Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5CoP-77-2014.pdf
PDF · 76.77 KB
Case nature
Subarea
5CoP/77/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa Y. L., štátneho občana R. republiky, bytom M. cesta XB/XXX, J. proti odporkyni H. L., rodenej G., štátnej občianke R. republiky, bytom M. cesta XB/XXX, J., toho času J.J. 2, J., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom 1/ F. L., narodenej X.X.XXXX a 2/ H. L., narodenej XX.X.XXXX, obe v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 17P/21/2014-29 zo dňa 08. septembra 2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o určení výživného odporkyne na maloleté deti F. a H. L. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté dňa 17.1.1998 v Prievidzi, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Prievidza vo zväzku 21, ročník 1998, strana 93, poradové číslo 10. Maloletú F. L., narodenú X.X.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a odporkyni uložil povinnosť na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej F. mesačne vo výške 75 eur, ktoré je povinná poukazovať navrhovateľovi vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. H. H. L., narodenú XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a odporkyni uložil povinnosť na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej H. mesačne vo výške 70 eur, ktoré je povinná poukazovať navrhovateľovi vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. Ďalej súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom priznal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a určil, že odporkyňa nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh na rozvod manželstva. Svoje rozhodnutie rozvode manželstva účastníkov súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 23 ods. 1, 2 zákona o rodine, keď mal z vykonaného dokazovania za zistené, že vzťahy medzi účastníkmi sú narušené trvalo a nemenne, nemožno očakávať obnovu ich manželského spolužitia, a to v dôsledku pevného rozhodnutia odporkyne, ktorá opustila spoločnú domácnosť s navrhovateľom s tým, že bude žiť s iným mužom. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol a za príčinu rozvratu manželstva označil konanie odporkyne, ktorá opustila spoločnú domácnosť s navrhovateľom a začala žiť s iným mužom, ktorým konaním odporkyňa porušila svoju povinnosť žiť s navrhovateľom a byť mu verná. Rozsudok v časti o úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom F. a H. pochádzajúcim z manželstva súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 24 ods. 1, § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 zákona o rodine s tým, že pri rozhodnutí o zverení maloletých do osobnej starostlivosti navrhovateľa vychádzal z návrhu navrhovateľa a zistenia, že u navrhovateľa, v pôvodnej domácnosti účastníkov konania, je dobrý predpoklad vytvorenia primeraného výchovného prostredia pre maloleté, ktoré sú na tieto podmienky zvyknuté a v súčasnosti
bližší kontakt s odporkyňou odmietajú. Pri určení výživného súd vychádzal zo schopností a možností účastníkov konania a potrieb maloletých. Rozhodujúcim faktorom pre určenie výživného boli náklady na uspokojovanie potrieb maloletých, ktoré sú obe vo veku blížiacemu sa dospelosti. V tomto veku sa náklady na základné životné potreby maloletých, teda na stravovanie a ošatenie blížia nákladom dospelého človeka. Tieto náklady sú zvýšené o náklady spojené so štúdiom maloletých. Otec maloletých je schopný spolu s príjmom z invalidného dôchodku dosahovať príjem vo výške približne 600,- eur mesačne. Matka maloletých dosahuje po odpočítaní nákladov na dochádzanie do práce príjem vo výške približne 350,- eur mesačne. Vychádzajúc z týchto skutočností súd považoval za primerané, aby odporkyňa prispievala na výživu maloletých čiastkou spolu 145,- eur mesačne, čo je približne 40 % jej príjmu. Takto určené výživné umožní otcovi maloletých, aby zabezpečoval základné životné potreby maloletých, pričom je zrejmé, že s ohľadom na zvýšené náklady maloletých, bude otec maloletých na výživu maloletých prispievať vyššou čiastkou ako je určené výživné matky maloletých. Po odpočítaní výživného matke z jej príjmu zostane čiastka približne 200,- eur, čo jej umožní zabezpečovanie jej základných potrieb na takej úrovni, na akej sú zabezpečované základné životné potreby maloletých.
Proti tomuto rozsudku do výrokov o určení výživného na maloleté deti F. a H. podala včas odvolanie odporkyňa - matka maloletých detí. Uviedla, že ako súd prvého stupňa zistil, má dlhy v nebankových inštitúciách vo výške 10.000,- eur, pričom tieto sú vymáhané exekučne zrážkami zo mzdy. Okrem toho musí platiť úhrady za komunálny odpad, nájom za garsónku, elektriku, cestu do práce, stravu, hygienu i lieky. Nepoberá už bonus na deti, čo spôsobilo, že išla dole s platom a pri platení výživného ako určil súd nebude mať z čoho žiť. Požiadala preto, aby odvolací súd zmenil výšku výživného pre maloleté deti tak, že na maloletú F. bude platiť 60,- eur mesačne a na maloletú H. 50,- eur mesačne.
K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ - otec maloletých detí. Poukázal na svoje výdavky a skutočnosť, že v súvislosti so štúdiom maloletých detí má veľké výdavky. Maloleté každý deň cestujú do školy autobusom a v škole neustále potrebujú nejaké zošity, knihy a platia rôzne poplatky. Výdavky na ich stravu, oblečenie, hygienu vyčíslil na cca 150,- eur mesačne s tým, že takéto výdavky dosahujú len ak sa deti uskromnia. Maloleté sú pritom vo veku, kedy sa chcú obliekať, chcú zapadnúť medzi svojich rovesníkov. Ak by bolo odporkyni znížené výživné na maloleté deti nemá šancu sa adekvátne o dcéry zo svojho príjmu postarať. S odvolaním odporkyne preto nesúhlasí.
Kolízny opatrovník maloletých detí sa tiež písomne k odvolaniu odporkyne vyjadril. Uviedol, že maloletá F. je študentkou 2. Ročníka strednej školy, stravuje sa v školskej jedálni. Maloletá H. je žiačkou deviateho ročníka základnej školy. Obe dievčatá do školy dochádzajú mestskou hromadnou dopravou, s čím sú spojené náklady. Ďalšie náklady súvisia so zakúpením oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, školských pomôcok a podobne. Vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom súdu prvého stupňa preto považuje kolízny opatrovník za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletých detí. V záujme maloletých detí navrhuje preto tento rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť odporkyne - matky k maloletým deťom potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, v časti, v ktorej boli maloleté deti zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľa ako aj v časti o oslobodení navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov a o neuložení povinnosti odporkyni zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania, neboli odvolaním napadnuté a preto v týchto častiach je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami, dostatočne zistil skutkový stav a správne v spojenom konaní s rozvodom manželstva v zmysle § 113 O.s.p. rozhodol o vyživovacej povinnosti odporkyne k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva účastníkov tak, že na maloletú F. určil výživné 75 eur mesačne a na maloletú H. výživné 70 eur mesačne. Takto stanovenú výšku výživného považoval aj odvolací súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám týchto detí, s prihliadnutím na to, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia, tak aby mohli byť zabezpečené ich odôvodnené potreby a primeraná slušná životná úroveň. Súd prvého stupňa správne v danom prípade zohľadnil schopnosti a možnosti odporkyne prispievať na výživu svojich detí, keď za základ pre určenie výživného vzal príjme odporkyne zo zamestnania po odpočítaní nákladov na cestovanie do práce. Výživné na deti má prednosť pred inými výdavkami rodiča / § 62 ods. 5 Zákona o rodine/ a preto nemožno ani pri určovaní výživného odporkyne na jej maloleté deti zohľadniť, že odporkyňa spláca rôzne dlhy v nebankových spoločnostiach. Odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič je povinný vyvíjať maximálne úsilie, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Vzhľadom na uvedené je teda aj podľa odvolacieho súdu v schopnostiach a možnostiach odporkyne platiť určené výživné, pričom takto určené výživné neohrozí jej živobytie a stanovená výška výživného je primeraná a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí.
Odvolací súd preto odvolacie námietky odporkyne považoval za neopodstatnené a rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti o určení výživného odporkyne na maloleté deti F. a H. Balážové potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a odvolací súd vzhľadom na to, že sa jednalo v tejto časti konania o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu, rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .