Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sa-1-2022.pdf
PDF · 166.68 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XX, D. E. F., zastúpenej JUDr. Štefánia Buzgová, bytom C. XX, D., proti žalovanej Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29.augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2021, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Stručný priebeh administratívneho konania
Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.06.2021 podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 19.04.2021.
Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.11.2021 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.06.2021, vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok, zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie žalovanej.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
Žalovaná napadnuté rozhodnutie odôvodnila tým, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, a to na základe vyšetrenia účastníčky konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné dňa 12. júla 2021, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku, zotrval na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35 %, a vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel v plnom rozsahu, predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav účastníčky konania v jej neprítomnosti, na základe dostupnej dokumentácie, dňa 24. septembra 2021. Účastníčka konania bola posudzovaná v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú podrobne popísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 24. septembra 2021, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia.
V odvolacom konaní bolo preukázané, že účastníčka konania pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidná, a nakoľko nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 4. júna 2021 rozhodnuté správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníčky konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. V odvolacom konaní každého účastníka konania zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré do konania vzniesol. Účastníčka konania v odvolacom konaní neuviedla relevantné dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, nepredložila žiadne nové odborné vyšetrenia, ktoré by preukazovali zhoršenie zdravotného stavu. Pochybnosti účastníčky konania o tom, že jej zdravotný stav nebol správne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia sú nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
Žalobkyňa v žalobe uviedla, že napádané rozhodnutie považuje za nesprávne z nasledovných dôvodov: odlišné závery posudkových lekárov a ich nepreskúmateľnosť, posúdenie zdravotného stavu v neprítomnosti, nerešpektovanie lekárskych správ o zdravotnom stave a rozhodnutie po uplynutí zákonnej lehoty.
Poukázala na obsah napadnutého rozhodnutia, odborný lekársky posudok zo dňa 24.09.2021, ktorý tvorí jeho prílohu, odborný posudok o invalidite zo dňa 19.04.2021, z ktorých vyplýva, že dvaja posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nezávisle od seba určili rozhodujúce zdravotné postihnutie a iné zdravotné postihnutie, odlišne. Pokiaľ k tomu tak došlo, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ústredie sa v napádanom rozhodnutí nijako nevysporiadal s danou skutočnosťou uvedeného dôvodu, je napadané rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, prečo sa generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie priklonil k odbornému lekárskemu posudku zo dňa 24.09.2021, v ktorom posudkový lekár za rozhodujúce zdravotne postihnutie žalobkyne považoval iné ochorenie ako posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné. Taktiež aj v odbornom lekárskom posudku zo dňa 24.09.2021, na základe ktorého žalovaný rozhodol, sa posudkový lekár nevysporiadal so skutočnosťou, na základe čoho za rozhodujúce považuje iné ochorenie žalobkyne ako posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné. Z vyššie uvedeného dôvodu je zistenie skutkového stavu žalovaným ako aj prvostupňovým správnym orgánom nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalovaný postupoval v rozpore s ust. § 195 a nasl. zákona o sociálnom poistení, keďže
neúplne zistil skutočný stav veci. V odborných posudkoch posudkových lekárov, absentuje uvedenie identifikačných údajov posudkových lekárov, resp. absentuje aj skutočnosť, či zdravotný stav posudkoví lekári posúdili v prítomnosti prísediaceho lekára/lekárov so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Z uvedeného dôvodu, jej bolo odňaté procesné právo zaručené § 181 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení namietať prípadnú zaujatosť zamestnancov organizačnej zložky Sociálnej poisťovne za účelom nezávislého a objektívneho posúdenia zdravotného stavu a prijatia zákonného rozhodnutia.
S posúdením zdravotného stavu bez jej osobnej účasti na účely rozhodnutia o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, nesúhlasila. Práve ochorenia, pre ktoré žiada o priznanie invalidného dôchodku, vyžadujú vyšetrenie v jej prítomnosti a to aj za prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Bez osobného vyšetrenia nie je možné posúdiť schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Krízová situácia, ktorá bola vyhlásená na území SR v súvislosti so šírením ochorenia COVID - 19, nebráni výkonu lekárskej posudkovej činnosti za osobnej účasti poistenca (žalobkyne) a jeho osobného vyšetrenia. Aj keď v ustanovení § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. sa uvádza, že lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár, ak posudkový lekár neurči inak, práve charakter ochorení (choroby podporného a pohybového aparátu), si pre zistenie skutočného stavu veci vyžaduje osobnú účasť a vyšetrenie posudkovým lekárom. Len na základe osobnej účasti a lekárskej prehliadky poistenca dokáže posudkový lekár objektívne posúdiť zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca, zvlášť ak ide o ochorenie pohybového a podporného aparátu. Z vyššie uvedeného dôvodu, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keďže lekárska posudková činnosť nebola vykonaná za jej osobnej účasti. Krízové situácie síce posúvajú spoločenské a v ich rámci aj právne hranice, ale v núdzovom stave, resp. počas mimoriadnej situácie zatiaľ nezakladajú povinnosť pre správne orgány konať na úkor zachovania procesných práv účastníkov konania či iných procesných ustanovení podľa správneho poriadku a iných procesných predpisov. Vyhlásenie krízovej situácie, nemôže byť na úkor procesných práv, t.j. v danom prípade práva osobnej účasti pri výkone lekárskej posudkovej činnosti v rámci rozhodovania o žiadosti o invalidný dôchodok. Medzi zásahom do procesných práv a právom na ochranu verejného zdravia, pre ktorý bola vyhlásená krízová situácia, musí byť zachovaná určitá miera proporcionality. Za situácie, ak v čase od 09.07.2021 (podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu) do 24.09.2021 (vypracovanie odborného lekárskeho posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice) nebol na území SR vyhlásený núdzový stav (ktorý bol v predošlom období vyhlásený predovšetkým s cieľom zamedziť enormnému náporu na zdravotný systém v SR), zároveň je plne očkovanou osobou proti ochoreniu COVID - 19, pri dodržaní aj ostatných opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia COVID - 19, s dôrazom na charakter zdravotných postihnutí, bolo dôvodné aby lekárska posudková činnosť bola vykonávaná za jej osobnej účasti. Po skončení práceneschopnosti ako aj v súčasnej dobe nie je schopná nastúpiť do zamestnania, práve pre zdravotný stav na základe ktorého žiada o priznanie invalidného dôchodku. Už po dlhšiu dobu je bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, odkázaná na finančnú podporu zo strany rodiny. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie o invalidnom dôchodku má pre ňu významný ekonomický dopad, a preto porušením práva na spravodlivé konanie a objektívne posúdenie zdravotného stavu v druhom rade dochádza aj k porušeniu práva na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu.
