Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-104-2014.pdf
PDF · 79.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1P/104/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Z. XXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Z. XXX a otca P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. V., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletú I.Q. U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Súd určuje otcovi výživné na mal. I. U., nar. XX.XX.XXXX v sume 50 € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou od 06.08.2014.
Zročné výživné za obdobie od 06.08.2014 do vyhlásenia rozsudku v sume 211,94 € je otec povinný zaplatiť matke v mesačných splátkach vo výške 10 € spolu s bežným výživným s účinnosťou od 01.01.2015 do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd styk otca s mal. I. U., nar. XX.XX.XXXX n e u p r a v u j e .
Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej I. U., nar. XX.XX.XXXX, sa podaným návrhom domáha zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného v sume 30,- € mesačne. Uviedla, že v súčasnosti je vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako uchádzačka o zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi. Mesačné výdavky na bývanie má vo výške 100,- €, maloletej platí materskú školu vo výške 5,- € mesačne. S otcom maloletej sa dohodli na sume 30,- € dovtedy, kým maloletá nebude navštevovať školu. Dňa 03.10.2014 zmenila návrh v časti výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej na sumu 120,- € mesačne. Uviedla, že od podania návrhu ju otec maloletej ignoruje. Vždy, keď ho prosí telefonicky o pár eur na chlieb, odvrkne, že nemá, pričom pracuje od rána do 17.00 h ako viazač železa a sám sa priznal, že zarobí 800,- € mesačne a všetko minie. Zároveň žiadala o doplatenie výživného od podania návrhu.
Otec maloletej súhlasil, aby súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a súhlasil s pôvodne navrhovanou výškou výživného 30,- € mesačne. Styk s maloletou nežiadal upraviť.
Kolízny opatrovník maloletej odporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jeho výživu s prihliadnutím na vek a potreby maloletého dieťaťa, ako i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Styk otca s maloletou nie je potrebné upraviť.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 2, 3, 4, 5 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd podľa uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, že zveril maloletú I. U., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi určil výživné na maloletú v sume 50,- € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou od 06.08.2014. Zároveň súd určil, že zročné výživné za obdobie od 06.08.2014 do vyhlásenia rozsudku v sume 211,94 € je otec povinný zaplatiť matke v mesačných splátkach vo výške 10,- € spolu s bežným výživným s účinnosťou od 01.01.2015 do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Styk otca s maloletou súd neupravil a vo zvyšku návrh matky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je možné začať i bez návrhu.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku za prítomnosti všetkých účastníkov sa účastníci vzdali práva podať odvolanie, toto rozhodnutie v zmysle citovaného zákonného ustanovenia neobsahuje bližšie odôvodnenie vo veci.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, nakoľko sa účastníci odvolania výslovne vzdali podľa § 207 ods. 1 O.s.p.