Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/104/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.12.2014 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného Q. S., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2,3 písm. c/ Tr. zákona, takto

rozhodol:

obžalovaný Q. S., nar. XX.XX.XXXX v E., Č. T., trvale bytom S. S. XXXX, S.,

je v i n n ý,

že

napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.k. zo dňa 19.novembra 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.decembra 2000 bol zaviazaný prispievať na výživu svojho maloletého syna Q.Á., narodeného XX.P. XXXX a dcéry P., narodenej XX.N. XXXX sumou 30 % zo životného minima na každé dieťa zvlášť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám Q. S., narodenej XX.Y. XXXX, bytom S. S. XXXX si takto určenú povinnosť v S. a na iných miestach, kde sa pohybuje, riadne a včas neplní, jej plneniu sa vyhýba, čím mu za obdobie od 1.januára 2013 do súčasnosti vznikol dlh na výživnom ku dňu hlavného pojednávania vo výške 750,18 €, pričom v uvedenom období nikde nepracoval, nebol zaevidovaný na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, je mu poskytovaná len pomoc v hmotnej núdzi, čím si sám privodil stav bez hmotného zabezpečenia, pričom trestným rozkazom Okresného súdu vo Zvolene č.k. zo dňa 5.decembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.decembra 2012 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr.zákona,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, spáchal taký čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2,4,8 Tr. zákona, § 49 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Dňa 10. 07. 2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Zvolene na tunajší súd obžalobu na obžalovaného Q. S., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.k. zo dňa 19.novembra 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.decembra 2000 bol zaviazaný prispievať na výživu svojho maloletého syna Q., narodeného XX.P. XXXX a dcéry P., narodenej XX.N. XXXX sumou 30 % zo životného minima na každé dieťa zvlášť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám Q. S., narodenej XX.Y. XXXX, bytom S. S.Ň. XXXX si takto určenú povinnosť v S. a na iných miestach, kde sa pohybuje, riadne a včas neplní, jej plneniu sa vyhýba, čím mu za obdobie od 1.januára 2013 do súčasnosti vznikol dlh na výživnom vo výške 795,92 €, pričom v uvedenom období nikde nepracoval, nebol zaevidovaný na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, je mu poskytovaná len pomoc v hmotnej núdzi, čím si sám privodil stav bez hmotného zabezpečenia, pričom trestným rozkazom Okresného súdu vo Zvolene č.k. zo dňa 5.decembra 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.decembra 2012 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr.zákona.

V predmetnej trestnej veci súd hlavné pojednávanie niekoľkokrát odročil z dôvodu neprítomnosti obžalovaného. Dňa 30. 09. 2014 pred otvorením hlavného pojednávania, obžalovaný, ktorý bol prítomný, súdu uviedol, že si je svojho dlhu na výživnom vedomý a že dlžné výživné je schopný splatiť, v prípade, že mu súd poskytne dodatočnú lehotu na uvedené. Súd návrhu obžalovaného vyhovel, hlavné pojednávanie odročil na dňa 16. 12. 2014 ( teda na dobu cca tri mesiace) s tým, že obžalovaného poučil, že hlavné pojednávanie možno následne vykonať i v jeho neprítomnosti.

Na hlavnom pojednávaní dňa 16. 12. 2014 obžalovaný prítomný nebol, svoju neprítomnosť ničím neospravedlnil, preto zákonná sudkyňa uznesením rozhodla podľa , že hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného.

Svedkyňa - poškodená Q. S., na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným v súčasnosti stále žije v spoločnej domácnosti, hoci sú rozvedení. Tento jej po podaní obžaloby (od augusta 2014) začal platiť bežné výživné a na obe deti, teda na mal. Q. a mal. P., jej dáva po 27, 13 eur mesačne. Zo zameškaného výživného jej zaplatil len sumu 100,- eur, ktorú je uhradil ešte v máji roku 2014.

Na hlavnom pojednávaní tak boli čítané a oboznamované listinné dôkazy: Trestné oznámenie poškodenej zo dňa 28. 04. 2014. Rozsudok Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. zo dňa 19. 11. 2008, právoplatného 30. 12. 2008, z ktorého vyplýva, že manželstvo Q. S. P. Q. S. bolo rozvedené, maloletá P. S., V. S. P. Q. S. boli na čas po rozvode zverení do osobnej starostlivosti matky a súd uložil odporcovi Q. S., povinnosť prispievať na výživu maloletých detí P., Q. P. V. výživným v sume 30 % životného minima a to vždy do 15 -teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí Q. S., počnúc dňom právoplatnosti rozsudku .

Z výpovede obžalovaného z prípravného konania, zo dňa 24. 06. 2014 vyplynulo, že obžalovaný pripustil, že na deti platil podľa toho, ako mal peniaze. Každý mesiac robil bývalej manželke nákup potravín pre deti asi za 20 - 30,- eur. Do ruky jej peniaze nedal, lebo táto nevie hospodáriť. Bývalá manželka má v súčasnosti „frajera v base“ a tohto podporovať nebude. Koľko presne dal manželke peňazí a kedy uviesť nevedel. K otázke výšky dlhu na výživnom sa vyjadril v zmysle :“to nech povie moja bývalá žena... Ja si myslím, že jej nedlhujem.“ Zároveň však uviedol, že je ochotný dlh na výživnom splácať podľa svojich možností.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený rodný list P. S., z ktorého vyplynulo, že menovaná má 17 rokov a rodný list Q. S., z ktorého vyplýva, že maloletý má 13 rokov (čl. 26 a 27 spisu). , Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva vyplýva, že Q. S. v rokoch 2012 - 2014 nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zo správy totožného úradu, úseku sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Detva je zrejmé, že obžalovaný je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi od 01. 11. 2009 t.č. v sume 118, 30 eur. Prehľad vyplatených dávok za rok 2012 - 2014 príslušný úrad zaslal súdu ako prílohu.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 11. 06. 2014 vyplynulo, že Q. S. v súčasnosti nie je evidovaný v registri poistencov Sociálnej poisťovne. Menovaný nepoberá žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného, aktualizovaného ku dňu hlavného pojednávania vyplýva štrnásť predchádzajúcich odsúdení za rôznorodú trestnú činnosť. Z tohto o.i. vyplýva, že obžalovaný bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 05. 12. 2012, právoplatným dňa 28. 12. 2012 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, tento bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov, do 28. 06. 2014.

Naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 05. 04. 2013, právoplatným totožného dňa, ktorým mu bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona uložený trest povinnej práce vo výmere 280 hodín.

Na hlavnom pojednávaní konajúca sudkyňa oboznámila i s trestným spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. , z ktorého vyplynulo, že obžalovaný bol trestným rozkazom sp. zn. odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy, ktorého sa dopustil v období do 01. 01. 2009 do 01. 07. 2012 tým, že na maloleté deti P. P. Q. neplatil výživné, čím vznikol dlh na výživnom voči matke detí Q. S. 1 085, 76 eur. Obžalovanému bol v danom konaní ukladaný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, s určením skúšobnej doby osemnásť mesiacov, t.j. do 28. 06. 2014. Obžalovanému bola uložená tiež povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona zaplatiť počas skúšobnej doby zameškané výživné podľa svojich možností a schopností.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa odseku 3 písm. c) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Neplnením vyživovacej povinnosť sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa, než občianskoprávny súd.

V prejednávanej veci, súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, v súlade s ust. . Vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou svedkyne poškodenej mal preukázané, že obžalovaný sa dopustil uvedeného skutku a svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa , Tr. zákona, keď obžalovaný takto konal (neplnil si vyživovaciu povinnosť ) v období od januára 2013 až do súčasnosti (do dňa vyhlásenie rozhodnutia), teda bezprostredne potom, čo bol za taký čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. , právoplatného dňom 28. 12. 2012. Zvážiac uvedené skutočnosti súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby s úpravou výšky zameškaného výživného ku dňu hlavného pojednávania, nakoľko vyživovacia povinnosť obžalovaného trvala v nezmenenom rozsahu až do dňa vyhlásenia rozsudku.

Rozsah vyživovacej povinnosti určil súd v súlade s rozsahom určeným rozsudkom v občianskoprávnom konaní, nakoľko týmto bola uložená povinnosť obžalovanému platiť tzv. „minimálne výživné“ vo výške 35 % zo sumy životného minima. Dlh na výživnom súd ustálil s prihliadnutím na výpoveď poškodenej, ktorá

na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný jej od augusta 2014 platí bežné výživné na obe maloleté detí v rozsahu 30% zo sumy životného minima. Súd tak ustálil výšku zameškaného výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 750, 18 eur, pričom zohľadnil i sumu 100,- eur, ktorú poškodená uviedla, že prijala v hotovosti od obžalovaného v máji roku 2014. Pokiaľ poškodená na hlavnom pojednávaní tiež uviedla, že obžalovaný jej platí bežné výživné v určenej výške od augusta 2014 až do dňa hlavného pojednávania, potom bolo rozhodné obdobie pre určenie výšky dlhu dané obdobím od 1. januára 2013 do konca júla 2014 (pričom od augusta 2014 obžalovaný na výživu detí bežným výživným prispieval).

Vzhľadom na dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní a dostatočne zistený skutkový stav, súd uznal obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby. Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zákona. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku, z možností nápravy, osobných pomerov obžalovaného a prihliadol aj na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona možno za prečin zanedbania povinnej výživy ukladať trest odňatia slobody v trvaní od jedného roka do piatich rokov.

Z výpovedí obžalovaného z prípravného konania, vyplýva, že obžalovaný si bol svojej vyživovacej povinnosti smerom k svojím maloletým deťom vedomý a rovnako si bol vedomý toho, že túto si neplní riadne. Výšku dlhu na výživnom však ponechal na vyčíslenie svedkyni poškodenej - bývalej manželke obžalovaného. Dlh na výživnom obžalovaný síce pripustil, ale v prípravnom konaní obvinený (v tom čase) nijakým spôsobom neprejavil ľútosť nad svojím konaním. Po opakovane odročovanom hlavnom pojednávaní sa obžalovaný, potom ako dostal možnosť zameškané výživné v dodatočnej lehote zaplatiť, na hlavné pojednávanie ani nedostavil, hoci jeho termín vzal na vedomie. V takomto konaní, ako ani v pomeroch na strane obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Na strane druhej, obžalovanému priťažovala tá skutočnosť, že bol v minulosti za trestný čin odsúdený, čo vytváralo priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona. Obžalovaný bol ku dňu hlavného pojednávania súdom trestaný štrnásť krát. Tu je však potrebné uviesť, že obžalovaný bol právoplatne odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy a to trestným rozkazom zo dňa 05. 12. 2012, právoplatným dňom 28. 12. 2012 a plynula mu skúšobná doba do 28. 06. 2014. Obžalovaný tak počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dopúšťal druhovo totožnej trestnej činnosti, keď po nadobudnutí právoplatnosti trestného rozkazu, sa opätovne úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať svoje maloleté deti. Navyše tiež počas plynutia vyššie spomenutej skúšobnej doby sa obžalovaný dopustil i prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zákona, za ktorý mu bol uložený trest povinnej práce v trvaní 280 hodín. Obžalovaný, ktorý mal v tom čase trinásť záznamov v registri trestov, sa tak počas skúšobnej doby opätovne dopustil druhovo totožného trestného činu a navyše i majetkovej trestnej činnosti. Uvedené okolnosti viedli súd k záveru, že v predmetnej veci nemožno inak, ako obžalovanému ukladať nepodmienečný trest. Pri existencii jednej priťažujúcej okolnosti ( § 37 písm. m) Tr. zákona) a pri neexistencii žiadnej poľahčujúcej okolnosti, tak v zmysle ust. § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zákona došlo k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri trestnej sadzbe vyplývajúcej z ust. § 207 ods. 3 Tr. zákona, jeden rok až päť rokov, tak zvýšením jej dolnej hranice bolo možné ukladať trest v rozmedzí od 28 mesiacov ( dva roky a štyri mesiace) až päť rokov. Vzhľadom k tomu, že súd mal ustálené, že trest je v danom prípade potrebné ukladať ako nepodmienečný ( s poukazom na ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona), považoval trest vo výmere 28 mesiacov, teda na spodnej hranici trestnej sadzby zvýšenej v dôsledku prevahy priťažujúcich okolností, za dostatočný.

Z odpisu z registra trestov, oboznámeného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody naposledy v roku 2008, teda bol vo výkone trestu v predchádzajúcich desiatich rokoch. Z uvedeného dôvodu súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd v predmetnej veci uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, tomuto neuložil povinnosť zaplatiť zameškané výživné. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.