Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-172-2013.pdf
PDF · 142.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/172/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni v 1. rade: L. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX F., ČR, štátny občan SR, zastúpená splnomocnencom: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 4, XXX XX L., odporcovi v 2. rade: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX L., štátny občan SR a odporcovi v 3. rade: Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX F., ČR, štátny občan SR, o zaplatenie X XXX,XX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcom v 1. až 3. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 28.5.2012 návrh, ktorým navrhol zaviazať rozsudkom odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2 948,75 eur, spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2893,63 eur od 2.1.2011 do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. so sídlom Bratislave (ďalej „právny predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ„) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“) a ďalej tvrdil, že jeho právny predchodca uzavrel s odporkyňou dňa 12.2.2001 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov a na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Odporcovia v 2. až 3. rade prevzali na seba ručiteľský záväzok. Navrhovateľ uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluve o úvere podľa § 497 - § 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, preto postupca vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 3 608,75 eur, ktorá pozostáva z istiny 3 553,63 eur, úroku z omeškania 55,12 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Odporkyňa uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Navrhovateľ tvrdil, že po postúpení pohľadávky ku dňu podania návrhu odporkyňa uhradila navrhovateľovi dňa 15.1.2010 sumu 180 eur, dňa 17.2.2010 sumu 180 eur, dňa 30.7.2010 sumu 300 eur. Žalovaná suma vo výške 2 948,75 eur pozostáva z neuhradenej istiny 2 893,63 eur a z úroku z omeškania 55,12 eur. Náklady inkasného konania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania dňom 2.1.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Navrhovateľ a jeho splnomocnenec sa na riadne a včasne predvolané pojednávanie nedostavili, neúčasť ospravedlnili.
Odporcovia sa k návrhu pred začatím konania vo veci samej nevyjadrili. Odporkyňa v l. rade dala k veci ústne vyjadrenie, z ktorého vyplynulo, že si nepamätá, koľko z úveru sporiteľni zaplatili. Peniaze poukazovala ona, zaplatila asi dve splátky. Odporcovia 2. a 3. podľa ich výpovedí vystupovali v zmluve ako ručitelia, neuhradili sporiteľni žiadnu sumu.
Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a jeho splnomocnenca a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy berúc do úvahy, že vec bolo možné rozhodnúť aj na základe listinných dôkazov.
Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.2.2001, Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.8.2002, Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.8.2010, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2009, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 15.10.2009 a k nej patriacou prílohou č. 1 a Dodatkom č. 1, Pokusom o zmier zo dňa 25.4.2012, podaním zo dňa 4.7.2012, výpisom z účtu odporkyne, výsluchom odporcov a zistil tento skutkový stav veci:
Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.2.2001 súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa, veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. a odporkyňa v postavení dlžníka podpísali zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v sume 100 000 Sk, s pohyblivou úrokovou sadzbou 14,05 % ročne bez udania účelu s poistením a lehotou splatnosti do 1.1.2011. V článku I v bode 2. je uvedené, že podpisom zmluvy odporkyňa pristupuje k poisteniu pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a pre prípad straty zamestnania podľa Rámcovej poistnej zmluvy č. L zo dňa 18.9.2000 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako poistníkom a Poisťovňou Z. L., a.s. ako poistiteľom. Podľa článku II. bod 1. veta tretia je sporiteľňa oprávnená viesť úver formou bežného účtu a pripisovať k istine úroky, poplatky podľa sadzobníka poplatkov a náhrad vydaného sporiteľňou, platného v čase spoplatnenia úkonu a náhrady nákladov súvisiacich s poskytnutím a správou úveru. Podľa článku III. bod 2 sa odporkyňa zaviazala zaplatiť sporiteľni poplatky za jednotlivé úkony súvisiace s poskytovaním a správou úveru podľa sadzobníka poplatkov a náhrad vydaného sporiteľňou, platného v čase spoplatňovania úkonu. Podľa bodu 3 cit. článku sa odporkyňa zaviazala splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami formou inkasa z osobného účtu vo výške 1 600 Sk vždy do 1. dňa každého mesiaca s dátumom prvej splátky 1.4.2001 a poslednej splátky 1.1.2011. V bode 4 sa odporkyňa zaviazala zaplatiť poistné pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 105 Sk vždy od 1. do 24. dňa každého mesiaca. V bode 11. odporkyňa súhlasí, že v prípade omeškania so splátkou úveru, ročný úrok sa zvyšuje od počiatku omeškania o 3 % nad určenú úrokovú sadzbu platnú k tomuto dňu z celého zostatku úveru. Podľa bodu 12. odporkyňa súhlasí, že sporiteľňa z došlých súm uhradí najskôr splatné poplatky súvisiace s úverom, potom úroky a splátky istiny a úhradu poistného podľa bodu 7. tohto článku zmluvy. V článku IV. bod b) je uvedené, že pohľadávka sporiteľne je zabezpečená ručením tretích osôb, ktoré na seba berú povinnosť, že pohľadávku uspokoja v plnej výške, ak ju neuspokojí dlžník a to vo forme aktívnej solidarity, t.j. sporiteľňa je oprávnená požadovať plnenie celého dlhu od ktoréhokoľvek ručiteľa. Ako ručitelia boli v zmluve uvedení a podpísaní odporcovia v 2. a 3. rade.
Navrhovateľ súdu predložil iba Všeobecné obchodné podmienky boli súdu doručené s účinnosťou od 1.8.2002, pričom tieto nemožno na vzťah účastníkov použiť, keďže nadobudli účinnosť rok a pol po uzatvorení zmluvy o úvere medzi účastníkmi.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2009 právny predchodca navrhovateľa oznamoval odporcom, že postupuje pohľadávku vo výške 3 608,75 eur vyplývajúcu zo spotrebného úveru č. XXXXXXXXXX. Od okamihu doručenia oznámenia mali odporcovia uhrádzať uvedenú pohľadávku postupníkovi. Súdu bola predložená doručenka pre odporcu v 2. rade, pričom odporkyňa v 1. rade oznámenie o postúpení pohľadávky neprevzala v odbernej lehote a odporca v 3. rade bol na adrese doručovania neznámy.
Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 15.10.2009 a k nej patriacou prílohou č. 1 a Dodatkom č. 1 má súd preukázané, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na postupníka, ktorým je navrhovateľ v tomto konaní pohľadávku voči odporkyni v 1. rade a odporcovi v 2. a 3. rade ako ručiteľom v tomto konaní, a to v sume 3 608,75 eur s počtom dní omeškania 1 248. Tým mal súd preukázané, že aktívna legitimácia v konaní svedčí navrhovateľovi, ktorý sa stal novým veriteľom odporcov nadobudnutím pohľadávky voči odporcom zo zmluvy o úvere.
Oboznámením sa s Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25.8.2010 súd zistil, že ide o formulár s predtlačou, na ktorom sa uvádza, že odporkyňa v 1. rade ako dlžník uznáva dlh, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a pozostáva podľa tejto listiny z istiny 2 893,63 eur, z nákladov na inkasné konanie 150 eur, z ostatného príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy v sume 55,12 eur, z úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 2 893,63 eur od 15.10.2009 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa dohody. Ďalej je v Dohode uvedené, že sa zaväzuje splatiť dlh v 15 pravidelných splátkach s dátumom prvej splátky dňa 31.8.2010, splátky splatné k 31. dňu v mesiaci, výška splátky 250 eur, s dátumom poslednej splátky 31.10.2011. V bode 3.5 dohody je uvedená podmienka, že v prípade, ak dlžník nebude splácať svoj záväzok podľa dohodnutých splátok, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky.
Z pokusu o zmier zo dňa 25.4.2012 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcov na zaplatenie celého záväzku do 2.5.2012 v sume 3 438,37 eur, z toho neuhradený úver predstavuje 2 893,63 eur, zmluvný/ zákonný úrok 339,62 eur, úrok z omeškania 55,12 eur a náklady na inkasné konanie 150 eur. Doručenka pre odporcov súdu predložená nebola.
Z Výpisu z účtu odporkyne v 1. rade vyplýva, že účet mala založený dňa 12.2.2001, úver bol odporkyni v 1. rade poskytnutý ten istý deň a takým spôsobom, že odporkyni v 1. rade veriteľ na účte najskôr strhol poplatok za poskytnutie úveru v sume 33,19 eur (1 000 Sk), ktorý je vo výpise z účtu označený ako hotovostná splátka úveru a v poradí sa nachádza ešte pred bezhotovostným čerpaním úveru, a až následne odporkyňa v 1. rade čerpala úver, vo výpise z účtu predloženého navrhovateľom je uvedené, že odporkyňa čerpala sumu 3 319,39 eur (100 000 Sk), avšak súdu bolo aj v iných konaniach, kde vystupoval navrhovateľ ako účastník a kde vystupovali iní odporcovia, z úplného výpisu z účtu preukázané, že odporcom boli reálne poskytnuté finančné prostriedky znížené o poplatok za poskytnutie úveru a preto má súd za to, že odporkyni v 1. rade boli reálne poskytnuté finančné prostriedky len vo výške 3 286,20 eur (99 000 Sk) a nie vo výške 3 319,39 eur ako tvrdí navrhovateľ. Ako ďalej vyplýva z výpisu z účtu súčtom bezhotovostných a hotovostných splátok, odporkyňa v 1. rade do dňa postúpenia pohľadávky zaplatila veriteľovi sumu 3 244,57 eur (97 746 Sk). Z výpisu účtu súd ďalej zistil, že odporkyni v 1. rade boli účtované poplatky za vedenie účtu 3,32 eur mesačne (100 Sk), ktorého výška sa menila, úroky z omeškania, poplatky za upomienky, pričom splátky odporkyne v 1. rade neboli najskôr započítavané na istinu, ale na úroky z omeškania, poplatky a nakoniec na istinu.
Odporkyňa v 1. rade pri výsluchu uviedla, že od pôvodného veriteľa požadovala úver vo výške 100 000 Sk, pričom uvedenú sumu nedostala, ale dostala sumu zníženú o poplatok, pričom poplatok s pôvodným veriteľom nedohadovala. Ďalej uviedla, že s pôvodným veriteľom nedohadovala ani úrok, ani poistenie, ani náklady na úver. Odporcovia v 2. a 3. rade jej robili ručiteľov za úver. Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach podpísala pod následkom vyhrážok, v čase podpisu nemala možnosť platiť splátku 250 eur mesačne, nakoľko poberala materskú.
Odporca v 2. rade pri výsluchu uviedol, že podpísal zmluvu o úvere ako ručiteľ, zmluvu nečítal, ani k nej patriace listiny, právnemu predchodcovi navrhovateľa ani navrhovateľovi nič nezaplatil.
Odporca v 3. rade pri výsluchu uviedol, že je manželom odporkyne v 1. rade, zmluvu o úvere podpísal ako ručiteľ, ďalej uviedol, že mu nebola doručená výpoveď ani odstúpenie od zmluvy, navrhovateľ mu nezaslal ani výzvu, aby plnil ako ručiteľ za odporkyňu v 1. rade. Ako ručiteľ neuhradil žiadnu čiastku.
Navrhovateľ v podaní zo dňa 4.7.2012 uviedol, že výška úroku z omeškania bola použitá v zmysle čl. III. bodu 11 zmluvy o úvere vo výške o 3 % nad určenú úrokovú sadzbu platnú k dňu z celého zostatku úveru.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2001 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.
Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.4.2004, a to § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2004 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 8a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 30.6.2006 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2006; právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení do 31.3.2002 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,
Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; c) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 546 OZ dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Podľa § 548 ods. 1 OZ ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 1. januára 2009 sa výška úrokov z omeškania určí ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ splnením dlh zanikne, ods. 2 dlh musí byť splnený riadne a včas. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi a dospel k záveru, že predmetná zmluva je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca navrhovateľa - banka, poskytla odporcovi úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a odporkyňa prijala finančnú službu ako spotrebiteľ. Aj keď zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník ( v skratke OZ) v znení neskorších predpisov ( účinný od 1.4.2004 do 31.10.2008) neoznačuje v § 52 ods. 1 zákona zmluvu o úvere výslovne tento typ zmluvy za zmluvu spotrebiteľskú, úprava nemá taxatívny charakter a spotrebiteľský charakter zmluvy vyplýva z ustanovenia § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 1.1.2000 a účinnom aj v čase uzavretia zmluvy o úvere, ktorý označuje za typovú zmluvu takú, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a aj v konaní účastníkov ide o typovú formulárovú zmluvu, ktorá nesmie obsahovať neprimerané podmienky pre spotrebiteľa. Základná právny úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie odporkyne v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa a postavenie banky, ktorá poskytla podľa predmetu svojho podnikania finančnej služby odporkyni podľa zmluvy vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že pôvodný veriteľ je bankou , ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby odporkyňa v 1. rade požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Súd preto zmluvu a jej náležitosti posudzoval nielen podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci na zmluvu aplikoval aj ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka. Súd na daný vzťah nepoužil zákon o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 8a zákona o spotrebiteľských úveroch.
V prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú / adhéznu/, predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporkyňou - spotrebiteľom a vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporkyňa ako fyzická osoba - spotrebiteľ nemala možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, obsah zmluvy nemohla aj podľa jej výpovede ovplyvniť, nemohla vyjednávať a mohla predložený návrh navrhovateľom na uzavretie zmluvy o úvere buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Zmluva je zo strany spotrebiteľa uzatváraná na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, jeho obsah preto pozná, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení, nemá pri podpise zmluvy možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť pochopiť ich obsah. Súd preto skúmal, či typová zmluva neobsahuje neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, inak podľa neskoršej právnej úpravy v Občianskom zákonníku, účinnom od 1.4.2004 označovanom v § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka za podmienky neprijateľné a v rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, premietnutej do ustanovení § 52 až § 54 zákona č. 150/2004 Z.z. sa zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva, neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Neskoršia právna úprava neprijateľných podmienok obsahom a významom ochrany spotrebiteľa korešponduje s predchádzajúcou právnou úpravou v § 23a ods. 1 a 2 zákona o ochrane spotrebiteľa (účinného v čase uzavretia zmluvy), ktorý dodávateľovi zakazoval dať do zmluvy so spotrebiteľom neprimerané podmienky na škodu spotrebiteľa, zakladajúce nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a za neprimerané označoval podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Súd preskúmal zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.2.2001 a zistil, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, z ktorých si navrhovateľ v konaní uplatňoval plnenie.
Súd je toho názoru, že neprijateľnou je podmienka daná dodávateľom do článku II. bod 1. veta tretia, kedy je sporiteľňa oprávnená viesť úver formou bežného účtu a pripisovať k istine úroky, poplatky podľa sadzobníka poplatkov a náhrad vydaného sporiteľňou, platného v čase spoplatnenia úkonu a náhrady nákladov súvisiacich s poskytnutím a správou úveru. Zmluvná podmienka ako taká dáva možnosť dodávateľovi na konci mesiaca úročiť spolu s istinou aj úroky, poplatky a náklady spojené s úverom. Keď banka pripísala splatné úroky a splatné poplatky dňom ich splatnosti k istine došlo následne k tomu, že spotrebiteľ platil ďalšie úroky aj z úrokov už pripísaných k istine a z poplatkov, čo zákon nepripúšťa a z tohto dôvodu je podmienka neplatná.
Podľa článku III. bod 2 sa odporkyňa zaviazala zaplatiť sporiteľni poplatky za jednotlivé úkony súvisiace s poskytovaním a správou úveru podľa sadzobníka poplatkov a náhrad vydaného sporiteľňou, platného v čase spoplatňovania úkonu. Ide o podmienku neurčitú, v rozpore s dobrými mravmi, ktorá pôsobí výrazne v neprospech spotrebiteľa, keďže dodávateľ by na základe nej mohol účtovať odporkyni v 1. rade akékoľvek možné poplatky a preto súd určil uvedenú podmienku za neprijateľnú a z tohto dôvodu tiež za neplatnú. Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Dlžníka neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatkoch.
Ďalšiu neprijateľnú podmienku súd vidí v bode 11. uvedeného článku, kde odporkyňa súhlasí, že v prípade omeškania so splátkou úveru, ročný úrok sa zvyšuje od počiatku omeškania o 3 % nad určenú úrokovú sadzbu platnú k tomuto dňu z celého zostatku úveru. Táto podmienka dáva veriteľovi možnosť, aby bez toho, že dlžník pozná konkrétny obsah zmeny svojho záväzku pristúpil veriteľ k jednostrannej zmene dohodnutých podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa a spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť. Uvedená podmienka pôsobí výrazne v neprospech spotrebiteľa a preto ju súd posúdil ako neplatnú. Súd považuje túto zmluvnú podmienku za neplatnú nielen z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale aj za neplatnú podľa § 40 ods. 2 OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne a v konaní nebol súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene písomne uzavretej zmluvy s obsahom, z ktorého by vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene výšky základnej náležitosti zmluvy akou je podľa § 497 Obchodného zákonníka úrok a teda nedostatok písomnej formy o zmene zmluvy robí zmluvnú podmienku neplatnou.
