Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-8C/355/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľa: Business Real, s.r.o., IČO: 43804900, so sídlom Nám. SNP 25, Bratislava, pr. zast. JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom, Šafárikovo nám. 2, Bratislava proti odporcom: 1. X. R. nar. XX.X.XXXX, bytom P. X, V., 2. L. I., nar. 16.X.XXXX, bytom F. XX, V., 3. M. R., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, V., 4. Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom X. X, V. a 5. I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, všetci pr. zast. JUDr. Erikom Šablatúrom, advokátom, Holíčska 13, Bratislava, o zaplatenie 1.659,70 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporcovia 1. - 5. sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 4.7.2009 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 745,74 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2009 sa navrhovateľ domáhal voči odporcom v 1.

- 5. rade (ďalej len „odporcovia“) zaplatenia sumy 1.659,70 eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 4.7.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom zaplatenia sankcie dohodnutej pre prípad porušenia výhradnosti zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. Návrh odôvodnil tým, že s odporcami uzavrel dňa X.XX.XXXX Zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, predmetom ktorej bolo poskytnutie výhradného práva na predaj nehnuteľnosti navrhovateľovi zo strany odporcov, pričom nehnuteľnosťou sa rozumie byt č. XX na G. ul. č. XX v V.. Účastníkom tejto zmluvy bol aj Y. R., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom G. XX, V., ktorý túto zmluvu uzavrel s navrhovateľom len ústne. K samotnému podpisu tejto zmluvy nemohlo už dôjsť, nakoľko Y. R. bol dňa XX.X.XXXX hospitalizovaný v nemocnici, upadol do kómy a krátko na to zomrel. Uvedená zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom do podania návrhu nebola žiadnym spôsobom riadne ukončená. Podľa čl. IV. bod 4.4. zmluvy sa účastníci dohodli, že v prípade porušenia výhradnosti tejto zmluvy objednávatelia zaplatia sprostredkovateľovi sankciu vo výške rovnajúcej sa uniknutému zisku sprostredkovateľa za prípadný predaj bytu, pričom výška zisku je riešená v bode 4.1. zmluvy. Podľa tohto bodu zmluvy sa odporcovia zaviazali uhradiť navrhovateľovi odmenu vo výške 1.659,70 eur (50.000,- Sk). Navrhovateľ na základe zmluvy uskutočňoval sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti, avšak neskôr odporcovia sa pokúšali predaj byt prostredníctvom obchodnej spol. U. E., s.r.o. a prostredníctvom ďalších realitných spoločností a realitných serverov.

Odporcovia podaním doručeným súdu dňa 6.8.2010 žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Uviedli, že ako vyplýva z predmetnej zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na písomnej forme zmluvy, pričom na písomnosti trval navrhovateľ, aby si mohol v nej deklarovať nielen výšku

svojej odmeny, ale najmä sankciu za prípadné porušenie výhradnosti predaja bytu. Nepravdivé je tvrdenie navrhovateľa, že odporca v 6. rade (zomr. Y. R., v konaní nežalovaný - pozn. súdu) uzavrel zmluvu len ústne, kedy údajne k podpisu zmluvy už nemohli dôjsť, pretože tento odporca bol dňa XX.X.XXXX hospitalizovaný v nemocnici, kde upadol do kómy a krátko na to zomrel. Menovaný nikdy nedal navrhovateľovi nijaký ústny súhlas na predaj bytu, nakoľko on v byte, ktorý bol predmetom sprostredkovania býval, za žiadnych okolností sa z neho nechcel vysťahovať. Boli to práve odporcovia, ktorí chceli ako spoluvlastníci byt predať a kúpiť mu iný menší byt, pretože už naďalej nemienili za neho splácať jeho dlhy spojené s neplatením nákladov za užívanie bytu. Podľa názoru odporcov, aby mohla byť zmluva platne uzavretá, mali ju po smrti odporcu v 6. rade uzavrieť jeho dedičia. Odporcovia ďalej tvrdia, že navrhovateľ sa pokúšal uzatvoriť zmluvu na dobu neurčitú z toho dôvodu, že do nej zakomponoval doložku výhradnosti (exkluzivitu) a to pod hrozbou sankcie v prípade jej neplnenia druhou zmluvnou stranou. Táto doložka mohla byť zrejme dôvodom k tomu, že navrhovateľ (následne) nevyvíjal žiadnu aktivitu, na ktorú sa chcel zaviazať v zmluve v prípade jej platnosti a účinnosti, a preto stratil dôveru odporcov v 1. - 5. rade. S poukazom na ust. §, 35, 40 ods. 1, 43, 44 ods. 1, 46 a odporcovia vyvodzujú ten právny záver, že zmluva zo dňa X.XX.XXXX nebola platne uzatvorená, nakoľko ju neprijali a nepodpísali všetky osoby (objednávatelia), ktorým bol návrh zmluvy zo strany navrhovateľa určený. Z takto neplatnej zmluvy, na základe ktorej sa navrhovateľ prostredníctvom súdu domáha zaplatenia sankcie za (údajné) porušenie výhradnosti predaja zo strany odporcov, kedy takýmto konaním by sa podľa názoru odporcov, navrhovateľ bezdôvodne obohatil na ich úkor.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že odporcovia spolu s Y. R. mali záujem byt na G. XX v V. predať už v r. XXXX, a to prostredníctvom U. F., ktorý túto skutočnosť potvrdil vo svojom písomnom čestnom prehlásení. V apríli XXXX uzavrela odporkyňa 1. zmluvu o výhradnom sprostredkovaní uvedenej nehnuteľnosti s inou realitnou kanceláriou, pričom v tom čase žiadanou sumou bola suma X XXX XXX,- Sk. Keďže za túto sumu nebolo možné byt predať, odporcovia sa s navrhovateľom dohodli, že byt bude predávať on od augusta XXXX za zníženú cenu X XXX XXX,- Sk. Všetci podieloví spoluvlastníci vyjadrili súhlas s tým, že byt bude predávať navrhovateľ. V septembri XXXX navrhovateľ na byt získal kupujúceho, ktorý si však vymienil že byt kúpi bez akýchkoľvek tiarch, preto sa odporcovia s navrhovateľom dohodli, že tento uhradí dlh na byte vo výške XX XXX,- Sk a že za to získa výhradné právo na predaj bytu. Tento súhlas vyjadril aj zomrelý Y. R., keďže navrhovateľ uhrádzal dlh na byte, ktorý užíval výlučne on a bol teda jeho dlhom. V čase podpisu predmetnej zmluvy bol Y. R. hospitalizovaný v nemocnici a bol udržovaný v umelom spánku, o čom však nikto nemal vedomosť, keďže túto skutočnosť vedela iba odporkyňa 1., ktorá ju zamlčala. Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že tvrdenia odporcov o tom, že Y. R. nechcel byt predať, sú nepravdivé. O platnosti zmluvy svedčí aj spôsob jej ukončenia, kedy odporcovia navrhovateľovi zaslali odstúpenie od zmluvy, ktorú vypovedali v decembri XXXX až po poučení, že od zmluvy nie je možné platne odstúpiť. K porušeniu zmluvnej povinnosti vyplývajúcej z predmetnej zmluvy došlo však už v priebehu r. XXXX, kedy odporcovia ponúkali byt na predaj inou realitnou kanceláriou, čím porušili výhradné právo navrhovateľa. Poukázal pritom aj na zákonné ustanovenie týkajúce sa toho, že podieloví spoluvlastníci konajú väčšinou, a teda v prípade ak by aj pán Y. R. nesúhlasil s predajom bytu ostatní odporcovia by ho prehlasovali a boli by oprávnení s bytom nakladať aj bez jeho súhlasu. Taktiež bolo podľa jeho názoru preukázané, že navrhovateľ riadne vykonával svoje zmluvné povinnosti, zabezpečoval kupujúcich a dojednával obhliadky, avšak jeho snaha bola zmarená zo strany odporkyne 1., ktorá napríklad prisľúbila účasť na obhliadke a neprišla na ňu s odôvodnením, že pracuje v E.. Zmluva o sprostredkovaní bola preto uzavretá platne, na jej uzavretie zákon nevyžaduje písomnú formu. Y. R. súhlasil s výhradným právom navrhovateľa, ako aj so sankciou v prípade porušenia tejto zmluvnej povinnosti. Skutočnosť, že konateľka navrhovateľa konala v záujme odporcov preukazuje aj zmluva o pôžičke, ktorú poskytla konateľka navrhovateľa odporcom, pričom rovnako ako na zmluve o sprostredkovaní, aj na tejto zmluve absentuje podpis nebohého brata odporcov Y. Je síce pravdou, že táto pôžička bola odporcami uhradená, avšak až po vyvolaní súdneho sporu. Nie je pravdou, že nebohý brat Y. nechcel byt predať. Podľa konateľky navrhovateľa sa s ňou stretol a povedal, že má len obavu z toho, že zostane na ulici, preto sa dohodli, že po predaji bytu zostane kúpna cena u nej a z tej zaplatí Y. R. byt, a zvyšok rozdelí. Bolo to preto, že nebohý pán R. dôveroval viac pani I. ako vlastnej rodine. Návrh žiadal v plnom rozsahu vyhovieť, nakoľko má za to, že sprostredkovateľská zmluva bola uzatvorená a účastníci ňou boli viazaní. Absencia podpisu p. Y. R. nečiní zmluvu o sprostredkovaní neplatnou, nakoľko bolo preukázané, že v rovnaký deň bola uzavretá aj zmluva o pôžičke, na ktorej rovnako absentuje podpis nebohého pána R. a o jej platnosti niet sporu. Bolo tiež preukázané, že zo strany odporcov došlo k porušeniu zmluvy

o sprostredkovaní, bola porušená výhradnosť tejto zmluvy a preto si navrhovateľ uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu v zmysle tejto zmluvy.

Konateľka navrhovateľa v konaní vypovedala, že V odbore pracuje niekoľko rokov a svoju prácu robí poctivo, aj keď sa realitám teraz nedarí. Poznala odporkyňu 1. p. X. a dvoch jej súrodencov - nebohého Y. a odporcu 5. I.. V lete r. XXXX náhodne stretla odporkyňu 1., ktorá tvrdila, že majú záujem predať byt, ktorý zdedili a v ktorom býva brat Y.. Tvrdila tiež, že má záujem, aby byt predávala ona, nakoľko sa poznajú, avšak v tom čase mala uzavretú zmluvu o výhradnom sprostredkovaní s inou realitnou kanceláriou. Dohodli sa, že počkajú na uplynutie doby platnosti tejto zmluvy a byt začne ponúkať ona, kedy ho aj začala ponúkať niekedy v auguste XXXX. Svoj záujem o odkúpenie bytu jej osobne potvrdil aj nebohý Y. tak, že prišli za ňou do kancelárie spolu s odporkyňou 1. v sprievode s p. F., ktorý údajne byt tiež predával. Obaja súrodenci jej povedali, že chcú, aby byt predávala ona, keďže odporkyňa 1. mala obavy, aby jej brata neoklamali. Byt teda predávala už pol roka predtým, ako sa zmluva podpísala a zmluvu pôvodne ani podpisovať nechcela, ale hnali ju odporcovia, lebo Y. mal byť volaný na súd a bolo treba zaplatiť dlžobu. Bola na niekoľkých obhliadkach, keďže záujemcovia boli, ale byt napriek tvrdeniam odporkyne 1. nebol luxusne rekonštruovaný, navyše na byte viazli nedoplatky. Dohodli sa teda, že nedoplatky uhradí ona tak, že to bude vo forme bezúročnej pôžičky, nakoľko v tom čase už bol kupec. Mala len jednu podmienku, aby zmluvu podpísali všetci vlastníci, keďže vedela, že rodina je rozhádaná. Zmluvu odporcovia podpísali osobne u nej v kancelárii a nepamätá si, či nebohý Y. už bol v nemocnici. Dozvedela sa, že Y. je hospitalizovaný, avšak to, že je v kóme nevedela. Dala odporkyni 1. plnomocenstvo, aby išla do nemocnice aj s notárom a zabezpečila podpis ostatného vlastníka. Napriek tomu, že záujemcovia o kúpu boli, predaj sa stále odkladal a tak sa stalo, že Y. medzičasom zomrel. Následne začala kontaktovať dedičov, avšak tí povedali, že sa do toho nemá starať lebo budú chcieť pravdepodobne byt odkúpiť sami. V januári XXXX prestala byt ponúkať s tým, že počká na výsledok dedičského konania. V septembri XXXX prišlo písomné odstúpenie od zmluvy zo strany odporcov, ktorých informovala, že v zmysle platných predpisov nie je možné od danej zmluvy odstúpiť, preto v decembri XXXX odporcovia zmluvu vypovedali s tým, že platné skončenie zmluvného vzťahu bolo najneskôr ku koncu r. XXXX. K invektívam odporcov uviedla, že keďže odporcom poskytla pôžičku na úhradu nedoplatkov, mala záujem na predaji bytu, poprela, že na obhliadky nechodila a že nevykonávala žiadnu činnosť smerujúcu k predaju bytu. Všetci súrodenci sa dohodli, že komunikáciu s ňou bude zabezpečovať p. X., preto žiadala, aby jej dali kľúče od bytu, aby mohla na obhliadky chodiť podľa možností, keďže p. X. v tom čase pracovala v zahraničí. Bola to práve p. X. - odporkyňa 1., ktorá jej pri predaji bytu bránila, resp. neposkytovala informácie a priestor na to, aby mohla predaj bytu realizovať. Tvrdila, že pracuje v E. a preto nemôže byť prítomná napríklad na obhliadkach, čo však nie je pravda. Uviedla, že má za to, že zmluva, ktorá je predmetom tohto konania, bola uzavretá platne a taktiež si myslím, že odporcovia jednoznačne túto zmluvu porušili, keď byt predávali prostredníctvom inej realitnej kancelárie. Poukázala aj na to, že keď sa nepodarilo byt predať za X XXX XXX,- Sk, ani za X XXX XXX,- Sk, lebo na byte bol dlh, nakoniec ho odporcovia predali za XX XXX,- eur, keďže už bol dlh vyplatený.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní zotrval na svojich návrhoch a vyjadreniach a žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko zmluva, resp. jej platnosť a účinnosť je nulitná z dôvodu, že zmluvu nepodpísala jedna zo zmluvných strán. Navrhovateľ opiera svoje nároky z neplatného právneho úkonu. Odporcovia majú za to, že jednotlivé ustanovenia zmluvy odporujú dobrým mravom a preto v tomto smere zmluva nemôže požívať právnu ochranu.

Odporkyňa v 1. rade vypovedala, že byt na G. ulici ako súrodenci zdedili po rodičoch. Zostal tam bývať najmladší z bratov Y., ktorý bol ťažký alkoholik. Neplatil ani úhrady súvisiace s užívaním bytu. Potvrdila, že sa stretli s pani I., a táto im pomohla pôžičkou peňazí na vyrovnanie nedoplatku, ktorý vznikol neplatením úhrad bratom Y.. Niekoľkokrát chceli byt predať, brat Y. s tým aj súhlasil, ale opakovane ich odmietol a vyhodil z bytu. Uviedla, že má vedomosť o tom, že pani I. za účelom predaja bytu bola tento ohliadať, robila si fotky a stretla sa aj s bratom. Vtedy mu však žiadnu zmluvu nedala podpísať. Následne sa bratovi zhoršil zdravotný stav, bol hospitalizovaný v nemocnici, kde ho kvôli bolestiam udržiavali v umelom spánku. Z tohto sa však už neprebral a krátko na to zomrel, takže nebohý brat zmluvu o sprostredkovaní nikdy nepodpísal. Uviedla, že podpis ani jednej zo zmlúv (o pôžičke a o sprostredkovaní) bratom zabezpečiť nevedela. Brata prijali v nedeľu a keď za ním bola, už rozprával z cesty. Zomrel na sepsu - otravu krvi a potom ju už za ním ani nechceli pustiť. Potvrdila tiež, že konateľka navrhovateľa vykonala niekoľko ohliadok bytu (max. 6), avšak nevie, o tom, že by mala záujemcu o kúpu. Poprela tvrdenia konateľky navrhovateľa, že bránila v ohliadkach, resp. predaji bytu s tým, že do E. išla len

jednorazovo vypomôcť priateľke pri uprataní bytu a žehlení. Ak išlo o exkluzívnu zmluvu nechápe prečo mala každý mesiac chodiť na kataster a za XXX-korunový kolok musela žiadať výpis z LV. P. I. jej tiež kázala vymaľovať kuchyňu, kúpeľňu, záchod, urobiť niečo s balkónom, keď oni predávali byt v pôvodnom stave a nechceli do neho už nič investovať. Opísala tiež jednu z ohliadok tak, že kľúče od bytu nechala u švagrinej a pre ne si mala prísť pani I.. Neprišla však. Keď dohodla obhliadky opakovane neprišla s tým, že raz bola v Y. F., potom v M. a potom jej bolo zle. On tam vždy stála a čakala. Nemôže ju preto obviňovať z toho, že bránila v obhliadkach. Hoci aj vymaľovali kuchyňu, stále sa jej to nezdalo, vtedy súhlasila, že môžu ísť s cenou dole. Ak sa aj robili obhliadky bytu, žiadny zo záujemcov neprejavil záujem aj o kúpu. Uviedla tiež, že zmluvu mohla p. I. podpísať aj s bratovi Y. už v jej kancelárii , avšak bol opitý.

Odporkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi potvrdila, že byt sa predával skoro rok. P. I. tvrdila, že byt je zdevastovaný a nedá sa predať. Ona síce v byte nikdy nebola, ale podľa fotiek ten byt zdevastovaný nevyzeral. Ponúkala jejm že jej odpredám svoj podiel a podiel brata I., ale odmietla to s tým, že ich je veľa. Nebohý brat Y. by stopercentne nedal ani ústny súhlas na predaj bytu, keďže sa z bytu odmietal odsťahovať a odmietal ho predať, a to najmä z toho dôvodu, že po smrti rodičov boli súrodenci ochotní svoj podiel mu darovať, ona však odmietla. Preto odmietli aj ostatní súrodenci, a z tohto dôvodu nebohý brat odmietal byt predať. Vyhrážal sa im aj samovraždou. Potvrdila tiež poskytnutie pôžičky zo strany pani I., tá jej však už bola v plnom rozsahu splatená. Ponúkala im, že od nich všetkých byt odkúpi za milión korún, avšak táto suma bola na X-izbový byt príliš nízka. Po smrti brata sa byt podarilo predať prostredníctvom netere, dcéry odporkyne v 4. rade, ktorá tiež pracuje v realitnej kancelárii. Myslí, že toto pani I. nahnevalo a je toho názoru, že po smrti brata Y. mala pani I. uzavrieť novú zmluvu nielen s nimi, ale aj s dedičmi nebohého brata, a to jeho manželkou a troma dcérami. Poprela tvrdenia konateľky navrhovateľa o žiadosti o poskytnutie pôžičky na vyrovnanie jej exekúcie. Bola totiž s exekútorom zo F. dohodnutá tak, že exekúcia bude vyplatená z predaja bytu. Chcela pani I. pomôcť tým, že jej odpredám svoj podiel a podiel brata I. tak, aby disponovala X/X a mala väčšie možnosti. Odmietla to však tým, že nás je veľa a ona nič predávať, ani kupovať nebude. Ak mala nejakých kupcov, myslí si, že by o takejto skutočnosti mal vedieť aj predávajúci a je treba skontaktovať kupujúceho a predávajúceho, aby sa dohodli na cene. S nikým z nich sa však za týmto účelom pani I. neskontaktovala

Odporca v 3. rade vypovedal, že okrem toho, že sa zúčastnil uzavretia zmluvy, ktorú podpísal v kancelárii navrhovateľa, o predmete konania nič neviem. V byte nikdy nebol.

Odporkyňa v 4. rade uviedla, že nevie z akého dôvodu sa pani I. domáha svojho nároku. Nič pre nich neurobila. Dala síce inzerát, pár krát bola na obhliadke, avšak vždy byt znehodnocovala, odrádzala záujemcov, bola nervózna, chcela vymeniť okná a iné zariadenie a rozčuľovala sa, že byt sa nedá predať. Potom sa odmlčala, nekomunikovala s nami. Keď chceli od zmluvy odstúpiť, ignorovala nás. Odstúpenie od zmluvy jej posielali písomne prostredníctvom kuriéra, odmietla to však prevziať a povedala, že jej a sestre to nedaruje. Dozvedela sa, že byt napokon predali s pomocou jej dcéry a následne im prišla už iba súdna zásielka. Ak je tu niekto škodní, tak sú to oni, pretože pani I. ich byt rok nepredávala a tvrdila, že je nepredajný. Za ten čas ceny bytov klesli a byt sa podarilo predať až jej dcére. Potvrdila, že komunikácia medzi nimi a navrhovateľom bola síce nedostatočná, avšak nie z ich strany. Pani I. s nimi odmietala komunikovať. Keď ju chceli vyhľadať v jej kancelárii, už tam nebola, ignorovala ich.

Odporca v 5. rade vypovedal, že v byte bol asi 2-krát, ešte kým brat Y. žil, a žila ešte vtedy aj ich mama. Byt bol úplne v poriadku, byt nemal kto zdevastovať. Nevie, čo sa pani I. nepáči. Stretol ju len pri podpise zmluvy, a potom na súde. Na chodbe sa vyhrážala, že sestre X. to nikdy neodpustí, povedala, že proti nemu nič nemá, ale X. to neodpustí. Navádzala sestru X. na to, aby sfalšovala podpis brata Y.. K osobe svedka U. F. uviedol, že ho pozná od malička, volali ho P. a je to olaský cigán a má aj prezývku žehlička, lebo má popálené líce. Pani I. im povedala, že bude predávať byt, ale F. musia dať preč.

Svedkyňa P. R., dcéra nebohého brata odporcov Y. R. vo svojej výpovedi uviedla, že po smrti jej otca jej opakovane telefonovala pani I., aby podpísala zmluvu o budúcej zmluve aj spolu so sestrou. Oni sa v tom však nevyznali a zmluvu podpísať odmietli. Aj príbuzní jej hovorili, aby zmluvu nepodpísala, ale nevie prečo. Ovplyvnená určite nie je, tak ako ju obvinil strýko pred pojednávacou miestnosťou. Uviedla, že nechápe prečo odporcovia odmietajú zaplatiť pani I. províziu, keď má na ňu právo, pretože bez nej by byt nepredali. Vie o tom, že na byte bol dlh, ktorý vyplatila pani I., inak by išiel byt do exekúcie. Nepamätá si či podpisovala nejakú kúpnu zmluvu, keď sa byt predal, ale myslí, že to mohlo byť v r. XXXX alebo XXXX. S otcom pred jeho smrťou nebola v kontakte XX rokov a to, že bol s pani I. kamarát a byt

chcel predávať vie len z počutia. Ona sama vždy chcela, aby byt predávala pani I. a tento svoj názor nezmenila. Práve odporcovia nechceli, aby byt predávala ona. Tiež vie len z počutia, že keby nebolo pani I., odporcovia by o byt prišli. Hovorila jej to mama a vie to aj z iných zdrojov. Priznala, že jej písomné vyjadrenie (založené na čl. 117) písala spolu s pani I..

Svedkyňa X. K. v konaní vypovedala, že je dcérou odporkyne v 4. rade a predmetný byt sa rozhodla predať preto, že aj v súčasnosti aj dlho predtým sa takejto činnosti venovala, pracuje ako riaditeľa pobočiek jednej z českých realitných kancelárií. Jej matka ju požiadala, aby byt predala, čo však spočiatku odmietala, pretože nebohý Y. byt odmietal predať. Asi pol roka po tom, čo podpísali odporcovia zmluvu s navrhovateľom sa rozhodla, že byt bude predávať ona s ohľadom na obsah zmluvy. Byt predávala po ukončení dedičského konania, bolo to však zdĺhavé, nakoľko bolo potrebné najskôr zrušiť ťarchu - exekúciu na podiel jedného z vlastníkov a taktiež nebohý Y. zanechal ako dedičku maloletú dcér a bolo potrebné schválenie súdu. O predaj bytu sa ostatní vlastníci pokúšali už po smrti ich matky, dôvod prečo nebohý Y. odmietal predaj nepozná, avšak domnieva sa, jemu tá situácia vyhovovala. Presný počet záujemcov povedať nevedela, ale bolo ich veľa, seriózni záujemcovia, ktorí zložili zálohu boli traja a až štvrtý byt kúpil. Byt sa predal asi 3 roka po smrti strýka Y., bolo to niekedy v zime. Išlo asi o kúpnu cenu XX.XXX,- eur. Podľa jej názoru bol predaj predmetného bytu komplikovaný najmä z hľadiska časového, okruh predávajúcich bol v tom čase už jasný. Nehnuteľnosť bola pre záujemcov zaujímala najmä z dôvodu nízkej ceny a z dôvodu, že byt bol v pôvodnom stave. Potvrdila, že s cenou sa išlo dole asi o X až X tisíc eur. Prax v prípade dojednávania exkluzivity môže byť rozdielna, v ich realitnej kancelárii je taká, že túto uzatvárajú v 90 % prípadoch. Musí však ísť o spárovateľnú nehnuteľnosť asi do pol roka, čo podľa nej v tomto prípade v tom čase nebolo bežné. Exkluzívna zmluva totiž znamená nadštandardný prístup k ponúkaniu bytu klienta, napr. výnimočnou inzerciou, určite však neznamená úhradu nedoplatkov za klienta.

Súd vo veci okrem výsluchu účastníkov konania a svedkýň P. R. a X. K. vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä Zmluvou o sprostredkovaní predaja nehnuteľností zo dňa X.XX.XXXX, potvrdením Fakultnej nemocnice V. z rovnakého dňa, výpismi o internetových ponukách vrátane fotodokumentácie, Zmluvou o pôžičke zo dňa X.XX.XXXX, oznámením o odstúpení od zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa XX.X.XXXX spolu s odpoveďou navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX, výpoveďou zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvou o výhradnom sprostredkovaní realitných služieb zo dňa X.X.XXXX, interným zoznamom navrhovateľa záujemcov o kúpu bytu, písomným vyjadrením U. F. zo dňa XX.XX.XXXX a svedkyne P. R. zo dňa XX.X.XXXX, výpismi z F. komunikácie odporkyne v 1. rade, osvedčením o dedičstve č. k. D 156/02-20, zo dňa 5.12.2002, právoplatným dňa 20.12.2002, výpisom z mailovej komunikácie navrhovateľa a@b.c <mailto:a@b.c>, návrhom plnomocenstva medzi Y. R. a X. R. a obsahom spisu sp. zn. , ako aj iným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je živnostníkom, ktorého predmetom podnikania je okrem iného sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná činnosť).

Odporcovia sú fyzickými osobami, ktorí sú na základe osvedčenia o dedičstve v dedičskej veci po poručiteľke W. R. podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu každý v X/X-ine. Podielovým spoluvlastníkom bol aj Y. R., súrodenec odporcov, ktorý dňa X.XX.XXXX zomrel. Na základe obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. , súd zistil, že dedičstvo po menovanom poručiteľovi nadobudli jeho dedičia - manželka a tri dcéry P., U. a O..

Predmetom tohto konania je dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy zo strany odporcov, ktorý mal vzniknúť z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti odporcov vyplývajúcej zo Zmluvy o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa X.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva“) uzavretej na dobu neurčitú. Na základe tejto zmluvy sa navrhovateľ ako sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať pre objednávateľov - odporcov takú činnosť, aby mali objednávatelia príležitosť uzavrieť kúpno- predajnú zmluvu na predaj sprostredkúvaných nehnuteľností, ktorú sa zaviazal vykonať riadne a zároveň priebežne informovať objednávateľa o priebehu služby. Objednávatelia sa zaviazali poskytnúť sprostredkovateľovi potrebné podklady a okamžite ho informovať o všetkých zmenách a zároveň počas platnosti zmluvy nevstupovať do jednania s inou osobou, ktorého predmetom by bol predaj, prenájom, alebo sprostredkovanie predaja, či prenájmu sprostredkúvaných nehnuteľností.

Podľa čl. II. bod 2.5. veta prvá Zmluvy sa objednávatelia zaviazali vyplatiť sprostredkovateľovi finančnú odmenu v zmysle cenovej dohody, resp. sankciu pri porušení výhradnosti predaja.

Podľa čl. IV. bod 4.1. Zmluvy objednávateľ sa zaväzuje vyplatiť sprostredkovateľovi odmenu vo výške XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur) zo zrealizovanej ceny nehnuteľností.

Podľa čl. IV. bod 4.4. Zmluvy v prípade porušenia výhradnosti tejto zmluvy objednávatelia zaplatia sprostredkovateľovi sankciu vo výške rovnajúcej sa uniknutému zisku sprostredkovateľa za prípadný predaj bytu.

Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľ svoju zmluvnú povinnosť

- riadne vyvíjať pre odporcov takú činnosť, aby mali príležitosť uzavrieť kúpno-predajnú zmluvu na predaj sprostredkúvaných nehnuteľností - splnil, keď preukázateľne ponúkal predmetný byt na predaj prostredníctvom internetu, o čom svedčia nielen výpoveď konateľky navrhovateľa, ale aj jeho interný zoznam záujemcov, či mailová komunikácia navrhovateľa so záujemcami. Rovnako tak preukázateľne vykonával ohliadky predmetnej nehnuteľnosti, čo sa odporcovia síce pokúšali vyvrátiť svojimi výpoveďami, avšak v konečnom dôsledku túto skutočnosť potvrdili (najmä odporkyňa v 1. rade).

Na základe ďalších listinných dôkazov - Zmluvy o výhradnom sprostredkovaní realitných služieb a Zmluvy o pôžičke boli v konaní preukázané aj ďalšie tvrdenia navrhovateľa. Existenciu a platnosť Zmluvy o výhradnom sprostredkovaní realitných služieb zo dňa X.X.XXXX so spol. P. W. s.r.o., resp. E.U. E. F., ktorá bola uzavretá na dobu určitú do X.X.XXXX, odporcovia potvrdili. Rovnako potvrdili ďalšie tvrdenie navrhovateľa o účele poskytnutej pôžičky navrhovateľa odporcom vo výške XX.XXX.- Sk, ktorej platnosť nepopreli. Naopak, zhodne vypovedali, že táto pôžička je už v súčasnosti uhradená.

Porušenie zmluvných ustanovení zo strany odporcov navrhovateľ preukázal najmä výpisom z internetových realitných ponúk, napr. S.k> a i. vyhotovených dňa XX.X.XXXX.

Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania založený predmetnou zmluvou bol ukončený na základe písomnej výpovede odporcov zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá podľa nadobudla účinnosť uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty danej ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Spornou v konaní sa však z dôvodu absencie podpisu vtedajšieho spoluvlastníka Y. R. stala platnosť Zmluvy o o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, ktorej neplatnosť odporcovia odôvodňovali jednak v nej obsiahnutými zmluvnými ustanoveniami odporujúcim dobrým mravom ako aj absenciou podpisu, resp. prejavu vôle nebohého súrodenca odporcov. Zo zhodných výpovedí účastníkov, ako aj z potvrdenia M. anesteziológie a intenzívnej medicíny I. nemocnice V., pracovisko E. zo dňa X.XX.XXXX vyplynulo, že Y. R. bol od XX.X.XXXX hospitalizovaný na uvedenej klinike a kde dňa X.XX.XXXX zomrel. V konaní účastníci žiadali vykonať dokazovanie aj ohľadne prejavu vôle menovaného s predajom bytu, ktorý výlučne užíval. V tejto súvislosti súd v rámci hodnotenia dôkazov nezohľadnil výpoveď svedkyne P. R. (či už ústnu alebo obsiahnutú v jej písomnom vyjadrení) ako nehodnovernú, keď sama svedkyňa potvrdila, že pred svojou výpoveďou komunikovala s konateľkou navrhovateľa, ktorá jej zároveň asistovala pri spisovaní písomného vyjadrenia. Z písomného vyjadrenia U. F. súd zistil, že v r. XXXX sa stretol s p. Y. R. za účelom či by mu pomohol predať X-izbový byt v P. na G. ul. v V.. Po dvoch dňoch po ich dohode s Y. išiel pozrieť daný byt. V byte sa nachádzalo asi X ľudí, na čo sa spýtal kto sú a či v byte bývajú. Z. ľudia boli s určitosťou narkomani a alkoholici. Y. odpovedal, že sú to jeho nájomníci ale pokiaľ byt nepredá, oni by byt opustili. Chcel vidieť list vlastníctva od bytu, ktorý mu ukázal až za dva alebo tri dni. Zistil, že na LV je viac vlastníkov, ktorí boli jeho súrodenci. Spýtal sa, či súrodenci súhlasia a že či podpíšu predaj bytu. Y. odpovedal, že áno s tým, že každý z nich dostane po XXX.XXX,- Sk. To má byť podiel každého z nich. Na to odpovedal, že by sa rád stretol so súrodencami lebo potrebovať počuť či naozaj chcú tých XXX.XXX,- Sk. Stretli sa najskôr on s Y. a jeho sestrou X., ktorá to celé organizovala a navštívili všetkých zvyšných súrodencov. Všetci súhlasili, že dostanú uvedenú sumu. Spýtal sa p. X. na ďalšiu vlastníčku menom L., ktorá na stretnutí chýbala a ktorú pozná. P. X. odpovedala, že L. sa vzdala svojho podielu. Potom z predaja bytu vzišlo, dôvod však nepozná, hoci Y. dal aj zálohu X.XXX,- alebo X.XXX,- Sk. Na byt mal už aj kupca, aj z tohto predaja vzišlo, keďže súrodenci - X. aj Y. sa prestali ývať. Po čase mu telefonoval jeden z nich a stretli sa v kancelárii na nám. F., kde ich privítala p. I.. Opýtala sa ho, či má nejakého kupca na byt a povedala, že už nemusí byt ponúkať, lebo byt bude predávať ona. Y. aj s p. X. trvali na tom, aby byt

predávala výhradne p. I.. Po niekoľkých mesiacoch išiel do bytu na G. za Y., otvorili mu ľudia, ktorí tam bývali a povedali, že Y. zomrel a im dala byt do prenájmu p. X. a platia jej prenájom do ruky. Na návrh účastníkov súd U. F. predvolal na pojednávanie, tento však v súčasnosti žije v R. a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa X.X.XXXX s tým, že všetky skutočnosti uvedené v jeho vyjadrení sú pravdivé a stojí za nimi. Účastníci napokon na vykonaní dôkazu jeho výsluchom netrvali, obsah ani osobu menovaného nerozporovali.

Podľa (ďalej len „“) sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Podľa sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa .

Podľa sprostredkovateľovi patrí okrem odmeny náhrada nákladov iba vtedy, ak je to výslovne dohodnuté; pri pochybnostiach, len ak mu vznikol nárok na odmenu.

Podľa záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.

Sprostredkovateľská zmluva je neformálnou zmluvou, pričom jej pojmové znaky vyplývajú jednak zo základných práv a povinností účastníkov upravených v § 774, jednak z ďalších práv a povinností upravených v § 775 a 776, ktoré sú tiež charakteristické pre obsah tejto zmluvy. Predmetom sprostredkovateľskej zmluvy je teda obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Toto obstaranie uzavretia zmluvy môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, že zoznámi budúcich zmluvných partnerov, že bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Tým sa jeho úloha skončí. To znamená, že zmluvu neuzaviera sám, ale len spolupôsobí pri jej uzavieraní. Zmluvu teda uzaviera záujemca sám, aj keď za pomoci sprostredkovateľa, ktorý mu pripraví aj potrebné podklady na uzavretie zmluvy. Charakteristickým pojmovým znakom je aj to, že sa dostaví aj výsledok, a to pričinením sprostredkovateľa. Je odplatnou zmluvou, dojednáva sa teda za odmenu. Pojmovým znakom zmluvy je však skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi len vtedy, keď bol výsledok (t. j. uzavretie sledovanej zmluvy) dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Výška odmeny sprostredkovateľa sa určí dohodou podľa zásad ustanovených v § 775. Výška odmeny spravidla obsahuje aj paušalizované náklady, ktoré má sprostredkovateľ so splnením svojej povinnosti sprostredkovať uzavretie sprostredkovávanej zmluvy (napr. náklady spojené s inzerciou v novinách, telefonické rozhovory a pod.). Podľa sprostredkovateľ má právo na náhradu týchto nákladov len vtedy, keď to bolo výslovne dohodnuté. Určenie doby, do ktorej sa má sprostredkovanie uzavretia zmluvy uskutočniť, nepatrí podľa k pojmovým znakom sprostredkovateľskej zmluvy. To však neznamená, že účastníci zmluvy by sa nemohli dohodnúť na tom, dokedy treba sprostredkovanie uskutočniť. Ak sa výsledok nedostaví do určitého času, účastník sprostredkovateľskej zmluvy by mal mať právo odstúpiť od zmluvy. Toto právo by však muselo byť výslovne zakotvené v zmluve vzhľadom na ustanovenie , ktoré pripúšťa odstúpenie od zmluvy len v prípade, keď to zákon výslovne ustanovuje alebo keď je to dohodnuté. Pre platnosť zmluvy nie je zákonom predpísaná písomná forma jej uzavretia.

Súd v prvom rade skúmal platnosť predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej účastníkmi konania, keď odporcovia jej platnosť rozporovali pre absenciu podpisu vtedajšieho spoluvlastníka Y. R.. V prvom rade mal súd preukázané napriek tvrdeniam odporcov, že neskôr zomrelý súrodenec odporcov mal nielenže záujem o predaj bytu, ktorý sám ako jeden zo spoluvlastníkov užíval, ale aj účasťou na stretnutí v kancelárii navrhovateľa (ktorú potvrdila napokon aj odporkyňa v 1. rade) podľa názoru súdu dostatočným spôsobom prejavil svoju vôľu byt predať prostredníctvom navrhovateľa. Výroky M. F. obsiahnuté v jeho písomnom vyjadrení teda potvrdzujú tvrdenia navrhovateľa a vyvracajú tvrdenia odporcov. Tým mal súd preukázané, že zmluva o sprostredkovaní bola medzi navrhovateľom a všetkými spoluvlastníkmi uzavretá ústnou formou. Odporcovia obsah zmluvného vzťahu tak ako je obsiahnutý v písomnom návrhu zmluvy podpísanej účastníkmi konania dňa X.XX.XXXX nerozporovali, teda potvrdili aj dojednanie svojej zmluvnej povinnosti dodržať výhradnosť práva predaja navrhovateľa.

Na základe vykonaného dokazovania, ktoré dôkazy súd hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, mal súd preukázané, že odporcovia svoju zmluvnú povinnosť porušili, keď v priebehu platnosti zmluvy konali v rozpore so zmluvným dojednaním týkajúcim sa výhradného práva navrhovateľa sprostredkovávať predaj predmetného bytu, pričom všetci odporcovia zhodne potvrdili, že byt predali prostredníctvom svedkyne K., ktorá uviedla, že byt bol predaný asi X roka po smrti strýka (mala byť zima), teda najneskôr v zimných mesiacoch r. XXXX, keďže aj dedičské konanie po poručiteľovi Y. R. bolo právoplatne ukončené dňa XX.X.XXXX. Odporcovia vypovedali zmluvu až v decembri XXXX, teda zmluvný vzťah a záväzky zmluvných strán z neho plynúce zanikli ku dňu XX.X.XXXX. Porušenie zmluvných povinností zo strany navrhovateľa súd nemal preukázané. Dojedania a zmyslu tzv. exkluzivity zmluvy si odporcovia boli v čase uzavretia zmluvy jednoznačne vedomí, keďže takúto sprostredkovateľskú zmluvu uzavreli aj skôr so spol. E./U. E. F., kde zmluvná pokuta podľa čl. IV tejto zmluvy predstavovala 3 % z provízie v prípade porušenia tejto zmluvnej povinnosti, pričom práve táto povinnosť im bránila uzavrieť zmluvu o sprostredkovaní s navrhovateľom skôr ako pred uplynutím lehoty jej platnosti, t. j. pred X.X.XXXX.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, má dlžníka viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Okrem toho, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (§ 40 ods. 1), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti.

V posudzovanom prípade mal súd preukázané aj dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Pre platnosť takéhoto dojednania zákon vyžaduje písomnú formu, ktorú však nepodmieňuje iba v rámci písomnej formy samotnej zabezpečovanej zmluvy, t. j. dojednanie o zmluvnej pokute nemusí byť súčasťou hlavnej zmluvy. Musí však byť určená jej výška alebo spôsob, akým sa určí. V tomto prípade bola zmluvná pokuta určená vo výške „rovnajúcej sa uniknutému zisku sprostredkovateľa za prípadný predaj bytu“, pričom ziskom sprostredkovateľa mala byť odmena vo výške XX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur).

Súd však výšku takto dojednanej zmluvnej pokuty posúdil ako neprimeranú a znížil jej výšku na sumu X.XXX,- eur, pričom prihliadol nielen na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ale najmä na dôsledky, resp. na ujmy, aké nastali porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta viazala, keď škoda navrhovateľa v prípade takéhoto porušenia zmluvy by nepredstavovala viac ako túto sumu ani s ohľadom na čas platnosti zmluvného vzťahu. Takto určenú výšku zmluvnej pokuty považuje súd za primeranú a na jej zaplatenie zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne (t. j. na každého z nich pripadá suma X00,- eur) a vo zvyšnej časti uplatneného nároku návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku ktorých ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia účinného v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže odporcovia sa so zaplatením peňažného plnenia dostali do omeškania, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania v uplatnenej výške s počiatkom omeškania od 4.7.2009, ako prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu v nadväznosti na zaslanie predžalobných výziev odporcom. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s ust. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 845,24 eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 745,74 eur; advokátska odmena vypočítaná podľa a , a a vyhlášky MS SR č. za 11 úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (odmena 61,41 eur a režijný paušál 6,95 eur), 2. písomné podanie návrh na začatie konania (odmena 61,41 eur a režijný paušál 6,95 eur) a 9 x účasť na pojednávaní (6 x odmena 61,41 eur, 3 x odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny na základe odročenia pojednávania bez prejednania veci - 15,35 eur, 1 x režijný paušál 7,41 eur, 2 x režijný paušál 7,63 eur, 3 x režijný paušál 7,81 eur a 3 x režijný paušál 8,04 eur), vrátane 20 % DPH. Súd právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal náhradu trov konania pozostávajúcich v úkone právnej služby - vyjadrenie navrhovateľa vo veci zo dňa 18.9.2014, nakoľko trovy vynaložené na tento úkon súd nepovažuje za účelné uplatňovanie práva, keďže na vykonanie tohto úkonu navrhovateľ jednak nebol súdom vyzvaný, ako aj s ohľadom na zásadu ústnosti a priamosti konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: · z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované, · v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, · odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: · v konaní došlo k vadám uvedeným v , · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, · doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinní dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ().