Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-183-2008.pdf
PDF · 89.54 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/183/2008
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35 925 922, Mliekarenská č. 10, 821 09 Bratislava proti povinnému: E. H., W.. X.X.XXXX, V. XXX, XXX XX V., Š..I. L., o vymoženie 1270,38 € s príslušenstvom a zmenkovej odmeny v sume 4,28, rozhodujúc a zastavení a trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie zastavuje .
Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 50,17 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Súdny exekútor doručil súdu dňa 31.3.2008 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Erikom Končokom, sp. zn. UD-252/07-EK zo dňa 15.6.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.7.2007 a vykonateľnosť dňa 18.7.2007 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Súd dňa 1.4.2008 vydal poverenie číslo 5205 038032 *.
Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Súd v nadväznosti na vyššie citované opätovne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, dohodu o uznaní dlhu č. 1283313053 so splátkovým kalendárom, (ďalej aj len „dohoda“) a zmluvné ustanovenia.
Podľa § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 1 písm. r/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 87 písm. f/ O.s.p., popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa čl. 6 ods.1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 ods. 1., zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpavajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) zo 6. októbra 2009 vo veci C-40/08, smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tomto zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Súd zo spisového materiálu zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzatvorili dňa 11.5.2006 dohodu. Táto dohoda má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 OZ a znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z povahy zmluvných strán je zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ s poukazom na svoj predmet činnosti uvedený v OR, konal v rámci podnikateľskej činnosti, pričom uzatvoril dohodu s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Z týchto dôvodov súd aplikoval na uvedený právny vzťah ustanovenia § 52 a nasl. OZ o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Európske právo kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľských vzťahoch, a preto súdy majú poskytovať a zabezpečovať právnu ochranu spotrebiteľom - povinným. Toto uskutočňujú nielen aplikáciou vnútroštátnych zákonných ustanovení, ale aj nepriamo - konformným výkladom práva EÚ, v danom prípade smernice Rady 93/13/EHS. Svoj názor na povinnosť preskúmavania rozhodcovských rozsudkov súdom opiera súd aj o rozsudok Súdneho dvora (ES) zo 6. októbra 2009 vo veci C-40/08.
V danej veci sú dohoda aj zmluvné ustanovenia obsiahnuté vo formulárovej forme, ktorej znenie nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Článok 9. Zmluvných ustanovení obsahuje rozhodcovskú doložku. Dojednanie rozhodcovskej doložky, ktorá síce popri rozhodcovskom konaní pripúšťa aj možnosť riešenia sporu v súdnom konaní, viedlo k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. OZ a smernica 93/13/EHS. Výberom rozhodcovského súdu dodávateľom, je spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a stráca možnosť brániť sa ako žalovaný pred príslušným súdom v zmysle ust. § 87 písm. f/ O.s.p.
Dojednanie takejto rozhodcovskej doložky je teda neprimeranou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, ktorá je podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Z tohto dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd exekučné konanie, ktoré v zmysle
§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi, na základe § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní zastavil v celom rozsahu, nakoľko rozhodcovský rozsudok vydaný v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, a ako exekučný titul je neúčinný.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal uplatňovanú náhradu trov exekúcie v plnej výške. V súlade s vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (v znení platnom do 30.04.2008) súd priznal súdnemu exekútorovi nasledovné trovy exekúcie:
Odmena súdneho exekútora stanovená paušálnou sumou podľa § 14 ods. 3 a § 15 ods.1:
- podľa § 15 ods. 1 písm. a/ získanie poverenia....................................................................3,32 €
- podľa § 15 ods. 1 písm. b/ doručenie príkazu na začatie exekúcie.......................... ..3,32 €
- podľa § 15 ods. 1 písm. c/ doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.......................... ..3,32 €
- podľa § 15 ods. 1 písm. d/ doručenie exekučného príkazu…………......................... ..3,32 €
- podľa § 15 ods. 1 písm. h/ každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného ........................ 6,64 €
- podľa § 15 ods. 1 písm. i/ každé zisťovanie účtu povinného .................................. 3,32 €
- podľa § 15 ods. 1 písm. j/ každé ďalšie zisťovanie majetku povinného ......................... 3,32 €
spolu . .......................................................................................................................................26,56 €
Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1, poštovné ..................................................... 15,25 €
DPH 20 % zo sumy 41,81 € .......... ............................................................................................8,36 €
Spolu ....................................................................................................................................... 50,17 €
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
V zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. by mal povinný nárok na náhradu trov konania, pretože oprávnený zavinil zastavenie exekučného konania, súd povinnému však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. )