Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/391/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, proti odporcom: v 1. rade ALIMEX SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bajkalská 17/711, Bratislava, IČO: 35 866 063, v 2. rade O. G., E.. XX.XX.XXXX, I. Š. X, L., zastúpenému JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom so sídlom Dr. Herza 20, Lučenec, o zaplatenie 2.838,10 Eur s prísl., na odvolanie odporcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 27. augusta 2012, č.k. -89, jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie zo dňa 27. augusta 2012 č.k. -89 uložil súd prvého stupňa odporcom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.838,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 4% ročne od 23.04.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 170 Eur, všetko do desiatich dní od právoplatnosti rozsudku, keď vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľovi vznikol voči odporcom v 1. a 2. rade regresný nárok v zmysle ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) tým, že poskytol poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie v celkovej výške 2.838,10 Eur za škodu, ktorá vznikla na jeho motorovom vozidle v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 25.03.2009 zavinenou odporcom v 2. rade ako vodičom motorového vozidla zn. Š., EČV: I. XXXOU, ktorého držiteľom bol v čase nehody odporca v 1. rade ako prevádzateľ motorového vozidla, na ktoré motorové vozidlo nebolo v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ďalej zistil, že navrhovateľ si listami - výzvami zo dňa 22.03.2011 uplatnil u odporcov v 1. a 2. rade náhradu tohto poskytnutého plnenia, títo však napriek predmetnej výzve mu dlh neuhradili. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa , , v spojení s , , , , , (ďalej len „“) a konštatoval; keď odporcovia v 1. a 2. rade sa nedostavili na pojednávanie vo veci nariadeného súdom prvého stupňa na deň 27.08.2012, hoci boli naň riadne a včas predvolaní (odporca v 1. rade dňa 20.07.2012 a odporca v 2. rade dňa 08.08.2012) aj s poučením o následkoch nedostavenia sa a o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, odporca v 1. a 2. rade neospravedlnili svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a ani sa nevyjadrili k návrhu na začatie konania a k jeho prílohám, v lehote 15 dní od ich doručenia (odporcovi v 1. rade boli doručené dňa 20.07.2012 a odporcovi v 2. rade dňa 08.08.2012), hoci boli na to riadne vyzvaní a poučení o následkoch nesplnenia si tejto povinnosti; že sú v danej veci súčasne splnené všetky predpoklady na rozhodnutie vo

veci, a to rozsudkom pre zmeškanie, ktorým v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa, ktorého tvrdenia o skutkových okolnostiach sporu považoval; aj s prihliadnutím na listinné dôkazy; za nesporné. O trovách konania rozhodol podľa a úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 170,- Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca v 2. rade domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že neboli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie dôvodiac, že pracuje v zahraničí a v čase, kedy mu bol doručovaný návrh aj s predvolaním na pojednávanie, t.j. dňa 08.08.2012 sa nenachádzal na území SR, a preto si uvedené listiny ani nemohol prevziať, pričom na územie SR pricestoval až dňa 20.08.2012 a dňa 30.08.2012 splnomocnil svoju matku na preberanie doporučených poštových zásielok. Záverom poprel samotný základ nároku navrhovateľa a žiadal návrh navrhovateľa vo vzťahu k nemu ako nedôvodný zamietnuť.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení na odvolanie odporcu v 2. rade navrhol napadnutý rozsudok pre zmeškania ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že odporca v 2. rade nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, že sa v čase doručovania úradných listín zdržiaval v zahraničí a taktiež neuviedol z akých dôvodov popiera základ jeho nároku.

Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 2. rade je nedôvodné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu bol účastník vylúčený z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnom poriadkom, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci; ide aj o prípady, keď účastníkovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, spočívajúca v jeho práve skutkovo a právne argumentovať prejednávanú vec. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súdy musia poskytovať v občianskom súdom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov všetkých účastníkov konania.

V prejednávanej veci je predmetom konania návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha proti odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 2.838,10 Eur s prísl. ako aj náhrady trov konania, a to titulom regresného nároku na ním poskytnuté poistné plnenie proti subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorých plnil to, čo boli povinní sami plniť poškodenému.

V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporcovia v 1. a 2. rade sa nedostavili na pojednávanie vo veci nariadené súdom prvého stupňa na deň 27.08.2012, hoci boli naň riadne a včas predvolaní (odporca v 1. rade dňa 20.07.2012 a odporca v 2. rade dňa 08.08.2012) aj s poučením o následkoch nedostavenia sa a o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, odporcovia v 1. a 2. rade neospravedlnili svoju

neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami a nevyjadrili sa k návrhu na začatie konania a k jeho prílohám v lehote 15 dní od ich doručenia (odporcovi v 1. rade boli doručené dňa 20.07.2012 a odporcovi v 2. rade dňa 08.08.2012), hoci boli na to riadne vyzvaní a poučení o následkoch nesplnenia si tejto povinnosti.

Podľa súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa , ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.

Podľa (účinného do 31.12.2012), ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie.

Podľa , rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak:

a) sa odporca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 4 a § 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa ods. 1;

b) odporca sa k návrhu a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2);

c) odporca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

Podľa skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je navrhovateľom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.

Podľa (účinného do 31.12.2012), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Citované ustanovenie pre prípad náhradného spôsobu doručenia písomnosti, ktorú treba doručiť do vlastných rúk adresáta, ustanovuje postup, ktorý by mal adresátovi zaručiť, aby sa mohol o doručovanej zásielke a jej uložení dozvedieť a vyzdvihnúť si ju. Jeho hypotéza preto vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručovania (t. j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručovania a má tak možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať, či vyzdvihnúť.

Len riadne a predpisom zodpovedajúce doručenie rozhodnutia môže vyvolať dôsledok, že sa uplatní ustanovenie posledná veta , t.j., že sa písomnosť pokladá za doručenú tretí deň po jej uložení. Ak je adresátom dodatočne preukázané, že záver o tejto právnej domnienke náhradného doručenia nie je správny, nejde o účinné doručenie.

Uvedená podmienka citovaného zákonného ustanovenia v danej veci bola splnená, odporca v 2. rade totiž nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, že sa v čase doručovania súdnych zásielok; obsahujúcich návrh na začatie konania i s prílohami ako aj predvolanie na pojednávanie; v mieste doručovania nezdržiaval, resp. že sa zdržiaval v zahraničí, správne preto súd prvého stupňa uplatnil

zákonnú fikciu doručenia predmetných súdnych zásielok (podľa ustanovení platných a účinných v danom čase).

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že správne postupoval súd prvého stupňa, keď rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie podľa O.s.p; keďže mal súčasne splnené všetky zákonné podmienky pre jeho vydanie podľa a nešlo ani o žiadny z prípadov podľa ; pričom odvolací súd nezistil žiadny taký postup súdu prvého stupňa, ktorým by znemožnil odporcovi v 2. rade realizáciu jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní, teda taký postup, v dôsledku ktorého by bol odporca v 2. rade vylúčený z uplatnenia právnych úkonov, ktoré mu patria a ktorým postupom by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Podľa , sa poisteným na účely tohto zákona rozumie ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa , poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa , kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ na náhradu toho, čo za neho plnila.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa , rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Ustanovenie výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené, úmyslom zákonodarcu však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka, čo najširšie, čomu zodpovedá aj samotné znenie ustanovenia citovaného zákona, obsahom ktorého nie je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie, ale okruh týchto subjektov je tu určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti podľa a nasl. Obč. zák. alebo zodpovednosti založenej na zavinení v zmysle Obč. zák., zákon neupravuje. To znamená, že poisteným podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa a nasl. Obč. zák., ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v ustanovení Obč. zák., ktorou môže byť napr. aj vodič vozidla.

Ustanovenia § 427 a nasl. Obč. zák. (o osobitnej zodpovednosti) nie sú vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Obč. zák. ustanoveniami špeciálnymi, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. V danom prípade zodpovedajú za spôsobenú škodu obaja odporcovia, t.j. odporca v 1. rade ako

prevádzateľ motorového vozidla aj odporca v 2. rade ako vodič motorového vozidla, a to spoločne a nerozdielne v súlade s ustanovením § 438 Obč. zák. Navrhovateľ má právo uplatniť svoj nárok proti ktorémukoľvek z odporcov a také isté právo by mal aj samotný poškodený, ktorý by si mohol uplatňovať škodu či už voči prevádzateľovi vozidla, ako aj vodičovi. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 Obč. zák. na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 Obč. zák. na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia.

Vodič teda celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 420 Obč. zák., pretože zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného, a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti a to bez ohľadu na to, komu prislúcha povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Ak za neho navrhovateľ plnil poškodenému z garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa tzv. postih.

.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku pre zmeškanie; vzhľadom na odporcom v 2. rade popieraný právny základ nároku navrhovateľa; dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa správne právne posúdil vec podľa príslušných ust. , v spojení s , , Obč. zák., keď správne súd prvého stupňa vzal za základ rozhodnutia navrhovateľom tvrdený skutkový stav ( ), a preto sú v tomto smere ďalšie námietky odporcu v 2. rade uvedené v jeho odvolaní nedôvodné a nie je možné k nim; z hľadiska zákonom prípustných odvolacích dôvodov proti rozsudku pre zmeškanie; prihliadnuť.

So zreteľom na uvedené odvolací súd stotožňujúc sa s vykonaným dokazovaním, ako aj zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa , napadnutý rozsudok pre zmeškanie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , pričom v tomto konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, keďže nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa ust. vety prvej a ani mu v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.