Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-187-2014.pdf
PDF · 85.12 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/187/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi C. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX/X, XXX XX V., v konaní zastúpenom opatrovníčkou Q. W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Rimavská Sobota, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 396,14 Eur, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 8C/340/2012 - 73 zo dňa 05. 12. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 05. 12. 2012 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 396,14 Eur s príslušenstvom z titulu nedodržania splátkového kalendára zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky. Zároveň rozhodol, že odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil, a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného odporcu trovy konania - trovy právneho zastúpenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ide o spotrebiteľský zmluvný vzťah, a preto s ohľadom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 39 ods. 1, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1 a § 558 Občianskeho zákonníka podrobil vec súdnej kontrole z hľadiska nekalých obchodných praktík. Prvostupňový súd akceptoval námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom (pohľadávka sa stala splatnou dňa 16. 12. 2006 a navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 02. 08. 2012) a uznanie dlhu odporcom v dohode zo dňa 15. 06. 2010 považoval za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že odporca vedel o premlčaní dlhu tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal. Zo samotnej dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponované v bode 3 tejto dohody, označenej ako forma splatenia záväzku. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd potom návrh zamietol.
Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Poukázal na to, že v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku má všetky náležitosti, ktoré pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka zákon vyžaduje. Odporca v nej potvrdil aj vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Ďalej uviedol, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka
nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Prístupom súdu v tomto konaní dochádza k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Odporca si bol vedomý svojho záväzku, avšak tento uhradený nebol. Jeho konanie nemožno považovať za morálne ani čestné a preto nemožno súhlasiť s tým, resp. je absurdné, aby takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. So zamietnutím nároku z dôvodu premlčania nesúhlasí, nakoľko je zrejmé, že ak by aj odporca v čase uznania dlhu o premlčaní nevedel, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10
- ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. V ďalšej časti odvolania navrhovateľ vyjadril nesúhlas s tým, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Na základe uvedeného potom žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) zmenil tak, že jeho návrhu v plnom rozsahu vyhovie, alebo aby rozsudok v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne po právnej aj skutkovej stránke. V podstate zdôraznil potrebu aplikácie spotrebiteľského práva, poukázal na nekalé obchodné praktiky používané navrhovateľom a na dôvodnosť priznania jeho náhrady trov konania. Na základe uvedeného potom žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 O. s. p a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil podľa § 221 ods. 3 O. s. p. na ďalšie konanie, a to z týchto dôvodov :
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.
Občiansky súdny poriadok minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku určuje v ustanovení § 157 ods. 2, z ktorého vyplýva, že súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty nespĺňa. Rozsudok obsahuje nesprávne údaje, jednotlivé časti odôvodnenia sú zoradené bez logickej obsahovej nadväznosti, sú v ňom uvedené nesúvisiace ustanovenia právneho predpisu, chýba riadne vyhodnotenie dôkazov a náležité právne posúdenie veci, pričom ako celok je rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné. Uvedeným postupom prvostupňového súdu tak došlo k tomu, že účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 02. 08. 2012 domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 396,14 Eur, ročný úrok z omeškania 9,5% zo sumy 396,14 Eur od 16. 12. 2006 (deň nasledujúci po dni účinnosti
postúpenia pohľadávky) do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 27. 11. 2003 bola uzavretá zmluva medzi jeho právnym predchodcom a odporcom, pričom odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Túto zmluvnú povinnosť si odporca neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Navrhovateľ sa stal veriteľom tejto pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok (dňa 01. 01. 2006 došlo zrušením bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu s odporcom, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok) a navrhovateľom ako postupníkom zo dňa 15. 12. 2006. Navrhovateľom uplatňovaný nárok pozostáva z neuhradených dlžných splátok, z úrokov z omeškania a z náhrady trov konania. Odporca svoj záväzok podľa tvrdenia navrhovateľa navyše platne uznal v Dohode o uznaní záväzku. K návrhu navrhovateľ predložil fotokópiu Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 27. 11. 2003, fotokópiu Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2006 s prílohami, fotokópiu Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 15. 06. 2010 a fotokópiu prípisu navrhovateľa označeného ako „Pokus o zmier“ zo dňa 12. 07. 2012, adresovaného odporcovi.
Okresný súd uvedený návrh v celom rozsahu zamietol, keď akceptoval námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom a dohodu o uznaní záväzku odporcom vyhodnotil ako neplatnú, s čím navrhovateľ v podanom odvolaní vyjadril nesúhlas. Keďže v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd zistil viaceré nedostatky a chyby, toto rozhodnutie zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť a v tomto štádiu konania sa s argumentáciou navrhovateľa uvedenou v odvolaní nezaoberal. Prvostupňový súd napríklad v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „navrhovateľ svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 26. 09. 2001 uzavrel právny predchodca navrhovateľa v zastúpení obchodným zástupcom s odporcom zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky, na základe ktorej sa odporca zaviazal uhrádzať právnemu predchodcovi navrhovateľa pravidelné mesačné splátky podľa splátkového kalendára“, pričom z návrhu navrhovateľa ako aj z predloženej predmetnej zmluvy (fotokópia na č.l. 4) vyplýva, že táto bola uzavretá dňa 27. 11. 2003. Ďalej prvostupňový súd poukázal na údajné tvrdenie navrhovateľa o tom, že odporca si neplnil zmluvné povinnosti, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy a postupca v súlade s čl. VI písm. a) Všeobecných obchodných podmienok vypovedal uvedenú zmluvu. Takéto tvrdenie na zdôvodnenie svojho uplatňovaného nároku však navrhovateľom nebolo ani v návrhu na začatie konania a ani v ďalších jeho vyjadreniach v tomto konaní uvedené. V ďalšej časti svojho odôvodnenia prvostupňový súd poukazujúc na vyjadrenie vedľajšieho účastníka uviedol, že „právnym predchodcom navrhovateľa zrejme došlo k predčasnému zosplatneniu finančných prostriedkov poskytnutých odporcovi, avšak z obsahu návrhu táto skutočnosť zrejmá nie je“. V časti odôvodnenia, kde prvostupňový súd vymenuváva listinné dôkazy, ktoré boli vykonané, okrem iného uvádza aj „Všeobecné obchodné podmienky prenájmu poskytovaných spoločnosťou Quatro, a.s“, avšak navrhovateľ v tomto konaní ako listinný dôkaz doložil Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Q-Credit, a.s. (č.l. 4). Obchodné podmienky uvádzané prvostupňovým súdom ako listinný dôkaz neboli v tomto konaní predložené. V inej časti odôvodnenia prvostupňový súd uvádza, že „dňa 16. 03. 2001 uzavrel právny predchodca navrhovateľa, obchodná spoločnosť Quatro, a.s, IČO: 36 463 311 s odporcom zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky....“, pričom nie je zrejmé, na základe akého dôkazu súd dospel k takémuto zisteniu, nakoľko ide znovu o nesprávne uvedený dátum uzavretia zmluvy ako aj právneho predchodcu navrhovateľa. Navyše v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je uvedený ako dátum uzavretia Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky deň 26. 11. 2003, čo do ďalších častí odôvodnenia svojho rozhodnutia prevzal aj prvostupňový súd (pri poukazovaní na túto dohodu) a to bez toho, aby na tento nedostatok upozornil. Ďalej prvostupňový súd bez bližšieho zdôvodnenia vo svojom rozhodnutí cituje ustanovenia § 663 a 671 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú nájomnej zmluvy a nie je zrejmá žiadna spojitosť týchto ustanovení s prejednávanou vecou, teda nie je zrejmé ako vlastne prvostupňový súd vec právne posúdil. Taktiež nie je zrejmé, na základe čoho prvostupňový súd dospel k záveru, že „uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 16. 12. 2006, pričom táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná“. Aj v tejto časti rozhodnutia absentuje odôvodnenie, na základe akých konkrétnych dôkazov prvostupňový súd dospel k takýmto zisteniam.
Je nepochybné, že navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie peňažnej sumy, uplatňovaný v tomto konaní, odvodzuje od zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 27. 11. 2003. Pre posúdenie dôvodnosti, resp. nedôvodnosti tohto nároku je však potrebné, aby prvostupňový vyhodnotil o aký zmluvný typ ide, ustanoveniami ktorého právneho predpisu sa tento zmluvný
vzťah spravuje, či ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, a teda je potrebné aplikovať ustanovenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Uvedený postup je zvlášť dôležitý preto, že len na základe nepochybných záverov o tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, je možné akceptovať obranu uplatňovanú vedľajším účastníkom na strane odporcu, a to právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu sú, ako bolo vyššie uvedené, nesprávne dátumy uzavretia zmluvy, poukazovanie na tvrdenia účastníkov a dôkazy, ktoré z obsahu súdneho spisu nevyplývajú a na ustanovenia právnych predpisov, ktoré nemajú žiaden súvis s predmetnou vecou. Rozhodnutie prvostupňového súdu je v dôsledku uvedeného zmätočné a nie je možné ho v odvolacom konaní preskúmať. Nie je zrejmé, aké dôkazy prvostupňový súd skutočne vykonal, aké skutočnosti a na základe akých vykonaných dôkazov považoval za preukázané, ako ich právne posúdil a aké ustanovenia právnych predpisov aplikoval. Odvolací súd sa preto, ako už bolo aj vyššie uvedené, argumentmi navrhovateľa uvedenými v podanom odvolaní v tomto štádiu konania nezaoberal a rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť. Výrok o náhrade trov konania bol odôvodnený riadne, avšak tento bolo potrebné zrušiť v zmysle § 212 ods. 2 písm. b) O.s.p. ako závislý výrok, nakoľko rozhodnutie o trovách konania je závislé od rozhodnutia vo veci samej.
V ďalšom konaní musí prvostupňový súd riadne vyhodnotiť zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom (či ide o zmluvu o úvere alebo zmluvu o pôžičke, prípadne iný zmluvný typ), uviesť ustanoveniami ktorého právneho predpisu sa tento zmluvný vzťah spravuje a zdôvodniť, či ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú. Prvostupňový súd musí náležitú pozornosť venovať všetkým skutočnostiam uvádzaným v odôvodnení svojho rozhodnutia a to tak, aby zodpovedali skutočným tvrdeniam a prednesom účastníkov a dôkazným prostriedkom - listinám predloženým účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia teda musí byť jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, pričom jeho jednotlivé časti musia byť usporiadané v logickej nadväznosti tak, aby účastníkom konania a prípadne aj nadriadenému súdu bolo zrejmé, z čoho prvostupňový súd vychádzal, aké dôkazy vykonal, aké skutočnosti považoval za preukázané a aké za preukázané nepovažoval, ako tieto zistenia vyhodnotil, ako vec právne posúdil a akými úvahami sa riadil. Usporiadanie jednotlivých častí odôvodnenia je naznačené v už uvádzanom ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.
S ohľadom na uvedené potom odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.