Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Er/301/2010

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: I. C., F.. XX.X.XXXX, H. XX, XXX XX U. F. Q.Ľ. o vymoženie 2149,84 Eur s prísl., súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, takto

rozhodol:

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .

O trovách exekučného konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým sa dňa 06. 04. 2010 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex na vymoženie pohľadávky vo výške 2149,84 Eur s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom sp. zn. , ktorý vydal dňa 4. 12. 2009 JUDr. Jozef Adamovský. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5713 028585* zo dňa 20. 4. 2010, ktoré vydal Okresný súd Vranov nad Topľou na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2149,84 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 2149,84 eur za dobu od 29.10.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 214,98 eur a trovy predchádzajúceho konania vo výške 336,52 eur. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len ), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu podľa rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 platí, že: „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa ust. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je tuzemský rozhodcovský rozsudok, rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky. V rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bol v Slovenskej republike prijatý o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov(ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd v rámci konania zistil z pripojených listinných dôkazov, najmä rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5000046 a Všeobecných obchodných podmienok, nasledovné: Medzi pôvodným oprávneným a povinným bola dňa 21.06.2007 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej bola oprávnenému poskytnutá pôžička vo výške 60487,49 Sk (t.j.2007,82 eur), ktorú sa povinný zaviazal zaplatiť v 60 splátkach po 1660,38 Sk. Keďže povinný si neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o poskytnutí pôžičky oprávnený sa domáhal svojich práv v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o.. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 uzavretej medzi Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a EOS KSI Slovensko, s.r.o., ako postupníkom, bola pohľadávka postúpená na postupníka- spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.. Podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Podľa 53 ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

Podľa čl. 6 ods.1., smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpavajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Súd posúdil vzťah medzi pôvodným oprávneným a povinným ako spotrebiteľský, pretože pre posúdenie právneho vzťahu účastníkov zmluvy o pôžičke nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah, teda či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľskej. Oprávnený pri poskytovaní pôžičky konal v predmete svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupoval v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný mal pri uzatváraní úverovej zmluvy postavenie spotrebiteľa, a teda aj v danom prípade je potrebné aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). Predmetná zmluva o pôžičke ako aj VOP sú na pripravenom tlačive, do ktorého sú iba vpísané údaje o povinnom. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Úprava normami spotrebiteľského práva nevykazuje znaky kompaktnosti ale je sústredená do viacerých právnych predpisov. Stručnejší výpočet zmluvných typov patriacich pod spotrebiteľské zmluvy podľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, neznamená nemožnosť aplikácie ustanovení a násl. na ďalšie typy zmlúv, ktoré sú zaradené pod charakter spotrebiteľských zmlúv na základe paralelne existujúcej právnej úpravy. Keďže predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na posúdenie práv a povinností z nej vyplývajúcich je treba aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä , ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Exekučný súd posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá bola dohodnutá v bode 15.24 VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke, a ktorá je podmienkou na založenie právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spory. V zmysle ustanovenia hlavy 15.24 VOP, klient a povinný na jednej strane a spoločnosť na strene druhej sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou strán, Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety akýkoľvek spor, nárok a rozpor vzniknutý zo zmluvy rozhodne Stály Rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie alebo Rozhodcovský súd pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia alebo platobného rozkazu na všeobecnom súde. Podpisom Zmluvy Klient vyjadruje Spoločnosti svoj súhlas na výber jedného z uvedených rozhodcovských súdov. Rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve možno pripustiť, len v prípade, že by garantovala účastníkom spravodlivé konanie a rovnaké zaobchádzanie, čo v spotrebiteľskom vzťahu znamená zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Rozhodcovský súd, ktorý o prípadnom spore bude rozhodovať je alternatívne určený v rozhodcovskej doložke, pričom konkrétny súd určí oprávnený. Rozhodcovská doložka je vyjadrená zmluve malými písmenami, že výrazne sťažuje spotrebiteľovi, aby sa s ňou oboznámil. Rozhodcovská doložka úplne splýva s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami, o ktorých je známe, že sa s nimi spotrebiteľ často vôbec neoboznamuje, napriek tomu, že v samotnej zmluve deklaruje opak. Súd má za to, že rozhodcovská doložka v znení, ako bola dohodnutá a vyjadrená v zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je podľa ust. absolútne neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993. Keďže rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť, a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Rozhodnutie vydané na jej základe nemá legitimitu a nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 15.24 VOP je v rozpore so znením ust. a je v súlade s ust. , a preto je absolútne neplatné, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd vzhľadom na vyššie uvedené po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že exekúcia je neprípustná a preto ju zastavil. Nakoľko v čase rozhodovania o zastavení exekúcie súd nemal k dispozícii vyúčtovania trov exekúcie, preto o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na tunajší súd, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané

a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné).