Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoKR-15-2011.pdf
PDF · 123.24 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoKR/15/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členov senátu JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: REDQUEST LIMITED so sídlom 5 Lloyds Avenue, 3rd floor, Londýn EC3N 3AE, Veľká Británia, re.č. 6250495, zast. JUDr. E. A., advokátom, W. 8, F. proti žalovanému: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Novácke chemické závody, a.s. v konkurze so sídlom M. R. Štefánika 1, Nováky, IČO: 31 616 755, zast. BOĽOŠ Advokátska kancelária, s.r.o., Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, o určenie popretého zabezpečenia pohľadávky zabezpečovacím právom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/9/2010-147 zo dňa 11. marca 2011 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že zabezpečenie pohľadávky konkurzného veriteľa REDQUEST LIMITED so sídlom 5 Lloyds Avenue, 3rd floor, Londýn EC3N 3AE, Veľká Británia, registračné číslo: 6250495 voči úpadcovi Novácke chemické závody, a.s. v konkurze so sídlom M.R. Štefánika 1, Nováky, IČO 31 616 755, právny dôvod vzniku ktorej je uvedený v konkurznej prihláške REDQUEST LIMITED poradové číslo 1 zo dňa 20.11.2009 v časti "Právny dôvod vzniku pohľadávky" (kolónka 26) a v jej Prílohe č. 6, v celkovej výške 3 255 843,66 Eur zabezpečovacím právom REDQUEST LIMITED, zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 04.06.2008, uzatvorenou medzi 1. garantovaná, a.s. ako záložným veriteľom a Novácke chemické závody, a.s. ako záložcom, ktoré vzniklo zápisom (registráciou) do MCRzp pod sp. zn. NCRzp 16129/2008 zo dňa 04.06.2008 s následnou registráciou zmeny záložného práva na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.6.2009 uzatvorenej medzi spoločnosťou ZBUDZA RESOURCES LLC ako postupcom a REDQUEST LIMITED ako postupníkom vykonanej na Notárskom úrade JUDr. Agáty Wiegerovej dňa 28.8.2009 sp. zn. NCRzp 20252/2009 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod č. 29K/43/2009 vo veci úpadcu Novácke chemické závody, a.s. v konkurze je čo do predmetu zabezpečovacieho práva a čo do existencie záložného práva v celom rozsahu zistené a žalobca má zároveň v zmysle § 28 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov postavenie zabezpečeného veriteľa. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 04.06.2008 uzavrela 1. garantovaná, a.s. so sídlom Námestie 1. mája 14, Bratislava, IČO 31 400 434 ako záložný veriteľ s Nováckymi chemickými závodmi, a.s. so sídlom M.R. Štefánika 1, Nováky, IČO 31 616 755 ako záložcom zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam. Záložné právo na základe záložnej zmluvy vzniklo registráciou v notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 04.06.2008 sp. zn. NCRzp: 16129/2008 Notársky
úrad JUDr. Eva Vyskoková a registrácia zmeny záložného práva bola realizovaná na základe zmlúv o postúpení pohľadávok, na základe ktorých postupne postavenie záložného veriteľa vo vzťahu k záložcovi (úpadcovi) získal žalobca. V konaní bolo nesporné, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29K/43/2009 zo dňa 02.10.2009 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Novácke chemické závody, a.s. v konkurze. Žalobca si v konkurze prihláškou pohľadávky zo dňa 20.11.2009 prihlásil svoju pohľadávku voči úpadcovi v celkovej výške
3 255 843,66 Eur, ktorá je do celkovej výšky 3 255 843,66 Eur zabezpečenú záložným právom na majetok nachádzajúci sa vo vlastníctve úpadcu, špecifikovaný v prihláške pohľadávky a znaleckom posudku č. 40/2008 zo dňa 28.03.2008, vyhotovenom znalcom
Ing. Petrom Kapustom s tým, že založené veci tvoria predmet záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 04.06.2008. V predmetnej záložnej zmluve - v čl. II bod 2.1 bolo uvedené, že touto zmluvou sa zriaďuje záložné právo na zabezpečenie nasledovných pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi:
2.1.1 pohľadávky záložného veriteľa vo výške 92 469 808,84 Sk s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu Zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 2.5.2005, uzatvorenej medzi spoločnosťou JASNÁ Nízke Tatry, a.s. ako postupcom a záložným veriteľom ako postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky vzniknutej zo Zmluvy o pôžičke, uzatvorenej dňa 19.4.2005 medzi spoločnosťou JASNÁ Nízke Tatry, a.s. vystupujúcou v právnom postavení veriteľa a záložcom vystupujúcim v právnom postavení dlžníka.
2.1.2 pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli alebo vzniknú následkom alebo v súvislosti s neplatnosťou, nevykonateľnosťou, odstúpením, výpoveďou alebo akýmkoľvek iným zrušením alebo zánikom Zmluvy o pôžičke alebo akejkoľvek jej časti, zmeny alebo dodatku k nej, vrátane príslušenstva a všetkých zabezpečovacích a iných súvisiacich plnení (napr. zmluvné pokuty, plnenia zo zabezpečovacích zmeniek, odstupné atď.), najmä pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi z bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo alebo vznikne v dôsledku toho, že záložca získal alebo získa majetkový prospech z (úplne alebo čiastočne) neplatnej zmluvy o pôžičke a/alebo jej zmien a dodatkov alebo plnením bez právneho dôvodu;
2.1.3 pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok ako odporovateľného právneho úkonu.
(ďalej len "Zabezpečované pohľadávky" a každá z nich jednotlivo aj len "Zabezpečovaná pohľadávka")."
Podľa čl. II bodu 2.3 zmluvy o zriadení záložného práva "najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa Zabezpečované pohľadávky zabezpečujú, je 92 469 808,84 Sk".
V čl. III bod 3.1 predmetnej zmluvy bolo dojednané, že záložca touto zmluvou zriaďuje záložné právo v prospech záložného veriteľa k týmto veciam:
3.1.1 majetok záložcu špecifikovaný v znaleckom posudku č. 40/2008, počet listov 58 (z toho 18 príloh) zo dňa 28.3.2008, vyhotoveným znalcom Ing. Petrom Kapustom, evidenčné č. znalca 911 517.
Ďalej v tomto článku bolo uvedené, že založené veci tvoria predmet záložného práva zriadeného touto zmluvou, pričom každá najmenšia rozumne deliteľná časť každej zo založených vecí predstavuje samostatný záloh. Zo záveru znaleckého posudku č. 40/2008, vyhotoveného znalcom Ing. Petrom Kapustom dňa 28.3.2008 je zrejmé, že všeobecná hodnota stavieb predstavovala sumu 127 756 443,63 Sk, a že predmetom ohodnotenia boli stavby - vonkajšie úpravy: areálové komunikácie I - vrchná stavba, areálové komunikácie I - zemné teleso, areálové komunikácie II - vrchná stavba, areálové komunikácie II - zemné teleso, areálové komunikácie III - vrchná stavba, areálové komunikácie III - zemné teleso, prístupová komunikácia - zemné teleso, prístupová komunikácia - zemné teleso, provizórna prístupová komunikácia - vrchná stavba, provizórna prístupová komunikácia - zemné teleso, chodníky I, chodníky II, osvetlenie koľaje - časť I, osvetlenie koľaje - časť II, Osvetľovací stožiar - časť I, osvetľovací stožiar - časť II, most cez rieku Nitru, vlečka koľaje č. 1, 2, 45, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 - zvršok, vlečka koľaje č. 1, 2, 4, 5, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 - spodok, vlečka koľaje na točňu - zvršok, vlečka koľaje na točňu
- spodok, vlečka koľaje č. 2a, 2, 3, 4 - zvršok, vlečka koľaje 2a, 2, 3, 4 - spodok, vlečka koľaje č. 7, 8,
9, 10, 11, 13, 14 - zvršok, vlečka koľaje 7, 8, 9, 10, 11, 13, 14 - spodok, vlečka koľaje č. 17, 18 - zvršok, vlečka koľaje č. 17, 18 - spodok, vlečka koľaje č. 10, 11, 12a, 13, 14, 16, 16a - zvršok, vlečka koľaje č. 10, 11, 12a, 13, 14, 16, 16a - spodok, vlečka koľaje č. 15 - zvršok, vlečka koľaje č. 15 - spodok, vlečka koľaje č. 18, 19 - zvršok, vlečka koľaje - spodok, výťažná koľaj - zvršok, výťažná koľaj - spodok, koľaj medzi C19 a C20, C36 a C 43, C 38 a C44 - zvršok, koľaj medzi C19 a C20, C36 a C 43, C 38 a C44
- spodok, koľaj medzi C47 a C49 - zvršok, koľaj medzi C47 a C 49 - spodok, koľaj medzi C30 a C32 - zvršok, koľaj medzi C30 a C 32 - spodok, koľaj medzi C14 a C23 - zvršok, koľaj medzi C14 a C 23 - spodok, koľaj medzi C2 a žst. Nováky - zvršok a koľaj medzi C2 a žst. Nováky - spodok. Z výpisu zo zoznamu pohľadávok číslo pohľadávky 1, ktorou si žalobca v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu (žalovaného) prihlásil pohľadávku v sume 3 225 843,66 Eur pozostávajúcu z istiny 2 903 310,21 Eur a úrokov z omeškania vo výške 352 533,45 Eur, je zrejmé, že pohľadávka žalobcu v sume
3 255 843,66 Eur bola dňa 24.12.2009 v konkurze, vyhlásenom na majetok úpadcu Novácke chemické závody, a.s., zistená. Zabezpečovacie právo tejto pohľadávky, ktorého právnym dôvodom vzniku mala byť zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam zo dňa 04.06.2008 bolo správcom konkurznej podstaty úpadcu dňa 18.12.2009 popreté v celom rozsahu, teda nielen čo do predmetu zabezpečovacieho práva (zálohu), ale aj čo do samotnej existencie záložného práva. Dôvodom popretia zabezpečovacieho práva bola skutočnosť, že predmetom záložného práva zriadeného zmluvou sú nehnuteľné veci a nakoľko podľa § 151e ods. 2 Obč. zák. záložné právo k nehnuteľnostiam vzniká výlučne jeho zápisom do katastra nehnuteľností, záložné právo prihlásené veriteľom nevzniklo, pretože registrované bolo len v notárskom centrálnom registri záložných práv. Správca tiež dôvodil tým, že veci tvoriace podľa zmluvy predmet zmluvou zriadeného záložného práva ani za predpokladu, že nie sú nehnuteľnosťami, nie sú vecami samostatnými, ale z dôvodu, že uvedené veci patria podľa povahy k pozemkom, na ktorých sa nachádzajú (hlavnej veci) a nemôžu byť od nej oddelené bez toho, že by sa tým hlavná vec (pozemok) podľa jej hospodárskeho účelu a využitia znehodnotila, tvoria v zmysle ust. § 120 ods. 1 súčasť pozemkov, na ktorých sa nachádzajú ako hlavnej veci. Keďže súčasť veci nemôže byť samostatným predmetom súkromnoprávnych vzťahov, nemôže byť ani samostatným predmetom záložného práva (zálohom), a preto záložné právo na takejto súčasti veci bez vzniku záložného práva na hlavnej veci platne vzniknúť nemôže s tým, že uvedené platí rovnako v rozsahu, v akom mali byť v zmysle zmluvy samostatnými zálohmi aj všetky najmenšie rozumne deliteľné časti každej zo založených vecí, pričom je navyše potrebné podotknúť, že aj napriek skutočnosti, že určitá vec je reálne deliteľná, až do jej faktického fyzického alebo právneho rozdelenia zostáva jedinou pôvodnou vecou a naopak, jej "reálne deliteľné časti" nie sú až do ich reálneho fyzického alebo právneho oddelenia samostatnými predmetmi občianskoprávnych vzťahov, a teda ani samostatnými zálohmi. Súd prvého stupňa pri právnom posúdení vychádzal z právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 28 ods. 1, 2, § 32 ods. 1, 3, 6 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, z ustanovení § 37 ods. 1, § 118 ods. 1, § 119 ods. 1, 2, § 120 ods. 1, 2, § 151a, § 151b ods. 1, 2, 3, 4, § 151c ods. 1, 2, 3, § 151d ods. 1, 2, 5, § 151e ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 151f ods. 1 Obč. zák., z ustanovení § 43, § 43a ods. 1, 2, 3 stavebného zákona a § 73d ods. 1 písm. d) zák.č. 323/1992 Zb. (notárskeho poriadku) a dospel k záveru, že predmetná zmluva o zriadení záložného práva je neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. predovšetkým z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti jej článku III. bod 3.1, 3.1.1. S poukazom na znenie tohto článku a na obsah a záver znaleckého posudku č. 40/2008, v ktorom znalec ohodnotil vlečkové koľaje a vonkajšie úpravy, ktoré v závere posudku vymenoval, dospel súd prvého stupňa k záveru, že záloh nebol v predmetnej zmluve o zriadení záložného práva určený v súlade s § 151b ods. 4 Obč. zák. tak, aby bolo možné kedykoľvek počas trvania záložného práva záloh určiť. Konštatoval, že článok III bod 3.1 predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva je neurčitý a nezrozumiteľný, lebo nie je možné posúdiť, či sú predmetom zálohu veci spôsobilé byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, teda či sú veci vyčlenené znalcom v jednotlivých položkách záveru znaleckého posudku samostatnými vecami, alebo súčasťami vecí, resp. pokiaľ by boli súčasťami vecí, určiť veci, ktorých súčasť tvoria. Taktiež v zmysle dojednania "každá najmenšia rozumne deliteľná časť každej zo založených vecí" nemôže predstavovať samostatný záloh, nakoľko až do rozdelenia veci môže predstavovať súčasť veci, ktorá nie je spôsobilá byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Poukázal na skutočnosť, že z prvého odseku čl. III bodu 3.1.1 zmluvy je zrejmé, že predmetom zálohu mal byť majetok, ktorý mal byť špecifikovaný v znaleckom posudku č. 40/2008 Ing. Petra Kapustu. Zo záveru tohto posudku, ale i jeho ostatného obsahu vyplýva, že obsahuje zoznam toho, čo bolo znalcom ocenené, avšak znalcom vymedzené jednotlivé položky predmetu ohodnotenia nie sú dostatočným spôsobom identifikované v zmysle § 151b ods. 4 Obč. zák. tak, aby bolo nesporné, aké veci boli v znaleckom posudku ohodnotené. Ako príklad súd prvého stupňa uviedol položku Areálové komunikácie I (vrchná stavba, zemné teleso), keď nie je zrejmé,
ktoré cesty v závode boli predmetom posudku, nakoľko znalec určil síce plochu ohodnotených ciest - 30 540 m2, tieto však neoznačil uvedením parcely, na ktorej sa nachádzajú, prípadne iným popisným spôsobom tak, aby bolo možné určiť, ktoré cesty v podniku predstavujú záloh. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na ustanovenie § 151d ods. 1 Obč. zák., v zmysle ktorého zálohom môže byť vec, alebo aj súbor vecí alebo iná hromadná vec. Z čl. II bodu 3.1.1 prvého odseku záložnej zmluvy v spojení so znaleckým posudkom č. 40/2008 je nesporné, že predmetným zálohom mali byť veci, avšak nie je zrejmé, či vymenované veci sú predmetom zálohu jednotlivo, teda každá znalcom vymenovaná vec zvlášť (sama o sebe), alebo záloh tvorí súbor vecí, prípadne hromadná vec. I keď z úradného výpisu z NCRzp sp. zn. 16129/2008 je zrejmé, že záloh predstavuje súbor vecí, z predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva táto skutočnosť nevyplýva, a to najmä ak sa vychádza z charakteristiky súboru veci a hromadnej veci. O súbor vecí ide vtedy, ak ide o viaceré veci jedného druhu, ktoré svojou povahou patria k sebe, resp. sú predurčené na spoločné užívanie či používanie. Hromadnou vecou sú veci, ktoré môžu byť aj rôzneho druhu, rôznej povahy a sú určené na rôzne použitie, pričom i s ohľadom na predmetný záloh, môže byť rozhodujúcim kritériom miesto, kde sa tieto veci nachádzajú, napr. v areáli určitého podniku. Súd prvého stupňa uviedol, že tieto skutočnosti sú významné najmä z hľadiska posúdenia, či je predmetom zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 4.6.2008 vec spôsobilá byť predmetom záložného práva, či je táto vec samostatnou vecou alebo súčasťou veci, hnuteľnou alebo nehnuteľnou vecou, čo má priamy vplyv i na vznik záložného práva a spôsobilosť veci byť predmetom občianskoprávneho vzťahu. Poukázal na skutočnosť, že z predmetného znaleckého posudku č. 40/2008 nie je možné ustáliť, či predmetom zálohu boli hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Je zrejmé, že predmetom znaleckého posudku sú inžinierske stavby podľa § 43a Stavebného zákona, a to cesty, miestne a účelové komunikácie, chodníky, vlečky, koľaje, most, osvetlenie koľaje a osvetľovacie stožiare. V konaní nebolo preukázané, že všetky tieto veci sú hnuteľné veci v zmysle § 120 ods. 1 Obč. zák. Samotný znalecký posudok č. 40/2008 na preukázanie tejto skutočnosti nie je dostatočným dôkazom a iný dôkaz žalobca napriek poučeniu nepredložil a nenavrhol. Naopak, zo znaleckého posudku č. 40/2008 vyplýva skôr to, že niektoré veci, ktoré tvoria záloh, sú nehnuteľnosťami. Ide napríklad o areálové komunikácie, ktorých konštrukčné prevedenie je štrkové lôžko, betónová nosná vrstva, asfaltový koberec, avšak pre posúdenie, či niektoré z uvedených stavieb sú spojené so zemou pevným základom, by boli potrebné odborné znalosti znalca z odboru stavebníctvo. Takýto dôkaz však v konaní nebol navrhnutý, ani predložený, preto nie je zrejmé, či predmetom zálohu boli hnuteľné alebo nehnuteľné veci. Z tohto dôvodu nebolo možné ani určiť, či a akým spôsobom záložné právo na základe predmetnej Zmluvy o zriadení záložného práva vzniklo. Súd prvého stupňa uviedol, že pokiaľ by záloh tvorili hnuteľné veci, záložné právo by vzniklo registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Pokiaľ by však zálohom boli nehnuteľnosti, je zrejmé, že by pre vznik záložného práva bol potrebný zápis v katastri nehnuteľností. Ustanovenie § 43a Stavebného zákona neustanovuje, či sú inžinierske stavby hnuteľné veci alebo nehnuteľnosti. V zmysle § 6 ods.2 Katastrálneho zákona sa v katastri spravidla inžinierske stavby nezapisujú, tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom pozemku, na ktorom je stavba postavená, alebo mapovou značkou a sú označené kódom druhu pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku. Toto zákonné ustanovenie však výslovne neustanovuje, že inžinierske stavby sa do katastra nezapisujú vždy, naopak, podľa § 6 ods. 3 Katastrálneho zákona v pochybnostiach, či ide o predmet evidovania v katastri uvedený v § 6 odseku 1 písm. c) Katastrálneho zákona, rozhoduje správa katastra. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd prvého stupňa konštatoval, že pokiaľ by boli predmetom záložného práva nehnuteľnosti, ktoré sa síce samostatne do katastra nezapisujú, avšak sú evidované v katastri prostredníctvom parcely, na ktorej sa nachádzajú, a to prostredníctvom kódov na liste vlastníctva označujúcich spôsob využívania pozemku a právny vzťah, bolo by potrebné k vzniku záložného práva k týmto nehnuteľnostiam zápis záložného práva na list vlastníctva v časti C: Ťarchy, vedený pre parcelu, na ktorej sa takáto nehnuteľnosť nachádza. Napriek existencii pochybností, či sa predmetné nehnuteľnosti zapisujú do katastra nehnuteľností, v konaní nebolo predložené rozhodnutie príslušného katastrálneho úradu v zmysle § 6 ods. 3 Katastrálneho zákona o tom, že na základe predmetnej záložnej zmluvy nie je možné vykonať vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Žalobca taktiež v konaní nenavrhol a nepredložil dôkazy o tom, že záložca
- úpadca bol oprávnený s vecami, tak ako sú uvedené v znaleckom posudku č. 40/2008, disponovať, poskytnúť ich ako záloh a uzavrieť záložnú zmluvu, ktorej predmetom zálohu by boli tieto veci. V konaní neboli predložené dôkazy o vlastníctve týchto vecí žalobcom. Okrem uvedeného súd prvého stupňa vyvodil záver o neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti čl. II bodu 2.1 predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva, lebo nebolo jednoznačné, ktoré pohľadávky sú zabezpečené záložným právom, zriadeným touto zmluvou, a či je práve prihlásená pohľadávka zabezpečená týmto záložným právom. Článok II totiž rozlišuje
"Zabezpečené pohľadávky" ako všetky pohľadávky súčasne uvedené v bodoch ale i "Zabezpečenú pohľadávku" , teda každú zo Zabezpečených pohľadávok jednotlivo. Následne bod 2.3 stanovuje najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa zabezpečované pohľadávky zabezpečujú, a to sumu 92 469 808,84 Sk. Keďže zo Zabezpečených pohľadávok len pohľadávka uvedená v bode 2.1.1 má istinu vo výške 92 469 808,84 Sk., a z bodu 2.2 zmluvy je zrejmé, že účastníci zmluvy zabezpečovali i ďalšie pohľadávky, ktoré mohli existovať súčasne s pohľadávkou uvedenou v bode 2.1.1 zmluvy, napríklad zo zmluvnej pokuty, ktorá nie je príslušenstvo pohľadávky uvedenej v bode 2.1 ale samostatnou pohľadávkou, nie je zrejmé, ktorá pohľadávka záložného veriteľa z pohľadávok by bola predmetným záložným právom zabezpečená. Konštatoval, že z dôvodu neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., nepreukázania vlastníckeho práva k zálohu, nepreukázania spôsobilosti zálohu byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, a tým aj vzniku záložného práva, žalobe nebolo možné vyhovieť. Žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, náhradu trov nepriznal, hoci podľa § 142 ods. 1 O.s.p. by mu patrila, žalovaný si avšak náhradu trov neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v zmysle žalobného petitu a žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Odvolací dôvod založil na ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. keď súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Nestotožnil sa s názorom prvostupňového súdu o neplatnosti záložnej zmluvy podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. z dôvodu jej neurčitosti vzhľadom na nedostatočné určenie zálohu a nedostatočné a nezrozumiteľné určenie zabezpečovaných pohľadávok. Pokiaľ súd prvého stupňa dôvodil tým, že záloh je nedostatočne a neurčito vymedzený, a to v rozpore s ust. § 151b ods. 4 Obč. zák., žalobca poukázal na prílohy znaleckého posudku č. 40/2008, v ktorom sú zmenšeniny máp, kde sú jednotlivé časti zálohu (jednotlivé cestné komunikácie a koľaje) zaznačené, a ak nie sú zaznačené na priložených mapách, sú priestorovo vymedzené v znaleckom posudku, takže záloh je vždy možno jednoducho vyhľadať a určiť. Zdôraznil, že ust. § 151b ods. 4 Obč. zák., a ani žiadne iné ustanovenie platných právnych predpisov neukladá účastníkom záložnej zmluvy povinnosť špecifikovať záloh označením parcely, ale len takým spôsobom, aby záloh bolo možné kedykoľvek počas trvania záložného práva určiť. Bol názoru, že označenie príslušných položiek znaleckého posudku vrátane priloženej mapy jednoznačne špecifikujú predmet zálohu tak, aby ho bolo možné kedykoľvek určiť. V súvislosti so znením článku III. bod 3.1 záložnej zmluvy druhej vety zdôraznil, že v dojednaní o tom, že založené veci tvoria predmet záložného práva zriadeného zmluvou, pričom každá najmenšia rozumne deliteľná časť každej zo založených vecí predstavuje samostatný záloh, je potrebné klásť dôraz právo na slovo „rozumne“, lebo hoci jednotlivé časti zálohu samozrejme možno fyzicky rozdeliť až na jednotlivé súčiastky, takéto uplatňovanie uvedeného ustanovenia by jednoznačne nebolo možné považovať za rozumné. Zdôraznil, že predmetné ustanovenie záložnej zmluvy je potrebné vykladať tak, že samostatným zálohom je každá samostatná vec spolu so všetkými jej súčasťami. Ďalej uviedol, že aj keď bol záloh v notárskom centrálnom registri záložných práv zaradený pod kategóriou „súbor vecí“, pod týmto označením v uvedenom registri nemožno chápať definíciu súboru vecí v zmysle § 151d ods. 1 Obč. zák. Poukázal na skutočnosť, že pri zápise do predmetného registra nedochádza k právnemu posúdeniu charakteru zálohu, takže z kategorizácie zálohu v tomto registri nemožno vyvodzovať skutočnú povahu veci. Pri určení charakteru zálohu je primárne potrebné vychádzať z určenia v zmluve, takže je zrejmé, že záloh tvorí viacero jednotlivo určených vecí. Pokiaľ ide o právnu povahu zálohu ako samostatných vecí, ktorú súd prvého stupňa nepovažoval za preukázanú, žalobca poukázal na znenie vyhl.č. 461/2009 Z.z., v prílohe č. 2 ktorej sú uvedené spôsoby využívania pozemku v tvare „pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba...“ Z uvedeného znenia možno vyvodiť, že inžinierske stavby a pozemok, na ktorých sú postavené, sú dve samostatné veci. Uviedol, že ak platný právny predpis výslovne označil inžinierske stavby za samostatnú vec, nemožno ich považovať za súčasť veci. Inžinierske stavby sú samostatnými vecami a sú teda spôsobilé byť predmetom zálohu. Žalobca sa taktiež nestotožnil s názorom prvostupňového súdu o neplatnosti záložnej zmluvy z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti čl. II bod 2.1 zmluvy upravujúceho výšku hodnoty istiny, do ktorej sa pohľadávky zabezpečujú. Poukázal na ust. §151b ods. 3 Obč. zák. a zdôraznil, že vzhľadom na charakter jednotlivých pohľadávok nebolo možné určiť celkom ich hodnotu a z toho dôvodu sa určila najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávky zabezpečovali. Rozhodne však nemožno predmetný článok zmluvy vykladať tak, že sa vzťahuje len na pohľadávku tam uvedenú. V súvislosti s konštatovaním prvostupňového súdu o nepredložení dôkazov o vlastníctve vecí záložcom, žalobca poukázal na znalecký posudok obsahujúci inventárne čísla priradené k jednotlivým jeho položkám a
zdôraznil, že takáto identifikácia je postačujúca pre preukázanie vlastníctva veci; naviac neplatnosť záložnej zmluvy z tohto dôvodu žalovaný ani nenamietal a neuvádzal v popretí zabezpečovacieho práva k pohľadávke v konkurznom konaní. Žalobca sa nestotožnil ani s názorom prvostupňového súdu o neunesení dôkazného bremena v otázke spôsobilosti zálohu byť predmetom občiansko-právnych vzťahov a záložného práva v nadväznosti na posúdenie, či záloh tvoria veci hnuteľnej alebo nehnuteľnej povahy. Žalobca vyjadril presvedčenie, že záloh tvoria hnuteľné veci, avšak ak by sa odvolací súd s týmto názorom nestotožnil a bol by názoru, že ide o nehnuteľnosti, je nepochybné, že vzhľadom na osobitú povahu týchto vecí by na vznik záložného práva postačovala len registrácia v notárskom centrálnom registri záložných práv. V tejto súvislosti poukázal na výklad a komentár ust. § 133 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorých je zrejmé, že nie všetky nehnuteľnosti sa zapisujú do katastra nehnuteľností, čo vyplýva aj z ust. § 6 ods. 2 katastrálneho zákona, z ktorého je zrejmé, že do katastra sa spravidla nezapisujú inžinierske a drobné stavby; tieto sú v katastri zobrazené na katastrálnej mape parcelným číslom, na ktorom je stavba postavená alebo mapovou značku a sú označené kódom pozemku a kódom spôsobu využívania pozemku. Ak pri takýchto nehnuteľnostiach, ktoré sa nezapisujú do katastra nehnuteľností a teda prevádzajú sa len na základe zmluvy, vlastnícke právo neprechádza vkladom do katastra, analogicky treba vyvodiť, že rovnakým spôsobom vznikajú a prevádzajú sa aj záložné práva k takýmto veciam. Je teda nepochybné, že vznik záložných práv k nehnuteľnostiam, ktoré sa nezapisujú do katastra nehnuteľností, je podmienený zápisom do notárskeho centrálneho registra záložných práv, čo vyplýva z ust. § 151e Obč. zák. Z týchto dôvodov nebolo potom potrebné vykonávať dokazovanie na otázku hnuteľnej resp. nehnuteľnej povahy vecí a súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď žalobu zamietol aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena o povahe vecí.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd po zistení, že žalobca podal odvolanie v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Súd prvého stupňa právny záver o neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti vyvodil zo správnych skutkových zistení (ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania), že záloh nebol v záložnej zmluve o zriadení záložného práva určený v súlade s ust. § 151b ods. 4 Obč. zák. tak, aby ho bolo možné kedykoľvek počas trvania záložného práva určiť.
Z ust. § 151b ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
Vznik záložného práva teda predpokladá existenciu zabezpečenej pohľadávky, spôsobilého predmetu záložného práva (zálohu) a existenciu právnej skutočnosti, na základe ktorej záložné právo vznikne. Ak záložná zmluva nemá formálne a obsahové náležitosti predpísané zákonom alebo dojednané jej účastníkmi, je neplatná. Záloh ako predmet záložnej zmluvy musí byť v zmluve o zriadení záložného práva označený takým spôsobom, aby bolo zrejmé, že práve daná vec, právo alebo iná majetková hodnota predstavuje predmet zálohu.
Ako vyplýva z čl. III. zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej dňa 04.06.2008 medzi 1. garantovanou a.s. ako záložným veriteľom a Nováckymi chemickými závodmi, a.s. ako záložcom, záložca predmetnou zmluvou zriadil záložné právo v prospech veriteľa k týmto veciam: majetok záložcu
špecifikovaný v znaleckom posudku č. 40/2008, počet listom 58 (z toho 18 príloh) zo dňa 28.03.2008, vyhotoveným znalcom Ing. Petrom Kapustom, evidenčné č. znalca 911517 (ďalej len založené veci alebo záloh) s tým, že založené veci tvoria predmet záložného práva zriadeného uvedenou zmluvou, pričom každá najmenšia rozumne deliteľná časť každej zo založených vecí predstavuje samostatný záloh.
Zo znaleckého posudku č. 40/2008 vyhotoveného dňa 28.03.2008 znalcom
Ing. Petrom Kapustom na základe objednávky Nováckych chemických závodov, a.s. zo dňa 14.03.2008 je zrejmé, že úlohou znalca bolo stanovenie všeobecnej hodnoty koľajových vlečiek a určených vonkajších úprav v areáli NCHZ a.s. v Novákoch v k.ú. Nováky pre účely realizácie záložného práva. Zo záveru predmetného znaleckého posudku vyplynulo, že všeobecná hodnota stavieb predstavovala sumu 127 756 443,63 Sk a že predmetom ohodnotenia boli stavby - vonkajšie úpravy: areálové komunikácie I - vrchná stavba, areálové komunikácie I - zemné teleso, areálové komunikácie II - vrchná stavba, areálové komunikácie II - zemné teleso, areálové komunikácie III - vrchná stavba, areálové komunikácie III - zemné teleso, prístupové komunikácia - zemné teleso, prístupová komunikácia - zemné teleso, provizórna prístupová komunikácia - vrchná stavby, provizórna prístupová komunikácia - zemné teleso, chodníky I, chodníky II, osvetlenie koľaje - časť I, osvetlenie koľaje - časť II, osvetľovací stožiar
- časť I, osvetľovací stožiar - časť II, most cez rieku Nitru, vlečka koľaje č. 1, 2, 45, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 - zvršok, vlečka koľaje č. 1, 2, 4, 5, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14 - spodok, vlečka koľaje na točňu - zvršok, vlečka koľaje na točňu - spodok, vlečka koľaje č. 2a, 2, 3, 4 - zvršok, vlečka koľaje č. 2a, 2, 3, 4
- spodok, vlečka koľaje č. 7, 8, 9, 10, 11, 13, 14 - zvršok, vlečka koľaje č. 7, 8, 9, 10, 11, 13, 14 - spodok, vlečka koľaje č. 17, 28 - zvršok, vlečka koľaje č. 17, 18 - spodok, vlečka koľaje č. 10, 11, 12a, 13, 14, 16, 16a - zvršok, vlečka koľaje č. 10, 11, 12a, 13, 14 16, 16a - spodok, vlečka koľaje č. 15 - zvršok, vlečka koľaje č. 15 - spodok, vlečka koľaje č. 18, 19 - zvršok, vlečka koľaje - spodok, výťažná koľaj - zvršok, výťažná koľaj - spodok, koľaj medzi C19 a C20, C36 a C43, C38 a C44 - zvršok, koľaj medzi C19 a C20, C36 a C43, C 38 a C44 - spodok, koľaj medzi C47 a C49 - zvršok, koľaj medzi C47 a C49 - spodok, koľaj medzi C30 a C32 - zvršok, koľaj medzi C30 a C32 - spodok, koľaj medzi C14 a C23 - zvršok, koľaj medzi C14 a C23 - spodok, koľaj medzi C2 a žst. Nováky - zvršok a koľaj medzi C2 a žst. Nováky - spodok.
Vychádzajúc z dojednania v čl. III. záložnej zmluvy v celom jeho znení v nadväznosti na znalecký posudok č. 40/2008 odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatuje, že čl. III. predmetnej záložnej zmluvy je neurčitý a nezrozumiteľný, lebo nie je zrejmé, či veci vymenované v znaleckom posudku sú samostatnými vecami alebo súčasťami vecí a čo predstavuje u týchto vecí „každú najmenšie rozumne deliteľnú časť každej zo založených vecí“ vzhľadom na dojednanie v čl. III. záložnej zmluvy, podľa ktorého každá najmenšia rozumne deliteľná časť každej zo založených vecí predstavuje samostatný záloh. Súd prvého stupňa s odkazom na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 151b ods. 4 a § 151 ods. 1 Obč. zák. správne poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok, na ktorý odkazuje záložná zmluva v čl. III, obsahuje len zoznam toho, čo bolo ocenené, avšak znalcom vymedzené jednotlivé položky predmetu ocenenia nie sú dostatočným spôsobom identifikované pre účel vymedzenia predmetu záložnej zmluvy tak, ako to predpokladá ustanovenie § 151b ods. 4 Obč. zák. Ani čl. III. záložnej zmluvy, a ani znalecký posudok totiž neobsahujú vymedzenie predmetu záložnej zmluvy tak, aby bolo zrejmé, čo konkrétne predstavuje predmet zálohu.
Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval tým, že v dojednaní čl. III. záložnej zmluvy v znení „Založené veci tvoria predmet záložného práva zriadeného touto zmluvou, pričom každá najmenšia rozumne deliteľná časť každej zo založených vecí predstavuje samostatný záloh“ je potrebné klásť dôraz práve na slovo „rozumne“, keďže jednotlivé časti zálohu je fyzicky možné rozdeliť až na jednotlivé súčiastky, avšak takéto uplatňovanie predmetného zmluvného dojednania nemožno považovať za rozumné, odvolací súd uvádza, že pojem „každá najmenšia rozumne deliteľná časť každej zo založených vecí“, ktorá mala predstavovať samostatný záloh, rozhodne nespĺňa kritériá určitosti a zrozumiteľnosti vyžadované pre platnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. Slovné spojenie „rozumne deliteľný“ totiž možno v kontexte s označením vecí v znaleckom posudku vyložiť rôzne, v dôsledku čoho záloh (teda predmet záložnej zmluvy) nie je dostatočným spôsobom identifikovaný.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o neurčitosti a nezrozumiteľnosti určenia predmetu zálohu, a teda o absolútnej neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 04.06.2008 podľa § 37 ods. 1 Obč. zák.
Vzhľadom na konštatovanie správnosti uvedeného právneho záveru, ktorý bol dostatočným podkladom pre zamietnutie žaloby o určenie popretého zabezpečenia pohľadávky zabezpečovacím právom, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny z dôvodov vyššie uvedených.
Úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nebola nepriznaná, keďže tieto trovy si neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplynuli ( § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.