Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-22-2014.pdf
PDF · 116.61 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/22/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Evy Behranovej a JUDr. Kataríny Slováčekovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. L., narodený XX.XX.XXXX a H. L., narodený XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov: matka Mgr. B. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. XX, V., zastúpená advokátkou: JUDr. Ivana Sláviková, so sídlom Vajanského nábrežie 9, Bratislava a otec C. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XX, X. H. X. Y., zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, so sídlom Hlavná 25, Trnava, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na uloženie informačnej povinnosti matke, na odvolanie matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 13P/89/2013-214 zo dňa 2. júla 2014 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného otca k maloletému A. v časti bežného výživného za čas od 16.12.2013 do 31.7.2014 a nedoplatku na zročnom výživnom za čas od 16.12.2013 do 30.6.2014 p o t v r d z u j e a v časti výživného otca k maloletému za čas od 01.09.2014 naďalej a v časti trov prvostupňového konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného otca k maloletému H. a nedoplatku na zročnom výživnom p o t v r d z u j e .
III. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti matke uloženej informačnej povinnosti voči otcovi p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom s účinnosťou od 16.12.2013 zvýšil výživné otca na maloletého A. zo sumy 45,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne a stanovil mu nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 16.12.2013 do 30.06.2014 v sume 553,87 eura a povolil mu ho splácať v splátkach po 20,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok (výrok I., II.). S účinnosťou od 16.12.2013 zvýšil tiež vyživovaciu povinnosť otca na maloletého H. zo sumy 45,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne a rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom za čas od 16.12.2013 do 30.06.2014 v sume 358,38 eura a povolil ho otcovi splácať v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody splátok (výrok III., IV.). Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19C/109/2010-31 zo dňa 27.09.2010 v časti výšky výživného otca na maloleté deti (výrok V.). Napokon určil matke povinnosť informovať otca maloletých detí raz mesačne písomnou formou o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí, najmä o ich zdravotnom stave, školskom prospechu,
o školských a mimoškolských záujmových aktivitách. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok VI., VII.). Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, a to vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletých detí A. a H.. Od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.09.2010, č. k. 19C/109/2010-31 totiž na strane maloletých detí (oprávnených) došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Na strane maloletého A. tým, že od ostatnej úpravy výživného v roku 2010 vyrástol, je starší o 4 roky, fyzicky i duševne vyspelejší, v dôsledku čoho sa úmerne veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a pod.), ako aj ďalších potrieb pre jeho výchovu, vývoj a výživu. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy výživného, kedy bol maloletý A. žiakom 6. ročníka základnej školy a mal 11 rokov, v šk. roku 2013/2014 navštevoval posledný ročník základnej školy a pripravoval sa na prijímacie skúšky na strednú školu, v dôsledku čoho sa zvýšili i náklady spojené s jeho štúdiom (doučovanie). Maloletý A. je alergik, čo bol i v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom, matka mu kupuje doplnkové výživové produkty - vitamíny, probiotiká, navštevuje angličtinu, venuje sa športovým aktivitám - hrá futbal, pláva, s čím sú spojené výdavky na poplatky a športovú výstroj, od 1.9.2014 bol prijatý na strednú školu. U maloletého H. došlo k zmene na rozdiel od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, kedy bol žiakom druhého ročníka základnej školy. Maloletý má 8 rokov, v súvislosti s jeho prechodom na druhý stupeň základnej školy, keď v šk. roku 2013/2014 bol už žiakom 5. ročníka, preto nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, potreby, životné náklady primerané jeho veku, záľuby a celkový rozvoj. Prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Maloletý H. pre problémy so zubami, navštevuje stomatológa a má výdavky za krémy na suchú pokožku (ktoré mal i v čase pôvodného rozhodovania), navštevuje angličtinu a venuje sa atletike. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane otca maloletých nastala zmena pomerov v tom, že kým pri poslednej úprave výživného dosahoval otec priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 1.002,03 eura mesačne, jeho priemerná čistá mesačná mzda v období 1/2011 - 12/2011 bola 1.217,92 eura, v období 1/2012-12/2012 bola 1.267,25 eura, v období 1/2013 - 12/2013 bola 1.187,50 eura a v období od 1/2014- 4/2014 predstavovala jeho priemerná čistá mesačná mzda sumu 1.100,95 eura, čo v podstate predstavuje nárast príjmu otca o cca 150,- eur mesačne. Otec preukazoval zvýšenie svojich výdajov v súvislosti s platením hypotéky a s tým súvisiacimi povinnými poisteniami, tiež na školné za štúdium na vysokej škole, náklady na motorové vozidlo, dochádzku verejnou hromadnou dopravou do zamestnania a tiež náklady na lekárske ošetrenia u stomatológa, ako aj ostatné bežné životné náklady. Na strane matky súd zistil, že kým pri poslednom rozhodnutí o výživnom jej priemerná čistá mesačná mzda bola 2.324,94 eura, v období 1/2011-12/2011 bola 3.127,03 eura, v období 1/2012-12/2012 bola 3.258,33 eura, v období 1/2013-12/2013 bola 4.218,93 eura a v období 1/2014-3/2014 bola 2.665,61 eura. Príjem matky teda od poslednej úpravy výživného podstatne vzrástol. Pokiaľ ide o výdavky, matka preukazovala predovšetkým zvýšené výdavky súvisiace so školskou dochádzkou oboch detí, na stravu, lieky, ich športové aktivity, štúdium angličtiny, prípadne doučovania u maloletého A., ako i náklady na dovolenky s maloletými deťmi. Preukazovala tiež zvýšené náklady súvisiace s bývaním, na hypotekárny úver, rekonštrukciu bytu a vybavenie domácnosti. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvod zvýšiť výživné otcovi na maloleté deti prihliadajúc na ich odôvodnené potreby, a to primerane možnostiam a majetkovým pomerom otca, so zohľadnením podielu vyživovacej povinnosti matky. U maloletého A. považoval súd za dôvodné zvýšiť výživné otcovi zo sumy 45,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne a u maloletého H. považoval za dôvodné zvýšiť výživné otcovi zo sumy 45,- eur mesačne na sumu 100 eur mesačne. Súd zvýšil výživné od podania návrhu, teda od 16.12.2013, nakoľko nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo potrebné výživné priznať spätne pred podaním návrhu. U otca súd prvého stupňa vychádzal zo skutočnosti, že jeho čistý príjem predstavoval v roku 2013 priemerne sumu 1.187,50 eura mesačne a v období od 1/2014- 4/2014 sumu 1.100,95 eura mesačne, teda sa zvýšil len nepatrne oproti stavu pri predchádzajúcej úprave výživného. U matky súd vychádzal zo skutočnosti, že jej príjem sa od poslednej úpravy výživného preukázateľne podstatne zvýšil. Súd pritom prihliadol aj na skutočnosť, že sa o maloleté deti osobne stará a na zabezpečení starostlivosti o ne sa podieľa aj vecnými nákladmi (domácnosť, strava, hygiena, ošatenie). Počet vyživovacích povinností zostal u oboch rodičov nezmenený. Zvýšením výživného vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 16.12.2013 do 30.06.2014 pre maloletého A. v sume 553,87 eura a pre maloletého H. v sume 358,38 eura. Súd povolil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom pre maloletého A. zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur a nedoplatok na zročnom výživnom pre maloletého H. zaplatiť v mesačných
splátkach po 10,- eur v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď zohľadnil výšku určeného výživného otca, príjem otca a tiež skutočnosť, aby bol dlh zaplatený do troch rokov. Súd zároveň vyhovel v plnom rozsahu vzájomnému návrhu otca, ktorým sa domáhal uložiť povinnosť matke maloletých informovať otca raz mesačne písomnou formou o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí, najmä o ich zdravotnom stave, školskom prospechu, o školských a mimoškolských záujmových aktivitách. Súd na daný prípad aplikoval ustanovenie § 24 ods. 5 Zákona o rodine, pričom mal za to, že pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosť o podstatných záležitostiach dieťaťa, pretože zatajenie viacerých druhov informácií (napr. o zdravotnom stave, školskom prospechu) môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky. Rodičia by sa mali predovšetkým dobrovoľne informovať o všetkých zdravotných problémoch a vážnejších výchovných problémoch, ktoré nastali v dobe, keď sa o dieťa oni osobne starali. V prípade, že preferenčný rodič túto informačnú povinnosť neplní dobrovoľne, mala by mu byť súdom uložená, pokiaľ sa jej úpravy druhý rodič domáha. V danom prípade vykonaným dokazovaním súd zistil, že komunikácia rodičov ohľadom záležitostí maloletých detí často zlyháva. Stáva sa, že otec nevie o tom, že deti vycestovali do zahraničia, nevie o ich prospechu a zdravotnom stave. Sú to síce všetko informácie, ktoré si môže otec sám iniciatívne vyhľadávať, ale je len na prospech maloletých detí, aby sa rodičia vzájomne o podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí bezprostredne informovali a otec poznal ich aktuálny zdravotný stav, prospech, či mimoškolské aktivity. Súd prvého stupňa preto návrhu otca na uloženie povinnosti matke, pravidelne mesačne ho písomne informovať o podstatných záležitostiach týkajúcich sa Maloletý A. a Maloletý H. vyhovel, keď mal za to, že uloženie tejto povinnosti matke bude na prospech maloletých detí, matku výraznejšie nezaťaží a najmä s ohľadom na skutočnosť, že v konaní vyšlo najavo, že otec a mladší syn Maloletý H. sa už dlhšiu dobu vôbec nestretávajú. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil najmä aplikáciou § 62 ods. 1 až 5, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, veta prvá, § 78 ods. 3 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z. v znení noviel), o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí. Argumentovala, že súd prvého stupňa nestanovil výšku výživného správne, pretože školné vo výške 527,- eur ročne nebol dôvod zohľadniť vzhľadom na to, že dĺžka štúdia otca je ku dňu rozhodovania 7 rokov a stále je študentom tretieho ročníka, z čoho vyplýva, že preplatil školné v trvaní dvoch rokov, teda ide o výdavok, ktorý by sa nemal zohľadniť a vôbec by nemal mať prednosť pred vyživovacou povinnosťou maloletých detí. V konaní nebolo preukázané, že štúdium zvyšuje otcovi možnosť vyššieho zárobku, či iného vhodnejšieho pracovného zaradenia. Uviedla, že otec si zakúpil do výlučného vlastníctva trojizbový byt z hypotekárneho úveru 72.000,- eur s mesačnou splátkou 440,- eur, keď si mohol kúpiť menší byt, čím by bola nižšia suma hypotekárneho úveru, ako aj suma splátok. I tu ide o neprimerané majetkové zaťaženie nad majetkové pomery, možnosti a schopnosti otca. Spoľahol sa na to, že všetky potreby maloletých detí bude zabezpečovať matka, ako to robila od rozvodu doposiaľ. Otec si pre seba zabezpečuje vysokú životnú úroveň (luxus bývania v trojizbovom byte sám), na ktorý je ochotný prispievať sumou 440,- eur mesačne, avšak na potreby a záujmy maloletých detí primerane ich potrebám prispievať nechce. I prevádzka a údržba motorového vozidla je podľa matky detí neprimerané majetkové zaťaženie (náklady na údržbu 783,66 eura a poistenie 95,39 eura ročne). Otec motorové vozidlo nevyužíva, napriek tomu do neho investoval toľko, čo výrazne presahuje jeho hodnotu, ktorá má byť podľa vyjadrenia otca 400,- eur. Nesúhlasila so skúmaním jej majetkových pomerov, keďže kritériom pri určovaní výšky výživného sú odôvodnené potreby maloletého, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Poukázala na to, že deťom poskytuje starostlivosť neustále (deti vo veku 15 a 12 rokov) a jej osobnú starostlivosť je súd povinný zohľadniť, keď výživné od povinného rodiča slúži na vyrovnanie osobnej starostlivosti vynakladanej druhým rodičom. Pri dospievajúcich deťoch je rovnako dôležitá osobná starostlivosť, nakoľko táto fáza vývoja je zásadnou pre formovanie povahy dieťaťa a prípravy na samostatný život. Matka trávi s maloletými deťmi všetok svoj voľný čas a naplno sa im venuje, rozvíja ich vzdelanie, záujmy, čo možno považovať za poskytovanie osobnej starostlivosti. Odporca sa na starostlivosti o deti podieľa len plnením vyživovacej povinnosti a to len v nepatrnej miere, keď od otca deti nemôžu očakávať inú formu plnenia vyživovacej povinnosti ako tú, ktorú vo svojom rozhodnutí stanoví súd. Poukázala na to, že z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že výživné má predstavovať 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoP/6/2013). Vzhľadom na vyššie uvedené je suma 230,- eur na obe deti
neprimeraná, lebo nespĺňa ani len minimum stanovené judikatúrou. Súd sa vôbec nevysporiadal s tým, ako zohľadnil platby hypotekárneho úveru odporcu, náklady na prevádzkovanie nepoužívaného vozidla či náklady na štúdium, ktoré trvá neobvykle dlho. Nesúhlasila tiež so splácaním zročného výživného v splátkach, pretože výživné slúži na pokrytie potrieb maloletých detí a zročné výživné je rovnako výživným, ktoré de facto už matka za otca vynaložila. Preto žiadala toto výživné zaplatiť v troch splátkach. Nesúhlasila tiež s jej uloženou informačnou povinnosťou voči otcovi. Argumentovala, že otec fakticky nejaví o deti záujem a týmto nezáujmom zo strany otca obe maloleté deti trpia a nevedia si ho vysvetliť. Otec je tým, ktorý nemá o deti záujem, nerobí žiadne kroky k tomu, aby sa o deti zaujímal, ak má záujem o informácie o deťoch, môže ich získať v škole, u lekára a podobne. Mal by prejaviť o deti skutočný a nielen účelový záujem, keď sa mu to hodí. Čo sa týka styku s maloletým H., otec ho ani raz nekontaktoval, nevolal mu na narodeniny, meniny alebo Vianoce, pri žiadnom z týchto sviatkov si na dieťa nespomenul. Poukázala na to, že nezáujem H. vyvolal sám otec, keďže často na styk bez uvedenia dôvodu neprišiel, čo u detí spôsobilo opakované sklamanie. O synov sa otec nezaujíma, nekontaktuje ich telefonicky, mailom či cez facebook. Preto žiadala, aby jej odvolaniu bolo vyhovené a výživné bolo zvýšené na maloletého A. na 250,- eur mesačne a na maloletého H. na 200,- eur mesačne s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom otec zaplatí v troch splátkach, pričom informačná povinnosť matke nebude uložená.
Otec maloletých detí sa k odvolaniu matky písomne vyjadril, rozsudok súdu prvého stupňa navrhol ako vecne správny potvrdiť.
S vyjadrením otca k odvolaniu matky matka nesúhlasila a preto zaslala ďalšie vyjadrenie, kde zotrvala na písomne podanom odvolaní a jeho dôvodoch.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne vyjadril, navrhol odvolaniu matky vyhovieť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania otec maloletej (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 OSP)preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, keďže ide o vec, o ktorej je možné začať konanie i bez návrhu (§ 212 ods. 1, 2 písm. a) OSP), prejednal postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti (§ 219 ods. 1, 2, § 220 OSP). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa (Okresný súd Trnava pod sp. zn. 13P/89/2013) je návrh matky maloletých detí o zvýšenie výživného otca k deťom.
Súd prvého stupňa návrhu matky čiastočne vyhovel, s ktorým rozhodnutím matka detí nesúhlasí a žiada zvýšiť výživné otca k obom deťom tak, že na maloletého A. sa výživné zvýši na 250,- eur mesačne a na maloletého H. na 200,- eur mesačne.
Predmetom činnosti odvolacieho súdu vzhľadom na uvedené je preto preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý s účinnosťou od 16.12.2013 zvýšil výživné otca na maloletého A. na 130,- eur mesačne a na maloletého H. na 100,- eur mesačne.
Z obsahu spisu vyplýva, že výživné otca k maloletým deťom bola naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 19C/109/2010-31 zo dňa 27.09.2010 tak, že otcovi bola uložená povinnosť prispievať na maloletého A. a maloletého H. po 45,- eur mesačne. V čase tohto rozhodnutia bola matka zamestnaná v spoločnosti B. L. U. R. a.s. s priemerným mesačným čistým príjmom v období mesiacov 2/2010-7/2010 v sume 2.324,94 eura. Maloletý A. navštevoval 6.ročník základnej školy a maloletý H. druhý ročník základnej školy. Matka uvádzala výdavky na maloleté deti zimných mesiacoch na vitamíny sumou 70-80,- eur mesačne, mimo tohto obdobia výdavky na lieky predstavovali 20-30,- eur mesačne. Maloletý H. trpel atopickým ekzémom, maloletý A. navštevoval súkromne angličtinu, čo predstavovalo mesačný výdavok do 30,- eur, futbal - mesačne 10,- eur, šk. jedáleň - 20,- eur. Maloletý H. navštevoval školskú družinu a jedáleň - mesačne 32,- eur. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemala. Rodičia vlastnili rodinný dom v V. a osobné motorové vozidlo zn. Felícia. Otec bol zamestnaný v spoločnosti J. P., a.s. L. ako bezpečnostný technik s priemernou čistou mzdou v mesiacoch 7/2010-8/2010 v sume 1.002,03 eura mesačne. Otec iné vyživovacie povinnosti nemal. Od tohto rozhodnutia sa pomery zmenili a to predovšetkým na strane maloletých detí.
V danom prípade súd prvého stupňa postupoval v súlade s ustanovením § 78 ods. 1 v spojení s ustanovením § 163 ods. 2 OSP, keď zmenil posledné rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti. Je potrebné stotožniť sa so záverom súdu prvého stupňa, že najmä na strane oboch maloletých detí nastala výrazná zmena pomerov, teda tých podstatných okolností, na ktorých bolo založené pôvodné rozhodnutie o úprave vyživovacej povinnosti otca k deťom.
Maloletý A., narodený XX.XX.XXXX, je dieťaťom vo veku 15 rokov, v čase podania návrhu, resp. i rozhodovania súdu prvého stupňa bol ešte žiakom základnej školy, ktorý od 01.09.2014 začal navštevovať strednú školu. Uplynutie dlhšieho časového obdobia od posledného rozhodnutia o výživnom (27.09.2010) spôsobilo zvýšenie odôvodnených potrieb tohto maloletého dieťaťa, pretože maloletý bol žiakom posledného ročníka základnej školy, ktorý sa aktívne pripravoval na prijímacie skúšky na strednú školu, preto absolvoval doučovanie z viacerých predmetov. Náklady na jeho prípravu na budúce štúdium i na jeho živobytie sú vysoké, keďže maloletý A. je v období dospievania, v období prudkého duševného i telesného rastu, výdavky na jeho živobytie, najmä štúdium, náklady na zdravotnú starostlivosť, športové aktivity je potrebné zohľadniť a zabezpečiť rozvoj osobnosti tohto dieťaťa v jeho najlepšom záujme a v jeho prospech. Maloletý A. prichádza do veku, kedy jeho potreby budú rásť výraznejšie - ako chlapec v pubertálnom veku má väčšie (pritom primerané) nároky na stravu, oblečenie, spôsob trávenia voľného času a v neposlednom rade i na potreby vzdelania. Tieto všetky okolnosti je potrebné vziať do úvahy pri rozhodovaní. Bolo preto dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému A..
Dôvodné bolo i zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému H., ktorý je o štyri roky starší ako v čase posledného rozhodovania, je stále žiakom základnej školy, avšak navštevuje jej druhý stupeň, venuje sa okrem školských povinností i športu, súkromne sa doučuje angličtinu. I maloletý Ivo i maloletý H. majú zdravotné problémy, okrem výdavkov na lieky matka deťom zabezpečuje vitamíny a probiotiká.
Čo sa týka zárobkových možností a schopností na strane otca, tento je naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa J. P., a.s. v L., kde pracuje ako bezpečnostný a požiarny technik, k výraznému nárastu jeho príjmu nedošlo. Po rozvode manželstva žije sám, aktuálne si zabezpečil bývanie v trojizbovom byte, na čo čerpal úver 70.000,- eur, ktorý spláca po 436,04 eura mesačne, ďalej uhrádza náklady spojené s užívaním bytu 167,17 eura do fondu prevádzky, údržby a opráv, 65,- eur za platby za energie. Do práce dochádza vlakom a v Bratislave cestuje MHD (56,10+26,90 eura mesačne). Okrem uvedených výdavkov hradí tiež životné poistenie a telefón (50+28). To sú výdavky, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu je možné na strane otca zohľadniť, keď argumentácia matky v súvislosti s neprimeraným majetkovým rizikom, keď si otec zabezpečil za úver byt, ktorý mesačne spláca v sume 436,04 eura, je nedôvodná. Bytovú otázku si po rozvode manželstva riešili obaja bývalí manželia a tak tu nemožno uvažovať o neprimeranom majetkovom riziku, keďže argumentáciu otca o tom, že zohľadnil nielen svoju potrebu bývania, ale i záujem o stretávanie sa s oboma maloletými deťmi v jeho domácnosti, je dôvodná a
za uvedenej situácie nemožno uvažovať o neprimeranom majetkovom riziku otca, prípadne o luxuse bývania jednej osoby v trojizbovom byte.
Odvolací súd nezohľadnil výdavky otca v súvislosti so školným 527,- eur ročne, pretože otec v konaní nepreukázal dôvody predmetného štúdia, rsp. najmä dôvody jeho dĺžky.
I za týchto okolností s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletého H. s účinnosťou od 16.12.2013 naďalej a odôvodnené potreby maloletého A. za čas od 16.12.2013 do 01.09.2014 považoval odvolací súd za správne zohľadnené a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zvýšenia výživného otca k maloletým deťom ako vecne správny potvrdil.
Prihliadol tiež na vyživovaciu povinnosť matky zakotvenú v ustanovení § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, keďže vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia a lepšie majetkové pomery sú u matky, ktorá za rok 2013 dosiahla príjem 4.218,39 eura a za tri mesiace roku 2014 príjem 2.665,61 eura mesačne netto a i keď jej príspevok na výživu je čiastočne vyvážený jej osobnou starostlivosťou, na strane otca nie sú dané jeho zárobkové možnosti a schopnosti, ktoré by on osobne nevyužíval na zabezpečenie lepšieho zárobku a ktoré by mu umožnili zabezpečiť si vyšší príjem vlastnou prácou, preto bol zohľadnený ten príjem, aký reálne u svojho zamestnávateľa poberá, keď otec i na to vynakladá primerané pracovné úsilie (napr. denne cestuje za prácou).
S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného potvrdil(§ 219 ods. 1 OSP), osvojujúc si jeho dôvody(§ 219 ods. 2 OSP). Súčasne potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa i v časti nedoplatku na zročnom výživnom ako u maloletého A., tak u maloletého H., ktorý nedoplatok súd prvého stupňa povolil otcovi v zmysle § 160 ods. 1 OSP splácať v primeraných splátkach tak, aby bolo výživné uhradené do 36 mesiacov. V konaní nebolo preukázané, že by bolo v majetkových možnostiach a schopnostiach otca zaplatiť tento nedoplatok na výživnom vo vyšších splátkach a preto odvolací súd nevyhovel návrhu matky, aby bol tento nedoplatok uhradený otcom v troch splátkach.
