Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-86-2014.pdf
PDF · 88.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2P/86/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. K., nar.XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: G. K., nar.XX.XX.XXXX, bytom J. XX, Y. a X. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom D. XX, F. B., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú B. K., nar.XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matke s tým, že matka bude oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec maloletej B. K., nar.XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným vo výške 50,- eur mesačne vždy do každého 20.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Zameškané výživné otcovi maloletej od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku nevzniklo.
Súd návrh matky vo zvyšnej časti zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.12.2014 sa matka mal. dieťaťa domáhala, aby súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otca maloletej zaviazal k povinnosti prispievať na výživu mal. dieťaťa výživným vo výške 80,- eur mesačne vždy k 20.dňu k rukám matky.
Matka dieťaťa návrh po skutkovej stránke odôvodnila tým, že s X. B., s ktorým už nie je v partnerskom vzťahu, sa im narodila dcéra B. K.. Vo februári 2012 sa s druhom rozišla pre jeho neprispôsobivé správanie. O mal. dieťa otec neprejavuje záujem a videl ju raz, a to 11.6.2013, a to pri prvom pojednávaní ohľadom určenia výživného. Potom sa nepravidelne telefonicky informoval o maloletej do konca augusta tohto roka. Peniaze posielal po telefonickej dohode, od januára 2014 pravidelne až do augusta 2014, pričom od augusta 2014 až do novembra tohto roka neposlal nič. Maloletá začala navštevovať materskú škôlku, pričom matka je na rodičovskej dovolenke, o maloletú sa stará sama. Poberá rodičovský príspevok vo výške 220,- eur.
Otec maloletého dieťaťa k podanému návrhu telefonicky súdu oznámil, že súhlasí so zverením maloletej do starostlivosti matke, ale nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, nakoľko nepracuje, nemá žiadny príjem. Z dôvodu, že stratil občiansky preukaz, nemôže byť ani evidovaný na úrade práce, pričom pracuje len brigádnicky, bez zmluvy a zarobí 20,- až 30,- eur mesačne.
V súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP súd konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 17.12.2014 v neprítomnosti otca mal. dieťaťa, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom otec dňa 16.12.2014 telefonicky súdu oznámil, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie z finančných dôvodov.
Matka mal. dieťaťa na pojednávaní v plnom rozsahu zotrvala na podanom návrhu, uviedla, že otec sa o mal. dieťa vôbec nezaujíma, naposledy videl dieťa, keď bol súd, ktorý predchádzal tomuto súdu, teda v roku 2013, od tej doby sa o dieťa nezaujíma, telefonicky ho nekontaktuje, ani sa ináč oň nestará. K plateniu výživného uviedla, že od januára 2014 do augusta 2014 jej otec pravidelne posielal mesačne sumu 30,- eur, potom od septembra až do novembra nič a v mesiaci december 2014, konkrétne 5.12.2014, jej poslal sumu 25,- eur, asi kvôli tomu, že podala návrh na súd. Doplnila, že má za to, že otec dokáže zarobiť viac peňazí ako uvádza. Tvrdenie, že stratil občiansky preukaz, je účelové a zavádzajúce.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní navrhla návrhu matky vyhovieť s tým, že súd zaviaže otca prispievať na výživu mal. dieťaťa výživným vo výške 50,- eur mesačne, nakoľko je v jeho schopnostiach, aby prispieval takouto sumou.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 3P/47/2013, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Matka už v minulosti podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pričom konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 3P/47/2013, toto konanie skončilo vydaním uznesenia o zastavení konania zo dňa 9.7.2013 vzhľadom ku skutočnosti, že matka zobrala návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.7.2013. Rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, nie sú manželia, a preto sa matka obrátila na súd, aby upravil výkon rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Otec mal. dieťaťa prispieval od januára do augusta 2014 na výživu mal. dieťaťa výživným vo výške 30,- eur, od septembra do novembra 2014 neprispel žiadnou sumou a v mesiaci december 2014 prispel sumou 25,- eur. O mal. dieťa sa zaujíma len sporadicky, dlhšiu dobu mal. dieťa nevidel a neprejavil vážnejší záujem o mal. dieťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podaným návrhom sa matka mal. dieťaťa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu vzhľadom k tomu, že s otcom, s ktorým má maloletú, už nie je v partnerskom vzťahu a v roku 2012 sa rozišli. Súd na základe vykonaného dokazovania zveril mal. dieťa do starostlivosti matke s tým, že bolo zistené, že matka sa o dieťa riadne stará, otec neprejavuje o dieťa vážnejší záujem, naposledy ho videl v roku 2013, maloletú nekontaktuje ani telefonicky, a preto súd zveril maloletú matke s tým, že určil, že iba matka bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko otec nejaví patričný záujem o mal. dieťa, pričom nežije s matkou v spoločnej domácnosti a aj vzhľadom k tomu, že rodičia maloletej bývajú v iných mestách, by bolo spoločné zastupovanie dieťaťa problematické. Súd však zohľadnil najmä tú skutočnosť, že otec sa o dieťa nezaujíma.
Zhodnotiac príjmové pomery rodičov maloletej a odôvodnené potreby a záujmy mal. dieťaťa súd ustálil, že je v schopnostiach a možnostiach otca, aby prispieval na výživu maloletej mesačne sumou 50,- eur. Konkrétna výška výživného je ovplyvnená faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak faktormi na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sa dané jednak jeho subjektívnymi vlastnosťami ako aj okolnosťami objektívneho charakteru, ktoré majú vplyv na existenciu pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča.
Súd pri určovaní výšky výživného skúmal majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Otec mal. dieťaťa telefonicky súdu oznámil, že nesúhlasí s navrhovanou výškou výživného, nakoľko nepracuje, preto nemá žiadny príjem a z dôvodu, že stratil občiansky preukaz, nemôže byť ani evidovaný na úrade práce. Doplnil, že pracuje len brigádnicky, bez zmluvy a zarobí 20,- až 30,- eur mesačne. Na podporu týchto tvrdení zaslal súdu niekoľko dohôd o pracovnej činnosti, ktoré mal uzatvorené s jednotlivými zamestnávateľmi, naposledy mu bola dňa 13.11.2014 vyplatená spoločnosťou FIMI s.r.o. suma 26,80 eur. Tiež poslal aj kópiu potvrdenia o odcudzení občianskeho preukazu zo dňa 22.7.2014. Otec maloletej neuviedol, že by mal ďalšie vyživovacie povinnosti, okrem mal. B., pričom súd ustálil, že tvrdenia otca, že nemôže byť evidovaný na úrade práce z dôvodu, že stratil občiansky preukaz, sú účelové a zavádzajúce. Otec predložil súdu kópiu poštového poukazu svedčiaceho o výplate sumy 28,40 eur spoločnosťou FIMI s.r.o. Ak si bol otec teda na pošte prevziať uvedené peniaze, musel mať nejaký doklad totožnosti. Ak nebol schopný od júla 2014 doposiaľ vybaviť si občiansky preukaz, táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu mal. dieťaťu. Bude teda na otcovi, aby si dal do poriadku svoje osobné doklady, riadne sa zaevidoval na úrade práce a požiadal v prípade, že nemá zamestnanie, o dávku v hmotnej núdzi. Keby tak urobil, bol by u neho priestor na platenie vyššieho výživného. Neobstojí teda tvrdenie otca, že zarobí bez zmluvy len 20,- až 30,- eur mesačne. Vzhľadom na vek otca a skutočnosti, ktoré boli zistené, je v jeho schopnostiach a možnostiach, aby prispieval na výživu mal. dieťaťa sumou 50,- eur mesačne. Mal. dieťa navštevuje od septembra 2014 materskú škôlku, s ktorou sú spojené aj vyššie výdavky, pričom matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa. Je teda práve na otcovi, aby vyvinul zvýšené úsilie a pomáhal matke pri výchove a výžive mal. dieťaťa. Ak sa otec o mal. dieťa nezaujíma, matke pri výchove nijako nepomáha, je na ňom, aby platil aspoň primerané výživné. Ak by si teda vybavil dávku v hmotnej núdzi, vznikol by u neho priestor, aby platil vyššie výživné a nie ako platil doposiaľ 25,- až 30,- eur mesačne. Súd teda zhodnotil, že tvrdenia otca sú účelové a zavádzajúce, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 50,- eur mesačne.
Súd zároveň rozhodol o tom, že otcovi maloletej nevzniklo zameškané výživné voči maloletej, nakoľko v čase vyhlásenia rozsudku výživné za mesiac december splatné nebolo.
Pokiaľ sa matka mal. dieťaťa domáhala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. dieťaťa výživným vo výške 80,- eur mesačne, súd návrh matky v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietol, nakoľko ustálil, že v schopnostiach a možnostiach otca nie je, aby prispieval na výživu maloletej takouto sumou. Pokiaľ otec pracuje len brigádnicky a v prípade, že by aj poberal dávku v hmotnej núdzi, suma 80,- eur by bola nad jeho možnosti. Z tohto dôvodu preto návrh ako nedôvodný v tejto časti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a/ OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) - ktorému súdu je určené; kto ho robí; ktorej veci sa týka a čo sleduje; musí byť podpísané a datované; je potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné - ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy - uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistené rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/,f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.