Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18P-13-2013.pdf
PDF · 74.81 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci navrhovateľky: R.. F. E., nar. XX.XX.XXXX, Y. X, XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Pliešovským, advokátom so sídlom Kukučínova 1, 036 01 Martin, v konaní o vyhlásenie za mŕtveho R. Č., nar. XX.XX.XXXX, v J., naposledy bytom v Slovenskej republike, XXX XX J., od roku 1930 na neznámom mieste vo Francúzsku, v konaní zastúpeného opatrovníkom Obec J., takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje R. Č., nar. XX.XX.XXXX v J., syna R. Č. a J. Č., rod. F., posledný známy pobyt XXX XX J., Slovenská republika, za mŕtveho.
II. Za deň jeho smrti sa považuje deň XX.XX.XXXX.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 24.9.2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd vyhlásil jej strýka Michala Čižniara za mŕtveho, nakoľko tento je spoluvlastníkom 1-ce nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, postavenej na parc. registra „C“, vedenej pod parc. č. XX, katastrálne územie J.. Svoj podiel navrhovateľka zdedila po svojom otcovi J. Č. v dedičskom konaní E. XX/XX a po neb. J. Č. v konaní E. XXX/XX. Menovaný bol už v roku 1935 v čase dedičského konania nezvestný, a preto mu bol v konaní ustanovený opatrovník J. Č.. R. Č. v roku 1930 odišiel za prácou do Francúzska a domov sa už nevrátil. Nakoľko si navrhovateľka chce usporiadať vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníčkou a investovala do nej značné finančné prostriedky, žiada o začatie konania o vyhlásenie za mŕtveho.
Súd uznesením zo dňa 15.10.2013 ustanovil nezvestnému R. Č. podľa § 195 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) opatrovníka pre konanie v osobe Obce J..
Dňa 6.11.2013 súd uznesením vydal vyhlášku podľa § 196 ods.1 a ods.2 OSP, ktorou vyzval nezvestného na prihlásenie, resp. každého, kto o ňom vie, na podanie správy v lehote jedného roka. Vyhláška bola vyvesená v J. na úradnej tabuli obce dňa 22.11.2013 a na úradnej tabuli súdu vyvesená 18.11.2013 a zvesená 19.11.2014.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľky, oboznámil sa s návrhom a s pripojenými listinnými dôkazmi, pripojenými listinami, rodným listom nezvestného.
Právny zástupca na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava skutočností uvedených v návrhu zo dňa 23.9.2013.
Podľa oznámenia obce Jasenovo sa počas vyvesenia vyhlášky neprihlásil a neprišla ani žiadna správa, z ktorej by bolo zrejmé, že je menovaný nažive.
Podľa § 7 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Podľa § 7 ods.2 OZ smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Podľa § 195 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) návrh môže podať, kto má na veci právny záujem.
Podľa § 196 ods.1 OSP súd vyhláškou alebo iným vhodným spôsobom vyzve nezvestného, aby sa do jedného roka prihlásil a každého, kto o ňom vie, aby o ňom podal v tej istej lehote správu súdu alebo opatrovníkovi, prípadne zástupcovi nezvestného, uvedenému vo vyhláške. Zároveň súd vykoná všetky potrebné vyšetrenia o nezvestnom.
Podľa § 198 OSP po uplynutí lehoty určenej vo vyhláške vydá súd rozsudok o vyhlásení za mŕtveho. Uvedie v ňom deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil.
Podľa § 200 OSP ak je isté, že občan zomrel, ale jeho smrť nemožno preukázať ustanoveným spôsobom, súd vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási občana za mŕtveho.
Súd vzhľadom na preukázané skutočnosti, t.j. fakt, že menovaný, ktorý odišiel na neznáme miesto
- pravdepodobne do Francúzska, a o ktorom od posledného odchodu, asi v roku 1930 sa nikto nič nedozvedel, bolo potrebné vysloviť domnienku smrti osoby a uviesť deň predpokladanej smrti, t.j. určiť deň, ktorý pravdepodobne menovaný neprežil. Tvrdenie, že menovaný skutočne v roku 1930 odcestoval do Francúzska sa nepodarilo navrhovateľke s istotou potvrdiť. Ide o tvrdenie nie s jednoznačnou pravdepodobnosťou. Túto skutočnosť, či naozaj aj odišiel a či skutočne do Francúzska nevie potvrdiť, ale ani vyvrátiť.
Obvykle platí, že súd určí deň smrti, ktorý osoba neprežila, ako deň nasledujúci po dni, keď bola osoba naposledy videná. V danom prípade však označený deň odchodu menovaného je „iba“ pravdepodobný, preto ho súd nemohol zobrať do úvahy ako vierohodný a následne od neho aj odvíjať prípadný deň smrti menovaného.
Súd pri určovaní dňa, ktorý menovaný neprežil použil štatistické údaje z verejne dostupného zdroja Štatistického úradu Slovenskej republiky. Z týchto údajov zistil, že stredná dĺžka života u mužov je 73,19 rokov. Z verejnej štatistickej databázy EUROSTATU vyplýva, že priemerný počet rokov, ktoré sa môže dožiť osoba za predpokladu, že sa po celý jeho život zachová súčasná úroveň úmrtnosti (pravdepodobnosť úmrtia v určitom veku) je na Slovensku u mužov 73,19 rokov.
Súd mal za preukázané, že dôvody na vyhlásenie osoby za mŕtvu sú dané v tom, že smrť u menovaného nemožno preukázať obvyklým spôsobom a je isté vzhľadom na vek menovaného, že nežije, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP, a to tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 OSP konanie o vyhlásenie za mŕtveho).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 OSP).