Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/84/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -37 zo dňa 21. januára 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy vo výške 555,04 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica (ďalej len „exekučný súd“), pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej lehote. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Senica sp. zn. zistil, že súdny exekútor doručil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 23.06.2010 a exekučný súd, nakoľko zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, uznesením č.k. - 14, zo dňa 06.12.2010, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením č.k. - 17, zo dňa 19.05.2011 Okresný súd Senica exekučné konanie zastavil. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia zákonná lehota neexistuje. Na základe uvedeného súd prvého stupňa nemal za to, že exekučný súd nesprávne úradne postupoval, keď v lehote 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol o žiadosti. Žalobca nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, neexistuje teda ani príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom žalobcu, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia s nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Nakoľko žalobca nepreukázal svoj nárok, nepreukázal splnenie základných , bolo preto potrebné žalobu ako v celom rozsahu nedôvodnú zamietnuť. K námietke premlčania, vznesenej žalovaným, súd prvého stupňa uviedol, že žaloba bola podaná pred uplynutím zákonnej lehoty, a prípadný nárok žalobcu nie je premlčaný, vznesenou námietkou premlčania sa preto nezaoberal. Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“),

ustanoveniami , d,) a (Exekučného poriadku - ďalej len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia (ďalej len „OSP“).

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa žalobcu a)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, b) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, c) neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a d)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K jednotlivým dôvodom odvolania žalobca uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali v tvrdení o výške škody, zamietol znalecké dokazovanie. Súd tak znemožnil žalobcovi objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Navyše súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba - účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ) skúmal, či bolo odvolanie podané včas ( ) a zistil, že odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa bolo podané oneskorene, je preto potrebné ho odmietnuť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje ( prvá veta ).

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( prvá veta ).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia ( ).

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty ( ).

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť ( ).

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní od jeho doručenia, pričom deň doručenia sa do tejto lehoty nezapočítava a lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty odovzdá podanie na súde alebo na poštovú prepravu.

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený žalobcovi dňa 05.02.2014. Lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť dňa 06.02.2014 a uplynula dňa 20.02.2014 (štvrtok, pracovný deň), ktorý deň bol posledným na podanie odvolania. Odvolanie bolo osobne doručené súdu prvého stupňa dňa 21.02.2014. Z vyššie uvedeného zistenia vyplýva, že ide o oneskorene podané odvolanie, lebo bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

Odvolací súd zároveň poznamenáva, že nejde o žiaden z prípadov uvedených v ustanovení , pretože účastníci konania boli riadne poučení súdom prvého stupňa o lehote na podanie odvolania a žalobca nepožiadal o odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

S poukazom na uvedené zákonné ustanovenie odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol ako podané oneskorene.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia s poukazom na ustanovenie analogicky ako pri zastavení konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.