Odvolací súd ale v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil rozsudok súdu prvého stupňa o výživnom na maloletého A. na čas od 01.09.2014 naďalej, pretože dospel k záveru, že tu je dôvodné venovať pozornosť odôvodneným možnostiam a schopnostiam povinného otca a oprávneným potrebám maloletého A. počnúc jeho nástupom na stredoškolské štúdium, ktoré náklady reálne v čase rozhodovania odvolacieho súdu na strane maloletého sa nepochybne zvýšili, pretože nastúpil na strednú školu a nebolo možné tieto skutočnosti nezohľadniť, prípadne ich zisťovať až v odvolacom konaní, čím by sa obom rodičom i kolíznemu opatrovníkovi odňala možnosť dvojinštančného konania v súvislosti so zisťovaním týchto odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a v súvislosti s ustálením primeranej výšky výživného zo strany povinného otca.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd musel napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, aby tým učinil zadosť princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania a neznemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, keďže by im odoprel možnosť odvolacieho prieskumu nových, z pohľadu doterajších záverov súdu prvého stupňa dosiaľ nezohľadených skutočností, čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom.
Preto súd prvého stupňa, ktorému sa vec v zrušenom rozsahu - t.j. o výživnom na maloletého A. na čas od 01.09.2014 naďalej vracia na ďalšie konanie, prešetrí odôvodnené potreby dieťaťa s prihliadnutím k tejto skutočnosti a zváži, či doposiaľ stanovená výška výživného 130,- eur mesačne s prihliadnutím k takto zvýšeným výdavkom na strane maloletého bude dostatočná a zodpovedajúca zákonným kritériám stanovenia výšky vyživovacej povinnosti otca ako povinného rodiča k tomuto diaťaťu.
Argumentácia matky o neprimeranosti doteraz stanoveného výživného sa javí byť nedôvodná. Čo sa týka súdnej praxe, matkou uvádzaný rozsudok odvolacieho súdu (26CoP/6/2013) sa nezaoberá
stanovením rozsahu výživného v rozmedzí 30% z dosahovaného netto príjmu výživou povinnej osoby, ale táto vyplýva priamo z rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žiada sa dodať toľko, že Krajský súd v Trnave ako súd odvolací v súvislosti so stanovením rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča opakovane judikuje rozsah vyživovacej povinnosti z netto príjmu povinného rodiča od 20 do 30%, čo vždy závisí od individuálnych okolností konkrétneho prípadu a v danom prípade považoval stanovenie rozsahu výživného v rozhodnom období na hranici 20% zohľadňujúce individuálne okolnosti uvedeného prípadu.
Informačná povinnosť v zmysle § 24 ods. 5 Zákona o rodine, ktorú stanovil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku matke je stanovená zákonom, smeruje voči rodičovi, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti a oprávneným z neho je rodič, ktorému dieťa do osobnej starostlivosti zverené nebolo. Zavedenie tohto inštitútu sleduje oprávnenie rodiča mať relevantné informácie o dieťati od toho rodiča, ktorému sú bežne k dispozícii, ktorý ich získava pri výchove a starostlivosti o dieťa, tým získal i zo svojho kontaktu s dieťaťom pravdivý a čo možno najobjektívnejší obraz o dieťati, o jeho živote, záujmoch a vývoji a tým sa prehlboval pocit blízkosti, spolupatričnosti a napĺňalo sa právo i tohto rodiča na informácie o svojom dieťati. Plnenie tejto informačnej povinnosti je i v prejednávanom prípade v prospech oboch maloletých detí a bude na otcovi, aby takto získané informácie zužitkoval v prospech rekonštrukcie úprimných a rodinných vzťahov s oboma synmi, ktorí si jeho pozornosť a záujem o nich samotných zasluhujú.
V súdenom prípade nebol dôvod nevyhovieť návrhu otca na uloženie povinnosti matke informovať ho pravidelne o dôležitých správach o maloletých deťoch, ktoré právo otca zabezpečuje zákon a neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by priznaniu uplatneného práva bránili. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa i v tejto časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
Súdu prvého stupňa sa však vracia vec v zrušenom rozsahu, t.j. v stanovení vyživovacej povinnosti k maloletému Ivovi za čas od 01.09.2014 naďalej, kedy súd prvého stupňa vykoná vo veci potrebné dokazovanie za účelom stanovenia adekvátneho výživného pre toto dieťa, ktoré sa od 01.09.2014 stalo študentom strednej školy a vo veci opätovne rozhodne.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.