Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5C-20-2014.pdf
PDF · 122.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/20/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi: N., štátny občan SR, zastúpený opatrovníčkou J., pracovníčkou Okresného súdu Malacky, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Petrovská 10, Skalica, zast. JUDr. Jozefom Kempom, AK so sídlom Námestie Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 487,21 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 186,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 97,15 Eur, za obdobie odo dňa 19.05.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 29,80 Eur za obdobie odo dňa 19.06.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 29,80 Eur, za obdobie odo dňa 19.07.2009 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 29,80 Eur, za obdobie odo dňa 19.08.2009 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu súd návrh z a m i e t a.
Súd p r i p ú š ť a , aby na strane odporcu do konania vstúpil vedľajší účastník konania a to Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42264154, so sídlom Petrovská 10, Skalica.
Súd náhradu trov konania odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 17.05.2012 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 487,21 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 97,15 Eur, za obdobie odo dňa 19.05.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 31,46 Eur, za obdobie odo dňa 19.06.2009 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 29,80 Eur, za obdobie odo dňa 19.07.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 29,80 Eur, za obdobie odo dňa 19.08.2009 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 299 Eur, za obdobie odo dňa 19.09.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a zmluvnej pokuty.
V návrhu uviedol, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a on ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bo odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči odporcovi vedenej pod referenčným číslom 11188954601. Odporca ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom
navrhovateľa, ako poskytovateľom, v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby jeho právnym predchodcom odporcovi. Odporca sa v zmysle zmluvy o pripojení zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve resp. v dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane jeho právneho predchodcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s jeho právnym predchodcom. V uvedenom prípade je teda odporca sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty). Keby odporca splnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnil záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok jeho právneho predchodcu zabezpečiť odporcovi mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú cenu. Jeho právny predchodca vystavil odporcovi faktúru č. 9703379431, splatnú dňa 18.06.2009, znejúcu na sumu 31,46 Eur, faktúru č. 8702254242 splatnú dňa 18.05.2009 na sumu 97,15 Eur, fa. č. 4704507702 splatnú dňa 18.07.2009 na sumu 29,80 Eur, fa. č. 3706524162, splatnú dňa 18.09.2009 na sumu 299 Eur, fa.č. 3705514348, splatnú dňa 18.08.2009 na sumu 29,80 Eur. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti sa odporca dostal do omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka jeho právneho predchodcu z tejto faktúry bola predmetom postúpenia. Odporca po postúpení pohľadávky neuhradil žiadnu sumu, aktuálna dlžná suma, ktorú žiada navrhovateľ od odporcu uhradiť je vo výške 487,21 Eur.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
O návrhu navrhovateľa rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 16Ro/783/2012-16 zo dňa 19.12.2012, ktorý však uznesením č. k. 5C/20/2014-57 zo dňa 14.02.2014 podľa § 173 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v plnom rozsahu zrušil, nakoľko sa ho nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk.
Uznesením č. k. 5C/20/2014-58 zo dňa 14.02.2014 súd v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil odporcovi opatrovníka v osobe J. pracovníčky Okresného súdu Malacky, a to s odôvodnením, že odporca sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava a súdu sa nepodarilo zistiť inú adresu jeho pobytu.
Dňa 20.03.2013 došlo na súd došlo na súd podanie Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu poukázalo na ustanovenie § 93 O.s.p. a oznámilo súdu, že vstupuje do konania z vlastného podnetu ako vedľajší účastník na strane odporcu.
Súd vyzval navrhovateľa na vyjadrenie sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, pričom podaním doručeným súdu dňa 30.09.2013 navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru nie sú splnené podmienky pre vstup vedľajšieho účastníka do konania. Uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy platí, že úlohou vedľajšieho účastníka v konaní by mala byť ochrana práv spotrebiteľom, no predmetom konania nie je ochrana práv spotrebiteľov ale žaloba voči konkrétnej osobe. Uviedol, že aktivity spotrebiteľského združenia nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa, nakoľko súd na neprijateľné zmluvné podmienky má povinnosť prihliadať ex offo, čo v praxi aj súdy robia. Pripustením vedľajšieho účastníka do konania by prišlo k porušeniu čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej zákona o ochrane
osobných údajov a telekomunikačného tajomstva. Z uvedených dôvodov preto žiadal nepripustiť v stup vedľajšieho účastníka do konania.
Podaním doručeným súdu dňa 03.04.2014 reagoval vedľajší účastník na strane odporcu na výzvu súdu, ktorou súd žiadal vedľajšieho účastníka o vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Právny zástupca vedľajšieho účastníka uviedol, že má za to, že fa. č. 3706524162 vystavená odporcovi a znejúca na sumu 299 Eur je sumou, ktorá vyplýva z neprijateľnej zmluvnej podmienky a ktorá tak poškodzuje spotrebiteľa. Výška zmluvnej pokuty je v danom prípade neprijateľná vzhľadom na závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu, preto navrhoval návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 299 Eur a v časti o zaplatenie poplatku za oneskorenie platby vo výške 1,66 Eur zamietnuť.
Na základe uvedených skutočností sa súd musel vysporiadať s námietkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania, preto súd o prípustnosti rozhodoval podľa ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p..
Podľa ustanovenia §93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa ustanovenia §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa ustanovenia §93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
S účinnosťou od 15. 10. 2008, O.s.p. zaviedlo novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p.. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 O.s.p.. Citované ustanovenie nevyžaduje právny záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona. V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Preto námietka navrhovateľa, smerujúca k vstupu vedľajšieho účastníka do tohto konania, neobstojí. Vedľajší účastník v súlade s ustanovením §93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je
obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od
momentu jeho začatia až do doby kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom keď došiel
súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez
návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ považuje za sporné, ako svoju činnosť vedľajší účastník vykonáva a v súvislosti v tým namietal právne zastúpenie vedľajšieho účastníka. Podľa ustanovenia §24 O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorým podľa ustanovenia §25 môže byť advokát. Súd je toho názoru, že toto právo nemožno uprieť ani vedľajšiemu účastníkovi. Preto ani námietka navrhovateľa, smerujúca k právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka, neobstojí. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia §93 ods. 4 O.s.p.. Má teda v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie a taktiež aj právo vzniesť námietku premlčania. Keďže v danej veci vstúpila do konania právnická osoba Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42264154, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv, pričom v tomto konaní ide o spotrebiteľskú vec, preto súd o námietke navrhovateľa vo vzťahu k vstupu vedľajšieho účastníka konania rozhodol tak, že námietku považoval za neopodstatnenú a vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania pripustil.
V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 10.12.2014.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Na základe prevzatia telefonickej objednávky zo dňa 17.03.2009, bol návrh odporcu na zriadenie internetového pripojenia dňa 27.03.2009 akceptovaný a medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená Zmluva o pripojení predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa. Odporca sa v zmluve zaviazal na využívanie služieb právneho predchodcu navrhovateľa počas 24 mesiacov, pričom pre prípad porušenia viazanosti, bola zo strany právneho predchodcu navrhovateľa v zmluve zakotvená zmluvná požiadavka v odseku F na základe ktorého bola zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 299 Eur za porušenie 24 mesačnej viazanosti.
Z činnosti súdu je známe, že obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská 100/ A, Bratislava, IČO: 35 705 019 (pôvodne EuroTel Bratislava, a.s.) zanikla výmazom z obchodného registra dňa 01.07.2010 v dôsledku zlúčenia s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, ktorá sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom.
Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za služby možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53a OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodným podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydal spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody
presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:
Súd mal preukázané, že tvrdená pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty vzniknutá na základe Zmluvy o pripojení bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2011 na navrhovateľa. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporca nepreukázal, že by bol zaplatil navrhovateľovi cenu za poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované vyššie uvedenými faktúrami spolu vo výške 186,58 Eur. Z dokazovania ďalej vyplýva, že odporca využíval služby navrhovateľa, cenu poskytovaných služieb splatných v období od 19.05.2010 do 19.09.2009 fakturoval navrhovateľ odporcovi spolu v sume 186,58 Eur. Odporcovi tak uložil povinnosť zaplatiť s dlžnou sumou aj úroky z omeškania zvýšenými o 8 percentuálnych bodov z každej sumy, ktorá bola vyfakturovaná hore uvedenými faktúrami odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry.
Navrhovateľ sa faktúrou č. 9703379431 domáhal okrem zaplatenia neuhradených služieb aj poplatku vo výške 1,66 Eur, ktorý nazval zmluvnou pokutou za nedodržanie doby splatnosti. Navrhovateľ však v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal na základe čoho takáto
suma faktúrou vyfakturovaná odporcovi bola, teda súd v tejto časti návrh navrhovateľa považoval za
nedôvodný.
Navrhovateľ sa faktúrou č.3706524162 domáhal zaplatenia sumy 299 Eur, zo zmluvy o pripojení v ktorej sa odporca zaviazal na využívanie služieb právneho predchodcu navrhovateľa počas 24 mesiacov, pričom pre prípad porušenia viazanosti, bola zo strany právneho predchodcu navrhovateľa v zmluve zakotvená zmluvná požiadavka v odseku F na základe ktorého bola zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 299 Eur označená ako zmluvná pokuta Magio TV Jar 2009 za porušenie 24 mesačnej viazanosti. Súd poukazuje na to, že zmluva o pripojení uzatvorená s odporcom je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednal, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo
všetkých zmluvách právnym predchodcom navrhovateľa uzatváraných. Súd považoval takto dojednanú zmluvnú pokutu v Zmluve o pripojení za neprijateľnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takto dohodnutú
zmluvnú pokutu súd považoval za neprimeranú sankciu, vzhľadom na to, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ vôbec nerozlišoval medzi prípadom, kedy spotrebiteľ ukončil zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončil zmluvu na začiatku doby viazanosti. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi za hocijaké porušenie zmluvných povinností. Teda je bez významu, že akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napr. len cenu
dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu za poskytnuté služby nad rámec predplatného programu, teda aj sumu niekoľkonásobne vyššiu ako mesačný poplatok. Okrem toho zmluvná pokuta bola vopred právnym predchodcom navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa, preto dojednanie o zmluvnej pokute nemožno považovať ani za individuálne. Súd je povinný z úradnej povinnosti prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky (absolútne neplatné dojednania) spotrebiteľských zmlúv, preto vzhľadom na uvedené skutočnosti dojednanie o zmluvnej pokute považuje za neprijateľnú podmienku a preto návrh v tejto časti zamietol.
V zmysle § 142 ods. 2 ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Čo sa týka nároku navrhovateľa na náhradu trov právneho zastúpenia, súd ich navrhovateľovi nepriznal, pretože považoval trovy právneho zastúpenia ako neúčelne a nie nevyhnutne vynaložené. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložky č. 64971/B vyplýva, že konateľmi spoločnosti BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108 sú JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka. Právnym zástupcom navrhovateľa je spoločnosť SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, ktorej spoločníkmi a konateľmi sú JUDr. David Soukeník a JUDr. Peter Štrpka. Ide pritom o totožné osoby. Súd nijako nespochybňuje právo navrhovateľa na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Ak však právny zástupca vykonáva úkony v mene a v prospech vlastnej spoločnosti za účelom dosiahnutia plného úspechu v konaní, očakávajúc okrem hlavného plnenia tiež trovy konania, priznanie náhrady za vykonané úkony by sa priečilo princípu hospodárnosti, účelnosti i nevyhnutnosti z pohľadu nielen zákona o advokácii ale aj Obč. súdneho poriadku a podľa názoru súdu aj dobrým mravom. A preto, aj keď bol čiastočne úspešný, požadovanie trov za zastupovanie vlastnej firmy (teda seba samého) súd považuje za krajne neetické. Navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia z vyššie popísaných dôvodov a úvah súd nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odporca bol v konaní úspešnejší, návrh bol zamietnutý v časti o zaplatenie sumy 300,66 Eur, súd vyhovel návrhu v časti o zaplatenie sumy z titulu neuhradených služieb (186,55 Eur), jeho úspech je teda väčší ako úspech navrhovateľa. Nakoľko si odporca trovy konania neuplatnil, súd rozhodol, že odporca nemá nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľovi.
V zmysle zásady, že vedľajší účastník „zdieľa“ osud hlavného účastníka, vedľajšiemu účastníkovi by patrila náhrada trov konania vo vzťahu k navrhovateľovi, a to podľa § 142 ods. 2 O.s.p., teda pomerne. Pri rozhodovaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd súčasne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
K postupu podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súd uvádza, že § 150 ods. 1 O.s.p. je pritom zákonným ustanovením, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo v určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež
také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009 sp. zn. 4M Cdo 18/2008).
K dôvodom, pre ktoré súd aplikoval v danom prípade ust. § 150 O.s.p. a na základe toho vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, súd ďalej uvádza, že podstatou vstupu vedľajšieho účastníka do predmetného konania v podobe združenia na ochranu spotrebiteľa je zabezpečiť odporcovi kvalifikovanú obranu proti žalobe, keďže v danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľa. Je nepochybné, že vedľajší účastník vstúpil do konania tzv. naslepo, nemajúc vlastne žiadne informácie o predmetnom konaní. Preto musel počítať aj s tou možnosťou, že jeho účasť v konaní (a teda aj jeho prípadné trovy) nebude nevyhnutná, napr. ak sám odporca bude schopný sa kvalifikovane brániť alebo sa sám dá zastúpiť advokátom, alebo pôjde o prípad, kedy nebude dôvod niečo namietať voči uplatnenému nároku a pod. Bez ohľadu na to, či účastník (resp. vedľajší účastník) namieta neplatnosť zmluvnej podmienky pre jej neprijateľnosť alebo namieta nekalú obchodnú praktiku, súd je povinný ex offo skúmať, či si navrhovateľ nárok uplatňuje z neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo z nekalej obchodnej praktiky. To znamená, že sám účastník ako spotrebiteľ, o ktorom sa predpokladá že je tou slabšou zmluvnou stranou, súčasne v súdnom konaní ako účastník konania môže byť pasívny alebo bez právnych znalostí, pretože súd má povinnosť poskytnúť mu ochranu vo vyššie uvedenom smere. Komplexným posúdením všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že trovy vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené trovy, nakoľko vedľajší účastník v svojom podaní argumentoval tvrdeniami o neprijateľnosti zmluvných podmienok, na ktoré však súd prihliada ex offo z úradnej povinnosti. Z toho dôvodu súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal vôbec.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).