Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-66-2014.pdf
PDF · 78.22 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/66/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľky: J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., K. V. XXX, právne zastúpená JUDr. Marianom Ďuranom, PhD. advokátom so sídlom L., Y. X, proti odporcovi: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, právne zastúpený JUDr. Natáliou Kanderkovou, advokátkou so sídlom L., ul. A. H. XX, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/358/2012-130 zo dňa 16. júna 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o povinnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľky, zaplatiť jej nedoplatok na zročnom výživnom a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Výroku, ktorým bol vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietnutý, s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 60,- Eur mesačne od 22.08.2012, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca k jej rukám. Zároveň mu uložil povinnosť uhradiť navrhovateľke nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 22.08.2012 do 30.06.2014 vo výške 766,95 Eur, pričom mu tento povolil splácať v mesačných splátkach po 40,- Eur splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky, ktorá sa pôvodne domáhala určenia výživného vo výške 150,- Eur mesačne zamietol. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že odporca, otec navrhovateľky, má voči nej zákonnú vyživovaciu povinnosť, lebo nie je schopná sama sa živiť, čo preukázala potvrdením o návšteve školy, a to Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity, kde ukončila 1. ročník denného štúdia. Na strane odporcu mal preukázané, že má vyživovaciu povinnosť len voči navrhovateľke. Do 31.01.2012 bol zamestnaný ako vodič v medzinárodnej kamiónovej doprave a jeho čistý mesačný príjem v roku 2011 dosahoval výšku 506,- Eur, okrem toho poberal cestovné náhrady v celkovej výške 1.931,- Eur. V januári 2012 dosiahol čistý mesačný príjem vo výške 467,- Eur a boli mu poskytnuté cestovné náhrady vo výške 95,- Eur. Po ukončení pracovného pomeru sa odporca zaevidoval ako nezamestnaný a od 02/2012 do 05/2012 poberal dávky v nezamestnanosti v priemernej výške 170,- Eur mesačne, od 01.06.2012 do 17.06.2012 vo výške 95,- Eur mesačne. Následne od 01.08.2012 je odporca evidovaný ako občan v hmotnej núdzi spĺňajúci nárok na pomoc v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur. Okresný súd konštatoval, že odporca ukončil pracovný pomer z vážnych dôvodov, pretože sa musel starať o ťažko chorého brata, ktorý trpel na rakovinu a dňa XX.XX.XXXX zomrel. Tomuto rodinnému príslušníkovi bolo nutné pripravovať stravu, masírovať mu telo každý druhý deň, aby sa predišlo
preležaninám a taktiež pomáhať mu pri hygienických úkonoch. Následne okresný súd považoval za prirodzené, že odporca poskytol aj po úmrtí brata svojim rodičom psychickú a materiálnu pomoc. Na druhej strane však odporca nepreukázal, že po smrti brata bolo nevyhnutné, aby zotrval celodenne v domácnosti so svojimi rodičmi a týmto poskytoval intenzívnu celodennú starostlivosť. Pokiaľ by tomu tak bolo nie je dôvod, aby bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, ale mohol byť poberateľom opatrovateľského príspevku. Na základe uvedeného, okresný súd dospel k záveru, že je v možnostiach odporcu dosahovať príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy, ktorá v čase jeho rozhodovania dosahovala bola 337,- Eur mesačne brutto. Prihliadajúc na vek a zdravotný stav odporcových rodičov považoval za nutné, aby im odporca pomáhal pri domácich prácach, uspokojovaní životných potrieb a že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby ako vodič v kamiónovej doprave na niekoľko dní a týždňov opúšťal domácnosť. Prihliadajúc na výdavky navrhovateľky v súvislosti s cestovaním do školy, na jej bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienu, okresný súd ustálil, že výška výživného 60,- Eur je primeraná. Podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p. umožnil otcovi nedoplatok na výživnom uhrádzať v splátkach. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené podal odvolanie odporca a žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že mu bude uložená povinnosť platiť výživné navrhovateľke v minimálnej zákonom určenej výške. Poukazoval na skutočnosť, že nie vlastným zavinením je poberateľom príjmu vo výške 62,50 Eur. Ďalej namietal, že okresný súd riadne nevyhodnotil príjem matky navrhovateľky, ktorý je o 8 krát vyšší než jeho príjem, ani to, že navrhovateľka už nepotrebuje osobnú starostlivosť matky. Naviac matka pracuje ako masérka, preto z tejto činnosti môže mať ďalší príjem. Ďalej uviedol, že skutočné problémy v jeho rodine nastali až po úmrtí brata, pretože rodičia túto skutočnosť zle psychicky znášali. V súvislosti s opatrovateľským príspevkom uviedol, že na jeho poberanie je nutný súhlas opatrovanej osoby, ktorý mu však rodičia nedali.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Rozhodnutie okresného súdu označila za zákonné a spravodlivé pre obe strany. Súd venoval príjmom odporcu adekvátnu pozornosť vzhľadom na predmet konania. Námietky odporcu poukazujúce na jeho starostlivosť o rodičov označila za účelové. Tvrdila, že odporca má možnosti a zákonné prostriedky na to, aby zabezpečil svojim rodičom odbornú starostlivosť o ich zdravotný stav a opateru.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. (z titulu ktorého zostal nedotknutý odvolaním nenapadnutý výrok, ktorým vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu platiť výživné, uhradiť nedoplatok na výživnom a v závislom výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočností/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.
Pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je nutné vychádzať z ust. § 62 ods. 2, ako aj § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa týchto ustanovení pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa), ako aj na schopnosti a možnosti povinného (rodiča). Schopnosti a možnosti povinného je nutné chápať tak, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodiča, ale jeho reálne zárobkové a majetkové možnosti; pretože povinnosťou rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich detí v záujme ich riadneho telesného a duševného vývoja. Súd tak prihliada k schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, tiež vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšie zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu.
Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku odporcu, že okresný súd vychádzal nesprávne z potencionality jeho príjmu. Naopak, na základe dokazovania vykonaného vrámci prvostupňového konania, okresný súd správne ustálil, že odporca dostatočne nepreukázal svoje tvrdenia o nutnosti celodennej starostlivosti jeho osoby o svojich rodičov. Zo samotných vyjadrení odporcu v konaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že tento sa snažil získať vodičské oprávnenie „D“, aby mohol vykonávať
prácu vodiča autobusu. Tento jeho postoj je potom v rozpore s tvrdením v podanom odvolaní o nutnosti celodennej starostlivosti o jeho rodičov. Okresný súd na nepriaznivý zdravotný stav rodičov odporcu prihliadal a konštatoval, že nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby pracoval ako vodič kamiónu a na dlhší čas opúšťal domácnosť, v ktorej žije aj so svojimi rodičmi. Rovnako za nedôvodné považoval odvolací súd námietky odporcu, že sa prvostupňový súd nedostatočne zaoberal výškou príjmu matky navrhovateľky. Možno odvolateľovi prisvedčiť, že pri určení vyživovacej povinnosti rodičov sa vychádza zo zásady proporcionality medzi nimi a každý z nich má povinnosť prispievať na výživu deti podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že konanie o výživnom na plnoleté dieťa je konaním návrhovým, v ktorom sú povinní účastníci označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a nie je vecou súdu nahrádzať túto dôkaznú aktivitu účastníkov. Pokiaľ odporca tvrdil, že matka navrhovateľky má príjem z masérskych služieb, táto skutočnosť nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná. Okresný súd správne vychádzal z toho, že navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá uhrádza náklady súvisiace s bývaním, stravovaním, ošatením, hygienou, čo sú skutočnosti, na ktoré sa prihliada pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča u ktorého je dieťa v osobnej starostlivosti. Nepochybne vzhľadom na vek navrhovateľky nejde o osobnú starostlivosť takého charakteru, ako je poskytovaná mal. dieťaťu, napríklad v predškolskom veku. Na druhej strane však všetky tieto výdavky súvisiace s vedením domácnosti, ktoré by inak mala hradiť navrhovateľka, hradí jej matka, s ktorou býva v spoločnej domácnosti.
Vychádzajúc z týchto skutočností, preto krajský súd považoval závery okresného súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca za správne a rozsudok okresného súdu potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Odporca ako odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania navrhovateľke. Táto si ich však neuplatnila, preto jej ich krajský súd nepriznal.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.