Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-300-2013.pdf
PDF · 81.06 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/300/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: Š. P., B.. XX.XX.XXXX, bytom P. S. XX, L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, v konaní o zaplatenie 1.646,72 EUR s prísl. takto
rozhodol:
žalobu z a m i e t a ,
náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným n e p r i z n á v a ,
náhradu trov konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 30.7.2012 navrhol žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu v sume 1.497,02 EUR, zmluvnú pokutu vo výške 149,70 EUR, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.497,02 EUR od 21.7.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok) poskytol žalovanému na základe zmluvy o pôžičke úver vo výške 2.270,46 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť formou 60 mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20.7.2012. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 10.3.2011 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená žalobcovi.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Podaním zo dňa 5.9.2012 do konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, žiadosť a zmluva o poskytnutie účelovej pôžičky zo dňa 21.7.2007, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011, odpor vedľajšieho účastníka zo dňa 11.12.2012, vyjadrenie žalovaného zo dňa 3.9.2014, prehľad obratov č. zmluvy XXXXXXX, vyjadrenie spoločnosti Consumer finance holding, a.s. zo dňa 1.12.2014, výpoveď zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5000156 zo dňa 21.7.2007, vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.12.2014, ako aj ostatný obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Dňa 21.7.2007 bola právny predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky, na základe ktorej schválená výška pôžičky predstavuje sumu 41.519,40 Sk, výška mesačnej splátky sumu 1.140,- Sk, počet splátok 60 a RPMN 21,012%. Súd v predmetnej veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel a voči ktorému podal vedľajší účastník odpor, ktorý súd uznesením zo dňa
14.12.2012 odmietol, voči tomuto uzneseniu podal odvolanie vedľajší účastník a Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 11.9.2013 zrušil uznesenie prvostupňového súdu o odmietnutí odporu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca v rámci svojho písomného vyjadrenia zo dňa 3.9.2014 poukázal na to, že žalobným návrhom sa voči žalovanému domáha zaplatenia nesplatenej časti úveru spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy nesplatenej istiny úveru od dátumu nasledujúceho po splatnosti poslednej zmluvne dojednanej splátky, ktorej splatnosť pripadla na deň 20.7.2012, kedy nastala splatnosť celého úveru prirodzeným spôsobom. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok listom zo dňa 1.12.2014 súdu oznámil, že zmluva uzavretá so žalovaným (č. zmluvy 5000156) bola ukončená vypovedaním dňa 1.12.2007 z dôvodu porušenia zmluvných podmienok neuhradením splátok, pričom súdu zároveň predložil túto výpoveď zmluvy.
Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 3 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle citovaného § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. Zároveň je nesporné, že v danom prípade sa nejedná o obchodnoprávny vzťah, teda vzťah ktorý vznikol medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale jedná sa o vzťah, na ktorý sa vzťahuje zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, pričom z úvodných ustanovení tohto predpisu je zrejmé, že jeho účelom nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania (tovarov a služieb) spotrebiteľmi. Samotný žalobca sa v rámci žaloby vyhol poskytnúť informáciu o tom, akým spôsobom došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným. V rámci písomného podania zo dňa 3.9.2014, resp. 16.12.2014 uviedol, že splatnosť celého úveru nastala prirodzeným spôsobom. Súd však túto skutočnosť preveril u právneho predchodcu žalobcu, ktorý sa jednoznačne vyjadril a súdu predložil aj doklad o tom, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi bol ukončený výpoveďou dňa 1.12.2007. Z týchto okolností je teda zrejmé, že žalobca súd zavádzal a ohľadom ukončenia zmluvného vzťahu uviedol také skutočnosti, ktoré boli preňho vyhovujúce. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola k 1.12.2007 vypovedaná, od nasledujúceho dňa začala plynúť aj všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula k 1.12.2010 a keďže žaloba v tejto veci bola súdu doručená až dňa 30.7.2012, súd prihliadal z úradnej moci na skutočnosť, či návrh žalobcu nie je premlčaný a keďže dospel k tomu, že tento je premlčaný, žalobu v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a úspešný žalovaný si náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil. Súd náhradu trov konania nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane úspešného žalovaného, keďže tento, aj keď v rámci odporu voči platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania, je zrejmé, že súd na premlčanie vzhliada ex offo a navyše odpor vedľajšieho účastníka je maximálne všeobecný, napísaný tak, aby obsiahol všetky prípadné možnosti namietať uplatnený nárok, pričom už z obsahu tohto podania je zrejmé, že vedľajší účastník určite nerealizoval úkon príprava a prevzatie zastúpenia, keďže v takom prípade by jeho podanie bolo určite konkrétne a vzťahujúce sa na prejednávanú vec, nie uvedené úplne v najvšeobecnejšej rovine tak, ako to už súd konštatoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.