Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/41/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Petra Straku v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej F. V., bytom X.U. XXX/ X, X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpené JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -32 zo dňa 25.4.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu ktorou sa domáhal uloženia žalovanej zaplatiť mu 669,43 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 94,12 Eur od 19.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 60,54 Eur od 19.1. 2010 do zaplatenia, zo sumy 31,02 Eur od 19.2.2010 do zaplatenia, zo sumy 48,93 Eur od 19.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 434,82 Eur od 18.4.2010 do zaplatenia zamietol. Náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

Súd poukázal na dôvody žaloby, ako aj obsah pripojených listinných dôkazov, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2011 a uviedol, že právny predchodca žalobcu vystavil na meno W. U., bytom K. XX/XX, Z. X., faktúry č. 3710579323 za obdobie od 1.12.2009 do 31.12.2009 na sumu 60,54 Eur, ktorá bola splatná dňa 18.1.2010, faktúru č. 3712628069 na sumu 48,93 Eur splatnú k 18.3.2010 za obdobie od 1.2.2010 do 28.2.2010, faktúru č. 3713629720 na sumu 434,82 Eur splatnú k 17.4.2010 za obdobie od 1.3.2010 do 31.3.2010, faktúru č. 4709566944 na sumu 94,12 Eur splatnú k 18.12.2009 za obdobie od 1.11.2009 do 30.11.2009, faktúru č. 6711601905 na sumu 31,02 Eur splatnú k 18.2.2010 za obdobie od 1.1.2010 do 31.1.2010. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalobcom dňa 6.12.2011 zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej sa stal žalobca vlastníkom predmetnej pohľadávky. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že na základe zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 187/2010, Nz 21818/2010, NCRIs 22142/2010 zo dňa 17.6.2010 sa stal Slovak Telecom, a. s., univerzálnym právnym nástupcom T- Mobile Slovensko, a. s., Bratislava.

Následne súd citoval ust. , , ako aj ust. a , a uviedol, že kto je účastníkom konania vymedzuje procesné

právo za podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania. Ide o tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práv (povinností), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch ide o vecnú legitimáciu aktívnu na strane žalobcu a pasívnu na strane žalovanej. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. že žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označená žalovaná. Súd s poukazom na tieto skutočnosti a predložené listinné dôkazy žalobcom, žalobu zamietol, lebo po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobca nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu so žalovanou, v akom časovom období mal vzniknúť jej obsah, ani dôvodnosť záväzku, ktorý si uplatnil voči žalovanej vzhľadom na fakturáciu dlžných súm adresovaných na úplne inú osobu, a to W. U.. Z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v konaní súd žalobu zamietol, keďže nebol preukázaný hmotnoprávny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a užívaním služieb žalovanou.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Uviedol, že súd neuviedol žiaden konkrétny argument na základe ktorého považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Taktiež neuviedol, v čom spočíva nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v zmluve o pripojení. Ďalej poukázal na nesúhlas s posúdením zmluvnej pokuty, ako aj porušením zásady zmluvnej voľnosti ohľadne nesprávneho posúdenia dojednanej zmluvnej pokuty, neunesenie dôkazného bremena, vrátane prijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov celého konania.

Po rozhodnutí vo veci samej do konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovanej, a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS Prešov podaním zo dňa 28.2.2014.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , bez nariadenia pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke ( v spojení s , ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnené odvolacie námietky sa netýkali veci samej, lebo dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej v konaní. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že predložené faktúry znejú na meno W. U.. Na túto skutočnosť súd prvého stupňa upozornil právneho zástupcu žalobcu, vrátane ho vyzval na predloženie zmluvy o pripojení, avšak žalobca na výzvu súdu nereagoval a listinné dôkazy nepredložil. Aj z vyjadrenia samotnej žalovanej v konaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že pevná linka bola zriadená u pani W. U. doma, vrátane internetu, ktorý ona využívala. Neboli jej určené ani faktúry.

Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvého stupňa vôbec neposudzoval otázku dojednanej zmluvnej pokuty, jej neprijateľnosť, resp. prijateľnosť, vrátane primeranosť výšky alebo neprimeranosť, a preto odvolací súd považoval odvolanie právneho zástupcu žalobcu za nesúvisiace s predmetom konania, lebo ani v odvolacom konaní žalobca nepreukázal vznik právneho vzťahu so žalovanou predložením zmluvy o pripojení. Na základe predložených listinných dôkazov, faktúr týkajúcich sa vyúčtovaných poplatkov za poskytnuté služby žalobcom na meno inej fyzickej osoby, nebolo možné o žalobe voči žalovanej rozhodnúť inak. Z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovanej preto súd prvého stupňa správne žalobu zamietol.

Odvolací súd vzhľadom na nesúvisiace odvolacie námietky uplatnené v odvolaní nezaujal k nim vecné stanovisko, lebo námietky sa netýkali veci samej a tvrdené skutočnosti ani nevyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajú im z ust. , t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania ním tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. Z procesného hľadiska posúdenie nesplnenie dôkaznej povinnosti bolo súdom prvého stupňa správne. Táto namietaná skutočnosť preto nebola opodstatnená. Aj vo vzťahu k uplatnenej námietke neunesenia dôkazného bremena sa však žalovaný opätovne vyjadroval len k otázke dojednania zmluvnej pokuty.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. .

O trovách odvolacieho konania účastníkov, ako aj vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, odvolací súd rozhodol podľa a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol ( v spojení s ).

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že vedľajší účastník vstúpil do konania po rozhodnutí vo veci samej a predložení veci odvolaciemu súdu. Uplatnil si náhradu trov konania, avšak trovy konania nevyčíslil v zmysle ust. .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.