Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4C/102/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľov: 1/. J. E., nar.XX.X.XXXX, bytom R., L. XXX/XX, 2/ J. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom H., Š. XXX/XX obaja zastúpení JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou so sídlom Malacky, Záhorácka 5478/15B proti odporkyni: J. D., nar.XX.X.XXXX, bytom B. XXX zastúpenej Mgr.Petrom Arendackým , advokátom so sídlom v Bratislave, Železničiarska 13 o zaplatenie sumy 1.833,06 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali od odporkyne zaplatenia sumy 916,53 eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 1.1.2013 do zaplatenia a to každý z nich z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie od apríla do decembra 2011 a za rok 2012 z dôvodu, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat.úz.H. zapísaných na LV č.XXXX a to každý v podiele 1-ica, pričom odporkyňa užíva časť pozemku parc.č.796/1 o výmere 415 m2 a podľa znaleckého posudku hodnota nájmu predstavuje 2,524 eura / m2 ročne a preto hodnota nájomného za pozemok užívaný odporkyňou je 1.047,46 eura ročne. Pozemky, ktoré sú v ich výlučnom vlastníctve sa nachádzajú v záhradkárskej osade H. L., avšak v predchádzajúcich súdnych konaniach bolo rozhodnuté, že členovia záhradkárskej osady vrátane odporkyne nie sú užívateľmi pozemkov v zmysle a teda medzi vlastníkmi pozemkov a užívateľmi nemohol vzniknúť nájomný vzťah zo zákona, ktorý by odôvodňoval aj odporkyňu nehnuteľnosť užívať a preto na strane odporkyne užívaním predmetného pozemku bez právneho dôvodu vzniká bezdôvodné obohatenie.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila a tento žiadala zamietnuť s tým, že nehnuteľnosti navrhovateľov neužíva od roku 2004. Členkou záhradkárskej osady H. síce bola a v roku 2003 jej bol pridelený pozemok do užívania, na ktorom vysadila ovocné stromky a opravila oplotenie, avšak od roku 2004 už vôbec pozemok neužívala a pre vážne zdravotné problémy tam ani nechodila a preto nechápe, z akého dôvodu sa navrhovatelia domáhajú náhrady za užívanie pozemku, pretože ak sú vlastníkmi pozemku, tak si svoje vlastnícke právo môžu aj realizovať. Navrhovateľom nič nebránilo, aby si pozemok užívali v období, za ktoré sa domáhajú náhrady.

Svedok Ľ. F., ktorý bol vypočutý tak ako aj ostatní svedkovia cestou dožiadaného súdu uviedol, že odporkyňu nepozná a záhradky boli dané do užívania navrhovateľom v roku 2004 a odvtedy sa na nich nič nerobilo a ani ich nikto neužíva. Podľa neho sa odporkyňa vzdala svojej záhradky a nechce mať s tým nič spoločné. Predseda záhradkárskeho združenia pán Šandor mu hovoril, že pozemky boli

ponúknuté navrhovateľom a pokiaľ ide o záhradku odporkyne, tak na tejto nikto od začiatku nič nerobil a je to spustnuté.

Svedok A..E. Š. vypovedal, že odporkyňu nepozná a nemá vedomosť o tom, že užíva záhradku v záhradkárskej osade H. L.. Taktiež nemá vedomosť, že odporkyňa je vedená ako členka záhradkárskej osady a pokiaľ ide o záhradku, ktorá sa nachádza ako prvá napravo od hlavného vstupu do osady, tak táto je zanedbaná a od začiatku založenia záhradkárskej osady nebola obrábaná a iba bola oplotená.

Svedok Y. Š. uviedol, že odporkyňa bola užívateľkou pozemku, ale od roku 2004 pôdu neobrába. Od roku 2003 začala pôdu užívať a zasadila si tam stromy, ktoré jej boli vytrhané aj po opätovnom zasadení a preto povedala, že nebude záhradku užívať, pokiaľ nebude jej vlastníčkou. Okolo roku 2005 prestala záhradku užívať a navrhovatelia si pôdu mohli zobrať, keď videli, že sa neobrába a dokonca dali odporkyni v roku 2009 výpoveď.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Ľ. F., A..E. Š. C. Y. Š. ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi, pričom zistil, že navrhovatelia v 1/ a 2/r. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v kat.úz. H. zapísaných na LV č.XXXX a okrem iného aj parc.č.XXX/X záhrady o výmere 600 m2. Podľa geometrického plánu vyhotoveného dňa 23.8.2002 za účelom usporiadania vlastníctva pozemkov v záhradkárskej osade odporkyňa užívala časť parcely XXX/X označenú ako „diel 6“ o výmere 415 m2. Podľa znaleckého posudku č.165/2012 znalca Ing.Pavla Encingera hodnota nájmu parcely č.796/1 predstavuje sumu 2,524 eura ročne a z toho dôvodu si navrhovatelia vypočítali hodnotu nájomného za pozemok užívaný odporkyňou na sumu 1.047,46 eura ročne a preto si v súdnom konaní uplatnili voči odporkyni bezdôvodné obohatenie spolu vo výške 1.833,06 eura za obdobie od začiatku apríla do konca decembra 2011 a za rok 2012 a ako podieloví spoluvlastníci požadoval každý z nich vyplatenie sumy 916,53 eura.

Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Malackách č.2008/4967/1225-15/07-TKA zo dňa 14.8.2008 bolo zastavené konanie vo veci návrhu užívateľov pozemkov na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade 6-84 H. L. v kat.úz.H., pričom uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského pozemkového úradu v Bratislave č.1275/161/07/2009 zo dňa 3.9.2009, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia sa konštatuje, že ZO SZZ 6-84 H. L. vznikla na ustanovujúcej schôdzi dňa 29.9.1986 a zmluva o dočasnom užívaní pozemkov bola uzatvorená dňa 6.11.1985 medzi ŠM Stupava a ZO SZZ L. H. na užívanie pozemku na parc.č.796/1 na obdobie 25 rokov do 6.11.2010, avšak členovia ZO SZZ 6-84 H. L. nie sú užívateľmi predmetného pozemku (neboli uzatvorené malé zmluvy) a vlastníctvo nie je možné podľa vyporiadať. Keďže nie je splnená uvedená zákonná podmienka, tak nemôže podľa vzniknúť zákonný nájom medzi vlastníkom a užívateľom a vzťahy medzi členmi ZO SZZ a vlastníkmi pozemkov je možné vyporiadať v občianskoprávnom konaní podľa . Uvedené rozhodnutie na základe žaloby bolo preskúmané Krajským súdom v Bratislave v konaní -168, kde rozsudkom zo dňa 5.5.2011 bola žaloba zamietnutá a v odôvodnení tohto rozsudku súd konštatoval, že žalobcovia v konaní nevedeli preukázať uzatvorenie zmlúv jednotlivých záhradkárov so záhradkárskou organizáciou ako takou, pričom existencia týchto zmlúv je zákonnou podmienkou pre ďalší postup pri vysporiadaní vlastníckych vzťahov v záhradkových organizáciách a teda postavenie riadneho užívateľa pozemkov a tým aj riadneho účastníka správneho konania je možné preukázať len existenciou takýchto zmlúv.

Najvyšší súd SR rozsudkom č.k.10Sžr/101/2011 zo dňa 23.5.2012 potvrdil predchádzajúci rozsudok KS v Bratislave vo veci samej a z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že v konaní bolo preukázané, že Y. Š. dal v mene účastníkov konania návrh na začatie správneho konania podľa , pričom návrhy kúpnych zmlúv mali právne vady , ktoré spočívali v tom, že nebol uvedený konkrétny kupujúci a nebola dostatočne vymedzená veľkosť konkrétneho užívaného pozemku, ktorý mal byť predmetom zmluvy.

Podaním zo dňa 30.9.2009 navrhovatelia doručili odporkyni výpoveď nájomného vzťahu týkajúcu sa parc.č.796/1 v kat.úz.H. a to k 1.10.2009 s tým, že výpovedná lehota je ročná a výpoveď je účinná dňa 6.11.2010, pričom vyzvali odporkyňu, aby nehnuteľnosť vypratala a uviedla do pôvodného stavu najneskôr do 6.11.2010, kedy ako vlastníci vstúpia do užívania svojho pozemku. V závere svojho podania navrhovatelia uviedli, že odporkyňa sa nikdy nestala užívateľom pozemku, nakoľko neuzatvorila zmluvu s vlastníkom pozemku a pôdu nikdy neobrábala a o ňu sa nestarala.

Výzvou zo dňa 24.10.2012 navrhovatelia vyzvali odporkyňu na úhradu nájomného za užívanie pôdy v sume 1.833,06 eura za obdobie od 1.4.2011 do 31.12.2012.

V ďalšom súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn.2S/249/2009 sa ZO SZZ 6-84 H. L. spolu s ďalšími účastníkmi konania, medzi ktorými na strane navrhovateľov bola aj odporkyňa, domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave ako právneho nástupcu Krajského pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 10.9.2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie užívateľov pozemkov a to členov žalobcu v 1/rade a bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Malackách, ktorým bol zamietnutý návrh podaný podľa na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktoré užívajú členovia ZO SSZ H. L., pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 15.5.2013 žalobu zamietol, pričom zákonnosť tohto rozhodnutia na základe odvolania preskúmaval NS SR v konaní sp.zn.1Sžr/212/2013 a rozsudkom zo dňa 12.8.2014 potvrdil predchádzajúci rozsudok KS v Bratislave. Z obsahu odôvodnenia tohto rozsudku okrem iného vyplýva, že bolo spochybňované plnomocenstvo vystavené odporkyňou pre spoločného zástupcu a zároveň bolo konštatované, že niektoré osoby pozemky nikdy neužívali a ani neužívajú, nakoľko predseda im ich pridelil bez zmluvy resp. ide o osoby neidentifikovateľné alebo o osoby, ktoré záhradku predali.

Podľa § 451 ods. 1 O. z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 O. z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľov na zaplatenie sumy 1.833,06 eura spolu s úrokmi z omeškania z titulu vydania bezdôvodného obohatenia nie je podaný dôvodne a preto ho v celom rozsahu zamietol.

Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. je, že jeden z účastníkov dostal majetkovú hodnotu (že došlo k zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu) a to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu. Vznik bezdôvodného obohatenia sa spája so súčasným vznikom záväzku, na základe ktorého je ten, kto sa obohatil, povinný vydať predmet obohatenia a zároveň ten, na úkor koho sa tak stalo, je oprávnený požadovať vydanie všetkého, o čo sa povinný obohatil. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodné obohatenie). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia však vznikne len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu, a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby, a napokon že nejde o prípad, keď napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie. Aj keď v zásade k bezdôvodnému obohateniu podľa dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, môže k nemu dôjsť aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo, keby si obohatený plnil svoje povinnosti.

Navrhovatelia v konaní preukázali, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom bola zriadená záhradkárska osada a v rámci tejto bola odporkyni pridelená do užívania časť pozemku pariaceho navrhovateľom, avšak odporkyňa prakticky od začiatku tento pozemok riadnym spôsobom neužívala, aj keď na ňom najskôr vysadila stromy, avšak po ich vytrhaní už približne od roku 2003 alebo 2004 nejavila o užívanie pozemku žiaden záujem a ani ho neobrábala prípadne iným spôsobom nebrala

z neho úžitky. Uvedenú skutočnosť potvrdila nielen odporkyňa, ale aj svedkovia F., A..Š. C. Š. a okrem iného táto skutočnosť vyplýva aj z podania navrhovateľov zo dňa 30.9.2009 nazvaného ako výpoveď nájomného vzťahu (č.l.62), v ktorom navrhovatelia konštatovali, že odporkyňa sa nikdy nestala užívateľom pozemku, keďže s nimi neuzatvorila zmluvu a pôdu nikdy neobrábala a ani sa o ňu nestarala. Taktiež z fotografii predložených odporkyňou je jasne vidieť, že pozemok, ktorý podľa tvrdenia navrhovateľov mala odporkyňa užívať, je značne zanedbaný, zarastený burinou a náletovými drevinami a i keď je tento oplotený, tak nie je zabezpečený zámkom a teda je voľne prístupný pre hocikoho. Odporkyňa sa síce v ďalších súdnych konaniach domáhala svojich práv týkajúcich sa užívania pozemku a následného vyporiadania vlastníckeho práva, avšak v týchto konaniach bolo konštatované, že odporkyňa spolu s ďalšími členmi záhradkárskej osady sa nikdy nestali užívateľmi predmetných pozemkov a teda im nevznikol zákonný nájom podľa . Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že odporkyňa sa nikdy nestala nájomcom alebo užívateľom pozemkom v zriadenej záhradkovej osade, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov a teda medzi ňou a navrhovateľom nikdy nevznikol nájomný vzťah a navrhovatelia by mohli požadovať od odporkyne vydanie bezdôvodného obohatenia len v tom prípade, ak by preukázali, že odporkyňa sporný pozemok v období od 1.4.2011 do 31.12.2012 užívala, brala z neho úžitky a za toto užívanie navrhovateľom neplatila žiadnu úhradu. Navrhovatelia však neprodukovali žiaden dôkaz, ktorým by podporili svoje tvrdenie o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporkyne a ich tvrdenie, že s pozemkom nemohli nakladať, je právne irelevantné, pretože ako vlastníci pozemku sa mohli domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa , ale v tomto smere navrhovatelia nevyvíjali žiadne úsilie a nepredlžili žiaden doklad, že by sa domáhali od odporkyne vydania pozemku a odporkyňa by na túto ich výzvu nereagovala prípade by odmietla pozemok vydať. Na strane odporkyne teda nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľov, keďže mal súd za preukázané, že odporkyňa približne od roku 2004 pozemok žiadnym spôsobom neužívala a teda sa žiadnym protiprávnym spôsobom neobohatila na úkor navrhovateľov a preto ju súd ani nemôže zaviazať na vydanie bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť, že bola účastníčkou iných súdnych sporov týkajúcich sa užívateľských a vlastníckych práv členov záhradkárskej osady k sporným pozemkom, nie je ešte dôvodom, aby súd mohol vysloviť, že na strane odporkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože táto v skutočnosti nevykonávala žiadne aktivity ako členka záhradkárskej osady a predmetný pozemok, za ktorý sa navrhovatelia domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia v spornom období, žiadnym spôsobom neužívala. Uvedenú skutočnosť potvrdili aj samotní navrhovatelia, ktorí sa vyjadrili, že odporkyňu nepoznajú a pozemok, ktorý by mala užívať, je zanedbaný, neužívaný a je na ňom burina. Tvrdenie navrhovateľov, že s pozemkom nemohli nakladať, považuje súd za účelové, keďže žiadnym spôsobom nepreukázali svoju snahu nakladať s pozemkom ako jeho vlastníci a skutočnosť, že by im odporkyňa bránila v tomto nakladaní. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že na strane odporkyne bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľov nevzniklo a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ust. samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre . Podľa §-u 205 ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .