Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Er-192-2010.pdf
PDF · 72.57 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/192/2010
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, Ul. Vl. Clementisa 24/A, 917 22 Trnava, IČO: 30807484, proti povinnému: I., F..E..D.., (W. D. X. K. D. E. F. Y. XX.XX.XXXX), P. XX, XXX XX Z., C.: XXXXXXXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Václav Kuna, Piaristická 2, 949 01 Nitra, o vymoženie sumy 712,60 EUR a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa povinnosť na náhradu trov exekúcie n e u k l a d á.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 097920 zo dňa 29.04.2010 bol súdny exekútor JUDr. Václav Kuna v zmysle § 45 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Trnave, č. k. 700-0410045610-GC04/10 zo dňa 25.01.2010.
Dňa 26.09.2014 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. K tomuto návrhu súdny exekútor priložil žiadosť, aby súd zaviazal oprávneného k úhrade trov exekúcie vo výške 39,83 EUR. Súd po preštudovaní spisového materiálu zistil, že ešte pred podaním návrhu na zastavenie exekúcie, počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce jej ďalšie pokračovanie, a to zánik povinného - obchodnej spoločnosti FORTIS, spol. s.r.o., ktorá bola vymazaná z Obchodného registra SR dňa 01.05.2014.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len “Občiansky súdny poriadok“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
Súd podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku prihliada kedykoľvek za konania, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. Ak súd zistí, že nedostatok, ktorý bráni konaniu vo veci, je neodstrániteľný, v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastaví. Podľa § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Súd šetrením zistil, že dňa 01.05.2014 došlo k výmazu povinného z Obchodného registra SR. Zánik povinného ako právnickej osoby bez právneho nástupcu považuje súd za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý bráni výkonu exekúcie. Na základe uvedeného súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd sa zaoberal žiadosťou súdneho exekútora, aby súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania vo výške 39,83 EUR. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Trovy exekučného konania uhrádza zásadne povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže však povinný zanikol, v danom prípade trovy exekúcie uhradiť nemôže. Súd sa teda zaoberal otázkou, či nie sú naplnené ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, ktoré pripúšťajú výnimku zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods.1 a § 203 ods. 2 prvá veta, 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že oprávnený môže uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len v prípade, ak by oprávnený zastavenie exekúcie zavinil, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku) alebo v prípade, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku však nie je možné aplikovať z dôvodu, že predmetná exekúcia bola zastavená v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre neprípustnosť, a nie z dôvodu nemajetnosti povinného. Na majetok povinného nebol vyhlásený konkurz, vzhľadom na to nie je možné zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.
V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku môže súd uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie len ak dôjde jeho zavinením k zastaveniu exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je však potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca okrem iného aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie venuje patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný ako obchodná spoločnosť právne existuje a nebol vymazaný z obchodného registra. Oprávnený dňa 12.04.2010 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, čím sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie, pričom v tom čase bol povinný riadne zapísaný v obchodnom registri. V predmetnej veci došlo počas exekučného konania k výmazu povinného z Obchodného registra SR až dňa 01.05.2014, v dôsledku čoho bolo potrebné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a exekučné konanie zastaviť. Oprávnený ani pri náležitej pozornosti nemohol pri podaní návrhu predvídať skutočnosť, že povinný bude z Obchodného registra SR vymazaný a tým zanikne jeho právna subjektivita, jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Na základe uvedeného teda možno konštatovať, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, a preto mu súd neuložil povinnosť náhrady trov exekúcie súdneho exekútora, nakoľko by zdôvodnenie takéhoto
postupu nebolo právne podložené. Na základe vyššie uvedeného súd oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie neuložil.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).