Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Cob-120-2014.pdf
PDF · 80.1 KB
Case nature
Subarea
15Cob/120/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: JAF HOLZ Slovakia, s.r.o., Hospodárska 448, Špačince, IČO: 35 718 986, zast.: AK Ivan Dlhopolec, s.r.o., Nám. SNP 41, Zvolen, proti žalovanému v 1. rade: SV Holz s.r.o., Vinohrady 8, Nové Zámky, IČO: 46 206 159, a žalovanému v 2. rade: Peter Španír - ELIS elektro, Komárňanská cesta 3, Nové Zámky, IČO: 35 203 552, zast. advokátom JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., Hlavné námestie 7, Nové Zámky, o zaplatenie 9.194,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/19/2014-117 zo dňa 28.04.2014, v časti zamietnutia žaloby voči žalovanému v 2. rade a tomu zodpovedajúcemu výroku o trovách konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/19/2014-117 zo dňa 28.04.2014 v napadnutej časti z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi 9.194,18 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania celkom v sume 2.247,39 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému v 2. rade vo výške 785,94 eura.
V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2013 domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia 9.194,18 eura s 8,75 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 2.000,-- eur od 01.11.2012 do 30.11.2012, zo sumy 4.100,-- eur od 01.12.2012 do 22.12.2012, zo sumy 6.600,-- eur od 23.12.2012 do 31.01.2013, zo sumy 9.194,18 eura od 01.02.2013 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade mu je povinný uhradiť kúpnu cenu, podľa faktúr č. 50203142, 50203489, 50203500, 50203641, 50203853, 50204013 a 50204698. Žalovaný v 2. rade bol ako ručiteľ bezvýsledne vyzvaný na splnenie ručiteľského záväzku.
Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril, zásielka sa vrátila súdu nedoručená s tým, že je na uvedenej adrese neznámy. Keďže súdu nie je známa iná adresa žalovaného v 1. rade ako adresa uvedená vo výpise z jeho OR, súd ju postupom podľa § 48 ods. 2 OSP považoval za riadne doručenú.
Žalovaný v 2. rade namietal platnosť ručiteľského vyhlásenia z dôvodu jeho neurčitosti. Uviedol, že z obsahu prehlásenia o ručení za pohľadávky zo dňa 05.09.2011 je zrejmé, že ručí za pohľadávky žalovaného v 1. rade a nie za jeho záväzky. Tiež poukázal na skutočnosť, že v ručiteľskom prehlásení absentuje jeho adresnosť. Žalobu žiadal voči nemu ako nedôvodnú zamietnuť.
Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého zistil, že dňa 15.10.2012 uzavrel žalobca so žalovaným v 1. rade dohodu o splátkovom kalendári, v ktorej žalobca vystupoval na strane veriteľa, žalovaný v 1. rade na strane dlžníka a predmetom ktorej bola dohoda o čase a spôsobe úhrady pohľadávky vo výške 9.194,18 eura, ktorú evidoval veriteľ voči dlžníkovi z titulu nezaplatených faktúr.
Dlžná suma mala byť podľa uvedenej dohody zaplatená v plnej výške do 31.01.2013. Žalovaný v 1. rade svoj záväzok z uvedenej dohody nesplnil a z uvedenej sumy neuhradil žalobcovi žiadnu čiastku. Dňa 05.09.2011 žalovaný v 2. rade podpísal písomné prehlásenie o ručení za pohľadávky, v ktorom je ako dodávateľ označený žalobca a ako odberateľ žalovaný v 1. rade. V uvedenom prehlásení žalovaný v 2. rade uviedol, že ručí za pohľadávky žalovaného v 1. rade až do doby kým nepríde k zrušeniu ručenia a to písomnou formou potvrdenou ako ručiteľom, tak aj dodávateľom. Listom zo dňa 08.08.2013 žalobca prostredníctvom spoločnosti DAVAR, s.r.o. vyzval žalovaného v 2. rade ako ručiteľa na splnenie ručiteľského záväzku, avšak bezvýsledne.
V danom prípade uzavreli žalobca so žalovaným v 1. rade v prípade jednotlivých dodávok tovaru kúpne zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd považoval za preukázané, a to najmä so žalobcom predložených dodacích listov, že z uvedených zmlúv splnil svoj záväzok žalobca ako predávajúci a objednaný tovar žalovanému dodal. Prevzatie tovaru žalovaný písomne potvrdil. Súd nepovažoval za preukázané, akceptujúc tvrdenie žalobcu, že by z uvedených zmlúv splnil v celom rozsahu svoj záväzok aj žalovaný v 1. rade ako kupujúci, ktorý od žalobcu tovar prevzal ale jeho kúpnu cenu žalobcovi nezaplatil. Predmetnú skutočnosť súd považoval za preukázanú aj z dohody o splátkovom kalendári, ktorú žalobca so žalovaným v 1. rade podpísali dňa 15.10.2012. Rovnako v danom prípade súd akceptoval tvrdenie žalobcu, že podľa dohodnutého splátkového kalendára žalovaný v 1. rade nepostupoval a v dohodnutých termínoch žalobcovi jednotlivé splátky dlžnej sumy neuhradil. V konaní súd nepovažoval za zistené, že by žalovaný v 1. rade dodaný tovar u žalobcu reklamoval v dôsledku ktorej skutočnosti by následne zanikla povinnosť žalovaného v 1. rade uhradiť žalobcovi kúpnu cenu. Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi účastníkmi dohodnutá nebola, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške určenej zákonom. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,75 % a zvýšená o 8 percentuálnych bodov predstavuje práve úrokovú sadzbu 8,75 %. V danom prípade si žalobca uplatnil úroky z omeškania od neskoršieho dátumu a to podľa splatnosti jednotlivých splátok, uvedených v dohode zo dňa 15.10.2012 a preto mu súd úroky z omeškania od takto uplatnených dátumov priznal.
Na základe všetkých uvedených skutočností súd považoval nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade za dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Od žalovaného v 2. rade sa žalobca domáhal plnenia z dôvodu splnenia ručiteľského vyhlásenia na základe prehlásenia o ručení za pohľadávky zo dňa 05.09.2011. Ručiteľovo vyhlásenie musí spĺňať formálne aj obsahové náležitosti. Z hľadiska formy musí byť dodržaná písomná forma, ktorá je podmienkou platnosti vyhlásenia. Vyhlásenie je jednostranný právny úkon toho, kto ručenie ponúka, preto musí spĺňať aj všetky všeobecné požiadavky na platnosť právneho úkonu. Z hľadiska obsahu musí vyhlásenie obsahovať určenie dlžníka, veriteľa a ručiteľa tak, aby nevznikla pochybnosť, o ktoré osoby ide. Z vyhlásenia musí byť tiež zrejmé o aký záväzok ide, a teda ktorý záväzok má byť zabezpečený ručením. Dôležitá je jeho presná identifikácia z hľadiska jeho obsahu a rozsahu ale aj právneho dôvodu. Zákon tiež vyžaduje, aby vyhlásenie celkom jednoznačne obsahovalo záväzok ručiteľa, že ak dlžník svoj záväzok nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ. Nie je rozhodujúce aká terminológia je rozhodujúca, musí však ísť o jednoznačnosť úmyslu ručiteľa. Ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka neukladá povinnosť určiť vo vyhlásení ručiteľa aj rozsah ručenia. Preto treba predpokladať, že pokiaľ rozsah ručenia nie je vo vyhlásení špecifikovaný, ručiteľ sa zaručuje za celý záväzok. Vzhľadom na skutočnosť, že v žalobcom predloženom prehlásení žalovaného v 2. rade o ručení za pohľadávky zo dňa 05.09.2011 uvedené skutočnosti absentujú, je prvostupňový súd toho názoru, že predmetné prehlásenie je neplatné. Z obsahu samotného prehlásenia je navyše jednoznačné, že žalovaný v 2. rade ručí za pohľadávky žalovaného v 1. rade a nie za jeho záväzky. Z uvedených dôvodov súd nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade nepovažoval za dôvodný a žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietol.
Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 409 ods. 1, § 303, § 304 ods. 2 a § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nar. vl. SR č. 586/2008 Z. z. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní úspešnému žalobcovi proti tomuto žalovanému ich priznal celkom v sume 2.247,39 eura z titulu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia žalobcu.
Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, v ktorom bol tento účastník úspešný, rozhodol prvostupňový súd o trovách konania podľa § 142 ods. 1 OSP a neúspešného žalobcu zaviazal na ich náhradu v sume 785,94 eura z titulu trov právneho zastúpenia žalovaného v 2. rade.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a to v časti zamietnutia žaloby voči žalovanému v 2. rade a trov konania (viď odvolací petit). Ako dôvod podaného odvolania žalobcu uviedol, že sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, keďže v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Žiadal preto rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu 1. stupňa na ďalšie konanie, resp. rozsudok z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zmeniť a žalobe vyhovieť i vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Žalobca prehlásenie žalovaného v 2. rade zo dňa 05.09.2011 o ručení za pohľadávky považuje v kontexte celého prejednávaného prípadu za platný právny úkon, ktorý zakladá jeho dôvodný nárok i voči žalovanému v 2. rade. Toto ručiteľské prehlásenie vyhotovil sám žalovaný v 2. rade z dôvodov, uvedených na pojednávaní dňa 28.04.2014. Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal a teda ani nevyporiadal s výkladom vôle žalovaného v 2. rade. Z tohto dôvodu považuje žalobca rozsudok v napadnutej časti za nedostatočne odôvodnený, čím spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný, vychádzajúci z úplného zisteného skutkového stavu. Žiadal ho preto ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP a na nariadenom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ OSP po zopakovaní dokazovania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Pojednával pritom v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalovaného v 2. rade, ktorý s tým súhlasil.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.194,18 eura s príslušenstvom a to vo vzťahu k žalovanému v 1. rade ako kupujúcemu z titulu zaplatenia kúpnej ceny dodaného tovaru a voči žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi na základe jeho prehlásenia o ručení za pohľadávky žalovaného v 1. rade zo dňa 05.09.2011. Prvostupňový súd podanej žalobe vo vzťahu k žalovanému v 1. rade vyhovel, avšak voči žalovanému v 2. rade túto žalobu zamietol.
Žalobca podal odvolanie proti napadnutému rozsudku v tej časti, ktorou bola jeho žaloba voči žalovanému v 2. rade zamietnutá a voči povinnosti zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania, čo vyplýva z odvolacieho petitu. Predmetom odvolacieho konania je teda iba táto napadnutá časť rozsudku.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v tejto časti prvostupňový súd len všeobecne poukazoval na formálne a obsahové náležitosti ručiteľského vyhlásenia s tým, že vzhľadom na skutočnosť, že v žalobcom predloženom prehlásení žalovaného v 2. rade o ručení za pohľadávky zo dňa 05.09.2011 uvedené skutočnosti absentujú, je súd toho názoru, že predmetné prehlásenie je neplatné. Z obsahu samotného prehlásenia je navyše jednoznačné, že žalovaný v 2. rade ručí za pohľadávky žalovaného v 1. rade a nie za jeho záväzky. Súd preto žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol.
Podľa názoru odvolacieho súdu takéto odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k zamietnutiu žaloby voči žalovanému v 2. rade je nedostatočne odôvodnené a v tejto časti spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, ktoré konkrétne náležitosti v prehlásení žalovaného v 2. rade zo dňa 05.09.2011 o ručení za pohľadávky absentujú. Pokiaľ prvostupňový súd uviedol, že žalovaný v 2. rade ručí za pohľadávky a nie záväzky žalovaného v 1. rade, tak sa predovšetkým s obsahom tohto prehlásenia mal vysporiadať s interpretačnými pravidlami právnych úkonov, ktoré sú obsiahnuté v ustanovení § 266 Obchodného zákonníka. Ako vyplýva z ustanovenia § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka rozhodujúcim kritériom je význam vôle, ktorú toto ustanovenie uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Prvoradý význam má teda úmysel konajúceho, pričom tento úmysel bol strane, ktorej je určený, známy alebo jej musel byť známy.
Prvostupňový súd sa však s prejavom vôle žalovaného v 2. rade, resp. jeho úmyslom pri vyhotovení prehlásenia o ručení nezaoberal. Absolútne sa nevysporiadal s dôkazom - výsluchom žalovaného v 2.
rade na pojednávaní dňa 28.04.2014, v ktorom tento uviedol, že druhý konateľ Vrba od neho žiadal, aby podpísal nejaké vyhlásenie, že v prípade, ak vzniknú nejaké podlžnosti bude za ne žalovaný v 2. rade ručiť a že v predmetnom prehlásení chcel povedať, že vykryje prípadné straty vo firme, keďže Vrba vložil do firmy peniaze a on podnikateľský zámer.
Túto výpoveď žalovaného v 2. rade však prvostupňový súd vo vzťahu k prehláseniu o ručení vôbec nevyhodnotil, nezaoberal sa ňou. Týmto prvostupňový rozsudok v napadnutej časti je nepreskúmateľný. Negarantuje žalobcovi právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je i právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Keďže prvostupňový rozsudok v napadnutej časti tieto kritéria nespĺňa, odvolací súd ho v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a opätovné prejednanie veci s vydaním nového rozhodnutia, ktoré bude riadne a presvedčivo odôvodnené.
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.