriť do osobnej starostlivosti otca.
Pokiaľ ide o výživné určené súdom prvého stupňa, toto je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce zásady, primerané odôvodneným potrebám maloletého ako aj preukázaným schopnostiam a možnostiam oboch rodičov.
Za rovnako vecne správny považuje odvolací súd aj rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy styku matky s maloletým Jozefom. Súdom prvého stupňa určený rozsah styku umožní matke, aby ďalej rozvíjala svoj vzťah s maloletým a pokúsila sa zvrátiť jeho aktuálne nastavenie k nej. Je v záujme matky ako aj maloletého Jozefa, aby bol rozsah styku medzi nimi upravený čo najširšie a preto nebol žiadny dôvod tento rozsah skracovať.
Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania štátu, v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, ak len nie sú u účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Uvedené ustanovenie súd prvého stupňa správne aplikoval na danú právnu vec a správne dospel k záveru, že v tejto veci sú povinní zaplatiť štátu náhradu trov konania tak otec ako aj matka maloletého. Rozhodnutie vo veci záviselo od znaleckého dokazovania a znalecký posudok bol podaný v záujme oboch rodičov. Je preto dôvodné, aby sa obaja rovnako podieľali na náhrade trov, ktoré štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním vznikli.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 a2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Odvolací súd vzhľadom na to, že sa vo veci jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu, rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .