Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/75/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P.: Y., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u otca, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov: matky H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, H., a otca C. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. XXX, F., o zverenie maloletých do osobnej starostlivosti otca a určenie výživného, na odvolanie matky maloletých proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -171 zo dňa 24. septembra 2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e s tým, že vo výroku IV. rozsudok súdu prvého stupňa správne znie: „týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26.04.2012 č.k. -53 v časti čo do výživného“.

odôvodnenie:

V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvého stupňa v prvom a druhom výroku uložil povinnosť matke maloletých prispievať na výživu maloletého Y. P., nar. dňa XX.XX.XXXX a maloletého O. P., nar. dňa XX.XX.XXXX, tvorbou úspor vo výške 1-ice vyplatených rodinných prídavkov za každý kalendárny rok, a to na osobitné účty maloletých zriadené v banke v Slovenskej republike otcom maloletých, pričom tieto finančné prostriedky je matka detí povinná poukázať na tieto osobitné účty vždy do 15-tich dní odo dňa ich prijatia, počnúc rodinnými prídavkami za rok 2013. Otcovi detí uložil povinnosť zriadiť taký účet pre každého maloletého a oznámiť matke maloletých písomne čísla účtov a banky, v ktorej sú účty zriadené, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh otca na zmenu zverenia detí do osobnej starostlivosti a návrh otca na zvýšenie výživného v časti výživného plateného k rukám otca maloletých v treťom výroku rozhodnutia zamietol a v štvrtom výroku rozhodnutia konštatoval, že týmto sa dopĺňa Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26.04.2012 č.k. -53. O trovách konania a prípadných trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. , , , , , , až 6, , a , o rodine (ďalej len zákon o rodine). V prvom rade považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa jeho názoru je v záujme detí, aby vyrastali s oboma rodičmi, prijímali od nich kladné vzory správania a lásku. Za tým účelom v prípade detí bola určená i striedavá starostlivosť rodičov o obe deti, pričom označil za zrejmé, že určité nedostatky týkajúce sa konkrétnej realizácie striedavej starostlivosti sú. Mal za to, že sú spôsobené tým, že deti pomerne ťažko znášajú rozchod rodičov, nevedia doposiaľ akceptovať, že ich mama má priateľa, s ktorým žije, zrejme ho považujú za vinníka rozbitia ich rodiny. Za nesporné však považoval, že deti majú záujem byť v kontakte s mamou a aj v tomto kontakte s ňou sú. Poukázal na to, že matka detí sa veľmi snaží o to, aby s deťmi bola čo najčastejšie, poskytla im lásku, starostlivosť a na strane druhej je tu otec detí, ktorý zabezpečuje kompletnú starostlivosť o deti, keďže je s nimi prakticky denne. Uviedol, že deti u matky nespávajú, trávia s matkou poobedia, na noc idú k otcovi, a to i v čase, keď realizuje starostlivosť o deti matka. Z obsahu znaleckého posudku č. 12/2014 znalkyne Mgr. Doničovej vyplynulo, že obaja rodičia sú schopní

zabezpečiť starostlivosť o deti, deti majú k obom rodičom pozitívne citové väzby, rodičia sú schopní akceptovať ich potreby a názory a v poslednej dobe už zo strany rodičov k priamym manipuláciám detí nedochádza. Znalkyňa konštatovala, že je vhodné pokračovať v striedavej výchove a túto doporučila ponechať. I podľa názoru súdu prvého stupňa je v záujme detí, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia, keď obaja majú na to osobnostné predpoklady. Obaja rodičia sú schopní rešpektovať želania detí a k žiadnemu konaniu ich nenútia. Ak sa teda deti rozhodnú zostať u matky, môžu to urobiť, ak chcú zostať u otca, rovnako to rodičia akceptujú. Zo znaleckého posudku tiež vyplynulo, že deti majú stále negatívny vzťah k partnerovi matky, avšak, ak majú z toho určité výhody, tieto prijímajú. Badať teda aj určitú manipuláciu detí s rodičmi, čo sa dá vzhľadom k veku detí očakávať. Z obsahu posudku rovnako vyplynulo, že deti sú si vedomé toho, že matka ich ľúbi, že ju nestratia ani v prípade, že u nej nezostanú spať, naopak, vo vzťahu k otcovi sa čiastočne obávajú toho, že by ho mohli sklamať, ak by viac inklinovali aj k matke (napríklad tam zostali spať). Preto bol naďalej názoru, že zachovanie striedavej starostlivosti o deti je plne v ich záujme. Zdôraznil, že deti potrebujú prijímať lásku od oboch rodičov, mať zázemie zo strany oboch rodičov a dlhodobejšie prerušenia kontaktov rodičov s deťmi by sa mohli negatívne odraziť na ich vývine. V dôsledku uvedeného ponechal striedavú starostlivosť o deti tak, ako sa na nej pôvodne rodičia dohodli. Pripomenul, že táto nie je striktne stanovená a jej rozsah si deti a rodičia môžu upraviť podľa aktuálnych potrieb a možností, čo napokon zodpovedá i veku detí. Pokiaľ ide o výšku výživného, dospel k záveru, že súčasná výška výživného platená zo strany matky je dostatočná. Mal za preukázané, že na uspokojovaní potrieb detí sa podieľajú obaja rodičia. Považoval za zrejmé, že všetky výdavky sa rodičia snažia hradiť spoločne a náklady si podeliť. Konštatoval, že tým, že deti u matky neprespávajú, má otec zvýšené výdavky na stravovanie (pravidelne raňajky, večere), hygienu, čo je kompenzované výživným zo strany matky detí. Poukázal na to, že matka detí dosahuje v súčasnosti príjem vo výške cca 800,- Eur, podniká v Rakúsku, tam poberá na deti rodinné prídavky, ktoré boli vo výške 4.581,24 Eur za rok 2012, za rok 2013 jej ešte neboli vyplatené, pričom inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec detí podniká od júna 2013, jeho príjem je vo výške 1.000,- až 1.500,- Eur mesačne, ktorý je pomerne stabilný a rovnako inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zdôraznil, že rodinné prídavky sú dávkou, ktorá má smerovať k uspokojovaniu potrieb detí, ide o formu určitej štátnej pomoci a podpory pre rodiny s deťmi. Rovnako ako otec detí bol toho názoru, že tieto prostriedky majú slúžiť na uspokojovanie potrieb detí a vzhľadom k ich veku detí určil, aby prostriedky vo výške rodinných prídavkov za každý rok boli použité na úspory pre deti do budúcnosti, a to po prvýkrát za rok 2013. Matke detí bolo uložené, aby tieto prostriedky poukázala na účty detí do 15 dní odo dňa, kedy jej budú reálne vyplatené, a to za každý rok ich poberania. Pripomenul, že ide o finančné prostriedky, s ktorými rodičia detí nemôžu bez súhlasu súdu nakladať a v budúcnosti môžu slúžiť na pokrytie nákladov spojených so štúdiom, či zabezpečením bývania. Vzhľadom k tomu, že výška trov konania ešte nebola celkom známa, keďže nebolo rozhodnuté o priznaní odmeny znalkyni, o trovách konania a trovách štátu rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, jeho výrokovej časti, ktorou bola matka maloletých zaviazaná prispievať na výživu maloletých tvorbou úspor, t.j. proti prvému a druhému výroku rozsudku, podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých, ktoré odôvodnila ust. , a Poukázala na to, že všetok čas počas mesiaca, keď sa nachádza na Slovensku, sa snaží venovať deťom a zabezpečiť ich výživu a výchovu. Za správne považovala rozhodnutie súdu prvého stupňa, kedy považoval súčasnú výšku výživného 40,- Eur na každého syna za dostatočnú. Zdôraznila, že za rok 2013 mala výdavky na veci pre deti v sume približne 980,- Eur, na vreckové, cestovné a školné približne 650,- Eur, pričom za rok 2014 je to 1.034,- Eur a výdaje doteraz činia 1.755,- Eur. Uviedla, že v jej domácnosti sa synovia prestravujú, z väčšej časti im kupuje hygienické potreby a v prípade potreby vždy zabezpečí odvoz ak zmeškajú autobus. Týmto spôsobom jej vznikajú ďalšie náklady, ktoré by sa nemuseli vynakladať, ak by deti u nej prespávali. Zdôraznila, že ako matka deťom zabezpečuje väčšiu vecí po finančnej stránke, chodí s nimi i k lekárom a zubárovi, ktorého náklady taktiež hradí. Uviedla, že v Rakúsku musí platiť odvody na sociálne a zdravotné poistenie v sume 280,- Eur mesačne, pričom v čistom jej mesačný príjem predstavuje sumu cca 770,- Eur. Na základe uvedeného považovala za zrejmé, že jej príjmy sú nižšie ako príjmy otca detí, čo súvisí aj s tým, že po rozvode opustila spoločnú domácnosť a všetky spoločne nadobudnuté veci nechala na užívanie deťom a otcovi detí, pričom doposiaľ nemá s otcom maloletých vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo. Uviedla, že rodinné prídavky, ktoré dostala za rok 2012 vo výške 4.581,24 Eur, boli použité na uspokojovanie potrieb detí, v opačnom prípade by jej príjem nedovoľoval zabezpečovať pre maloletých oblečenie, ktoré sa im páči, ako ani výlety, lyžovačky či iné vyžitie. Taktiež rôzne dovolenky by nevedela hradiť len z čistého príjmu, ktorý zarobí zo živnosti, nakoľko by pokrýval len základné potreby a vedenie domácnosti, na

ktorú prispieva aj jej priateľ. Pre prácu v Rakúsku sa rozhodla aj z dôvodu, že ich systém poskytovania rodinných prídavkov je na vyššej úrovni a poskytne jej a i deťom vyšší životný štandard. Ďalej poukázala na skutočnosť, že od novembra 2013 do apríla 2014 nepracovala, no napriek tomu si riadne platila výživné a deťom sa snažila dať všetko, čo potrebovali. Počas tejto doby však ako živnostník musela odvádzať sociálne a zdravotné odvody vo výške za november a december cca 200 Eur mesačne a január, február, marec cca 300 Eur mesačne. Zdôraznila, že v súčasnosti vôbec nie je isté, či rodinné prídavky dostane a v akej výške budú. Rovnako si myslí, že i otec má daňový bonus na obe deti, a poberá rodinné prídavky na deti na Slovensku, čo súd prvého stupňa vôbec neskúmal. Podľa jej názoru došlo rozhodnutím súdu k významnej nerovnováhe rozdelenia povinností medzi otcom a matkou maloletých, pričom otcovi, ktorý má vyšší príjem ako matka, nebola uložená povinnosť ukladať synom na úspory akúkoľvek čiastku. Považovala za nespravodlivé, aby len jej ako matke bola uložená povinnosť vytvárať úspory pre synov a na tomto sa nepodieľal ich otec. Od začiatku nezhôd a rozvodu sa matka maloletých snaží docieliť, aby sa finančne podieľali na výžive synov pomerne v 1/2, avšak i napriek tomu väčšinu výdavkov uhrádza matka, ktorá zároveň platí aj výživné. Vyjadrila nesúhlas s vyplácaním prídavkov na účty maloletých zriadené ich otcom, nakoľko sa obáva, že otec by mohol tieto úspory kedykoľvek vybrať a uhrádzať z toho bežné náklady na domácnosť, či iné výdavky a synom by nič nezostalo. Z uvedeného dôvodu v takom prípade žiadala, aby bolo rozhodnuté, že tieto účty bude povinná zriadiť matka maloletých a aby otec prispieval rovnakou sumou, na ktorú bude zaviazaná matka, čo by považovala za spravodlivé rozhodnutie. Tvorbu úspor na každého syna v 1/2 vyplatených rodinných prídavkov považovala za veľmi vysokú vzhľadom na jej celkový príjem i s rodinnými prídavkami, preto s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasila a navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh otca na tvorbu úspor zamietne, resp. zmení osobu, ktorá bude povinná založiť účet pre maloletých tak, že tento účet založí matka maloletých. Zároveň žiadala, aby vzhľadom na okolnosti prípade nebola navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania v zmysle ust. , nakoľko si výživné určené súdom riadne hradila a prispieva vysokou mierou na výživu, ošatenie i kultúrne či iné vyžitie svojich detí.

K odvolaniu matky maloletých sa vyjadril kolízny opatrovník maloletých, ktorý odporučil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nepovažoval za správne a spravodlivé, aby matka považovala poskytované rodinné prídavky na deti zo zahraničia za svoj príjem. Matka poukázala na využívanie rodinných prídavkov v prospech detí, no po sčítaní výdavkov, ktoré vo svojom odvolaní uviedla, tieto ani spolu s vyplateným výživným nedosiahli za rok sumu vyplatených rodinných prídavkov. Mal za to, že v konečnom dôsledku matka zo svojho príjmu na výdavky detí neprispievala vôbec, pričom bol toho názoru, že matka je schopná zo svojho príjmu zaplatiť určené výživné k rukám otca v sume 80,- Eur mesačne na obidve deti, a pritom uhradiť ďalšie potreby detí v čase, keď sú v jej domácnosti, resp. výdavky, ktoré v konaní uvádzala. Označil za nesporné, že výdavky na deti má aj otec, obaja rodičia sa snažia uspokojovať potreby detí a keďže tieto trávia väčšinu času v domácnosti otca, považoval za zrejmé, že na stravu a hygienu vynakladá viac finančných prostriedkov otec. Domnieval sa, že súčasná finančná situácia rodičov dovoľuje rodinné prídavky vyplácané matke zo zahraničia použiť na tvorbu úspor pre deti a použiť ich až v budúcnosti, napr. na štúdium detí na vysokej škole, pričom rodičia sú schopní zo svojich príjmov pokryť bežné potreby svojich detí. K odvolaniu matky maloletých sa vyjadril otec maloletých, ktorý mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo v časti výroku I., II. rozsudku v súlade so zákonom, vecne správne, z dostatočne zisteného skutkového stavu veci po vykonaní všetkých potrebných a podstatných dôkazov, pričom súd prvého stupňa prišiel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo podľa jeho názoru veľmi podrobne a správne odôvodnené v písomnom vyhotovení rozsudku, pričom s uvedeným rozhodnutím, ako aj jeho odôvodnením, vyjadril svoj súhlas a považoval ho za spravodlivý. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že s deťmi býva v starom dome, ktorý s bývalou manželkou kúpili a ktorý bol postavený v roku 1890 a vyžadoval kompletnú prerábku a opravy. Dom si vyžaduje neustále investície, na podnet detí sa na dome neustále pokračuje v rekonštrukcii, i keď spoluvlastníkom je stále bývalá manželka. Nakoľko ide o domov maloletých, akceptoval ich žiadosť a v opravách domu pokračuje i s ich pomocou. Deti u matky odmietajú prespávať, nakoľko v jej novej domácnosti, prenajatom byte, žije aj jej priateľ, ktorého deti neprijali ako partnera ich mamy. Pripustil, že matka sa snaží financovať niektoré výdavky detí, ale nie v miere, ktorú uvádza vo svojom odvolaní, keďže mnohými vyjadreniami píše iba polopravdy oproti skutočnosti. Poukázal na to, že matka zobrala deti za obdobie posledných štyroch rokov na dovolenku iba raz, pričom za posledné dva roky ich nezobrala ani na víkendový výlet. Na mnohých výdavkoch sa

pritom nemalou čiastkou podieľal jej otec, starý otec detí, čo nepovažoval za 100 % výdavok matky. Väčšinu víkendov trávia deti vo svojom domove, o aktivity vo voľnom čase sa stará otec, ktorý ich ako vášnivý turista milovník prírody berie na výlety do blízkej i ďalekej prírody, vedie ich k športovým aktivitám a navštevuje s nimi kurz tai-chi. Ďalej uviedol, že deti trávia veľa času i v ateliéri a remeselnej dielni, sú veľmi zručné a zdokonaľujú sa v rôznych umeleckých technikách. Konštatoval, že v roku 2012 deťom zakúpil indiánsky stan v hodnote 1.000,- Eur, turistický stan, spacie vaky a ďalšiu doplnkovú výstroj potrebnú na pobyt v prírode v hodnote cca 460,- Eur. V roku 2013 s nimi absolvoval poznávaciu dovolenku v Rumunsku, následne na jeseň roku 2013 boli na víkendovom pobyte v Nízkych Tatrách a v roku 2014 bola víkendová lyžovačka v Tatrách, v letnom období 18-dňové cestovanie po Balkáne. Uviedol, že keďže matka pracuje v Rakúsku, je vo vzťahu s novým partnerom a snažia si spolu založiť novú rodinu, z väčšej časti sa snaží prispôsobovať partnerovi, z dôvodu čoho nemôže byť vzťah s deťmi ideálny. Matka veľakrát núti deti, aby sa prispôsobovali danej situácii a jej nového partnera prijali a rešpektovali, pričom si neuvedomuje, že Y. a O. sú veľmi inteligentní a vedia posúdiť, čo je pravda a čo iba matkine úskoky. Poukázal na to, že v súčasnom období je iba živnostník s mesačným príjmom vo výške cca 1.000 - 1.500 Eur v hrubom, čo ako tak postačuje na prevádzku firmy, vedenie domácnosti a výdavky pre deti do školy. Uviedol, že bolo potrebné zakúpiť novú práčku, vybavenie detskej izby, nový pracovný stôl, dve kancelárske stoličky a ďalšie potrebné veci do domácnosti, vrátane nového čerpadla na vodu v hodnote 750,- Eur. V súčasnosti má dom problémy so strechou, krytina je stará a zničená, v dôsledku čoho do domu na viacerých miestach zateká a dom bude potrebovať novú strechu, čo bude v budúcnosti nemalá investícia. Mal za to, že minimálne rovnakou mierou sa zúčastňuje na nákladoch na ošatenie, školské aktivity a podotkol, že matka v posledných dvoch mesiacoch venuje deťom veľmi málo času. Poukázal na to, že O. rozchod rodičov citovo horšie znáša, Y. je pacifista a diplomat, ktorý sa snaží matke viac vyhovieť. Po odvolaní predpokladal, že súd mu určí vyššie výživné na deti i so spätnou platnosťou od doby, kedy od nich matka odišla a preto dúfal, že po odvolaní matky Krajský súd v Trenčíne rozhodne v prospech detí a rodinné prídavky im budú vyplatené v plnej miere za celé obdobie, kedy od nich matka odišla, t.j. od roku 2011. Bolo mu známe, že prídavky za rok 2011, ktoré boli matke vyplatené na jar roku 2012, použila na nákup osobného motorového vozidla, ktoré v skutočnosti využíva s priateľom na svoje súkromné záležitosti.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti matke prispievať na výživu maloletých tvorbou úspor v súlade s ust. a zistil, že toto rozhodnutie je potrebné potvrdiť podľa ust. , pretože je v napadnutých výrokoch vecne správne. Odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. V zmysle ust. odvolací súd v poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje, pričom na zdôraznenie správnosti jeho dôvodov uvádza nasledovné:

Preskúmaním veci bolo zistené, že súd prvého stupňa v predmetnej veci riadne zistil skutkový stav veci, nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania v zmysle ust. , ani na jeho doplnenie podľa ust. , Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom na začatie konania, doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.02.2013, sa otec maloletých domáhal zverenia maloletých do svojej osobnej starostlivosti a zároveň uloženia povinnosti matke prispievať na výživu maloletých sumou 150,- Eur mesačne pre každého maloletého na bežné výživné, ako aj sumou 150,- Eur mesačne pre každého maloletého na tvorbu úspor. K úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode a určeniu vyživovacej povinnosti došlo naposledy rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -53 zo dňa 26.04.2012, právoplatným dňa 01.06.2012, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloletí zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a navrhovateľka bola zaviazaná prispievať na ich výživu sumou 40,- Eur mesačne pre každého maloletého. V čase citovaného rozhodnutia navštevoval maloletý Y. 7. ročník a maloletý O. 6. ročník základnej školy. Čistý mesačný príjem matky, ktorá od roku 2008 pracovala ako živnostníčka v Rakúsku, kde vykonávala činnosť opatrovateľky, dosahoval cca 500,- Eur mesačne. Zároveň raz ročne poberala prídavky na deti, ktoré za rok 2011 boli vo výške 4.200,- Eur. Otec maloletých bol zamestnaný na dobu určitú s príjmom na úrovni 420,- Eur mesačne a v lete vykonával práce na živnosť, pričom za rok 2011 dosahoval hrubý príjem z tejto činnosti vo výške 3.500,- Eur.

V súčasnosti otec maloletých podniká, jeho príjem sa pohybuje na úrovni 1.000 - 1.500 Eur v hrubom mesačne. Matka maloletých naďalej pôsobí ako živnostníčka v Rakúsku, príjem dosahuje vo výške cca 800,- Eur v čistom mesačne. Zároveň poberá v Rakúsku rodinné prídavky na deti, ktoré boli za rok 2012 vo výške 4.581,24 Eur, pričom za rok 2013 jej ešte neboli vyplatené. Maloletý Y. má 16 rokov a je žiakom druhého ročníka gymnázia. Maloletý Filip má 15 rokov a navštevuje 9. ročník základnej školy. Po preskúmaní schopností, možností a majetkových pomerov rodičov maloletých ako aj odôvodnených potrieb maloletých možno dospieť k záveru, že v porovnaní s posledným stavom úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zlepšeniu pomerov na strane oboch rodičov, výraznejšie v prípade matky maloletých, ako aj k prirodzenému nárastu nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb maloletých, súvisiaceho s ich dospievaním. S prihliadnutím na pokračovanie v realizácii striedavej starostlivosti o maloletých však súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že výška výživného, vyplývajúca z dohody rodičov schválenej súdom v rozsudku o rozvode manželstva v sume 40,- Eur mesačne pre každého maloletého, je dostatočná. Správne zohľadnil, že matka sa preukázateľne na uspokojovaní potrieb maloletých pravidelne podieľa aj nad rámec vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z tejto dohody, a to jednak osobnou starostlivosťou o maloletých v čase, keď sa nenachádza z pracovných dôvodov v Rakúsku, ako aj úhradou viacerých nákladov maloletých, ktoré súvisia s vytváraním podmienok pre ich všestranný rozvoj, o čom svedčí aj množstvo predložených dokladov o úhrade. V konaní rodičov maloletých tak možno identifikovať kontinuálnu snahu a rozdelenie si nákladov na deti, preto by nebolo žiaduce do tohto fungujúceho modelu finančného krytia uspokojovania potrieb maloletých zasahovať formou zmeny výšky výživného, ktoré matka maloletých každý mesiac platí k rukám otca. Odvolací súd v tomto smere v zhode so súdom prvého stupňa zastáva názor, že prespávanie maloletých u otca a s tým spojené dodatočne výdavky na strane tohto rodiča sú za daných okolností, kedy matka pravidelne platí aj ďalšie náklady maloletých, v dostatočnej miere kompenzované výživným hradeným zo strany matky maloletých, čo znamená, že neexistuje relevantný dôvod pre zmenu výšky bežného výživného. Táto skutočnosť napokon v odvolacom konaní namietaná nebola a matka maloletých podanie riadneho opravného prostriedku odôvodnila nesúhlasom s právnym posúdením súdu prvého stupňa, vychádzajúc z ktorého jej v napadnutej časti rozsudku uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých tvorbou úspor.

Podľa ust. § 63 ods. 3 zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Z citovaného ustanovenia zákona o rodine vyplýva, že ak konajúci súd pri preskúmavaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča zo všetkých zákonných hľadísk dospeje k záveru, že tieto okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodiča, umožňujú aj tvorbu úspor pre maloleté dieťa, môže určiť výšku výživného s prihliadnutím aj na tento záver. V takom prípade pôjde o výnimku zo spotrebného charakteru výživného, ktorej uplatnenie vedie k vytvoreniu finančnej rezervy na pokrytie rôznych nákladov dieťaťa v budúcnosti, napr. nákladov na jeho štúdium a prípravu na budúce povolanie, zabezpečenie budúceho bývania, poistenia, zdravotnej starostlivosti a pod.

Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožnil so záverom, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, a to že pomery matky maloletých sú takého charakteru, ktorý umožňuje popri bežnom výživnom prispievať na výživu maloletých i sumou určenou na tvorbu ich úspor. V danej súvislosti odvolací súd rovnako vychádzal predovšetkým z toho, že matka v Rakúsku poberá na maloletých rodinné prídavky, ktoré tamojší systém sociálneho zabezpečenia vypláca v takmer desaťnásobne výške (cca 200,- Eur mesačne na dieťa) v porovnaní s rodinnými prídavkami, ktoré oprávnené osoby poberajú na území Slovenskej republiky (od 01.01.2014 vo výške 23,52 Eur mesačne na dieťa). Tieto prídavky na dieťa sú štátnymi sociálnymi dávkami, ktorými štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, z čoho vyplýva, že tieto prostriedky sú prioritne určené na finančné pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa a za žiadnych okolností ich nemožno považovať za súčasť príjmu rodiča, ktorý je oprávnenou osobou na ich poberanie. Po posúdení skutkového stavu zisteného v preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že príjmy oboch rodičov v dostatočnej miere postačujú na úhradu štandardných, riadnych i mimoriadnych výdavkov súvisiacich s uspokojovaním odôvodnených potrieb oboch maloletých, v dôsledku čoho je opodstatnené za stavu, kedy matka maloletých poberá v inom

členskom štáte na maloletých prídavky v podstatne väčšej sume, než ktorou na výživu a výchovu detí prispieva Slovenská republika, určiť jej povinnosť poukázať časť z takto nadobudnutých prostriedkov na osobitný účet maloletých za účelom tvorby úspor. Keďže matka maloletých sa polovicu času nachádza v Rakúsku a v čase, kedy sa nachádza na Slovensku, o maloletých nezabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť, nakoľko títo aj naďalej prespávajú o otca, je aj podľa názoru odvolacieho súdu vhodné týmto spôsobom zabezpečiť, aby aspoň polovica prostriedkov vyplatených matke maloletých ako oprávnenej osobe z titulu prídavkov na deti bola skutočne využitá na pokrytie ich opodstatnených výdavkov v budúcnosti, keďže v súčasnosti rodičia ich odôvodnené potreby z finančného hľadiska v dostatočnej miere pokrývajú aj na základe svojich pravidelných mesačných zárobkov. Zvyšnú polovicu rodinných prídavkov pritom môže matka maloletých vychádzajúc z ich dostatočnej výšky využiť na ďalšie podieľanie sa na hradení nákladov súvisiacich s uspokojovaním aktuálnych potrieb maloletých, a to v závislosti od dohodnutej deľby výdavkov s otcom maloletých.

Jednotlivé námietky matky maloletých, uvedené v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Nemožno súhlasiť s jej tvrdením, že takto došlo k významnej nerovnováhe rozdelenia povinností medzi otcom a matkou maloletých, keďže otcovi, ktorý má vyšší príjem ako matka, nebola uložená povinnosť ukladať synom na úspory akúkoľvek čiastku. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že určenie vyživovacej povinnosti otcovi maloletých nebolo predmetom konania vedeného pred súdom prvého stupňa, okrem uvedeného v danom prípade nemožno vychádzať z jednoduchého porovnania pravidelných príjmov povinných rodičov. Rozdiel medzi mesačnými zárobkami rodičov nemožno podľa názoru odvolacieho súdu považovať za zásadný a pokiaľ aj otec maloletých v niektorých mesiacoch dosahuje vyšší príjem ako matka, treba vziať do úvahy skutočnosť, že napriek striedavej osobnej starostlivosti je to otec maloletých, ktorý zabezpečuje každodennú osobnú starostlivosť o oboch maloletých a z uvedeného dôvodu sa vo väčšej miere podieľa na uspokojovaní ich odôvodnených potrieb. Rozhodujúcou pre zaviazanie matky prispievať aj na tvorbu úspor maloletých bola skutočnosť, že poberá rodinné prídavky na maloletých, a to za stavu, kedy zabehnutý model realizácie striedavej osobnej starostlivosti o maloletých vychádzajúc z ich odôvodnených potrieb nemôže poskytnúť adekvátny priestor pre zmysluplné spotrebovanie všetkých takto nadobudnutých prostriedkov. Z uvedeného dôvodu je opodstatnené časť z takto získaných prídavkov, ktoré možno z hľadiska slovenských pomerov označiť za nadštandardnú sociálnu dávku a ktoré matka v súvislosti s prevádzkovaním živnosti v Rakúsku poberá práve na základe toho, že je matkou dvoch maloletých detí, ktoré však neboli zverené do jej osobnej starostlivosti, ochrániť pred neuváženým spotrebovaním, príp. spotrebovaním na iné účely, než je výchova a výživa dotknutých maloletých detí a odložiť ju za účelom tvorby úspor pre maloletých.

Obavy matky maloletých z toho, že otec by mohol tieto úspory kedykoľvek vybrať a uhrádzať z toho bežné náklady na domácnosť, či iné výdavky a synom by nič nezostalo, nemožno považovať za opodstatnené. V záujme určitej garancie pre povinného rodiča, ako sa naloží s ním poskytnutými prostriedkami, totiž zákon o rodine v citovanom ust. ustanovuje, že na nakladanie s prostriedkami na tomto účte sa vyžaduje súhlas súdu, a to až dovtedy, kým dieťa nenadobudne plnoletosť. V aplikačnej praxi pôjde o schválenie úkonu v zmysle ust. a nasl. pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloletých, kedy súd použitie prostriedkov na požadovaný účel, definovaný oprávneným rodičom, schváli výlučne za predpokladu, že to bude v súlade so záujmom dieťaťa. Rovnako nemôže obstáť obrana matky maloletých v tom zmysle, že v súčasnosti vôbec nie je isté, či rodinné prídavky dostane a v akej výške budú, nakoľko povinnosťami vyplývajúcimi z prvých dvoch výrokov napadnutého rozsudku je matka zaviazaná výlučne za predpokladu, že rodinné prídavky za príslušný kalendárny rok jej budú aj v skutočnosti príslušným orgánom vyplatené, pričom rozsah vyživovacej povinnosti matky určenej na tvorbu úspor maloletých sa každoročne zakaždým odvíja od aktuálnej výšky vyplatených prídavkov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. v prvom a druhom výroku rozhodnutia, v zmysle ust. , ako vecne správny potvrdil. Zároveň spresnil znenie štvrtého výroku napadnutého rozsudku, aby z neho bolo zrejmé, že uložením povinnosti matke prispievať na výživu maloletých popri bežnom výživnom ďalšou sumou určenou na tvorbu ich úspor, čo možno zároveň označiť za špecifickú formu zvýšenia vyživovacej povinnosti na maloletých, došlo ku zmene rozsudku, z ktorého vyplývala posledná úprava vyživovacej povinnosti matky s tým, že bežné výživné na maloletých, vyplácané matkou k rukám otca v zmysle súdom

schválenej dohody rodičov vo výške 40,- Eur mesačne na každého maloletého, zostáva rozhodnutím súdu prvého stupňa nedotknuté.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ust. nerozhodoval, keďže rozhodnúť o nich je povinnosťou súdu prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .