Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22P-102-2010.pdf
PDF · 84.23 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/102/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. W. X., Q.. XX.XX.XXXX U. Ľ. XX, X., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka J. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. Ľ. XX, X., zastúpená opatrovníkom H.. R. D. M. Okresného Y. X. - K. G. otec J.. O. O., Q.. X.X.XXXX, U. J., G. A., C..S.. Y., O..A..J..R.., Q. XX R., zastúpený opatrovníkom H.. E. S. M. Okresného Y. X. - K., v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 2.3.2010 žiadala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. dieťa zo sumy 99,58 € mesačne na 250,- € mesačne z dôvodu zmeny pomerov na strane mal. dieťaťa.
Matka v návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/142/05 zo dňa 22.11.2005 bola mal. zverená do jej výchovy a otec zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 3.000 Sk mesačne, t.j. 99,58 € mesačne.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.1.2006.
Od roku 2006 náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli. V čase pôvodného rozhodnutia o výživnom maloletá navštevovala 5. ročník základnej školy. Od roku 1997 poberá invalidný dôchodok vo výške 132,70 €. Otec maloletej sa od júla 1996 zdržiava na neznámom mieste. Pretože od poslednej úpravy výživného pre maloleté dieťa došlo k podstatnej zmene, podala návrh na zvýšenie výživného.
Matka sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, lustráciou iný prechodný alebo trvalý pobyt zistený nebol. Z uvedeného dôvodu jej súd ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p.
V priebehu konania W. X., Q.. XX.XX.XXXX nadobudla plnoletosť. Vzhľadom k tomu sa stala po dovŕšení plnoletosti sa stala účastníčkou konania. W. X. sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, iný prechodný
alebo trvalý pobyt v konaní zistený nebol, preto jej súd ustanovil opatrovníka v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p.. Plnoletá W. X. sa k návrhu na zvýšenie výživného nevyjadrila a k návrhu nepripojila.
Z uvedeného dôvodu preto súd posudzoval návrh matky na zvýšenie výživného iba za obdobie maloletosti W. X..
Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/142/05. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. W. sumou 3.000 Sk mesačne od 30.5.2005 do budúcna.
Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že otec od roku 1996 sa s maloletou nekontaktoval, na jej výživu neprispel. Lustráciou prechodný alebo trvalý pobyt zistený nebol, preto mu súd ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p..
Opatrovník sa pojednávania nezúčastnil, k podanému návrhu sa v stanovenej lehote písomne nevyjadril.
V čase poslednej úpravy mal. W. navštevovala 5. ročník základnej školy, stravovala sa v školskej jedálni, za čo matka uhrádzala 600 Sk mesačne. Maloletá bola zdravá, nosila dioptrické okuliare.
Matka v čase poslednej úpravy poberala čiastočný invalidný dôchodok od roku 1997 vo výške 3.063 Sk, rodinné prídavky vo výške 540 Sk, náhradné výživné vo výške 500 Sk. S maloletou bývala v 1-izbovom byte, uhrádzala za nájom a inkaso 2.800 Sk mesačne.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a preto návrh matky zamietol. V priebehu konania nebolo preukázané, že by došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. Matka spolu s dcérou ako aj otec sa zdržiavajú na neznámom mieste, preto nebolo možné s najväčším úsilím súdu preukázať zmenu pomerov na strane účastníkov konania.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku a konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.