Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33T-64-2014.pdf
PDF · 76.62 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/64/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného K. I., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 17.12.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný
K. I. , narodený XX.XX.XXXX v Y. A., trvale bytom Y. A., Q. X. A. XXXX/XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
v období od 01.07.2013 do 17.12.2014 si riadne a pravidelne neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu mu z § 62 a nasl. Zákona o rodine na svoje maloleté deti K. J., narodeného XX.XX.XXXX a D. J., narodeného XX.XX.XXXX, ktoré boli zverené rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 11P/223/2007 zo dňa 24.09.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2007, do výchovy matky A. J., bytom T. č.XXX, kde výška vyživovacej povinnosti mu bola uvedeným rozsudkom určená na sumu 30% zo sumy životného minima za každé nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktorú je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 01.10.2007, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/119/2011 zo dňa 11.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2011, odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, čím takto nezaplatil matke detí na výživnom za uvedené obdobie sumu vo výške 865,04 eura,
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
t ý m s p á ch a l :
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre č. 4Pv 564/2013 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému K. I. a na hlavnom pojednávaní dňa 17.12.2014 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne A. J., prečítaním listinných dôkazov a tiež oboznámením pripojeného spisového materiálu. Obžalovaný K. I. sa na hlavnom pojednávaní dňa 17.12.2014 ku zažalovanému skutku priznal a urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedal kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok zavinene spáchal práve obžalovaný, a to spôsobom, ktorý bol prokurátorom uvedený v skutkovej vete obžaloby a na hlavnom pojednávaní ním aj náležite upravený, v dôsledku čoho bol tento skutok aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týkalo ustálenia obdobia a výšky zanedbaného výživného, výroku o treste, ochranného opatrenia a náhrady škody.
Svedkyňa A. J. na hlavnom pojednávaní dňa 17.12.2014 uviedla, že čo je uvedené v obžalobe, je pravda, obžalovaný výživné neplatí. Už sa viackrát snažili dohodnúť, dávala mu šancu, aby dlh na výživnom dodatočne doplatil, ale nestalo sa tak, deti sú kvôli tomu vystavené nedostatku, pretože potrebujú ošatiť, potrebujú jesť a keďže sama nemá dostatok prostriedkov, výživné od obžalovaného im jednoznačne chýba. Obžalovaný stále len sľubuje a nič neurobil pre to, aby aspoň po splátkach čiastočne znížil dlh, pretože je to už naozaj príliš veľa mesiacov, kedy z výživného neposlal vôbec nič. Pokiaľ si pamätala, tak výška dlhu bola ustálená na predchádzajúcom termíne hlavného pojednávania, a to na sumu 865,04 eura, čo je vlastne celkový dlh na výživnom ku dňu konania hlavného pojednávania, pretože za december 2014 mal zaplatiť do 15-teho, čo bolo už pred dvoma dňami, ale nič od obžalovaného nedostala. Podľa nej by si obžalovaný mohol peniaze alebo aspoň časť peňazí na zaplatenie dlhu požičať od svojej rozvetvenej rodiny, pričom sa jej stalo aj to, že ho videla brigádovať na stavbách a aj na iných miestach, takže nemá problémy s príjmom a určite nie s takým, z ktorého by nemohol aspoň čiastočne prispievať na deti. Je ťažko deťom vysvetľovať, že nemá dosť peňazí na základné veci, ale o deti sa vzorne stará, nechce o ne prísť len kvôli tomu, že ich otec na ne neplatí. Z prečítaných listinných dôkazov, a to najmä z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný Okresným súdom Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 5T/119/2011 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok so skúšobnou dobou na dva roky a šesť mesiacov, a to spoločne s povinnosťou zaplatiť v skúšobnej dobe zanedbané výživné. Podľa správy z Ústrednej evidencie priestupkov nebol obžalovaný priestupkovo riešený. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/119/2011 vyplynulo, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 11.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2011, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona (neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť aj voči deťom K. J., narodenému XX.XX.XXXX a D. J., narodenému XX.XX.XXXX) a bola mu uložená povinnosť zaplatiť dlh na výživnom do skončenia skúšobnej doby, ktorú podľa listinných dôkazov nachádzajúcich sa v tomto spisovom materiály zatiaľ nesplnil. Skúšobná doba mu skončila dňa 22.05.2014.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd prihliadol na okolnosť uvedenú od písmenom l), keďže obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a jeho spáchanie aj oľutoval, pričom priznanie učinil aj na hlavnom pojednávaní prostredníctvom vyhlásenia o vine. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného žiadnu nezistil, pričom jeho predchádzajúce odsúdenie už bolo okolnosťou priamo uvedenou v skutkovej podstate zažalovaného trestného činu. Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj všetky okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci účel trestu dosiahnutý jedine uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to vo výmere 2 roky, teda v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Výkon trestu nebolo podľa názoru súdu možné podmienečne odložiť, a to s poukazom na ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného zákona, kedy sa obžalovaný dopustil úmyselného trestného činu počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia a navyše, spáchal rovnaký trestný čin bez toho, že by tiež splnil podmienky, k splneniu ktorých bol zaviazaný a plynule tak pokračoval v protiprávnom konaní bez zjavnej nápravy alebo poučenia z predošlého trestného stíhania a následne uloženého trestu.
Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v predchádzajúcich desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil ho súd pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona).
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.