Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Cb-98-2010.pdf
PDF · 106.14 KB
No categories available
25Cb/98/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: YUROCK, s.r.o., ul. J. A. Komenského 224, Tekovské Lužany 935 41, IČO: 35 938 595, proti odporcovi: ENVIDOM, Združenie výrobcov elektrospotrebičov pre recykláciu, Ružová dolina 6, Bratislava 821 08, IČO: 37 953 836, zast.: BBH advokátska kancelária, s.r.o., Gorkého 3, Bratislava 811 01, o zaplatenie 18.128,46 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 18.128,46 EUR spolu s 0,03 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 14.6.2009 do zaplatenia ako aj trovy konania v sume 1.087,50 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2009 domáhal zaplatenia sumy 18.128,46 EUR spolu s 0,05 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 14.6.2009 do zaplatenia, titulom neuhradenia odplaty v zmysle Zmluvy o zabezpečovaní prepravy elektrozariadení a elektroodpadov, Zmluvy o vykonaní oddeleného zberu a Zmluvy o spracovaní elektroodpadu, všetky zo dňa 5.6.2008.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím konateľa navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, výsluchom konateľa navrhovateľa, znaleckým posudkom a výsluchom spracovateľa posudku H.. X. Z., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Medzi navrhovateľom a odporcom boli dňa 5.6.2008 uzavreté celkovo tri zmluvy, a to Zmluva o spracovaní elektroodpadu (ďalej ako „Zmluva 1“), predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa ako spracovateľa vykonávať pre odporcu spracovanie a zhodnotenie
elektroodpadov v kategóriách elektrozariadení č. 1 Veľké domáce spotrebiče a č. 2 Malé domáce spotrebiče, Zmluva o vykonaní oddeleného zberu (ďalej ako „Zmluva 2“), predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa ako zhotoviteľa vykonávať pre odporcu ako objednávateľa oddelený zber elektroodpadu v kategóriách elektrozariadení č. 1 Veľké domáce spotrebiče a č. 2 Malé domáce spotrebiče a zabezpečiť jeho dočasné uloženie pred odvozom spracovateľovi a Zmluva o zabezpečení prepravy elektrozariadení a elektroodpadov (ďalej ako „Zmluva 3“) , predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa ako prepravcu zabezpečovať alebo vykonávať pre odporcu prepravu elektrozariadení a elektroodpadov v kategóriách elektrozariadení č. 1 Veľké domáce spotrebiče a č. 2 Malé domáce spotrebiče z miest spätného odberu alebo z miest oddeleného zberu do miest určených odporcom a záväzok odporcu zaplatiť za tieto
činnosti odplatu. Cenu poskytnutého plnenia navrhovateľ odporcovi vyúčtoval faktúrou č. 905006 zo dňa 31.5.2009 na sumu 18.128,46 EUR
Odporca v odpore proti platobnému rozkazu k veci uviedol, že navrhovateľ mu faktúrou č. 905006 zo dňa 31.5.2009 vyfakturoval výkony, ktoré v skutočnosti nevykonal. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/96/EC o odpade z elektrických a elektronických zariadení zakotvila povinnosť členským štátom preniesť zodpovednosť za nakladanie a financovanie nakladania s elektroodpadom na výrobcov elektrozariadení s účinnosťou od 13.8.2005. Slovenská republika transponovala vyššie uvedenú smernicu novelou zákona o odpadoch (č. 223/2001 Z.z) č. 733/2004 Z.z. (ďalej len „Zákon“). S účinnosťou od 13.8.2005 sú tak výrobcovia elektrozariadení, ktorí uvádzajú na trh v Slovenskej republike elektrozariadenia povinní (i) zabezpečiť na vlastné náklady kolektívne nakladanie s historickým elektroodpadom z domácností (t.j. s elektroodpadom, ktorý pochádza z elektrozariadení uvedených na trh pred 13.8.2005), (ii) zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebo kolektívne nakladanie s novým elektroodpadom z domácností (t.j. s elektroodpadom, ktorý pochádza z elektrozariadení uvedených na trh po 13.8.2005) a (iii) zabezpečiť na vlastné náklady individuálne alebo kolektívne nakladanie s novým elektroodpadom, ktorý nie je elektroodpadom z domácností. Nakladanie s elektroodpadom zahŕňa jeho zber, prepravu k spracovateľovi, spracovanie (recykláciu, opätovné použitie a zhodnotenie), súčasťou ktorého je aj zneškodnenie nebezpečných látok. Ako je vyššie uvedené, za všetky tieto činnosti zodpovedajú výrobcovia elektrozariadení, ktorí ich aj financujú. Výrobcovia elektrozariadení sú oprávnení (a v prípade historického elektroodpadu z domácností aj povinní) plniť si svoje vyššie uvedené povinnosti kolektívne. Za účelom kolektívneho nakladania s elektroodpadom založili najväčší výrobcovia veľkých a malých domácich spotrebičov, ktorým patrí na trhu elektrozariadení v kategóriách 1 a 2 veľká väčšina trhu, záujmové združenie právnických osôb Envidom s tým, že kolektívny systém prevádzkovaný odporcom sprístupnili všetkým záujemcom o zabezpečenie kolektívneho nakladania s elektroodpadom. Výrobcovia elektrozariadení uzatvorili s odporcom zmluvy o kolektívnom plnení, na základe ktorých sa odporca zaviazal zabezpečovať pre týchto splnenie povinností týkajúcich sa spätného odberu, oddeleného zberu a nakladania s elektroodpadom z domácností (okrem zberu, aj prepravy a spracovania elektroodpadu). Odporca zodpovedá výrobcom elektrozariadení za to, že peňažné prostriedky, ktoré od nich inkasuje v podobe zaplatených odplát budú použité na úhradu nákladov zberu, prepravy a spracovania reálne existujúcich vyzberaných a spracovaných množstiev elektroodpadu z domácností v kategóriách č. 1 Veľké domáce spotrebiče a 2 Malé domáce spotrebiče, pri dodržaní všetkých požiadaviek existujúcej legislatívny. Odporca uzatvoril s navrhovateľom dňa 5.6.2008 zmluvu o zabezpečovaní prepravy elektrozariadení a elektroodpadu, zmluvu o vykonávaní oddeleného zberu a zmluvu o spracovaní elektroodpadu, na základe ktorých pre
neho navrhovateľ vykonával zber, prepravu a spracovanie elektroodpadu v kategóriách č. 1 a 2. Navrhovateľ vystavil dňa 31.5.2009 odporcovi faktúru č. 905006 za zber, prepravu a spracovanie elektroodpadu v mesiaci máj 2009. Uvedenú faktúru reklamoval, pretože mal pochybnosti o reálnom výkone činností (služieb), ktoré mu navrhovateľ vyfakturoval, pričom navrhovateľ mu k dnešnému dňu nepreukázal, že tieto výkony aj reálne uskutočnil. Vzhľadom na skutočnosť, že plní povinnosti a zastupuje výrobcov elektrozariadení, ktorých celkový trhový podiel je cca 83 % v kategórii č. 1 Veľké domáce spotrebiče a cca 67 % v kategórii č. 2 Malé domáce spotrebiče, disponuje detailnými informáciami, údajmi a štatistikami o množstvách dovezených, vyvezených a predaných elektrozariadení, na základe čoho dokáže zhodnotiť reálnosť zberu elektroodpadov v Slovenskej republike. Okrem toho, vzhľadom k tomu, že je tiež členom WEEE fóra, združujúceho najväčšie kolektívne systémy pre nakladanie s elektroodpadom v Európe, disponuje týmito informáciami, údajmi a štatistikami aj vo vzťahu k ostatným európskym krajinám. Navrhovateľ nevyfakturoval odporcovi skutočne vyzberané a spracované množstvá elektroodpadu, pričom mu pravdepodobne fakturoval zber a spracovanie iných komodít, než tých, na ktorých sa na základe zmluvy dohodli. Navrhovateľ pri spracovaní elektodpadu nedodržal podmienky zmluvy o spracovaní elektroodpadu ani požiadavky vyplývajúce z platnej legislatívy, pretože navrhovateľ nepreukázal odporcovi vstupy ani výstupy procesu spracovania elektroodpadu, nenahlásil mu množstvá elektroodpadu pri vstupe a výstupe do a zo zariadenia na spracovanie elektroodpadu vrátane prednostne odobraných látok a súčiastok, množstvá energeticky zhodnoteného elektroodpadu a množstvá zneškodneného elektroodpadu tak, ako tieto požiadavky vyplývajú zo súčasnej legislatívy (najmä ust. § 54d písm. e) zákona o odpadoch), a na základe vyššie uvedeného sa dôvodne domnieva, že mu navrhovateľ vyfakturoval vymyslené a neexistujúce výkony, nehovoriac o tom, že to isté plnenie pravdepodobne vyfakturoval aj iným kolektívnym systémom. Už niekoľkokrát navrhovateľovi avizoval a opätovne zdôrazňuje, že pokiaľ mu
bez akýchkoľvek pochybností preukáže, že výkony, ktoré mu na základe uvedených podpísaných zmlúv vyfakturoval a ktorých zaplatenie je predmetom tohto návrhu, reálne vykonal s tým, že dodržal v zmysle zmluvy všetky náležitosti a požiadavky vyplývajúce z platnej odpadovej legislatívy, najmä mu preukáže množstvá, pôvod a členenie elektroodpadu - vstupy a množstvá a členenie materiálov, častí a látok získaných pri spracovaní elektroodpadu - výstupy, navrhovateľom požadovanú čiastku uhradí. Nikdy nebol ani nie je platobne neschopný, nikdy nebol ani nie je predlžený a nakoľko je financovaný výrobcami elektrozariadení, disponuje dostatočnými peňažnými prostriedkami na úhradu navrhovateľom požadovaného dlhu. Odporca ani výrobcovia elektrozariadení kategórií č. 1 a 2, ktorí za financovanie nakladania s elektroodpadom pochádzajúcim z elektrozariadení v kategóriách č. 1 a 2 zodpovedajú, dôrazne odmietajú hradiť akékoľvek odplaty a náklady za zber a spracovanie elektroodpadu v iných kategóriách elektrozariadení a iných komodít.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenie odporcu sa nezakladá na pravde, pretože sa jedná o spor za neuhradenie pohľadávky vzniknutej na zmluvnom obchodnom vzťahu. Návrh obsahuje to čoho sa navrhovateľ dožaduje - úhradu faktúry v sume 18.128,46 EUR s 0,05 % úrokom za každý deň omeškania od 14.6.2009. Opodstatnenosť návrhu je podložená faktom, že pohľadávka vznikla na základe zmlúv o vykonaní oddeleného zberu, o zabezpečení prepravy elektrozariadení a elektroodpadu, a o spracovaní elektroodpadu. Na základe zmlúv boli vykonané zbery a preprava elektroodpadu, vyhotovené preberacie protokoly (22 ks v prílohe návrhu), na základe objednávok sa vykonali prepravy elektroodpadu a bola vykonaná sumarizácia. Na základe
týchto dokladov bola vyhotovená faktúra č. 905006. Pretože uvedená faktúra nebola uhradená včas ani po upomienkach, bola ich spoločnosť nútená podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Odporca súd zavádza tvrdením, že boli vyfakturované úkony, ktoré navrhovateľ v skutočnosti nevykonal, ale toto tvrdenie nepodložil dôkazovým materiálom. Navrhovateľ preukázal množstvo vyzbieraného a prepraveného elektroodpadu (vstup) do zariadenia na zhodnotenie elektroodpadu (a jeho uskladnenie) preberacími protokolmi potvrdené obecnými úradmi (dodávateľmi). Spracovanie prevzatého elektroodpadu (výstup) bolo preukázané vzniknutými komoditami, na základe toho bolo vyhotovené „Hlásenie spracovateľa elektroodpadu pre ENVIDOM za 2/2009“, kde je možné zistiť, že spracovaný elektroodpad bol zhodnotený v súlade so zákonom o odpadoch a že sú dodržané limity pre zhodnotenie (zákon iné doklady nepredpisuje ani nepožaduje). Preto tvrdenie odporcu, že navrhovateľ fakturoval pravdepodobne zber a spracovanie iných komodít, než tých, na ktorých sa na základe zmluvy dohodli a nedodržal platnú legislatívu nie je podložené dôkazmi, nie je pravdivé a preto pre tento spor neopodstatnené. Vstupy do zariadenia sú preukázané prílohou k faktúre (preberacie protokoly, ktoré sú súčasťou návrhu), výstupy sú preukázané hlásením spracovateľa a bližšie sú rozpísané v ročných rozpisoch, ktoré na požiadanie odporcu predložil v dohodnutej dobe (do 15.3.2010). (viď príloha: Potvrdenia zhodnotenia elektroodpadu pre účely preukazovania plnenia limitov zberu a zhodnotenia združenia výrobcov domácich spotrebičov ENVIDOM za rok 2009, hlásenie spracovateľa elektroodpadu za rok 2009, rozpis spracovaných množstiev elektroodpadu pre ENVIDOM r. 2009, Dokumentácia k preukázaniu príjmu, Chladiace a mraziace zariadenia, Dokumentácia k preukázaniu príjmu, Veľké domáce spotrebiče, Dokumentácia k preukázaniu príjmu, Malé domáce spotrebiče). Ďalej je nepravdivé a nepreukázané tvrdenie, že navrhovateľ plnenie vyfakturoval aj iným kolektívnym systémom. V 2. štvrťroku 2009 bola ešte vystavená aj faktúra č. 906011 v sume 1.995,72 EUR (viď príloha - faktúra č. 906011). Uvedená faktúra má rovnaké výstupy ako predmetná faktúra uplatnená v návrhu. Táto faktúra bola uhradená dňa 20.7.2009 v plnom rozsahu. Tým, že bola faktúra uhradená odporca potvrdil, že výkon činností je preukázaný výstupom častí a látok získaných pri spracovaní elektroodpadu. Tvrdenie odporcu je protirečivé a špekulatívne, nakoľko sa jedná o rovnocenné faktúry s rovnakou skladbou výstupov. V jednej časti konania tieto skutočnosti považuje za dostatočné na úhradu záväzku a v druhom prípade tie isté okolnosti nepovažuje za dostatočné.
Konateľ navrhovateľa k veci uviedol, že spolupráca s odporcom začala počínajúc rokom 2007 a trvala do júna 2009. Zmluva síce naďalej platí, ale od uvedeného obdobia nie je realizovaná. V prípade zbierania odpadu z jednotlivých obcí najskôr zistili, či majú záujem o uzavretie zmluvy o zber odpadu. Ak áno, s každou obcou bola uzavretá zmluva na vytvorenie zberného miesta a bol s obcou dohodnutý čas zberu. Zber sa spravidla vykonával dvakrát ročne s tým, že starosta v rozhlase oznámi,l kedy bude zber vykonávaný. Zber sa vykonával buď priamo pred jednotlivými domami, z ktorých jednotlivé zariadenia občania vyniesli alebo bol vykonávaný zo zberného miesta, ak ho mali obce vytvorené. S naloženým odpadom sa zastavili na obecnom úrade, kde bol iba fyzicky prekontrolovaný. Pri zberoch
na konkrétnych miestach sa odpad nevážil. Zozbieraný odpad sa následne vážil až v ich zariadení. Nespomína si, že pri niektorom z vážení odpadu v ich spracovateľskom zariadení bol prítomný zástupca obce. Zástupcovia odporcu boli pri vážení asi dvakrát. Odporca mal vedomosť o tom, že je vykonávaný zber a mal možnosť sa váženia zúčastniť. Zber vykonávali dvomi vozidlami, a to väčšinou nákladným autom, ktorého nosnosť bola 8,5 t, prípadne dodávkou s nosnosťou 1,5 t. Zber vykonávali dve, poprípade tri osoby, a to on a jeho dvaja synovia. Po dovezení odpadu a jeho odvážení sa spísal preberací protokol, kde
sa zaznamenávala kategória a hmotnosť, následne po pár dňoch po dohode so starostom bol preberací protokol odnesený do obce na potvrdenie. Potom starosta alebo ním poverený pracovník tento preberací protokol podpísal. Po vyložení odpadu v ich spracovateľskom zariadení bol odpad zatriedený podľa jednotlivých kategórií. V zariadení pracovalo 24 zamestnancov, z toho 14 zdravotne postihnutých a podľa potreby aj brigádnici na dohodu. Spracovával sa všetok odpad s výnimkou chladničiek, televízorov a monitorov, na spracovanie ktorých nemali licenciu. Chladničky, televízory a monitory boli vyložené do skladu nebezpečného odpadu a jeho odvoz do inej spracovateľskej spoločnosti v Banskej Bystrici zabezpečoval ENVIDOM. Ostatný odpad bol u nich spracovaný. Spracovanie prebiehalo ručným spôsobom, takže skupine pracovníkov bolo pridelené určité množstvo odpadu a títo ho fyzicky rozoberali. Rozobratý elektroodpad bol roztriedený na jednotlivé komodity a odvezený ďalším spracovateľom na ďalšie spracovanie alebo likvidáciu. Každý štvťrok potom prebiehala sumarizácia zhodnocovania spracovaného odpadu, v prípade ENVIDOMU sa to robilo mesačne. Podľa jeho vedomostí, zber odpadu z obcí je robený obdobným spôsobom aj inými spracovateľmi a zberateľmi. Prevádzkový poriadok nevyžadoval pri vážení odpadu v spracovateľskom zariadení prítomnosť starostu. Odporca mal vedomosť o tom, že je každý deň vykonávaný zber odpadu, o čom bol telefonicky oboznámený prostredníctvom pracovníčky ENVIDOMU. O druhu a množstve vytriedených komodít majú príslušnú evidenciu ohľadom toho, akým spôsobom bolo s nimi naložené, to znamená odovzdané oprávneným osobám na ďalšie spracovanie, resp. likvidáciu.
Právny zástupca odporcu k veci uviedol, že problém, ktorý tu vznikol, sa týka tej skutočnosti, že navrhovateľom deklarované spracované množstvo zozbieraného elektroodpadu nezodpovedá materiálovým zložením elektroodpadu pri malých a veľkých domácich spotrebičov. Z štatistických údajov a tabuliek vyplýva, že navrhovateľ sa výrazným spôsobom odlišuje od priemerných hodnôt, či už v rámci SR a EÚ. Pri niektorých ukazovateľoch je tento rozdiel až abnormálny. Z tohto možno dedukovať, že navrhovateľ nepreukázal, že z jeho strany bol spracovaný elektroodpad v kategórii malých a veľkých domácich elektrospotrebičov, ale sa zrejme jednalo aj o iný druh odpadu. Faktúra na sumu 1.995,72 EUR, na ktorú poukazuje navrhovateľ, bola uhradená z toho dôvodu, že v tomto prípade sa jednalo o elektroodpad, ktorý bol odovzdaný priamo odporcom a preto bol možné jeho spracovanie dobre odkontrolovať. U faktúry, ktorá je predmetom tohto sporu, sa jednalo o odpad, ktorý bol vyzbieraný v rámci podomového zberu z obcí, ktoré patria do obvodu navrhovateľa. V danom prípade sa hodnoty odlišujú od bežných priemerov, z toho dôvodu má odporca pochybnosti, či sa jednalo skutočne o elektroodpad, preto ani nedošlo k úhrade uvedenej faktúry. Odporca rovnako nepristúpil ani k úhrade faktúry na sumu 31.726,62 EUR, pri ktorej sú vykazované ešte väčšie odchýlky ako u faktúry, ktorá je predmetom tohto sporu. Spolupráca s odporcom prebiehala od konca roku 2006 a prebiehala na štandardnej úrovni až do 4 kvartálu 2008, kedy boli zaznamenané prvé odchýlky v štruktúre a množstve vyzbieraného elektroodpadu. Následne tieto odchýlky dosahovali ešte vyššie hranice. Preto bol navrhovateľ niekoľkokrát žiadaný o vykonanie prevádzkového testu za účelom preukázania schopnosti zberu a spracovania takéhoto množstva elektroodpadu, čo umožnené nebolo. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ doposiaľ nepreukázal, že vyzbieral a spracoval elektroodpad v kategórii veľké a malé domáce elektrospotrebiče, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky FEI STU v Bratislave vo svojom znaleckom posudku číslo 4/2013 zo dňa 2.4.2013 konštatoval, že na základe porovnania
dokumentov od navrhovateľa a štatistických údajov Asociácie spracovateľov elektroodpadu, z ktorých vychádzali, nakoľko zohľadňujú celý sortiment elektrozariadení kategórií veľkých domácich spotrebičov a malých domácich spotrebičov a sú reálnym obrazom zloženia elektroodpadu, ktorý je odovzdávaný do zberu aj v neúplnom stave - s chýbajúcimi komponentmi, je možné z celkového vyzbieraného množstva elektroodpadu kategórie 1 a 2 z veľkých a malých domácich spotrebičov získať výstupy v uvedenom množstve.
Na doplnenie posudku zástupca znaleckej organizácie H. Z. vo výpovedi uviedol, že predmetný znalecký posudok vypracovali v písomnej forme a na jeho záveroch v celom rozsahu zotrvávajú. Na výťažnosť jednotlivých materiálových vstupov a výstupov vplýva najmä to, z akého dátumu výroby sú jednotlivé výrobky, kde u starších výrobkov bol väčší podiel kovových častí, pričom pri novších výrobkov sa tento pomer mení v prospech plastových častí. Ďalej túto výťažnosť ovplyvňuje kompletnosť odovzdaného výrobku, tzn. či bol odovzdaný v nepoškodenom stave, resp. niektoré časti boli z neho demontované, a v neposlednom rade má vplyv aj typologické zloženie odpadu, tzn. či prevláda množstvo vyzbieraného odpadu vo výrobkoch ako pračky, resp. menšie spotrebiče ako holiace strojčeky, mixéry a pod. Porovnaním materiálového toku z odovzdaného a spracovaného odpadu a následne vyťaženej suroviny zodpovedá štandardom a je v súlade aj s intervalovým rozpätím, ktoré uvádza aj Asociácia spracovateľov elektroodpadu. Vyťaženosť materiálových tokov, ktoré vo svojich záznamoch uvádza navrhovateľ nevykazuje žiadne abnormality. V znaleckom posudku bola zohľadnená aj tá skutočnosť, že elektroodpad nie vždy býva odovzdávaný v kompletnom stave. Aj z toho dôvodu je stanovený interval výťažnosti. Živnosť malého domáceho spotrebiča je individuálna a závisí od druhu spotrebiča. Staršie domáce spotrebiče mohli obsahovať väčší podiel, a aj obsahovali väčší podiel železných častí ako plastových. V niektorých prípadoch to mohol byť podiel železných častí aj 80 %, napríklad elektromotory a žehličky. Aj v prípade ručného spracovania elektroodpadu sa dá dosiahnuť vysoká výťažnosť jednotlivých častí aj bez použitia špeciálnej technológie. Rovnako sa dá ručným spracovaním dosiahnuť aj čistá výťažnosť dosiahnutých materiálov, tak ako ich uvádza navrhovateľ. Pri spracovaní znaleckého posudku vychádzali z evidencie obsiahnutej v súdnom spise.
Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák., účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa článku IV. ods. 4. Zmluvy 1, za každý deň omeškania s platbou vyúčtovanej faktúry si bude Spracovateľ účtovať úrok z omeškania vo výške 0,03 % z dlžnej čiastky.
Podľa článku IV. ods. 3. Zmluvy 2, faktúra je splatná do 14 dní od jej doručenia Objednávateľovi. V prípade omeškania úhrady nákladov podľa článku IV. tejto zmluvy je Zhotoviteľ oprávnený účtovať Objednávateľovi úrok z omeškania vo výške 0,03 % za každý deň omeškania.
Podľa článku IV. ods. 2. Zmluvy 3, prepravca je oprávnený vystaviť faktúru za poskytnuté služby podľa tejto zmluvy vždy po uplynutí kalendárneho mesiaca. Podkladom pre fakturáciu je potvrdený dodací list, vážny lístok (v prípade, kedy je miestom prijímateľa spracovateľ) a kópia sprievodného listu nebezpečných odpadov (v prípade prepravy nebezpečného odpadu). Faktúra je splatná do 14 dní od jej doručenia ENVIDOM-u. V prípade omeškania úhrady nákladov podľa článku IV. tejto zmluvy je Prepravca oprávnený účtovať Envidom-u úrok z omeškania vo výške 0,03 % za každý deň omeškania.
Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s vykonanými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený. Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu dvoch takzvaných nepomenovaných zmlúv (Zmluva o spracovaní elektroodpadu a Zmluva o vykonaní oddeleného zberu) v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák., keďže účastníci v nich dostatočným spôsobom určili predmet svojich záväzkov, na základe ktorých navrhovateľ vykonával jednak oddelený zber elektroodpadu v kategóriách elektrozariadení č. 1 Veľké domáce spotrebiče a č. 2 Malé domáce spotrebiče a jeho dočasné uloženie, ako aj jeho následné spracovanie
a znehodnotenie. Zároveň medzi nimi došlo k uzavretiu aj jednej zmluvy o preprave veci (Zmluva o zabezpečení prepravy elektrozariadení a elektroodpadov), na základe ktorej vykonával prepravu tohto elktroodpadu do určených miest. Poskytnuté plnenie bolo preukázané listinnými dôkazmi (objednávka, žiadosť k preprave, vážny lístok, dodací list, preberací protokol, sprievodný list nebezpečných odpadov Cenu poskytnutého plnenia-odplatu navrhovateľ odporcovi vyúčtoval faktúrou č. 905006 v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami. Na základe uvedených skutočností je nárok navrhovateľa dôvodný, preto súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 18.128,46 EUR. Rovnako povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania, avšak iba vo výške 0,03 % denne (takáto výška sadzby bola dohodnutá v jednotlivých zmluvách), a v časti úroku z omeškania vo výške 0,02 % denne bol návrh zamietnutý
Odporca neuhradenie faktúry a svoju obranu v konaní odôvodňoval tým, že navrhovateľovi na fakturovanú sumu nevznikol nárok, keďže neviedol dostatočnú evidenciu, nepreukázal fakturované výkony a má dôvodné pochybnosti, že spracovaný odpad nepochádza zo zberu malých a veľkých domácich spotrebičov. Nariadeným znaleckým dokazovaním boli pochybnosti odporcu v danom smere dostatočným spôsobom vyvrátené. Znalecká organizácia potvrdila, že materiálové toky na vstupe a výstupe bolo možné dosiahnuť navrhovateľom realizovaným spôsobom spracovávania, a tieto nevykazujú žiadne abnormality. Predmetom skúmania boli údaje za celé obdobie spracovávania v roku 2009, teda aj za žalované obdobie. Súd preto jeho obranu hodnotí ako neodôvodnenú a účelovú.
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 1.087,50 EUR (zaplatený súdny poplatok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.