Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-21-2011.pdf
PDF · 74.78 KB
Case nature
Subarea
23Er/21/2011
Uznesenie
Okresný súd Malacky, vo veci exekúcie oprávneného: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, IČO: 30796482, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, proti povinnému: 18 Plus s.r.o., IČO: 35838302, so sídlom Hviezdoslavova 1889, 901 01 Malacky, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Ing. Štefan Majchrák, Lermontovova 17, 811 05 Bratislava, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 33,19 Eur a trovy exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú na tunajšom súde pod spisovou značkou 23Er/21/2011, EX 52/2010 z a s t a v u j e .
Oprávnený s a z a v ä z u j e nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 43,70 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súdny exekútor dňa 04.01.2011 doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 22.01.2010 a exekučného titulu - rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Bratislava č. k. PP 101/00272/2007 zo dňa 24.07.2007. Súd dňa 07.03.2011 v zmysle poverenia č. 5106 030366 * poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Súdny exekútor postúpil dňa 05.11.2012 Okresnému súdu Malacky návrh oprávneného na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) a h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, nakoľko v priebehu exekučného konania sa súčinnosťami nepodarilo zistiť žiadny majetok vo vlastníctve povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s prihliadnutím na citované ustanovenie zákona, súd konanie vo veci exekúcie zastavil.
Súdny exekútor súčasne žiadal o schválenie trov exekúcie vyčíslených podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) v znení platnom a účinnom od 01.01.2009, ako aj DPH - vyčíslenej podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktoré boli obsiahnuté v priloženej špecifikácii, pričom predložil k nahliadnutiu aj exekučný spis značka EX 52/2010.
O trovách exekúcie bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, s poukazom na ustanovenia § 14, 15, 22 a 25 Vyhlášky v znení platnom a účinnom od 01.01.2009.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, prvá veta, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenie na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
V zmysle § 14 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 1 Vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi za jednotlivé úkony exekučnej činnosti paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur, nakoľko súdny exekútor splnil podmienku pre priznanie minimálnej odmeny, t.j. uskutočnenie aspoň jedného z úkonov exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V zmysle ustanovenia § 22 citovanej Vyhlášky, súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov v sume 3,20 Eur. Táto suma predstavuje „poštovné“.
Súd poukazuje na to, že preukázaním vynaloženia tejto časti hotových výdavkov je predloženie rozpisu, kedy, komu a čo bolo posielané so špecifikovaním ceny zásielky, ako aj predloženie dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojených doručeniek. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka Slovenskej pošty a.s., pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. ak v exekučnom spise bola priložená len kópia doručenky a originál je založený v inom spise, nakoľko bolo jedným podaním na pošte doručených viacero zásielok, týkajúcich sa viacerých exekučných konaní (poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Vzhľadom na to, že súdny exekútor uvedeným spôsobom nešpecifikoval hotové výdavky, súd mu priznal „poštovné“ len za tie zásielky, ktorých doručovanie považoval za preukázané vychádzajúc z predloženého exekučného spisu EX 52/2010 ako aj zo spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 23Er/21/2011, a to konkrétne za 2 úkony doručovania: doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému 1,60 Eur, doručovanie exekučného príkazu povinnému 1,60 Eur. Náhrada poštovného bola súdnemu exekútorovi za doručovanie zásielok priznaná v skutočnej výške a za doručovanie zásielok, na doručenkách ktorých nebola úhrada poštovného presne špecifikovaná, súd priznal náhradu poštovného v súlade s cenníkom Slovenskej pošty a.s. nasledovne: za každú doručovanú zásielku vo výške 1,30 Eur a za každú zásielku doručovanú do vlastných rúk vo výške 1,40 Eur.
Z ustanovenia § 25 Vyhlášky vyplýva, že náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Z toho dôvodu ako aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.05.2012 sp. zn. 7 MCdo 7/2011, súd súdnemu exekútorovi nepriznal ani náhradu hotových výdavkov za ďalšie hotové náklady („spotrebný materiál“, „kopírovanie“), ktoré si exekútor uplatnil pri vyčíslení trov exekúcie, nakoľko vynaloženie tejto časti hotových výdavkov súdny exekútor nepreukázal, resp. v predloženom exekučnom spise EX 52/2010 sa nenachádzajú doklady preukazujúce ich vynaloženie. Súd má za to, že vynaloženie hotových výdavkov v súvislosti s vykonávaním konkrétnej exekúcie musí exekútor náležite preukázať.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, druhá veta, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH z odmeny a náhrad hotových výdavkov vo výške 7,30 Eur, nakoľko súdny exekútor je platiteľom DPH, čo vydokladoval priloženým osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a čo mal súd za preukázané tiež zo zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH uverejneného na internetovej stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, teda exekúciu zastavil a na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi súhrnne v sume 43,70 Eur (36,40 Eur + 7,30 Eur) ) zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).