Podľa bodu 12. uvedeného článku odporkyňa súhlasí, že sporiteľňa z došlých súm uhradí najskôr splatné poplatky súvisiace s úverom, potom úroky a splátky istiny a úhradu poistného podľa bodu 7. tohto článku zmluvy. Spôsob započítania dlžných súm tak, ako to stanovuje zmluva vyvoláva nerovnovážny stav v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemá záujem splatiť najprv splatné poplatky, úroky z omeškania, úroky istinu, a to v vyslovene v tomto poradí. V záujme spotrebiteľa je najprv splácať istinu a až následne jej príslušenstvo. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere je určenie, kto je veriteľ, kto dlžník, záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. Úrok je cenou peňazí patriacich veriteľovi za to, že dlžníkovi poskytol peniaze, ktoré mu veriteľ prenecháva na využitie na určitý čas. Dlžník preto dôvodne predpokladá, že sa mu bude znižovať pri splátkach najprv výška istiny, potom úrok, pretože od výšky istiny závisí aj výška úroku a pokiaľ banka nezúčtovala platby odporkyne najskôr na istinu a potom na zmluvný úrok, ale zo splátky zúčtovala najprv poplatky, úroky z omeškania a náklady súvisiace s úverom a až následne úrok a istinu súd konštatuje, že banka zúčtovala peňažné plnenie - splátku podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka ( pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak) a tým uprednostnila svoj ekonomický záujem v spotrebiteľskej zmluve pred záujmom spotrebiteľa uhradiť najprv istinu, čo pôsobí na škodu spotrebiteľa a súd hodnotí podmienku ako neprijateľnú ( neprimeranú) , pretože umožňuje veriteľovi, aby spotrebiteľom poukázané finančné prostriedky zo splátky použil najprv na úhradu poplatkov, úrokov. Podľa názoru súdu veriteľ si takouto podmienkou istí, že v prípade nevymožiteľnosti jeho pohľadávky od dlžníka nepríde o úrok a o poplatky za upomienky a vôbec o poplatky. Dodávateľ služby dal do zmluvy takúto podmienku slúžiacu iba jeho prospechu zrejme podľa § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom a ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo. Poplatok Obchodným zákonníkom ani predpismi občianskoprávnymi nikdy u zmluvy o úvere nebol príslušenstvom pohľadávky. Za príslušenstvo pohľadávky sa v zmysle § 121 ods. 3 OZ považujú iba úroky a úroky z omeškania a zákon žiadne poplatky (okrem poplatku za omeškania, na ktorý nárok návrhom uplatnený nebol) za príslušenstvo neuvádza. Z dôvodu, že pôvodný dodávateľ použil typovú zmluvu ani odporkyňa 1/ ako dlžník nemohla vyjadriť svoju vôľu určiť inak poradie odpočítavania zo splátky a súd hodnotí zmluvnú podmienku ako neplatný právny úkon podľa § 37 OZ pre nedostatok slobodnej vôle odporkyne rozhodnúť o poradí započítavania zo splátky a pre použitú formu zmluvy nemožnosť zmeniť ho.
Aj pre platnosť dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a v zmysle § 40 ods. 3 OZ v nadväznosti na § 558 OZ má byť právny úkon písomného uznania dlhu podpísaný konajúcou osobou. Po oboznámení sa s listinou súd vyvodil záver, že je dohoda je neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok slobodnej vôle odporkyne. Samotná dohoda je vopred navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný formulár, uznanie dlhu odporkyňou v 1. rade súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon, nadiktovaný dodávateľom spotrebiteľovi do „Dohody“, ktorý sa podľa § 39 OZ prieči dobrým mravom. Odporkyňa v 1. rade pri výsluchu uviedla, že dohodu podpísala za podmienok, kedy jej bolo zo strany navrhovateľa hrozené možným postihom a exekúciami a teda za použitia nekalej obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, pričom v čase podpisu dohody nemala možnosť splácať dlh v splátkach vo výške 250 eur, nemala vedomosť o tom, či a koľko dlží na základe zmluvy o úvere. Uznanie dlhu odporkyňou v 1. rade súd považoval za právne neúčinné, pretože odporkyňa v 1. rade nemala vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do Dohody o uzavretí splátkového kalendára. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku so záverom, že pri podpísaní dohody boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa a využitie takej obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktorá podstatne narúša ekonomické správanie sa druhej strany ako priemerného spotrebiteľa.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh nebol podaný dôvodne. Z listinných dôkazov (najmä zmluvy o úvere, výpisu z účtu odporkyne v 1. rade) súd vyvodil ten skutkový stav, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporkyňou dňa 12.2.2001 zmluvu o úvere. Predmetnou zmluvou sa banka zaviazala odporkyni v 1. rade poskytnúť úver vo výške 3 319,39 eur (100 000 Sk) s konečnou splatnosťou úveru do 1.1.2011 a odporkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky, pričom výška mesačnej splátky bola 53,11 eur. Súd mal za preukázanú existenciu úverovej zmluvy, pričom z formy a obsahu Zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa jedná o tzv. typovú zmluvu, resp. „formulárovú“ zmluvu, uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa (bankou) a odporkyňou v 1. rade ako dlžníkom a odporcami v 2. a 3. rade ako ručiteľmi, ktorej predtlač formulára mala banka už pripravenú a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcov, pričom odporcovia obsah zmluvy nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť a teda „dohoda“ v rámci zmluvnej voľnosti strán bola daná do zmluvy o úvere na predtlači, vyhotovenej bankou a odporcovia mali síce možnosť sa pred podpísaním zmluvy s ňou oboznámiť, ale nemohli obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť.
Skutočná výška úveru korešponduje skutočne poskytnutej čiastke úveru bez poplatku za uzavretie zmluvy, a to podľa výpisu z účtu odporkyne v 1. rade, teda treba vyvodiť, že odporkyňa v 1. rade prijala dňa 12.2.2001 spotrebiteľský úver v sume 3 286,20 eur (99 000 Sk). Súdu bolo z výpisu z účtu preukázané, že odporkyňa v 1. rade získala od pôvodného veriteľa finančné prostriedky vo výške 3 286,20 eur (99 000 Sk) a nie tak ako tvrdil navrhovateľ vo výške 3 319,39 eur (100 000 Sk), pretože pôvodný veriteľ strhol odporkyni sumu 1 000 Sk ako poplatok za spracovanie zmluvy, ktorý označil vo výpise ako hotovostná splátka za úver a v poradí sa nachádza ešte pred bezhotovostným čerpaním úveru, odporkyňa v 1. rade tak reálne získala len finančné prostriedky vo výške 3 286,20 eur (99 000 Sk). Odporkyňa v 1. rade mala dňa 12.2.2001 na účte pripísaných síce 100 000 Sk, ale nemohla čiastku 100 000 Sk z účtu reálne vybrať, nakoľko jej z nej bol odúčtovaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 1 000 Sk. Je nelogické, že banka najprv odpočíta spracovateľský poplatok, o ktorom ani nie je zrejmé, za aké služby ho pred poskytnutím úveru dlžníkovi účtuje, vyznačí ho na účte dlžníka ešte pred poskytnutím peňazí dlžníkovi, vyznačí splátku od dlžníka 1 000 Sk a až potom vyznačí čerpanie úveru bezhotovostne vo výške 100 000 Sk. Ako ďalej vyplýva z výpisu z účtu súčtom bezhotovostných a hotovostných splátok, odporkyňa v 1. rade do dňa postúpenia pohľadávky zaplatila pôvodnému veriteľovi sumu 3 244,57 eur (97 746 Sk). Z návrhu vyplýva, že po postúpení pohľadávky odporkyňa v 1. rade navrhovateľovi uhradila 660 eur. Iné k plneniu zo zmluvy o úvere zo strany odporcov preukázané nebolo. Súd má tak z predložených dokladov v konaní preukázané, že odporkyňa v 1. rade uhradila veriteľovi celkom sumu 3 904,57 eur.
Navrhovateľom uplatnená pohľadávka vo výške 2 948,75 eur podľa neho pozostáva z neuhradenej istiny 2 893,63 eur a z úroku z omeškania 55,12 eur, pričom ďalej si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2893,63 eur od 2.1.2011 do zaplatenia a trovy konania, následkom hore uvedeného (o neprijateľných zmluvných podmienkach) bolo možné dospieť k záveru, že odporcovia nemôžu dlhovať navrhovateľovi 2 893,63 eur na istine, ktorý k nesplatenej istine pravidelne pripisoval úroky a poplatky a nesprávne započítaval došlé platby najprv na poplatky, úroky z omeškania, úroky a až nakoniec na istinu.
Z výpisu účtu mal súd preukázané, že odporkyni v 1. rade boli účtované poplatky za vedenie účtu 3,32 eur mesačne (100 Sk), ktorého výška sa menila, úroky z omeškania, poplatky za upomienky, pričom splátky odporkyne v 1. rade neboli najskôr započítavané na istinu, ale na úroky z omeškania, poplatky a nakoniec na istinu.
Súd sa zaoberal nárokom na poplatky, uplatneným navrhovateľom a dospel k záveru, že medzi stranami žiadne poplatky dohodnuté neboli, čo súd vyvodil jednak zo zmluvy o úvere, ktorá nemá žiadne ustanovenia o poplatkoch a tiež z výpovede odporkyne v 1. rade. U poplatkov sa malo jednať o peňažné plnenie a uplatnené návrhom na zaplatenie. Zmluva o úvere neobsahuje žiadny záväzok odporcov zaplatiť veriteľovi poplatky a navrhovateľ v konaní nepreukázal, že mu vznikol nárok na poplatky za vedenie účtu a za poplatky za upomienky a aj preto mu ich súd nepriznal. V zmysle § 120 ods. 1 a § 120 ods. 4 O.s.p. mal navrhovateľ povinnosť preukázať záväzok odporcov, z ktorého im mala vzniknúť povinnosť poskytnúť peňažné plnenie za poplatky a navrhovateľ na svoje tvrdenie neuniesol ani dôkazné bremeno.
Ako súd vyhodnotil vyššie, navrhovateľovi nebolo možné priznať poplatky, ktoré si v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky pripočítaval k istine a ktoré následne úročil, súd preto dospel k záveru, že odporkyňa v 1. rade mala úver splatiť iba finančnými prostriedkami v sume 3 286,20 eur, a keďže odporkyňa v 1. rade uhradila navrhovateľovi a jeho predchodcovi celkom sumu 3 904,57 eur, súd dospel k záveru, že zaplatením dlhu odporkyňou v 1. rade veriteľovi bol jej dlh podľa § 559 OZ splnený a dlh ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistoval, zanikol splnením a zanikli tým aj povinnosti odporcov 2/ a 3/ ako ručiteľov. Preto súd návrh uplatnený voči odporcom ako nedôvodný zamietol. Zo zmluvy o splátkovom úvere vyplýva, že účastníci zmluvy sa dohodli na pohyblivom úroku 14,05 % ročne. Navrhovateľ v návrhu špecifikoval dlžnú sumu iba tak, že úrok je vo výške 0 eur. Pokiaľ sa týka úroku ako podstatnej náležitosti zmluvy o úvere, v zásade by navrhovateľovi ako príslušenstvo pohľadávky patril. Navrhovateľ ale neuviedol, či je úrok súčasťou žalovanej istiny v sume 2 893,63 eur, resp. v akej percentuálnej výške je v nej vyjadrený alebo akou pevnou sumou ju tvorí. Súd má za to, že ak navrhovateľ žiadal priznať úroky ako súčasť istiny, mal navrhovateľ uvedené v návrhu presne špecifikovať a označiť, koľko zo žalovanej istiny tvoria úroky a ako boli vypočítané, aká sadzba bola použitá, keďže v zmluve bola uvedená pohyblivá úroková sadzba a tiež z akej sumy a za aké obdobie bola vypočítaná. Uvedené súd premietol v súvislosti so záverom o zániku dlhu do rozsudku tak, že návrh aj o úrok zamietol.
To, či právny predchodca navrhovateľa účtoval odporkyni v 1. rade poplatky za poistenie z ním predloženého výpisu z účtu odporkyne v 1. rade nevyplýva (poplatky za poistenie sa vo výpise nenachádzajú), uvedené nevyplýva ani z návrhu, súdu tak nebolo ozrejmené, či sa navrhovateľ domáha aj zaplatenia poplatkov za poistné. V článku I v bode 2. zmluvy o úvere je uvedené, že podpisom zmluvy odporkyňa pristupuje k poisteniu pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a pre prípad straty zamestnania podľa Rámcovej poistnej zmluvy č. L zo dňa 18.9.2000 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako poistníkom a Poisťovňou Z. L., a.s. ako poistiteľom a podľa článku III. bodu 12. odporkyňa súhlasí, že sporiteľňa z došlých súm uhradí najskôr splatné poplatky súvisiace s úverom, potom úroky a splátky istiny a úhradu poistného. Súdu nebola zo strany navrhovateľa predložená ani Rámcová poistná zmluva a preto v prípade, ak navrhovateľ žiadal priznať tiež poplatky za poistné ako súčasť žalovanej istiny, súd uvedený nárok navrhovateľa pre nesplnenie dôkaznej povinnosti zamietol. Zmluvná podmienka o poistení v zmluve je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 OZ, nakoľko nebol zo strany odporkyne v 1. rade urobený slobodne, právnemu úkonu zo strany spotrebiteľa chýbajú náležitosti slobodnej vôle, pretože je daný do zmluvy dodávateľom na predtlačenej a ním vopred pripravenej zmluve, Nemožnosť prejaviť vôľu s uzavretím zmluvy o poistnom spôsobuje v zmysle § 37 ods. 1 OZ neplatnosť právneho úkonu(zmluvy o poistení), ktorá nemôže byť zhojená ani podpisom zmluvy odporkyňou 1/ a ručiteľmi (odporcami 2/ a 3/).
Súd ďalej nepriznal navrhovateľovi ním uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške 55,12-eur. Úrok z omeškania je zákonným nárokom, ktorý patrí navrhovateľovi priamo zo zákona a je sankciou za to, že dlžník nesplní dlh riadne a včas. Úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky veriteľa definovaný v ust. § 121 ods. 3 OZ a ustanovenia Občianskeho zákonníka nepripúšťajú právo na príslušenstvo z príslušenstva. Zmluvné úroky a poplatky, ktoré boli súčasťou splátky sa nestávajú súčasťou istiny a preto sa ďalej neúročia. V konkrétnom prípade sa úroky a poplatky nemohli stať súčasťou istiny, nakoľko takéto konanie je konaním v rozpore so zákonom. Súd čiastku nepriznal z dôvodu, že boli vyčíslené z nezákonnej výšky istiny Pokiaľ sa týka úroku z omeškania, požadovaného navrhovateľom vo čiastke 55,12-eur, má súd za to, že ide o kapitalizovaný úrok z omeškania. Úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky veriteľa definovaný v ust. § 121 ods. 3 OZ. Ustanovenia Občianskeho zákonníka ale aj Obchodného zákonníka nepripúšťajú možnosť platiť úrok z omeškania z dohodnutých úrokov, nie je možné požadovať príslušenstvo z príslušenstva. Pri priznávaní úroku z omeškania je vždy potrebné ustáliť, kedy sa dlžník dostal s platením dlhu do omeškania. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania vo výške 55,12- eur súd návrh v tejto časti zamietol, z dôvodu, že nárok na úrok z omeškania navrhovateľovi nevznikol, pretože podľa zmluvy bola dohodnutá splatnosť celého úveru dňa 1.1.2011 a súd z výpisu z účtu odporkyne a tiež z vyjadrenia navrhovateľa k návrhu bolo zistené, že odporkyňa naposledy uhradila navrhovateľovi 30.7.2010 a tým zanikol oprávnený nárok navrhovateľa celkom. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa mala už ku dňu splatnosti, určenom v zmluve o úvere uhradenú celú istinu, splnením jej dlh podľa § 559 ods. 1 OZ zanikol a nemohla sa dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu. V konaní navrhovateľ ani netvrdil, a súd nezistil, žeby malo dôjsť k splatnosti úveru skôr, ako je uvedené v zmluve o úvere. Keďže sama dlžníčka (odporkyňa 1/) splnila dlh podľa zmluvy, nemohla nastať povinnosť ručiteľov plniť namiesto dlžníčky podľa § 548 ods. 1 OZ a nemohli sa ani ručitelia dostať do omeškania. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa o zaplatenie úroku z omeškania o 55.12-eur a o úrok z omeškania požadovaný vo výške ročne zo sumy 2893,63 eur od 2.1.2011 do zaplatenia zamietol ako nedôvodný.
V konaní súd rozhodoval o trovách konania podľa úspechu účastníkov v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.. Podmienkou rozhodnutia o trovách konania je podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. podanie návrhu na rozhodnutie o trovách. Navrhovateľ aj odporcovi podali návrh na rozhodnutie o trovách. Úspešným odporcom však súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko sa ich výslovne vzdali.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je Exekučný poriadok.