Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/773/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudcov JUDr. Stanislavy Markovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, IČO: 36 819 638, Pribinova č. 10, Bratislava, právne zastúpeného B & S Legal, s.r.o., IČO: 35 929 049, Grösslingova č. 5, Bratislava, proti odporcovi: U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.. XXX, o zaplatenie 3291,84 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. augusta 2013 č.k. -55 v spojitosti s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. októbra 2013 č.k. -70 jednohlasne, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom v spojitosti s opravným uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.416,18 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.416,18 eura od 04.10.2011 do zaplatenia, a na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania v sume 92,20 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 144,87 eura s tým, že súd povoľuje odporcovi zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom, trovami konania a trovami právneho zastúpenia v mesačných splátkach vo výške 90,- eur, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľovi do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol že, navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 3.291,84 eur so zmluvným úrokom vo výške 16,50% ročne od 21.01.2011 do zaplatenia a so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 21.01.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ reg. Č. zmluvy 520700-4200869788/8360, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi hotovostný úver s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 16,5% ročne. Odporca sa dostal do omeškania k 20.01.2011 so zaplatením sumy 3.291,84 eur. Z dôvodu omeškania odporcu navrhovateľ v zmysle predmetnej zmluvy, bodu 2.3.5 všeobecných obchodných podmienok a od zmluvy odstúpil. Okrem zaplatenia dlžnej istiny, žiadal teda aj zaplatenie dohodnutého úroku vo výške 16,5% ročne a zákonného úroku z omeškania.

S poukazom na ustanovenie platobný rozkaz súd nevydal. Odporca uviedol, že v uvedenom období potrebovali s manželkou peniaze a keď prišla ponuka z mBank, tak ju využili. Nepopieral, že si predmetný úver zobral a predmetnú zmluvu o úvere podpísal. Potvrdil, že mu bolo doručené aj odstúpenie navrhovateľa od predmetnej zmluvy. Nespochybňoval, že musí požičanú sumu vrátiť, avšak žiadal, aby mu ju súd povolil zaplatiť v mesačných splátkach do 90,- eur mesačne. Dôvodil, že sa s manželkou starajú o 3,5 ročného syna C., manželka je zamestnaná a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem v sume 360,- eur. Ich výdavky predstavujú náklady na bývanie v R., a jeho náklady na bývanie v C., kde pracuje v spoločnosti M. ako vodič vysokozdvižného vozíka s čistým mesačným príjmom cca 700,- eur, tiež náklady na stravu, splácanie pôžičiek, výdavky na maloletého syna C., náklady na cestovanie do práce v C..

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ dňa 13.10.2008 odporcu informoval o možnosti poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktorého základné charakteristiky, náklady na spotrebiteľský úver a ďalšie informácie poskytol vo forme písomnej informácie pod č. HMP079134103. Následne dňa 14.10.2008 podal odporca u navrhovateľa žiadosť o poskytnutie hotovostného úveru mPôžička HMP079134103 a v rovnaký deň 14.10.2008 uzavrel navrhovateľ s odporcom Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička HMP079134103, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 100.000,- Sk (3.319,39 eura) na obdobie 60 mesiacov, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 14.10.2013. RPMN bola dohodnutá vo výške 17,81% pri dohodnutej pohyblivej úrokovej sadzbe vo výške 16,50% ročne v čase uzavretia zmluvy. Celkové náklady spojené s úverom predstavujú sumu 47.629,68 Sk (1.581,- eur) podľa údajov platných v čase uzavretia zmluvy. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver bola v danom období 22,21%. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov boli uvedené v prílohe č. 1 tejto zmluvy č. 5207004200869788/8360. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 2.458,45 Sk (81,61 eura) s termínom splatnosti k 14. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 14.11.2008 a posledná dňa 14.10.2013. Odporca predmetný úver čerpal dňa 14.10.2008 vo výške 3.319,39 eura a v časovom období od novembra 2008 do januára 2011 navrhovateľovi v rôznych splátkach uhradil sumu 903,21 eura (november 2008 sumu 81,60 eura, december 2008 sumu 81,61 eura, október 2009 sumu 250,- eur, január 2010 sumu 50,- eur, február 2010 sumu 50,- eur, marec 2010 sumu 50,- eur, apríl 2010 sumu 50,- eur, máj 2010 sumu 50,- eur, jún 2010 sumu 50,- eur, júl 2010 sumu 20,- eur, august 2010 sumu 20,- eur, september 2010 sumu 50,- eur, december 2010 sumu 50,- eur a január 2010 sumu 50,- eur). Platby nie sú sporné, ich prijatie potvrdzuje navrhovateľ predloženým výpisom z účtu odporcu. Odporca teda uhradil navrhovateľovi titulom splátok predmetného úveru celkom sumu 903,21 eura. Keďže bol odporca v omeškaní so splácaním predmetného úveru navrhovateľ dňa 04.10.2011 odstúpil od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička reg. č. 520700-4200869788/8360 a vyzval odporcu na úhradu dlhu vzniknutého v súvislosti s odstúpením od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička v celkovej výške 4.668,45 eura ku dňu 04.10.2011. Odporca na pojednávaní dňa 07.08.2013 potvrdil, že predmetné odstúpenie mu bolo doručené, no nevedel uviesť kedy.

Aplikujúc ustanovenia , o spotrebiteľských úveroch, ,ods.1, , , a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička zo dňa 14.10.2008 považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a zároveň konštatoval, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle , o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ bol v čase uzavretia zmluvy veriteľom a odporca bol v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia , vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Aj v zmysle , zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení v neprospech spotrebiteľa. Ak navrhovateľ ako veriteľ odstúpil dňa 04.10.2011 v zmysle ustanovenia 2.3.5 Obchodných podmienok poskytovania hotovostného úveru mPôžička v mBank, pričom doručenie odstúpenia odporca potvrdil, došlo k zániku predmetnej Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička zo dňa 14.10.2008. V zmysle sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia neuhradenej istiny v sume 3.291,84 eura, spolu s dohodnutým 16,50% úrokom ročne od 21.01.2011 do zaplatenia a so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 21.01.2011 do zaplatenia. Ak však navrhovateľ dňa 04.10.2011 odstúpil od

predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, došlo k jej zrušeniu od začiatku a účastníci predmetnej zmluvy sú si povinní v zmysle vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. V zmysle §, 54 ods. 1, 48 a 457 konštatoval, že zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku ex tunc () a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody), účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia podľa . V tomto prípade vzniká právo navrhovateľa domáhať sa od odporcu vrátenia poskytnutého úveru, nie však úrokov za úver zo zmluvy zrušenej s účinkami od jej vzniku. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa o vrátenie plnenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje, inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy Občianskeho zákonníku. Nemožno tiež prehliadnuť, že je to navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Ustanovenie článku obchodných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre odporcu nevýhodnejšie oproti úprave v v spojení s . Ustanovenie je v súlade s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľa aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča Smernica rady 93/13/ PHS. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (, ) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života. Vzhľadom na uvedené majú v prejednávanej veci prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § až 54 . O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pokiaľ teda navrhovateľ v predmetnej veci presadzuje obchodno-právnu úpravu odstúpenia od zmluvy aj s poukazom na ustanovenie o spotrebiteľských úveroch, súd poukazuje na to, že toto ustanovenie presne odkazuje v súvislosti s odstúpením zmluvy nie na , ale na . Ak teda navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v sume 3.319,39 eura, od ktorej navrhovateľ dňa 04.10.2011 odstúpil, je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi len rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru 3.319,39 eura a sumou, ktorú odporca doteraz navrhovateľovi zaplatil vo výške 903,21 eura, teda celkom má odporca vrátiť navrhovateľovi sumu 2.416,18 eura, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere sa odstúpením zrušila s účinkami ex tunc a účastníci tejto zrušenej zmluvy sú si povinní vrátiť to, čo na základe takejto zrušenej zmluvy dostali a to bez úrokov z úveru dohodnutých v zrušenej zmluve. Ďalej v odôvodnení uviedol, že pri omeškaní ide o objektívnu zodpovednosť dlžníka za stav omeškania. Keďže sa jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom a teda vzťah občianskoprávny, treba na tento vzťah medzi účastníkmi konania použiť ustanovenia , t. j. , . Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 2416,18 eura odo dňa odstúpenia od zmluvy až do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak, že vo väčšej miere neúspešného odporcu zaviazal zaplatiť vo väčšej časti úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 92,20 eura a trov právneho zastúpenia v sume 144,87 eur, čo predstavuje 46,80% trov konania podľa úspešnosti navrhovateľa v spore. Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, keď z ním uplatnenej pôvodnej sumy 3.291,84 eura mu bola priznaná suma 2.416,18 eura, čo predstavuje zaokrúhlene čistý úspech v spore 46,80% (úspešnosť navrhovateľa 73,40%, úspešnosť odporcu 26,60%, rozdiel predstavuje 46,80%). Trovy konania pozostávajú z čiastočnej náhrady zaplateného súdneho poplatku, ktorý navrhovateľ zaplatil za návrh na začatie konania vo výške 197 eura, t. j. v sume 92,20 eura (46,80% zo sumy 197,- eura) a z trov právneho zastúpenia v sume 144,87 eura (46,80% zo sumy 309,55 eura). Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny v sume 242,34 eura za dva úkon právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd) po 121,17 eura a režijného paušálu v sume 15,62 eura za 2 režijné paušály po 7,81 eura a príslušnej 20% DPH zo sumy 257,96 eura, t. j. celkom trovy právneho zastúpenia 309,55 eura. Súd v súlade s veta druhá a so žiadosťou odporcu povolil odporcovi vzhľadom na jeho rodinnú a majetkovú situáciu zaplatiť súdom navrhovateľovi priznanú sumu spolu s príslušnými úrokmi z omeškania a trovami konania v mesačných splátkach po 90,- eur a to vždy

do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ a to v jeho zamietajúcej časti ako aj v časti, ktorou rozhodol súd o náhrade trov konania, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci zo strany súdu prvého stupňa, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ustanovení , s poukazom na čo žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu t.j. aj v zamietajúcej časti vyhovené a odporca bude zaviazaný na náhradu trov tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania. Predovšetkým namietal, že súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevyjadril k jeho podaniu zo dňa 01.06.2013, ktorým sa domáhal aplikácie na danú vec. Nespochybňoval záver súdu, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou a teda, že odporca ako spotrebiteľ má byť chránený v zmysle právnych predpisov na poli ochrany spotrebiteľa. Na druhej strane, však zastáva ten názor, že v rámci uvedeného žiadny právny predpis nestanovuje generálnu aplikáciu na všetky záväzkové vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, pretože takýto záver by viedol k porušeniu zákona a k nelogickým situáciám kedy by sa veriteľ dostával do nevýhodnejšieho postavenia v prípade porušovania zmluvných povinností zo strany dlžníka. Poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého sa touto časťou uvedeného právneho predpisu spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného aj zmluvy o úvere upravené ustanovením . Z uvedeného dôvodu mal preto súd prvého stupňa zmluvu o úvere ako tzv. absolútny obchod posudzovať z hľadiska príslušných ustanovení a z hľadiska dodržania právnych predpisov skúmať, či zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné podmienky, napr. či výška dohodnutého úroku neprekračuje maximá stanovené predpismi na ochranu spotrebiteľa. Podľa jeho názoru z uvedeného vyplýva, že záver súdu prvého stupňa, že na zmluvu o úvere sa majú aplikovať ustanovenia , pretože je to pre spotrebiteľa výhodnejšie je nesprávny a prekračuje to rámec ochrany spotrebiteľa ktorá mu patrí. Nastala by tak, podľa jeho názoru, za určitých okolností absurdná situácia, kedy by pre dlžníka bolo výhodnejším nesplácať úver, nakoľko v prípade odstúpenia veriteľa by bol povinný vrátiť len samotnú sumu úveru bez dohodnutých úrokov.

Krajský súd Trenčín po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej vykonal ako súd odvolací preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Dôvodmi odvolania vymedzenými navrhovateľom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa

Odvolací súd prejednal vec podľa v rozsahu navrhovateľom podaného odvolania, bez nariadenia ústneho pojednávania podľa a vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa v spojení s keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti náhrady trov konania je potrebné v celom rozsahu podľa ako vecne správny potvrdiť. Vo zvyšnej, teda vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmaval, nakoľko v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa suspenzívnym účinkom odvolania napadnutý nebol.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny názor aplikujúc príslušné ustanovenia , pričom navrhovateľovi aplikujúc ustanovenie ako v konaní pomerne úspešnejšiemu priznal v rozsahu pomeru jeho úspechu právo na náhradu trov konania na zaplatenie ktorých zaviazal odporcu. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť a v dôvodoch na tento poukazuje.

Na zdôraznenie správnosti k odvolaciemu dôvodu navrhovateľa uvádza:

Odvolacia námietka navrhovateľa smerovala voči právnemu posúdeniu veci súdom prvého stupňa, ktorý na danú vec aplikoval príslušné ustanovenia , pričom podľa názoru navrhovateľa tento mal správne vychádzajúc z toho, že zmluva o úvere je upravená , teda ide o tzv. absolútny obchod aplikovať príslušné ustanovenia iného právneho predpisu a to .

Navrhovateľ v odvolaní poukazuje na ustanovenie , od ktorého odvodzuje aj správnosť svojho názoru o aplikácii ustanovení upravujúcich odstúpenie od zmluvy nie podľa občianskeho práva, ale podľa práva obchodného. Odvolací súd nijako nepopiera, že úver je absolútnym obchodom, a že na úver dopadá tretia časť , bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou a tiež ustanoveniami . Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Nie sú pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je zmluvou typovou a odporca nepoužil predmet plnenia na podnikanie. Rovnako tu nie sú pochybnosti, že veriteľ je podnikateľ a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. O tom, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu nepochyboval ani samotný navrhovateľ. V konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak je uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže predmetná právna vec má spotrebiteľskú povahu dopadá na ňu právna ochrana vyplývajúca z ustanovenia . Postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave , vrátane právnej úpravy odstúpenia od zmluvy, a to ani v prípade úveru, ktorý čo odvolací súd nespochybňuje, je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem upravujúcich totožný inštitút sa však použije občianskoprávna úprava. Aplikácia v danom prípade by predstavovala rozpor s ustanovením , ktoré je súladné s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie opatrenia než aké odporúča Smernica Rady 93/13 EHS. O rozpor s ustanovením by sa teda jednalo v prípade, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa zhoršilo napriek tomu, že upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Je pravdou, že ustanovenie významne chráni spotrebiteľa, je potrebné však vziať do úvahy, že spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom na koncipovaní typovej zmluvy neparticipuje, preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú zákonodarca v tomto ustanovení zakotvil. Na faktickú nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom poukazujú aj viaceré rozhodnutia Súdneho dvora (napr. rozsudok C-168/05, Mostaza-Claro bod 25, 26, 27).

Keďže v preskúmavanej veci nepochybne právna úprava odstúpenia od zmluvy upravená v ustanovení je pre spotrebiteľa priaznivejšia, keď vychádzajúc z ods. 2 ustanovenia zakotvuje, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy dochádza k zrušeniu zmluvy od samého počiatku, teda ex tunc. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa k zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. V nadväznosti na uvedené vychádzajúc z ust. , ods.2 a tu je povinnosť účastníkov konania navzájom si vrátiť iba to, čo si vzájomne plnili, ktoré ust. súd prvého stupňa na danú vec aj správne aplikoval a po nespornom zistení, že navrhovateľ od zmluvy odstúpil, zaviazal odporcu len na zaplatenie rozdielu medzi sumou úveru, ktorá mu zo strany navrhovateľa bola na základe zmluvy o úvere poskytnutá a sumou, ktorú tento splatil a vo zvyšku návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Výška poskytnutá úveru ani výška uhradenej sumy odporcom v konaní sporná nebola. Rovnako správne prvostupňový súd postupoval, keď na danú vec aplikoval aj pokiaľ ide o úrok z omeškania, príslušné ustanovenia a o trovách konania rozhodol vzhľadom na pomer úspechu navrhovateľa v konaní.

Nedôvodne v odvolaní poukazuje navrhovateľ na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal, resp. nevzal do úvahy jeho podanie zo dňa 01.06.2013, ktoré bolo súdu preukázateľne doručené. Z jeho obsahu vyplýva, že týmto sa navrhovateľ domáha aplikácie na danú vec, s ktorou skutočnosťou sa však podrobným spôsobom a v dostatočnom rozsahu súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal, i keď nie s odkazom na toto podanie, keď podrobne vyargumentoval, z akého dôvodu v danom prípade nie je

možné na vzťah založený zmluvou o úvere medzi navrhovateľom a odporcom aplikovať ustanovenia , ale vzhľadom k tomu, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, je potrebné aplikovať ustanovenia iného právneho predpisu a to , keďže jeho ustanovenia upravujúce inštitút odstúpenia od zmluvy, sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny za použitia potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použitia , , v spojitosti s a odporcovi, ktorému ako úspešnému v odvolacom konaní napriek tomu, že mu právo na náhradu trov konania z hľadiska zásady úspechu v konaní prináleží, tieto nepriznal, pretože tento si v odvolacom konaní náhradu trov neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .