Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-76-2014.pdf
PDF · 127.89 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/76/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa : B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. I. W., Y. XXX/X, zastúpený advokátom: JUDr. Milan Rojček, AK so sídlom Bottova č. 7, Žilina, proti odporkyni: Ing. V. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, zastúpená advokátkou: Mgr. Zuzana Lányiová, AK so sídlom Nám. Sv. Michala 11, Hlohovec, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv na čas po rozvode k mal. I. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kysucké Nové Mesto, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 02. apríla 2014, č. k. 9P/11/2012-473, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zverenia, určenia výživného a v časti úpravy styku s maloletou I. r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa 25.11.2006 v Leopoldove, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Leopoldov vo zväzku VIII, roč. 2006, str. 13 pod por. č. 13. Na čas po rozvode zveril mal. I. do osobnej starostlivosti otca ( správne „navrhovateľa“) s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok mal. I.. Matku (správne „odporkyňu“) zaviazal platiť na výživu mal. I. sumu 100,- eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Ďalej súd rozsudkom upravil styk odporkyne s mal. I. tak, že táto je oprávnená sa s mal. I. stýkať každý párny víkend v čase od piatku 17:00 hod. nepretržite do nedele 19:00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od štvrtka od 10..00 hod. nepretržite do utorka do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od 23.12 od 10.00 hod. nepretržite do 27.12. do 18.00 hod., počas novoročných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od 30.12. od 10.00 hod. nepretržite do 02.01. do 18.00 hod. Navrhovateľ je povinný mal. I. na styk s odporkyňou riadne pripraviť. Odporkyňa je oprávnená mal. I. v čase začatia styku vyzdvihnúť v mieste bydliska navrhovateľa a mal. I. po skončení styku navrhovateľovi odovzdať. O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 18, § 23 ods. 1,2, § 24 ods. 1,4, § 28 ods. 1,2 Zákona o rodine, § 113 ods. 1 O.s.p., § 62, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1, § 25 ods. 1 Zákona o rodine, § 151 ods. 1 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne a trvalo narušené, manželstvo neplní svoj účel, keďže 2 roky je nefunkčné, a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčiny vedúce k rozvratu manželstva súd ustálil rozdielnosť názorov účastníkov konania na spoločný život, vedenie domácnosti a starostlivosť o maloletú, čo viedlo k ich vzájomnému citovému odcudzeniu a taktiež neveru navrhovateľa, ktorý má od júna 2012 mimomanželský intímny vzťah so M. M.. V závere súd uviedol, že nemal za preukázané, že príčinou rozvratu manželstva je alkoholizmus odporkyne, keďže zo znaleckého posudku z 12.09.2012 vyplynulo, že odporkyňa požíva alkoholické nápoje na úrovni bežného konzumenta, fajčí tabakové cigarety, pričom iné návykové a psychotropné látky nepožíva. V predmetnom konaní obaja účastníci
navrhli, aby súd mal. I. zveril do ich osobnej starostlivosti. Vzhľadom na rozpornosť výpovedí oboch rodičov súd nariadil znalecké dokazovanie. Z podaného znaleckého posudku z 12.09.2013 mal súd za preukázané, že maloletá I. je bez známok napätia, strachu či úzkosti, uvoľnená, bez známok neurotizácie, v spoločnosti druhých, či už dospelých ako aj detí je dominantná, presadzujúca sa, aj tvrdohlavá, má svoj názor, ktorý dokáže vyjadriť, drží sa ho, nenechá so sebou manipulovať, ťažšie sa podriaďuje, má tendenciu organizovať svoje okolie, v ktorom sa aktuálne nachádza, presadzuje sa, niekedy má problém počúvať, rešpektovať autoritu, podriadiť sa, rada rozkazuje, je priama, dokáže samostatne a priamo vyjadriť svoj názor čo si myslí, ako to ona vidí, cíti a vníma, je kritická na okolie vo vzťahu k druhým, svoju kritiku vyjadrí bez obáv, povie čo sa jej páči a čo sa jej nepáči, čo chce a čo nechce. Zo znaleckého posudku mal tiež súd za preukázané, že maloletá je na navrhovateľa silne emočne fixovaná, vzťah k nemu je citovo nasýtený, jednoznačne pozitívny, maloletá sa cíti v jeho prítomnosti bezpečne, isto, veselo, je šťastná, ich citové puto je vzájomné, pričom citové vzťahy maloletej k odporkyni sú rezervované, resp. odporkyňu neodmieta, ale ani výhradne nemiluje. Na základe uvedeného preto súd v súlade so závermi podaného znaleckého posudku na čas po rozvode zveril do mal. I. do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý má vytvorené riadne a vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, s čím súhlasila aj kolízna opatrovníčka. Závery znaleckého posudku neboli spochybnené ani výsluchom svedkov Ing. B., O. Q., S. Z., F. H., V. Z., ktorých výsluchom súd mal za preukázané iba skutočnosť, že odporkyňa sa pred odchodom navrhovateľa a následne mal. I. starala o maloletú, avšak v prevažnej miere navrhovateľ pre pracovnú zaneprázdnenosť odporkyne (výsluch V. Z.). Zo žiadneho dôkazu produkovaného odporkyňou počas konania súd nemal za preukázané, že navrhovateľ nie je schopný zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú. Zverením mal. I. do osobnej starostlivosti navrhovateľa vznikla odporkyni ako povinnému rodičovi povinnosť plniť si k maloletej vyživovaciu povinnosť, ktorú súd určil na sumu 100,- eur mesačne, a ktorá postačuje na krytie bežných výdavkov navrhovateľa spojených so starostlivosťou o mal. I., vychádzajúc z priemerného čistého mesačného príjmu odporkyne vo výške 605,34 eur a z priemerného čistého mesačného príjmu navrhovateľa vo výške 289,68 eur, čo mal súd za preukázané výsluchom oboch rodičov a potvrdením o ich príjme. Súd pri rozhodovaní o výške výživného zobral tiež zreteľ na skutočnosť, že maloletá I. je žiačkou 1. ročníka Základnej školy v N. I. W., jej zdravotný stav je dobrý, navrhovateľ s týmto nemá spojené zvýšené výdavky, obaja rodičia majú len vyživovaciu povinnosť k mal. I.. V závere súd dopĺňa, že súd prihliadol aj na zvýšené výdavky odporkyne na splácanie pôžičky od Ing. S. K. v sume 8 330,- eur, ktorú si odporkyňa požičala za účelom splatenia úveru vzniknutého za trvania manželstva s navrhovateľom, hypotekárnych úverov vo výške 145,50 eur a 146,20 eur mesačne, 93,- eur Štátnemu fondu rozvoja bývania. Súd na návrh oboch rodičov rozhodoval aj o úprave styku s mal. I. v súlade s odbornými závermi a odporúčaniami znalcov uvedených v znaleckom posudku z 12.09.2013, na základe ktorých upravil styk odporkyne s mal. I. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia za účelom zachovania vzťahu odporkyne s mal. dcérou. Takto upravený styk zároveň súd považoval za vhodný a primeraný veku maloletej. Vzhľadom na vek maloletej a jej vzťah k odporkyni je dôvodné, aby obe mali k dispozícii každý párny celý víkend za účelom obnovy a zachovania vzájomných citových väzieb, ku ktorých čiastočnému narušeniu došlo dlhodobým odlúčením dcéry od odporkyne, keďže až do marca 2014 odporkyňa nemala upravený styk s maloletou. O náhrade trov konania súd rozhodol a contrario podľa § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že mal. I. zverí do jej osobnej starostlivosti, navrhovateľa zaviaže na platenie výživného na v sume 100,- eur mesačne a upraví styk navrhovateľa s maloletou tak, ako to uviedla vo svojej záverečnej reči v konaní pred súdom prvého stupňa. Vo svojom odvolaní odporkyňa poukázala na skutočnosť, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní v otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti vychádzal v celom rozsahu zo záverov znaleckého posudku, kde znalec odporúča zveriť dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľa, pričom vôbec nebral zreteľ na správanie sa navrhovateľa počas ostatných takmer 2 rokov, keď tento zámerne bránil odporkyni v stretávaní sa s mal. I.. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia napriek obrovskému množstvu predložených listinných dôkazov absolútne sa nezaoberal motívmi odporcu, ktorého viedli k neumožňovaniu styku s navrhovateľkou. Odporkyňa maloletú dňa 19.09.2012 na základe predbežného opatrenia odovzdala do osobnej starostlivosti navrhovateľovi a po stovke pokusov stretnúť sa s maloletou sa jej toto podarilo až v júli 2013, kedy navrhovateľ stretnutiu nemohol zabrániť, nakoľko stretnutie odporkyne s dcérou bolo nevyhnutné kvôli vypracovaniu znaleckého posudku. Po tomto stretnutí navrhovateľ ďalej takmer ďalší rok až do 19. apríla 2014 bránil v styku odporkyne s maloletou z
čoho vyplýva, že odporkyni sa prvý krát až po roku a 7 mesiacoch podarilo zrealizovať styk s maloletou a to iba preto, že Okresný súd Žilina dňa 21.03.2014 vydal na návrh odporkyne predbežné opatrenie, ktorým tento styk upravil. Do tej doby navrhovateľ opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňoval odporkyni styk s dcérou. V tejto súvislosti odporkyňa poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod R 96/1967 a rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky z 25. januára 2005 pod I.ÚS 48/04. Odporkyňa vo svojom odvolaní ďalej poukázala na skutočnosť, že navrhovateľovi denne telefonovala, týždenne cestovala do N. I. W., sťažovala sa sústavne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, maloletú vyhľadávala v škole, avšak následne dostali učiteľky od navrhovateľa pokyn, že nemajú odporkyni toto stretávanie umožňovať a odporkyňa bola viackrát požiadaná, aby školu opustila s tým, že maloletú vidieť nemôže, takisto jej bolo oznámené, že jej nemôžu poskytnúť informácie o prospechu a školských aktivitách maloletej. Krajský súd v Žiline potvrdil predbežné opatrenie, ktorým bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľovi, čím sa odporkyňa dostala do situácie, kedy jej styk s maloletou nebol nijakým spôsobom upravený a takto bola odkázaná na vôľu navrhovateľa, ktorému sa úspešne darilo necelé 2 roky jej styku zámerne opakovane a bezdôvodne brániť. Toto malo logicky za následok, že odporkyňa sa maloletej odcudzila a v jej nízkom veku prijala za matku priateľku otca, z čoho logicky vyplývajú závery znaleckého posudku ako: „maloletá je na otca silne emočne fixovaná, vzťah k otcovi je citovo nasýtený, jednoznačne pozitívny, maloletá sa cíti v jeho prítomnosti bezpečne, isto, veselo, je šťastná, ich citové pusto je vzájomné, pričom citové vzťahy maloletej k matke sú rezervované, matku neodmieta, ale ani výhradne nemiluje“. Odporkyňa bola v znaleckom opísaná ako svedomitá, starostlivá, milujúca, rovnako ako navrhovateľ. Znalecký posudok absolútne vyvrátil navrhovateľom neustále poukazovaný alkoholizmus odporkyne. Obidvaja rodičia sú v zmysle posudku rovnako rovnocenne v plnej miere schopný zvládnuť starostlivosť, pričom miera schopnosti postarať sa o maloletú je rovnaká aj čo sa týka mentálnej a osobnostnej výbavy oboch rodičov. Vzhľadom na nemožnosť odporkyne rozvíjať si vzťah s maloletou bol navrhovateľ vykreslený ako ten vhodnejší a I. bola napadnutým rozsudkom zverená do osobnej starostlivosti práve jemu. Odporkyňa je toho názoru, že ak by si navrhovateľ plnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona o rodine závery znaleckého posudku by boli odlišné a maloletá by bola zverená do osobnej starostlivosti odporkyne. Ďalej odporkyňa vo svojom odvolaní poukázala na skutočnosť, že viackrát sa pokúšala súd prvého stupňa upozorniť na rozpory v znaleckom posudku, ktoré jasne naznačovali, že maloletá bola zo strany manipulovaná a to tak, aby viac inklinovala k navrhovateľovi a aby odporkyňu odmietala. Zo záverov posudku však vyplýva, že maloletá navrhovateľom manipulovaná nebola, nakoľko napriek jej nízkemu veku ide o silnú osobnosť, ktorá dokáže samostatne a priamo vyjadriť svoj vlastný názor. Odporkyňa vo svojom odvolaní vykreslila situáciu, kde mal. I. v záznamoch z psychologickej kontroly zo dňa 03.05.2012 uviedla, že má radšej M. ako mamu, že s mamou nie je kamarátka, že chce bývať s otcom a so M.. Je pozoruhodné, že dieťa už niekoľko dní pred odchodom zo spoločnej domácnosti a to dňa 09.05.2012 vedelo, že má radšej M. ako vlastnú matku. Samotnej matke dieťa dňa 08.05.2012 večer v postieľke rozprávala o tom, že M. bude moja mamina. Dva týždne na to, ako maloletá sa s navrhovateľom odsťahovala do N. I. W. sa odporkyňa rozhodla s maloletou absolvovať psychologické vyšetrenie (str. 14 posudku), kde je vykreslený pozitívny vzťah k matke, dieťa matku miluje v rámci začarovanej rodiny, projektívne premieňa matku na leva so slovami, lebo lev je najkrajší a mám ho rada. O rok neskôr dňa 11.07.2013 potom, čo maloletá matku 10 mesiacov nevidela vykresľuje maloletá svoju vlastnú matku pred súdnym znalcom absolútne negatívne, pamätá si iba to, že sa volá V., nemá ju rada ani trochu, lebo ona ju bila, ona pila víno, vyhodila ich aj s otcom z domu, ona I. nepríde ani pozrieť, keby veľmi chcela, tak príde, mamina V. ma nemá rada, nie je jej za mnou smutno. Ďalej odporkyňa uviedla, že súd pri úprave styku matky s maloletou neakceptoval záver znaleckého posudku, kde znalci uviedli, že odporúčajú styk s maloletou s matkou až dva týždne v júli a dva týždne v auguste. Ďalej súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí pri rozhodovaní o zverení mal. I. do výchovného prostredia jedného z rodičov uviedol vo svojom rozhodnutí správu kolízneho opatrovníka zo dňa 14.10.2013, ktorá sa týka prešetrenia pomerov v domácnosti navrhovateľa, avšak u odporkyne poukázal iba na jej list zo dňa 06.11.2013 a neuviedol správu z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Hlohovec zo dňa 04.11.2013, z ktorej vyplýva, že bolo vykonané šetrenie i u odporkyne, pričom toto prostredie bolo vyhodnotené veľmi pozitívne. Odporkyňa je toho názoru, že pred súdom prvého stupňa preukázala, že správanie navrhovateľa, ktorý jej zámerne bránil 1 rok a 7 mesiacov v styku s maloletou bol v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, pričom toto konanie bolo prejavom svojvôle a prehliadania významu spoluúčasti druhého rodiča na výchove dieťaťa, v dôsledku čoho došlo k ohrozeniu vývoja osobnosti dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti. Od apríla 2014 sa jej darí pomaličky si znova po dlhej dobe odlúčenia budovať vzťah s maloletou. V dňoch 18.07. až 20.07.2014 bude styk po prvýkrát po 2 rokoch realizovaný v mieste bydliska odporkyne bez prítomnosti navrhovateľa, načo sa maloletá veľmi teší.
K odvolaniu odporkyne zaslal vyjadrenie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že tvrdenia odporkyne v odvolaní, že jej údajne bránil v styku s maloletou a ktorá údajne denne telefonovala a mala týždenne cestovať do N. I. W., sa nezakladajú na pravde, neboli ničím preukázané a sú aj v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Uviedol, že odporkyňa začala prejavovať záujem o mal. I. vždy iba po vytýčení termínu pojednávania vo veci. Ďalej uviedol, že odporkyňa napriek tomu, že bola zastúpená advokátom z nevysvetliteľných dôvodov podala návrh na predbežné opatrenie až dňa 26.04.2014, čo tiež svedčí o absencii skutočného záujmu upraviť styk odporkyne s dieťaťom. Od kedy Okresný súd Žilina predbežným opatrením č. k. 37P/203/2012 styk upravil, prebieha bezproblémovo a v súlade s týmto rozhodnutím. Uviedol, že odporkyňa v minulosti nikdy neprejavovala skutočný záujem o svoju maloletú dcéru a jej sporadická snaha o styk bola len formálna za účelom zdokladovania jej predstieraného záujmu o dieťa. Navrhovateľ vo svojom podaní rázne odmietol akékoľvek špekulácie naznačujúce manipuláciu dieťaťa z jeho stany a uviedol, že ide len o ďalšie účelové tvrdenia odporkyne. Ďalej navrhovateľ poukázal na list odporkyne adresovaný znalcom, v ktorom uviedla nepravdivé vymyslené a účelové skutočnosti, z ktorých ani jedna nebola doposiaľ objektívne preukázaná a ich existenciu nepotvrdilo ani znalecké dokazovanie. Práve naopak znalci na str. 36 posudku konštatuje emočnú labilitu a nestabilitu odporkyne. Navrhovateľ vo svojom podaní ďalej poukázal na znalecký posudok vypracovaný v tomto konaní, z ktorého vyplýva, že maloletá je spokojná v aktuálnom prostredí v ktorom žije, toto prostredie maloletá preferuje a je pre ňu prioritné. Odporkyňu rešpektuje málo a nemá u maloletej aktuálne autoritu. Ďalej navrhovateľ uviedol, že rešpektuje rozhodnutie súdu, ktorým bol upravený styk odporkyne s dieťaťom, ktorý v súčasnosti riadne prebieha a preto nevidí dôvod na zmenu rozhodnutia navrhovanú odporkyňou v odvolaní napadnutého rozsudku. Poukázal na čl. 3 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, kde názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Vzhľadom na konkrétny prejav mal. I., ktorá jednoznačne prejavila svoj názor, že chce bývať s tatinom súd rešpektoval a okrem iných dôkazov vzhľadom na intelektuálnu úroveň a rozumovú vyspelosť dieťaťa aj vôľu mal. I., ktorá síce nemá podstatné výhrady voči styku so svojou biologickou matkou, ale chce bývať jedine s tatinom. Navrhovateľ má za to, že takto upravený styk odporkyne s mal. I. postačuje, nie je žiadny relevantný dôvod na zmenu výchovného prostredia a plne sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu v odôvodnení rozsudku, ktoré považuje za úplne a vecne správne a nepovažuje za potrebné na nich nič meniť ani ich dopĺňať. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd odvolanie odporkyne ako subjektívne účelovo nedôvodné a nedostatočné odôvodnené zamietol a rozsudok súdu prvého stupňa v časti zverenia mal. I. do výchovy a starostlivosti navrhovateľa ako aj úpravy styku ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti úpravy výkonu rodičovských práv na čas po rozvode k mal. I. bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.) a po uskutočnení odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 O.s.p.), na ktorom súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov mal. I. ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dokladov predložených odporkyňou a to správami z psychologického vyšetrenia mal. I. zo dňa 03.10.2014, zo dňa 18.10.2014, zo dňa 24.10.2014, zo dňa 31.10.2014 a zo dňa 10.11.2014, potvrdením Riaditeľstva základnej školy s MŠ N. z 13.10.2014, správami z psychologického vyšetrenia mal. I. zo dňa 19.11.2014 a zo dňa 19.11.2014 predloženými navrhovateľom a dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 1 O.s.p.) ani na jeho zmenu (§ 220 O.s.p.), a to s poukazom na nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 9P/11/2012 bol návrh navrhovateľa o rozvod manželstva s odporkyňou a úprava výkonu rodičovských práv k mal. I. na čas po rozvode manželstva.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti, ktorým bola mal. I. na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľa, odporkyni bola určená voči mal. I. vyživovacia povinnosť vo výške 100,- eur mesačne a v časti úpravy styku odporkyne s mal. I..
V rámci odvolacieho konania zaslala odporkyňa odvolaciemu súdu dňa 04.11.2014 správu z psychologického vyšetrenia mal. I. I. zo dňa 24.10.2014 vypracovanú PhDr. V. W., poradenský psychológ a psychoterapeut pre deti a dospelých Bratislava, z ktorej záverov vyplýva, že aktuálne v prostredí navrhovateľa, mal. I. prežíva nedostatok pocitu spolupatričnosti, necíti uspokojenie z toho, ako sa postoje k jej akceptácii matky formujú a to nielen zo strany navrhovateľa, ale aj zo strany jej terajšej partnerky. Nie celkom komfortný vzťah má k synovi od svojej partnerky B.. Na druhej strane ale nepochybne navrhovateľ má v živote I. veľmi dôležité miesto. Zároveň sa ale maloletá obáva jeho reakcie na zmenu jej postoja. Psychologička vo svojom závere konštatuje, že podľa jej psychologického hľadiska vykazuje aktuálny vzťahový obraz akcentovanú preferenciu maloletej žiť s odporkyňou. Ide vo veľkej miere o dôsledok emočného deficitu, ktorý nastal v dôsledku dlhodobého odlúčenia dieťaťa od odporkyne, ktorú má v súčasnosti príležitosť si užívať aspoň v redukovanej podobe. Tým, ako vníma neakceptujúci postoj navrhovateľa k tejto zmene jej postoja, dochádza k problematizovaniu vzťahu k otcovi a je nutné podotknúť, že bez naliehania na dieťaťa zo strany odporkyne, hoci má k nemu bazálne dobrý vzťah. Pokiaľ nebude navrhovateľ empatickejší k aktuálnym emocionálnym potrebám svojej dcéry, môže sa nielen tento jej postoj, ale aj v konečnom dôsledku aj vzťah k nemu, len zbytočne negatívne dramatizovať. Je vysoko pravdepodobné, že pri zachovaní status quo dieťa zverené navrhovateľovi, môže dôjsť jednak k negatívnej stigmatizácie psychického stavu dieťaťa, jeho ďalšieho vývoja, ale v neposlednom rade aj k zbytočnému problematizovaniu vzťahu dieťaťa k navrhovateľovi, čo by naozaj predstavoval veľkú komplikáciu v jeho živote.
Ďalej v rámci odvolacieho konania odporkyňa predložila súdu aj správu z orientačného psychologického vyšetrenia mal. I. v Súkromnom centre špeciálneho poradenstva v G. zo dňa 03.10.2014, z ktorej záverov vyplýva, že pre optimálny vývin dieťaťa považujú za vhodné, aby sa dieťa pohybovalo v pokojnom stabilnom rodinnom prostredí a na základe dostupných informácií a to rozhovoru s odporkyňou a dieťaťom sa im javí, že odporkyňa s dcérou túžia po častejšom vzájomnom kontakte. Z toho dôvodu odporúčajú hľadanie optimálnej formy riešenia striedavej starostlivosti, ktoré by bolo prijateľné pre dieťa i oboch rodičov.
Zo strany odporkyne bol odvolaciemu súdu predložený záver psychiatrického vyšetrenia MUDr. Y. N., psychiatrom, psychoterapeutom zo dňa 18.10.2014, z ktorého záveru vyplýva, že v záujme normálneho vývoja dieťaťa by bolo vhodné, keby obaja rodičia zlepšili komunikáciu a nenechali dieťa rozhodovať pri kom chce byť a hľadali by pre dieťa najoptimálnejšie riešenia. Je potrebné potvrdiť kontakt dievčaťa s odporkyňou, odporkyňa je pre ňu dôležitá ako model ženského fungovania a bolo by v záujme dieťaťa, keby jej kontakt s mamou bol čo najintenzívnejší a v tom by bola žiaduca aj podpora navrhovateľa pre dieťa.
Z predloženého potvrdenia Riaditeľstva základnej školy s MŠ N. z 13.10.2014 vyplýva, že riaditeľstvo základnej školy potvrdzuje, že I. I. môže nastúpiť do 2. roč. Základnej školy s MŠ N. kedykoľvek.
Odporkyňa taktiež predložila odvolaciemu súdu správu z psychologického vyšetrenia mal. I. I., ktoré vyšetrenie bolo realizované dňa 31.10.2014 a dňa 10.11.2014, ktorú správu vypracoval PhDr. B. M., Ph.D. klinický psychológ, a z ktorej záveru vyplýva, že v klinickom obraze t.č. psychodinamicky a psychodiagnosticky plná identifikácia sa dieťaťa so svojou odporkyňou, dieťa úzkostne vyžaduje prítomnosť odporkyne, nechce od nej odísť späť k otcovi. Na oddeľovanie dieťaťa od odporkyne reaguje hnevom. Chce byť s odporkyňou a jej priateľom, chce byť v rodine so svojou matkou. K navrhovateľovi sa nechce vrátiť bývať.
V rámci odvolacieho konania predložil navrhovateľ odvolaciemu súdu správu z psychologického vyšetrenia mal. I. zo dňa 19.11.2014 vypracovanú Mgr. S. N., klinickým psychológom, psychoterapeutom, z ktorej záveru vyplýva, že u dieťaťa diagnostikuje inú poruchu sociálneho správania v detstve. Dieťa je traumatizované dlhodobými nezhodami medzi rodičmi, rozdielnymi výchovnými prístupmi. Dieťa uniká do fantázie zvierat, psov. Dieťa má pocit, že ho okolie nepočúva, preto chce ísť na súd povedať svoj názor. Uvedomuje si, že súd je tým dôležitým orgánom, ktorý rozhoduje a kto ju bude počúvať. Rozdielne sú aj výchovné prístupy rodičov. Navrhovateľ sa snaží dieťa učiť normám, rešpektovaniu iných ľudí, k zodpovednosti ku svojim povinnostiam. Vedie dieťa k empatie voči druhým ľuďom. U odporkyne je voľnejší, náhodnejší, výchovný prístup k dieťaťu, často dieťaťu robia spoločníkov
psy, ktorých dieťa má v podstate rado, uniká vo fantázii do ich sveta. Ak sa súd s uvedeným stotožní, doporučujú mal. I. vypočuť pred súdom.
Ďalej bola v rámci odvolacieho konania predložená súdu správa zo Základnej školy, I. ul. č. XXX, N. I. W., v ktorej sa konštatuje, že mal. I. chodí do školy riadne a starostlivo pripravená, navrhovateľ sa jej venuje, školské úlohy má vždy vypracované, na rodičovské schôdzky chodí navrhovateľ a spolupráca navrhovateľa s triednou učiteľkou je výborná. Správaním sa I. javí ako priebojné, dominantné, neprispôsobivé dieťa, ktoré sa často presadzuje na úkor ostatných, má časté konflikty v kolektíve. Má problém rešpektovať učiteľov. U maloletej je bádať časté výkyvy nálad. Niektoré dni je milá, komunikatívna, iné dni býva mrzutá, konfliktná, vyvoláva roztržky so spolužiakmi, je uhundraná. V školskej družine má mal. I. problém vychádzať so spolužiakmi, robí im napriek, bije sa s nimi, nedôvodne vydáva hlasné pazvuky a reve po nich. Dieťa má výkyvy nálad a niekedy je relatívne poslušné a tiché, inokedy vzdorovité, rozzúrené a všetko jej prekáža.
Odporkyňa vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedla, že žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zveril mal. I. do jej výchovy, navrhovateľa zaviazal platiť výživné 100,- eur mesačne a upravil jeho styk s maloletou. Uviedla, že s I. sa prvýkrát stretla od rozvodu manželstva dňa 18.07.2014, kedy ju mala na celý víkend a následne to bolo šesť víkendov, a to od piatku do nedele. Styk prebiehal úplne bez problémov, už počas prvého styku sa dieťa riadne adaptovalo, stretlo sa aj so starými rodičmi, prišli ju navštíviť aj bývalí kamaráti. Po dvoch, troch víkendoch, ktoré strávila s maloletou, táto vyjadrila vôľu bývať s ňou a k otcovi chodiť len na víkendy. Všetky psychologické vyšetrenia s maloletou absolvovala nie na jednom pracovisku, ale na viacerých pracoviskách práve preto, aby bolo objektívne posúdené, čo je pre maloleté najvhodnejšie a čo táto chce a jednoznačne sa chcela rozhodnúť na základe záujmu dieťaťa. Čo sa týka predloženej správy zo strany navrhovateľa, s tou nesúhlasí, keďže bola vypracovaná Mgr. S. N., ktorá maloletú vyšetrovala už v roku 2012, stretla sa s ňou 4krát a okrem iného výsledkom jej vyšetrení bola aj skutočnosť, že je alkoholička, na základe čoho bola maloletá predbežným opatrením zverená do osobnej starostlivosti otca. Odporkyňa poprela, že by maloletej dávala nejaké psychotropné látky. Ďalej uviedla, že keď sa končí styk s maloletou, táto v nedeľu sa nechce vrátiť k navrhovateľovi, situácia vyvrcholila dňa 05.10.2014, kedy maloletá v E. plakala a prosila ju, aby sa vrátili na späť, ešte pred domom navrhovateľa chcela, aby sa otočili a vrátili. So svojím súčasným partnerom chce uzatvoriť manželstvo a čakajú druhé dieťa.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že nikdy nebránil matke v styku s dcérou, pokiaľ aj maloletá chodila do materskej škôlky fyzicky za ňou matka nikdy neprišla, len telefonovala, na Mikuláša jej niečo poslala. Na stretnutia s matkou sa maloletá niekedy teší, niekedy nie, v podstate sa teší na to, že sa tam bude môcť hrať so psami. Predložené psychologické vyšetrenia matkou považuje za účelové, podľa neho, pokiaľ vie tak maloletej nechcú dovoliť, aby mu zavolala, sem tam sa stane, že dostane i facku. Po stretnutiach býva maloletá nervózna je to odôvodnené tým, že tam má voľnosť, venuje sa psom, nikdy ju tam nevedú k povinnostiam.
Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka pred odvolacím súdom vyplýva, že vzhľadom na predložené ďalšie psychologické správy v odvolacom konaní, v súčasnosti nevedia posúdiť, čo by bolo v záujme maloletej, možno by bolo vhodné maloletú priamo vypočuť.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a taktiež po doplnenom dokazovaní pred odvolacím súdom dospel k záveru, že súd prvého stupňa v napadnutej časti úpravy výkonu rodičovských práv k mal. I. na čas po rozvode manželstva vec nesprávne právne posúdil a nezistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, nakoľko dostatočne nezisťoval skutočný záujem maloletého dieťaťa, keď nevykonal dokazovanie za účelom zistenia, z akého dôvodu sa odporkyňa nestretávala s mal. I. skoro 2 roky a teda, či sú pravdivé tvrdenia odporkyne, že jej v tom bránil navrhovateľ, ktoré skutočnosti boli dôležité pre rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv k mal. I. na čas po rozvode, čo potvrdzujú aj správy z psychologického vyšetrenia mal. I. predložené v odvolacom konaní.
Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach citovaných v tomto ustanovení, je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 24 ods. 1, Zák. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 Zák. o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, pod ktoré spadá aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. I. na čas po rozvode manželstva, je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Súd prvého stupňa opomenul, že dokazovanie v nesporových konaniach je založené na vyšetrovacom princípe. V konaniach, ktoré súd môže začať aj bez návrhu, si súd aj sám získava skutkové poznatky a môže vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, resp. ak účastníci nenavrhli žiadne dôkazy. V nesporových konaniach zodpovednosť za výsledok sporu nesie súd a účastníci sú subjektmi konania, ktoré súdu môžu napomôcť objasniť skutkové okolnosti.
Rozhodovanie o výchove maloletého dieťaťa jedným z rodičov spočíva v posúdení, ktorý z rodičov má lepšie možnosti a schopnosti k tomu, aby vychovával mal. dieťa. Základným predpokladom správneho rozhodnutia o výchove mal. dieťaťa je, aby si súd opatril spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením všetkých vhodných dôkazov na všestranné objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov, ako aj ich spoločenské uplatnenie, ich postoj k práci, spoločnosti, plneniu spoločenských povinností, k verejnému životu, i vzťah k rodine, k deťom, ich životné podmienky, vzťah k osobám, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Vedľa skutočností, ktoré charakterizujú osoby rodičov i prostredie v ktorom žijú, sú pre rozhodovanie o výchove mal. detí významné skutočnosti, ktoré sa týkajú výlučne dieťaťa. Napríklad jeho vek, pohlavie, zdravotný stav, vzťah k rodičom, sklony a záujmy a podobne. Rozhodnutie o výchove maloletého dieťaťa jedným z rodičov zachováva väčšinu rodičovských práv a povinností rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Styk tohto rodiča sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa; zaisťuje čiastočnú spoluúčasť tohto rodiča na výchove dieťaťa udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta medzi týmto rodičom a dieťaťom, pretože úplné odlúčenie dieťaťa od jedného z rodičov môže ohroziť citový vývoj a vzájomné citové vzťahy dieťaťa k obom rodičom.
So zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa súd môže maloleté dieťa vypočuť, pričom názoru maloletého dieťaťa venuje náležitú pozornosť. Rodičia často navrhujú, aby sa dieťa samo rozhodlo, u koho by chcelo po rozvode manželstva rodičov zostať. U tohto dieťaťa však môže dôjsť ku konfliktu lojality a dieťa prežíva ešte väčší stres, než ktorý má zo samého rozvodu svojich rodičov, preto by sa k výsluchu maloletého dieťaťa v dokazovaní nemalo pristupovať v prípade, ak ide o maloleté dieťa nižšieho veku a ak to nie je nevyhnutné. Názor maloletého dieťaťa, ktoré je v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností účastníkom konania a je zastúpené kolíznym opatrovníkom ustanoveným podľa § 31 ods. 2, môže súd podľa § 100 ods. 3 O.s.p. zisťovať aj prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov.
Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní odporkyne dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a vec nesprávne právne posúdil. Keďže v danom prípade ide o nesporové konanie (úprava rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom), v ktorom sa uplatňuje vyšetrovacia zásada, súd vykonáva aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli alebo neoznačili.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zohľadnil len záver znaleckého posudku z 12.09.2013, z ktorého vyplýva, že maloletú navrhujú zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľa, avšak nebral do úvahy tú skutočnosť, že vzájomné vzťahy medzi maloletou a odporkyňou boli v tom čase poznačené tým, že maloletá I. sa s odporkyňou nevidela vyše roka (naposledy 19.9.2012) a to aj napriek odporkyňou deklarovanej snahe sa s ňou stýkať. Aj keď navrhovateľ tieto skutočnosti popiera, je minimálne verifikovateľné, či sa odporkyňa zaujímala o maloletú v škole tak, ako to v konaní uvádzala a teda, či pri návšteve školy jej bolo oznámené, že si to navrhovateľ neželá a bolo jej v tom zabránené. V tomto smere je potrebné uviesť, že obaja rodičia majú vo vzťahu k maloletej I. rovnaké rodičovské práva a povinnosti a tieto práva zostávajú zachované druhému rodičovi aj v prípade, že dieťa bude zverené do výchovy len jednému z nich a preto rodič, ktorému je dieťa zverené do výchovy, nemôže brániť bez zákonného dôvodu v styku s druhým rodičom. Aj keď sa odporkyňa nedožadovala svojho práva stýkať sa s maloletou I. prostredníctvom nariadenia predbežného opatrenia súdom, navrhovateľ nemal žiaden zákonný dôvod neumožniť odporkyni sa s dcérou stýkať. Aj keď súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že odporkyňu poučil o možnosti podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bol upravený jej styk s mal. I., odvolací súd konštatuje, že takéto poučenie zo spisu vôbec nevyplýva a taktiež je potrebné uviesť, že aj vzhľadom na tento poznatok, mal súd prvého stupňa aj bez návrhu, upraviť styk odporkyne s maloletou minimálne v takom rozsahu, aby nenastalo citové ochladenie vzťahov medzi nimi, keď vzájomný vzťah odporkyne a mal. I. v jej veku je veľmi dôležitý aj pre jej ďalší zdravý vývoj a teda takáto úprava styku bola jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na správu z psychologického vyšetrenia mal. I. dňa 24.10.2014 vypracovanú PhDr. V. W., z ktorej vyplýva, „že podľa jej psychologického hľadiska vykazuje aktuálny vzťahový obraz akcentovanú preferenciu maloletej žiť s matkou, keď ide vo veľkej miere o dôsledok emočného deficitu, ktorý nastal v dôsledku dlhodobého odlúčenia dieťaťa od matky, ktorú má maloletá v súčasnosti príležitosť si užívať aspoň v redukovanej podobe“.
Aj na základe psychologických správ predložených v rámci odvolacieho konania, je odvolací súd toho názoru, že je potrebné v konaní doplniť dokazovanie a opätovne zistiť záujem dieťaťa a to aj s prihliadnutím na obnovený styk odporkyne s mal. I. a to vypracovaním kontrolného znaleckého posudku, nakoľko je zrejmé z doterajšieho dokazovania, že obaja rodičia sú schopní zvládnuť starostlivosť a výchovu mal. I. a preto je potrebné zistiť, ktoré výchovné prostredie rodičov bude pre maloletú a jej ďalší zdravý vývoj najvhodnejšie a to najmä s prihliadnutím na jej citové väzby a vývinové potreby. Odvolací súd záverom uvádza, že pri rozhodovaní vo veci maloletého dieťaťa je súd povinný sledovať predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ktorý záujem má prednosť pred záujmami rodičov dieťaťa.
Odvolací súd nemohol posúdiť tvrdenia odporkyne uvádzané nielen v priebehu konania, ale aj v odvolacom konaní, že má lepšie predpoklady pre výchovu maloletého dieťaťa ako navrhovateľ, odvolávajúc sa aj na správanie sa maloletej od času, keď sa s maloletou pravidelne stretáva. Iba skutočnosť, že navrhovateľ vychovával dieťa posledné dva roky na základe predbežného opatrenia, nemôže byť dôvodom pre rovnakú úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva rodičov, poukazujúc na stabilitu výchovného prostredia. Až po zistení záujmu maloletého dieťaťa, môže súd zodpovedne posúdiť, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Účelom odvolacieho konania je len prieskum správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa s prípadnou nápravou iba menších nedostatkov v rozhodovacej činnosti, resp. tiež s časovo menej náročným dopĺňaním či opakovaním dokazovania majúcim povahu zaceľovania len menších medzier v skutkových zisteniach a o takýto prípad tu nešlo, pričom aj doplnenie chýbajúcich argumentov súdu prvého stupňa až na odvolacom súde by prinieslo riziko faktického zbavenia účastníkov práva na dvojinštančné konanie. Preto odvolaciemu súdu neostalo iné, než podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. napadnutý rozsudok v časti zverenia maloletej do výchovy otca, v časti určenia výživného na maloletú ako aj úpravy styku matky s maloletou zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu vec súdu prvého stupňa vrátiť na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne vykoná dokazovanie tak, aby bol riadne zistený skutkový stav, za tým účelom najmä vypočuje oboch rodičov maloletého dieťaťa, preskúma pomery na strane každého z rodičov, prípadne zváži výsluch maloletej I. a doplní dokazovanie vypracovaním kontrolného
znaleckého posudku na zistenie najvhodnejšieho výchovného prostredia pre maloletú I.. Následne po riadnom zistení skutkového stavu súd prvého stupňa opätovne rozhodne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej I..
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3: 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.