Pokiaľ obaja posudkoví lekári vychádzali z jej zdravotnej dokumentácie, bez povšimnutia ostali lekárske správy neurológa, v ktorých neurológ na základe zhodnotenia zdravotného stavu konštatuje nepriaznivú prognózu z hľadiska vyliečenia s predpokladom progresie ťažkosti do budúcna a výslovne jej odporúča permanentnú analgetickú liečbu a šetrenie osového aparátu bez statického a dynamického zaťažovania. Za uvedenej situácie, pri šetrení osového aparátu bez statického a dynamického zaťažovania s analgetickou liečbou, ktorú užíva už takmer dva roky, a ktorá jej spôsobuje mnohé vedľajšie účinky, si nie je možné dobre predstaviť v jej prípade vykonávať zárobkovú činnosť. Zo strany posudkových lekárov došlo k nesprávnemu posúdeniu zdravotného stavu. Posúdenie zdravotného stavu posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne považuje za nesprávne a neobjektívne v porovnaní s lekárskymi správami, ktoré na preukázanie zdravotného stavu predložila Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné. Na preukázanie tvrdení o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave predložila súdu ďalšie lekárske správy. Obaja posudkoví lekári Sociálnej poisťovne vo svojich posudkoch nijako neodôvodňujú, prečo sa rozhodli určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve na 35 % spolu za rozhodujúce a iné postihnutie, a nie na úrovni hornej hranice rozpätia vo výške 35 % (za rozhodujúce postihnutie) a 10
% (za iné postihnutie), spolu teda 45 %. Zároveň obaja posudkoví lekári rozhodujúce a iné postihnutie posúdili diametrálne odlišne. Určenie miery poklesu na úrovni hornej hranice lepšie zodpovedá reálnemu stavu a vyjadreniam a záväzným odporúčaniam ošetrujúcich lekárov.
Dňa 09.07.2021 doručila Sociálnej poisťovni odvolanie voči rozhodnutiu zo dňa 04.06.2021. Dňa 02.09.2021 Sociálna poisťovňa, ústredie zaslala oznámenie o predĺžení lehoty na rozhodnutie o odvolaní, o ďalších 60 dní, z dôvodu, že nie je možné posúdiť jej zdravotný stav posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. Pôvodná lehota na rozhodnutie uplynula dňa 07.09.2021, posledný deň predĺženej lehoty na rozhodnutie pripadol na deň 08.11.2021. Napriek uvedenému Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodla o odvolaní až rozhodnutím zo dňa 12.11.2021, ktoré jej bolo doručené dňa 19.11.2021. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný rozhodol v rozpore s ust. § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Vzhľadom k uvedenému došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
V predmetnom konaní o nároku na invalidný dôchodok bol prvostupňovým správnym orgánom ako aj žalovaným neúplne zistený skutočný stav veci, zistenie skutkového stavu je nedostatočne, napádané rozhodnutie neobsahuje dostatok dôvodov preukazujúcich skutočnosti tvrdené v rozhodnutí, na základe čoho boli v konaní zistené také vady, ktoré majú výrazný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Napádané rozhodnutie žalovaného, rovnako ako rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza z dôkazov - odborných lekárskych správ posudkových lekárov, ktoré sú účelové, bez náležitého odborného zdôvodnenia, bez vyšetrenia žalobkyne, bez akceptovania lekárskych správ a nálezov žalobkyne, kde sú jasne zadokumentované poškodenia zdravia a následne aj ďalší vývoj ochorenia. Vzhľadom k vyššie uvedenému napádané rozhodnutie považuje za svojvoľné, bez dostatočného odborného záveru. Žalovaný vydal toto rozhodnutie o nároku na invalidný dôchodok bez dôkladného prešetrenia a zadováženia si ďalších dôkazov, ktoré by mu pomohli dôkladnejšie objasniť skutkový stav veci, v danom prípade vypracovaním znaleckého posudku, ktorého vypracovanie vzhľadom na existenciu dvoch odlišných záverov posudkových lekárov o rozhodujúcom a inom postihnutí bolo viac ako nevyhnutné. Uvedeným konaním žalovaného boli porušené viaceré ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu ako základné právo požíva ochranu samotnou Ústavou SR. Je zjavne znevýhodnená ako poškodená a nevie sa domôcť objektívneho posúdenia zdravotného stavu. Ak by sme pripustili ako jediné správne a hodnoverné závery len posudkových lekárov a znalcov ustanovených Sociálnou poisťovňou, bez rešpektovania iných dôkazov v konaní, došlo by k popretiu ochrany práv fyzických a právnických osôb pred nezákonnými postupmi a rozhodnutiami správnych orgánov. Dôkazné bremeno ohľadom zistenia skutočného stavu veci je na Sociálnej poisťovni, nie na účastníkovi konania ako sa mylne domnieva žalovaný. Vzhľadom k vyššie uvedenému prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný nezistili spoľahlivo skutočný stav veci a dostatočne sa nevysporiadali s doteraz zabezpečenými dôkazmi a vzniknutými rozpormi medzi dvoma posudkami posudkových lekárov. V súčasnej dobe je nepochybný rozpor medzi oboma posudkami, keďže obaja posudkoví lekári za rozhodujúce postihnutie považovali iné zdravotné postihnutie.
Skutkové okolnosti týkajúce sa zistenia zdravotného stavu posudkovými lekármi sú neúplné, nedostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú nejasné, vnútorne rozporné a vo svojich záveroch sa zhodujú. Boli vypracované bez osobného vyšetrenia. Je preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Aby boli odstránené pochybnosti vyplývajúce zo značných rozporov medzi závermi posudkových lekárov, za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu, bolo nevyhnutne vypracovať znalecky posudok. Navrhla ustanoviť znalca na vypracovanie znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný ako aj prvostupňový správny organ, ktorý rozhodnutia vydali, dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zároveň neúplne zistili skutkový stav veci, čím je napádané rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozpore so zákonom.
Navrhla, aby súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12.11.2021, č. k.: 675 220 6835 0, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. k. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.06.2021, v plnom rozsahu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach zo dňa 24. septembra 2021. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
Žalobkyňa v rámci pracovných postupov žalovanej bola posúdená posudkovými lekármi organizačných zložiek sociálneho poistenia. Podľa záverov posúdenia sa posudkoví lekári sociálneho poistenia zhodli na rovnakej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť - 35 %. Prvostupňoví posudkoví lekári sociálneho poistenia v odborných posudkoch o invalidite zo dňa 19. apríla 2021 a zo dňa 12. júla 2021 sa zhodli aj s presným zaradením podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., do príslušného oddielu položky a písmena na miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 % pre ochorenie chrbtice a 5 % pre ochorenie ramena, na základe bolesti situovanej do oblasti pravého ramenného kĺbu. Druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia v odbornom posudku o invalidite zo dňa 24. septembra 2021 zaradil bolesť v oblasti pravého ramenného kĺbu do rovnakej kapitoly, ale s iným oddielom podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Žalobkyňa je viac rokov sporadicky liečená pre bolesti D. F. G. H. H.. Od októbra 2019 pre bolesti v H. I. G. H. F. A. ťažkosti. V spisovej dokumentácii je J. A. K. L., M. H. I. D. B. K. (A.), dátum kedy, nie je v žiadnom vyšetrení. Objektívne klinicky je popisovaná abdukcia (upaženie 60 - 75 stupňov, norma bez súhybu lopatky je 90 stupňov). Celá doložená lekárska dokumentácia (a zvlášť doložená k odvolaniu po neuznaní invalidity), je neurologického charakteru. Objektívne klinicky je poloha aktívna, svalstvo horných a dolných končatín je súmerné, reflexy sú symetrické, nižšie, pyramídové javy iritačné a zánikové sú neprítomné. Obmedzená je rotácia a abdukcia v oboch ramenných kĺboch. Pomocnými vyšetreniami boli popisované vyklenutia krčných medzistavcových platničiek. Opakovane bola liečená konzervatívne, rehabilitačne, napriek nedostatočnému efektu neurochirurgická konzultácia nebola indikovaná. Na základe doložených lekárskych nálezov, vrátane pomocných vyšetrení (MR), ide o degeneratívne postihnutie predovšetkým krčnej chrbtice (jedného úseku) s bolesťami propagujúcimi do ramien. Uvedené je dokumentované aj poslednou pracovnou neschopnosťou žalobkyne od 20. apríla 2020 do 12. januára 2021 s diagnózou M 54 - dorzopatia, vyčerpanie podporného obdobia, stanovenou podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.. Od 21. januára 2021 je nezamestnaná, poberala dávku v nezamestnanosti. V rámci údajov vedených v evidencii žalovanej, ústredie bola žalobkyňa práceneschopná pre diagnózu M67 - iné choroby synoviálnej blany a šľachy od 10. októbra 2019 do 14. januára 2020 (práceneschopnosť s ramenom), stanovenú podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.. Od 16. marca 2020 do 30. marca 2020 a od 3. apríla 2020 do 17. apríla 2020 pre diagnózu U07.2 (karanténa COVID), následne od 20. apríla 2020 do 12. januára 2021 bola práceneschopná pre bolesti chrbta (diagnóza M54), podľa prílohy č. 4 k zákonu č.461/2003 Z. z. vyčerpala podporné nemocenské obdobie. Ochorenie pravého ramenného kĺbu (po subluxácii) je nasadajúcim ochorením na zmeny v oblasti krčnej chrbtice - pri obidvoch nozologických jednotkách môže byť bolesť situovaná do ramenného kĺbu. Prehodnotením celej posudkovej spisovej dokumentácie, vrátane doloženého neurologického vyšetrenia N. A. D. - Nemocnica Snina s. r. o., vyšetrenie zo dňa 17. mája 2021 a rehabilitačného vyšetrenia N. G. A. - Centrum zdravia Humenné s. r. o., vyšetrenie zo dňa 2. júna 2021 a 17. júna 2021, dvaja posudkoví lekári dospeli k rovnakému zaradeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 % v rámci percentuálneho rozpätia od 20 % - 35 %, čo tvorí degeneratívne poškodenie krčnej chrbtice s prejavmi dráždenia nervov a svalov bez trvalého poškodenia nervových koreňov, ktoré navýšili o 5
% pre jednostranné poškodenie ramenného kĺbu vpravo (po vykĺbení neznámeho dáta) s prejavmi tzv. impinqement syndrómu (zmrznutého ramena) s klinicky obmedzeným upažením do 60 - 75 stupňov (norma do 90 stupňov bez súhybu lopatky). V odbornom posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach je presne uvedené prečo sa rozhodol pre danú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Samotná príloha č. 4 zákona 461/2003 Z. z. má miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť takmer pri všetkých ochoreniach v percentuálnom rozsahu, napr. 20 % - 35 %, nie je stanovená len dolná a horná hranica. Stanovenie percentuálneho rozsahu sa odvíja predovšetkým od klinického obrazu. K námietke žalobkyne o nerešpektovaní všetkých lekárskych správ z neurologického oddelenia lekármi sociálneho poistenia, konkrétne nezohľadnenie lekárskej správy N. A. D. zo dňa 18. decembra 2020 žalovaná uviedla, že uvedená lekárska správa bola zohľadnená pri posudzovaní vo všetkých konaniach, avšak došlo len k administratívnej chybe v dátume lekárskej správy uvedenej v odbornom posudku o invalidite, kde bol uvedený nesprávny deň, t. j. 8. decembra 2020 a mal byť uvedený 18. december 2020, pričom celý obsah zodpovedá danej správe. Práve v tejto správe je rozdiferencovaná bolesť na poškodenie krčnej chrbtice a ramena (klinicky aj pomocnými vyšetreniami) a presne opísané obmedzenie hybnosti. K námietke žalobkyne o nerešpektovaní názoru ošetrujúceho lekára v zmysle ďalšej prognózy ochorenia, žalovaná ďalej uviedla, že stanovenie prognózy ochorenia vyšetrujúcim lekárom bez vyčerpania dostupných liečebných možností (neurochirurgická konzultácia, artroskopické riešenie ramena) je pre posudkového lekára sociálneho poistenia pomocným názorom, nie však záväzným. Záväzným je predovšetkým klinický nález, popísaný daným ošetrujúcim lekárom pred prognózou.
Námietka žalobkyne, že jej zdravotný stav bol posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia v jej neprítomnosti, je nedôvodná. Žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sa/1/2021 strana 19. a 20.. Počas krízovej situácie, ktorá trvala v čase vyhotovenia posudku o invalidite žalobkyne, žalovaná nemala povinnosť vykonať posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v rámci lekárskej posudkovej činnosti za osobnej účasti žalobkyne, napriek tomu, že o to požiadala.
K námietke ohľadom vydania rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaná uviedla, že lehota určená v § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. je lehotou procesnou, má poriadkový charakter a jej prípadné nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
Podľa § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na výplatu dávky a jej sumu je povinnosťou poistenca. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového stavu úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Odvolací orgán sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutia vo veci podstatné a právne významné. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná navrhla, aby krajský súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.
V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „S.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.
Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 12.01.2023.
Zástupkyňa žalobkyne poukázala na skutočnosti, ktoré sa zhodovali so žalobnými námietkami. Zástupkyňa žalovanej odkázala na napadnuté rozhodnutie žalovanej a písomné vyjadrenia žalovanej.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že od r. 2019 bola na PN, pretože bola seknutá a tým začali problémy. Chodila po rôznych vyšetreniach a bolo jej zdôrazňované, že má problematickú chrbticu, nielen krčnú, že všetko má vysunuté do jednej strany. Začala chodiť k ortopédovi, vyše roka každý druhý týždeň absolvovala obstreky, ktoré jej zjavne nepomáhali a kvôli tomu, že bola epidémia covid, tak nebola posúvaná na vyššie pracoviská. Po ukončení epidémie neurológ ju poslal na odporúčanie aj ortopéda na vyššie pracovisko do Košíc. Bola jej tam stanovená diagnóza F. O.. Je to sťahovanie svalov a tým pádom je obmedzená pri všetkých činnostiach. Má problém sa napiť vody, základné veci sú u nej veľký problém. Z Košíc ju odporučili na pracovisko do Prešova, kde chodí každý tretí mesiac na botoxové injekcie, pretože na túto chorobu, iná možnosť liečenia nie je. Veľmi ju to obmedzuje v každej činnosti, či napiť sa vody, či sa prejsť, či si ľahnúť. Musí si držať hlavu, aby si ju mohla položiť. Je na úrade práce, pretože nie je schopná vykonávať žiadnu pracovnú činnosť. Nešoféruje. Po dlhej dobe sa sama žiadala na posudkovú, kde ju posudkový lekár prakticky pomaly vyhodil, že čo jej napísali v Prešove. Nemôže vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť. Má problém doma povysávať alebo utrieť prach. Vôbec neakceptoval žiadne správy. O 2 týždne znovu išla na posudkovú a vtedy jej zase pán doktor povedal, že to je vec krčnej chrbtice, že si má hľadať ortopéda a operovať. Nemôžu jej teraz momentálne operovať krčnú chrbticu, pretože nemá v poriadku svaly.
Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti tretej hlave Správneho súdneho poriadku.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 199 ods. 3 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok.
Podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,,zákon o sociálnom poistení“)
(1)Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2)Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3)Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4)Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a)lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b)komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5)Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6)Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7)Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8)Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9)Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10)Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 153 zákona o sociálnom poistení
(1)Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a)nemocenského poistenia, b)dôchodkového poistenia, c)úrazového poistenia. (3)Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a)dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b)dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. (5)Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
Lekársku posudkovú činnosť podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonávajú lekári, ktorí vykonávajú lekársku posudkovú činnosť pri výkone sociálneho poistenia a majú špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo sú zaradení do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo (§ 7a ods. 3 písm. b/).
Činnosť posudkového lekára spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania a jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a to na základe
vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a nálezov, ktoré má k dispozícií.
Posudkový lekár na základe uvedených skutočností vypracováva posudok, ktorý je podkladom pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré im predchádzalo. V súvislosti s preskúmavanými rozhodnutiami posúdil aj odborné lekárske posudky, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutí, a to posudok posudkového lekára z 05.03.2020 ako aj z 14.07.2020 a z 25.08.2020.
Na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok bol jej zdravotný stav posúdený posudkovými lekármi dňa 19.04.2021 ako aj 12.07.2021 a 24.09.2021.
Všetky tri posudky vypracované v priebehu administratívneho konania, boli so záverom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 35 %.
V posudku zo dňa 19.04.2021, ktorý bol vypracovaný za účelom posúdenia invalidity na žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil podľa kapitoly P. - F. H. G. H. G., J. F. - Q. F. N. R., K. B. G. S., H. X - Q. J. N. R., K. B. G. S., H. B. dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s menšou poruchou funkcie D. - obmedzenie hybnosti o 1/3, so značnými subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym röntgenovým nálezom, eventuálne občasným laboratórnym zápalovým nálezom, s postihnutím T. D. Q. A. D., s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu (25 - 35 %). Ako iné zdravotné postihnutia uviedol: H. F. N. H. K. I..
V posudku zo dňa 12.07.2021, ktorý bol vypracovaný za účelom posúdenia invalidity na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 04.06.2021 z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil podľa D. P. - F. H. G. H. G., J. U. - O., O. O. G. K., H. X - O. V. E. F. G. N. H., H. B. - K. N. W. H., K. H. E. G. K. O. (E.. F. K., F. K., C., C. K., K. K. K., B. K.), K. K. D., obmedzenie pohybu v postihnutom úseku (20-35 %). Ako iné zdravotné postihnutia uviedol: H. H., Q. K..
V posudku zo dňa 24.09.2021, ktorý bol vypracovaný za účelom posúdenia invalidity na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 04.06.2021 z dôvodu neuznania invalidity na žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil podľa Kapitoly P. - F. H. G. H. G., J. U. - O., O. O. G. K., H. X - O. V. E. F. G. N. H., H. B. - K. N. W. H., K. H. E. G. K. O. (E.. F. K., F. K., C., C. K., K. K. K., B. K.), K. K. D., obmedzenie pohybu v postihnutom úseku (20-35%). Ako iné zdravotné postihnutia uviedol: H. H., Q. K., K. D. R. ľahkého stupňa.
Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne pobočky v posudku zo dňa 12.07.2021 a Sociálnej poisťovne ústredia za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovili F. G. F. K. H. O. V. D. F., so zaradením do Kapitoly P. – F. H. G. H. G., J. U. – O., O. O. G. K., H. X - O. V. E. F. G. N. H., H. B. - s miernym funkčným postihnutím, s H. E. G. K. O., K. K. D., obmedzením pohybu v postihnutom úseku.
Kapitola P. H. X. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. upravuje choroby podporného a pohybového aparátu pri všeobecnom posudkovom hľadisku, podľa ktorého miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti
sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácii (napr. pri hormonálnych poruchách, gastrointestinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavo príčinou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
V Oddiele E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, je ako druh zdravotného postihnutia uvedené pod Položkou 3 Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, pod Písmenom b/ s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 20 - 35%.
Žalobkyni na základe jej zdravotného postihnutia bolestivý chrbticový syndróm, bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rámci možného rozpätia 20-35 %, v rozsahu 30 %. Posudkoví lekári na účely invalidity stanovili u žalobkyne mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí 30 %, čo odôvodnili s prihliadnutím na klinické prejavy, početnosť exacerbácií, odpoveď na liečbu, neprítomnosť paretických prejavov, svalových atrofií, porúch zvieračov (posudok zo dňa 12.07.2021). Ďalej je tento posudok odôvodnený tým, že jedná sa o účastníčku konania viac rokov sporadicky liečenú pre bolesti chrbtice. V priebehu roka 2020 zvýraznenie ťažkostí, bola práceneschopná, preliečená infúznou analgetickou liečbou, obstrekmi, absolvovala rehabilitačnú liečbu. V klinickom neurologickom náleze prítomná porucha pohyblivosti krčnej chrbtice, v neurologických nálezoch z júna a augusta 2020 bez poruchy citlivosti, bez poruchy reflexov. Neurologické vyšetrenia absolvované v septembri 2020 a decembri 2020 konštatujú hrubú poruchu pohyblivosti krčnej chrbtice, dokumentujú poruchu citlivosti, symetrické, ale nižšie reflexy na horných aj dolných končatinách, spazmus trapézov. Nie sú dokumentované známky ťažkého chronického nervového a svalového dráždenia - paretické prejavy, ani svalové atrofie. Zobrazovacími metódami potvrdené degeneratívne zmeny stavcov a medzistavcových platničiek s útlakom koreňových odstupov, bez známok poškodenia miechy - myelopatie. Elektromyografickým vyšetrením potvrdený obojstranný úžinový syndróm- syndróm karpálneho tunela ľahkého stupňa. Okrem toho účastníčka konania liečená ortopédom zápal puzdra ramenného kĺbu vpravo, stav po vykĺbení pravého ramena s impigement syndrómom a bolestivý krčno ramenný syndróm, stav po zlomenine 6. krčného stavca. V objektívnom náleze obmedzenie pohyblivosti v pravom ramennom kĺbe, bez výpadkových javov na hornej končatine, obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice, znížené rozvíjanie hrudnej a driekovej chrbtice, pohyblivosť vahonosných kĺbov dobrá, chôdza na pätách aj špičkách primeraná. Zobrazovacími metódami vyšetrením magnetickou rezonanciou pravého ramena dokumentovaný zápal šľachového puzdra a zápal šľachy zdvíhača lopatky, zápal šľachy dlhej hlavy dvojhlavého svalu paže so sekundárnym impigement syndrómom a artrózou akromioklavikulárneho kĺbu. K odvolaniu doložené neurologické vyšetrenie zo dňa 17. mája 2021 dokumentuje bolesti krčnej chrbtice s hrubou poruchou statokinetiky chrbtice, popisované koreňové dráždenie C6 a periférna neuropatická bolesť. V klinickom náleze pretrváva znížená citlivosť v dermatóme C6, C7, znížené reflexy na horných aj dolných končatinách, obmedzená pohyblivosť v ramenných kĺboch. Doložené fyziatrické vyšetrenia dokumentujú obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice o 1/3 všetkými smermi, tuhšie trapézy, oslabenie stisku horných končatín obojstranne, zdvihnutie oboch horných končatín po horizontálu.
Taktiež posudok zo dňa 24.09.2021 odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % s prihliadnutím na klinické prejavy, početnosť exacerbácií, neprítomnosť paretických prejavov,
svalových atrofií. Ďalej je tento posudok odôvodnený tým, že žalobkyňa je viac rokov sporadicky liečená pre bolesti krčnej chrbtice a ľavého pleca. V priebehu roka 2020 zvýraznenie ťažkostí, bola práceneschopná od 20.04.2020 do 12.01.2021. V klinickom neurologickom náleze prítomná porucha pohyblivosti krčnej chrbtice, bez poruchy citlivosti, bez poruchy reflexov. Nie sú dokumentované známky ťažkého chronického nervového a svalového dráždenia - paretické prejavy, ani svalové atrofie. Zobrazovacími metódami potvrdené degeneratívne zmeny stavcov a medzistavcových platničiek s útlakom koreňových odstupov, bez známok poškodenia miechy - myelopatie. Elektromyografickým vyšetrením potvrdený obojstranný úžinový syndróm - syndróm karpálneho tunela ľahkého stupňa. Liečená ortopédom pre zápal puzdra ramenného kĺbu vpravo, stav po vykĺbení pravého ramena s impingement syndrómom. V objektívnom náleze obmedzenie pohyblivosti v pravom ramennom kĺbe, bez výpadkových javov na hornej končatine, obmedzenie pohyblivosti krčnej chrbtice, znížené rozvíjanie hrudnej a driekovej chrbtice, pohyblivosť váhonosných kĺbov dobrá, chôdza na pätách aj špičkách primeraná. Zobrazovacími metódami (vyšetrením magnetickou rezonanciou pravého ramena) dokumentovaný sekundárny impingement syndróm (syndróm stuhnutého ramena), hybnosť ramenného kĺbu: upaženie do 80 st., intra a extrarotácie obmedzené. Pre subjektívne udávané dlhoročné ťažkosti s krčnou chrbticou a udávané zlyhanie ambulantnej liečby v dokumentácii nedoložená konzultácia neurochirurga.
Nie je preto s poukazom na vyššie uvedené dôvodná námietka žalobkyne, aby posudkoví lekári nijako neodôvodnili, prečo sa rozhodli určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 % a nie na úrovni hornej hranice rozpätia vo výške 35 % za rozhodujúce postihnutie.
U žalobkyne ešte boli zistené: H. H., Q. K., K. D. R. ľahkého stupňa. Uvedené zdravotné postihnutia neboli určené za rozhodujúce zdravotné postihnutie, ale bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5% tak, ako upravuje citované ustanovenie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. V posudkoch lekári opísali aj prejavy týchto postihnutí a správny súd nezistil, aby vybočili z rozsahu úvahy danej zákonom a aby žalobkyňa preukázala, alebo tvrdila, prečo by s poukazom na lekárske správy a prejavy týchto postihnutí mala byť zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až o maximálnych 10 %.
U žalobkyne teda nebolo preukázané také zdravotné postihnutie, za ktoré by bola stanovená vyššia miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, t.j. vyššia ako 30 %. Nebolo v konaní preukázané, aby žalobkyňa v súvislosti s degeneratívnymi zmenami na chrbtici a medzistavcových platničkách, trpela zdravotným postihnutím zaradeným do inej položky ako H. X H. B. J. U., D. P., H. X. X k zákonu o sociálnom poistení. Nebolo preukázané, ani to, aby iné zdravotné postihnutia mali byť rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie aj iné zdravotné postihnutia bola určená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozsahu zodpovedajúcom prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
Posudky boli vypracované na základe lekárskych nálezov, posudky sú odôvodnené, vychádzajúce z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení a to § 71, vrátane prílohy č. 4 tohto právneho predpisu.
Žalobkyňa namietala, že posudkoví lekári žalovanej nezávisle od seba určili rozhodujúce zdravotné postihnutie a iné zdravotné postihnutie odlišne. Žalobkyňa k odvolaniu proti rozhodnutiu zo dňa 04.06.2021, ktorým bola zamietnutá jej žiadosť o invalidný dôchodok, doložila ďalšie lekárske správy, čo vyplýva aj z odborného lekárskeho posudku zo dňa 24.09.2021, ktorý tvorí prílohu žalobou napadnutého rozhodnutia. Konkrétne z neurologického vyšetrenia zo dňa 17.05.2021 a z rehabilitačných vyšetrení zo dňa 02.06.2021 a 17.06.2021. Tzn. že zmena rozhodujúceho zdravotného postihnutia nebola uskutočnená z toho istého zadokumentovaného zdravotného stavu, ale na základe ďalších lekárskych správ predložených žalobkyňou v odvolacom konaní. Čo bolo konštatované aj v odbornom posudku o invalidite zo dňa 12.07.2021 : ,,Posudkový lekár po opakovanom komplexnom zhodnotení zdravotného stavu so zhodnotením nových, k odvolaniu doložených nálezov za rozhodujúce zdravotné postihnutie
stanovuje ...“. Námietky žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a aby skutkový stav bol nedostačujúci na riadne posúdenie veci, sú nedôvodné, keďže odborný lekársky posudok zo dňa 24.09.2021 je súčasťou napadnutého rozhodnutia žalovanej a z neho je zrejmé a uvedená skutočnosť bola známa aj žalobkyni, že v odvolacom konaní predložila nové lekárske správy.
Žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadny konkrétny dôvod na vylúčenie posudkových lekárov. Podľa § 181 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. Žalobkyňa netvrdila, aby posudkoví lekári mali nejaký konkrétny vzťah k jej veci alebo k nej osobne, či už pozitívny alebo negatívny, pre ktorý by boli objektívne pochybnosti o ich nezaujatosti. Preto táto námietka žalobkyne nebola dôvodná, lebo nebol preukázaný, ale ani tvrdený, konkrétny závažný dôvod na vylúčenie posudkových lekárov. Žalobkyňa v zmysle ust. § 190 zákona o sociálnom poistení mala a má právo nazrieť do spisu a zistiť mená posudkových lekárov žalovanej, ktorí vyhotovili odborné lekárske posudky. Žiadne konkrétne ani len náznaky, aby mala voči niektorému konkrétnemu posudkovému lekárovi žalovanej akékoľvek námietky v zmysle ust. 181 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobkyňa neuviedla.
Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Takúto možnosť (nie povinnosť) v zmysle ust. § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení môže využiť posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Ak posudkový lekár ústredia na základe lekárskych správ nemal pochybnosti o zdravotnom stave žalobkyne a nepovažoval za nevyhnutné posúdiť ho v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, tak jeho postup bol v súlade so zákonom.
Námietku žalobkyne, že nebola oboznámená s posudkom zo dňa 12.07.2021 súd taktiež nepovažoval za dôvodnú. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 24.09.2021, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia žalovanej, je konštatované: ,,Po zhodnotení všetkých odborných lekárskych správ v posudkovej spisovej dokumentácií zotrvávam na posudkovom závere posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky zo dňa 12.07.2021.“ V napadnutom rozhodnutí žalovanej sa uvádza: ,,Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné dňa 12. júla 2021, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku, zotrval na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35 %, a vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel v plnom rozsahu, predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach.“ Žalobkyni teda musela byť z odborného lekárskeho posudku zo dňa 24.09.2021 a napadnutého rozhodnutia žalovanej známa skutočnosť, že bol vypracovaný odborný posudok o invalidite dňa 12.07.2021, s ktorým sa mohla oboznámiť formou inštitútu nazretia do spisu podľa ust. § 190 zákona o sociálnom poistení.
Žalobkyňa k žalobe priložila lekárske správy. Ďalšie lekárske správy predkladala aj počas správneho súdneho konania.
Lekárska správa zo dňa 18.12.2020 bola zohľadnená vo všetkých troch odborných lekárskych posudkoch, iba je v nich nesprávne uvedený dátum 08.12.2020. V lekárskej správe zo dňa 09.09.2021 je uvedený totožný záver ako v správe zo dňa 18.12.2020, ktorá bola predmetom posúdenia posudkovými lekármi, teda nevyplýva z nej iné zdravotné postihnutie ako tie, ktoré boli zohľadnené v posudkoch.
Žalobkyňa mala za to, že bez povšimnutia zostala správa neurológa zo dňa 18.12.2020, čo však nie je pravdou, pretože aj z tejto správy vychádzali odborné posudky o invalidite. Zhodnotenie tejto správy patrí posudkovým lekárom a pokiaľ žalobkyňa poukazovala na nepriaznivú prognózu a predpokladanú
progresiu ťažkostí, ak by nastala takáto situácia žalobkyňa môže opätovne požiadať o invalidný dôchodok.
Lekárske správy, ktoré boli priložené k žalobe, ale aj dodatočne predkladané žalobkyňou počas správneho súdneho konania, ktoré sú z obdobia po vydaní rozhodnutia žalovanej zo dňa 12.11.2021, pri preskúmavaní rozhodnutia žalovanej súd na ne nemôže prihliadať podľa § 135 ods. 1 S.s.p., podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Novšie lekárske správy môžu byť podkladom pre prípadné priznanie invalidného dôchodku v správnom konaní až na základe novej žiadosti (viď vyššie citovaný § 135 ods. 1 S.s.p.), čo je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v rozsudku sp.zn. 9So/16/2015 zo dňa 25.01.2017.
Správy zo dňa 29.09.2021, 07.10.2021 a 20.10.2021 z ortopedickej ambulancie sú z obdobia po vydaní prvostupňového rozhodnutia, žalobkyňa ich mala možnosť predložiť v odvolacom konaní, avšak ani z týchto správ nevyplýva iné zdravotné postihnutie ako tie, ktoré boli zohľadnené v posudkoch a ani žalobkyňa neuviedla aký tieto správy by mali mať vplyv na závery napadnutého rozhodnutia.
Vzhľadom na to, že posudzovanie zdravotného stavu je odbornou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení, preto si súd nemôže urobiť o tejto odbornej lekárskej otázke vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9So/246/2016 zo dňa 28.03.2018).
Podľa názoru súdu posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky, ako aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, tieto podmienky spĺňajú. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne pobočky a ústredia v posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobkyne a ňou predkladané odborné lekárske nálezy, ktoré v posudkoch riadne vyhodnotili.
Z obsahu posudkov je zrejmá úvaha posudkových lekárov, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, reagovali aj na iné zdravotné postihnutia, ktoré boli podložené lekárskymi správami doloženými žalobkyňou. Správny súd nemal dôvod spochybniť závery odborných lekárskych posudkov.
Žalobkyňa nepreukázala, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia trpela takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo väčšej miere, ako bolo stanovené posudkovými lekármi sociálneho poistenia.
Tvrdenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nebolo lekárskymi nálezmi preukázané. Jej subjektívne presvedčenie, že zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného postihnutia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
Žalobkyňa nepreukázala také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania za účelom posúdenia týchto skutočností či odstránenia rozporov. Ako už bolo uvedené, zmena rozhodujúceho zdravotného postihnutia v odvolacom konaní nebola uskutočnená z toho istého zadokumentovaného zdravotného stavu, ale na základe ďalších lekárskych správ predložených žalobkyňou v odvolacom konaní. Nevzhliadol preto ani súd dôvod na vykonanie dokazovania ustanovením znalca a vykonávaním znaleckého dokazovania, s poukazom na zdravotný stav žalobkyne vyplývajúci z lekárskych správ ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že posudkoví lekári vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť posúdili zdravotný stav žalobkyne v neprítomnosti, v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.
Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie krízovou situáciou mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len „krízová situácia") obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadnu situáciu.
Uznesením č. 111 z 11.marca 2020 vláda Slovenskej republiky vyhlásila 12. marca 2020 od 06:00 hod. mimoriadnu situáciu pre územie Slovenskej republiky.
S poukazom na ust. § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení posúdenie zdravotného stavu a miery invalidity posudkoví lekári vykonali bez osobnej účasti žalobkyne. Napriek tomu, že v období, na ktoré poukazovala žalobkyňa, od podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu do vypracovania odborného lekárskeho posudku dňa 24.09.2021 nebol na území Slovenskej republiky vyhlásený núdzový stav, mimoriadna situácia vyhlásená vládou Slovenskej republiky od dňa 12.03.2020 zostala naďalej v platnosti. Správny súd nevzhliadol v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia na základe žalobkyňou predložených lekárskych správ zmenu zdravotného stavu, napr. hospitalizácia, operácia, aby posudkoví lekári žalovanej na základe predložených lekárskych správ neboli schopní objektívne a náležite zhodnotiť zdravotný stav žalobkyne na účely posúdenia invalidity.
Dôvodom na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g/ S.s.p. nie je akékoľvek porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ale iba podstatné a zároveň také, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Vydanie rozhodnutia o pár dní neskôr nemá za následok bez ďalšieho vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
Na základe vyššie uvedených skutočností, po preskúmaní administratívneho spisu žalovanej správny súd dospel k záveru, že dostatočne a v potrebnom rozsahu zistila skutočný stav, tento správne právne posúdila, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnila a postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi.
Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
Správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že ak by došlo k zmene zdravotného stavu žalobkyne v dôsledku jeho zhoršenia, môže žalobkyňa opätovne požiadať žalovanú o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, alebo o zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, stanovenia novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za predpokladu preukázania týchto skutočností novými lekárskymi správami odborných lekárov.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 S.s.p.. Žalobkyni nepatrí náhrada trov konania, pretože v konaní nebola úspešná a u žalovanej nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.).
Podľa § 57 S.s.p.
(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis. (2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 440 S.s.p.
(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.