Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/570/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov 1) Y., 2) B., 3) Q., právne zastúpený advokátom Q. proti odporkyni V., právne zastúpená Q., o určenie hranice susedných pozemkov a vlastníckeho práva, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. -140 zo dňa 18. februára 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom žalobný návrh navrhovateľov zamietol. Rozhodol, že navrhovatelia 1), 2) a 3) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni náhradu trov konania v sume 797,88 Eur, do troch dní, k rukám právnej zástupkyne odporkyne. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa podaným žalobným návrhom domáhali určenia, že hranica medzi nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území L., zapísanými na LV č. XXX ako parcela registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 318 m2 a parcela č. XXX/X - záhrady vo výmere 595 m2 a nehnuteľnosťou, nachádzajúcou sa v katastrálnom území L., zapísanou na LV č. XXX ako parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 448 m2 prechádza bodmi podľa grafickej prílohy znaleckého posudku, ktorý je súčasťou rozsudku. Zároveň sa domáhali, aby súd určil, že navrhovatelia 1) až 3) sú podielovými spoluvlastníkmi novovzniknutej parcely, a to v spoluvlastníckych podieloch navrhovateľka 1) v podiele 4/6, navrhovateľ 2) v podiele 1/6 a navrhovateľka 1) v podiele 1/6. Z hľadiska skutkového stavu bolo v danej veci na základe vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. L., parcela registra „C“, parcela č. XXX, parcela č. XXX/X a stavby, rodinný dom, súpisné číslo XXX na parcele č. XXX a odporkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX v k.ú. L., parcela registra „C“, parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X. Preukázané bolo, že právny stav hranice medzi pozemkami navrhovateľov a odporkyne sa nezhoduje s užívacím stavom. Titulom pre nadobudnutie spornej časti pozemkov parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 448 m2 a parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 150 m2 má byť ich vydržanie navrhovateľmi, resp. právnymi predchodcami. Vykonaným dokazovaním okresný súd nemal za preukázané kumulatívne splnenie všetkých predpokladov pre vydržanie spornej časti pozemku. Uviedol, že dôkazné bremeno, spočívajúce v preukázaní súčasného naplnenia všetkých zákonom predvídaných predpokladov vydržania spornej časti nehnuteľnosti zaťažovalo navrhovateľov. Čo sa týka preukázania predpokladov vydržania u právnych predchodcov navrhovateľov, ako aj samotnej navrhovateľky 1) a tiež aj navrhovateľov 2) a 3), tieto neboli preukázané a navrhovatelia tak neuniesli dôkazné bremeno a pre neunesenie dôkazného bremena okresný súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia. Namietali predovšetkým záver súdu prvého stupňa, že nepredloženým právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľov neuniesli dôkazné bremeno. Pokiaľ by prvostupňový súd požiadal

navrhovateľku o vysvetlenie jednotlivých nadobúdacích titulov, prípadne si predmetné tituly vyžiadal od Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálneho odboru, bol by zistil, že navrhovateľka kúpnou zmluvou V XXX/XXXX nenadobúdala predmetné nehnuteľnosti, ale odpredávala susedom časť záhrady parc. č. XXX, oddelenej geometrickým plánom č. XXX/XXXX, vypracovaným J.. Q. K. o výmere 200 m2. Zároveň by zistil, že darovacou zmluvou V XXX/XXXX navrhovateľka nenadobúdala predmetné nehnuteľnosti, ale darovala podiel 1-ica týchto nehnuteľností svojmu nebohému manželovi Q. B., teda oba tituly neboli nadobúdacími titulmi navrhovateľky 1). Tretím titulom je osvedčenie o dedičstve zo dňa 11.08.1999. Zdôraznili, že v občianskom súdnom konaní je potrebné preukazovať skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Skutočnosť, že právni predchodcovia navrhovateľov 1) až 3) vlastnili pozemky parcela č. XXX, č. XX/X a dom súpisné číslo XXX na parcele č. XXX, neboli sporné, keďže aj odporkyňa opakovane uvádzala, že susedné pozemky vlastnila rodina navrhovateľov, dokonca aj žľab, vybudovaný v 60-tych rokoch, vždy patril rodine navrhovateľov. To, že betónový žľab patril rodine navrhovateľov (k domu), potvrdila aj svedkyňa X. a svedkyňa H. potvrdila, že o priestor medzi domom a plotom sa starala navrhovateľka. V podanom odvolaní súdu vytýkali, že sa zaoberal výlučne iba vydržaním vlastníckeho práva, avšak absolútne žiadnym spôsobom sa nevyporiadal s navrhovaným určením priebehu hranice medzi pozemkami a ani žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s dôkazmi, ktoré v priebehu konania navrhovatelia ohľadne priebehu oplotenia predkladali. Rozsudok súdu prvého stupňa považovali za nepreskúmateľný. Navrhli, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Zdôraznila, že navrhovatelia nepreukázali dĺžku faktickej držby spornej nehnuteľnosti jej právnymi predchodcami. Nepredložili žiadne relevantné doklady, ktoré by zakladali splnenie hmotnoprávnych podmienok, predpokladaných v ust. , a preto neuniesli dôkazné bremeno vo veci samej. Nové oplotenie, vykonávané odporkyňou, bolo vykonávané bez geometrického náčrtu s vedomím, že ho realizuje na svojom pozemku - z estetických dôvodov, ako aj z dôvodov technických.

Krajský súd preskúmal vec podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov je dôvodné.

Predmetom konania je určenie priebehu hranice medzi pozemkami a určenie vlastníckeho práva navrhovateľov k novovzniknutej parcele, ide o tzv. určovaciu žalobu podľa , v zmysle ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určenia priebehu hranice sa v administratívnom konaní ( a nasl. ) možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne aj k porušeniu vlastníckeho práva a pôvodnú hranicu medzi susediacimi pozemkami treba len rekonštruovať. Ak však došlo k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkom a pozemkom susediacim; v takomto prípade totiž ide o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 26.08.1997).

Spor o určenie hranice je sporom vlastníckym v zmysle , podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Aj keď vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou o vydanie veci alebo zdržanie sa zásahov do jeho vlastníckeho práva, z okruhu príbuzných žalôb na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani žalobu o určenie hranice medzi spornými pozemkami.

Určením priebehu hranice pozemkov sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa nemenia, ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom. Vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok, ale má deklaratórny charakter, ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou (geodetom) na tvar miesta (v prírode). Potom i

rozsudok o určení priebehu hranice pozemkov má deklaratórny charakter, keď takýmto rozsudkom sa nevytvára nový právny stav, súd iba konštatuje, aký je právny stav priebehu hranice.

Podľa záveru súdu prvého stupňa, vyslovenom v preskúmavanom rozsudku, právny stav hranice medzi pozemkami navrhovateľov a odporkyne sa nezhoduje s užívacím stavom. Existujúca hranica medzi spornými pozemkami je iná, než tá, ako je medzi účastníkmi užívaná, preto si navrhovatelia dali vyhotoviť vytyčovací návrh č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 28.03.2012, aby zistili priebeh hranice medzi pozemkami parcela č. XXX, č. XXX/X a č. XXX/X a vytýčením v teréne bolo zistené, že plot, oddeľujúci parcelu č. XXX/X od susedných parciel č. XXX a č. XXX/X, je posunutý do pozemku vo vlastníctve odporkyne.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že navrhovatelia v konaní nepredložili jednoznačný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že spornú časť nehnuteľností vydržali. Dôvodom zamietnutia návrhu bolo neunesenie dôkazného bremena nepredložením právnych titulov nadobudnutia vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľov.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31.12.1950, ďalej a v spojení s ust. , , v znení do účinnosti ), ale i súčasnou právnou úpravou , v znení od 01.01.1992, je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere, alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené a musí trvať po celú vydržaciu dobu. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti, týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, t. j. tzv. titulu uchopenia sa držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby). Oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby bol daný aj domnelý (putatívny) právny dôvod. Pôjde však vždy o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.

Odvolatelia vo svojom odvolaní namietali nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie veci, čím uplatnili odvolací dôvod podľa a

Z návrhu navrhovateľov a ich tvrdení vyplýva, že sa domáhali určenia hranice medzi pozemkami v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov a vo výlučnom vlastníctve odporkyne, a teda v podstate vyriešenia vlastníckeho práva k časti pozemku medzi lomovými bodmi č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, označenými na vytyčovacom náčrte č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 28.03.2012. Navrhovatelia tvrdili, že v roku 1939 postavili ich právni predchodcovia rodinný dom, zapísaný v súčasnosti na LV č. XXX ako stavba súpisné číslo XXX na parcele č. XXX. V tom čase bol postavený aj plot oddeľujúci parcelu č. XXX a č. XXX/X od pozemku parcela č. XXX/X, ktorý postavili právni predchodcovia odporkyne. V roku 2004 požiadala odporkyňa s manželom navrhovateľku 1) a jej nebohého manžela Q. B. o súhlas s výstavbou nového plota na hranici pôvodného plota. Po udelení súhlasu zo strany navrhovateľky 1) a jej manžela odporkyňa so svojím manželom vybudovali betónový múr vo výške cca 30 cm nad zemou s oplotením, presne v mieste, kde stál pôvodný plot. Plot bol postavený na hranici pôvodného oplotenia. Skutočnosť, že plot, oddeľujúci pozemok navrhovateľky 1) od pozemku odporkyne, bol postavený na hranici pôvodného oplotenia, ktoré oddeľovalo tieto susedné pozemky od dávnej minulosti, vyplynula aj z vyhlásenie Z. A., P. H., J.. Q. A., Y. E. a T. M.. Podľa vyhlásenia T. M. na pozemku navrhovateľky mali jej rodičia postaviť žľab, ktorý bol vzdialený od pôvodného oplotenia asi 15 cm. To, že súčasný plot je na tom istom mieste ako bol starý, potvrdila aj svedkyňa P. X. - sestra navrhovateľky 1), ktorá v L. bývala v roku 1955. Zároveň uviedla, že vedľa terajšieho múru bol žľab, asi až 15 cm od plota a 20 cm od múru domu, ktorý patril k domu. Podľa tvrdení navrhovateľov pozemky boli oboma rodinami užívané v rozsahu, v akom boli od seba oddelené plotom, viac ako 70 rokov. Navrhovatelia dali vyhotoviť vytyčovací návrh v roku 2012

za účelom zistenia priebehu hranice medzi pozemkami parcela č. XXX, č. XXX/X a č. XXX/X, a tak došlo k zisteniu, že plot, oddeľujúci parcelu č. XXX/X od susedných parciel č. XXX a č. XXX/X, je posunutý do pozemku vo vlastníctve odporkyne. Výmera časti pozemku, vyznačeného v predmetnom vytyčovacom náčrte zo dňa 28.03.2012, je 4,91 m2. V rozsahu, v akom sú pozemky parcela č. XXX a č. XXX/X od susedného oddeleného plotom, navrhovatelia a pred nimi ich právni predchodcovia užívajú od roku 1939, kedy bol postavený pôvodný plot a na jeho mieste v roku 2004 odporkyňou postavený nový plot s betónovým múrikom.

Občianskoprávne súdne konanie je konanie dôkazné. Dokazujú sa len skutočnosti, ktoré sú sporné. Súd si môže podľa osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

V posudzovanej veci navrhovatelia netvrdia, že došlo k posunu hranice, čo vyplýva z ich tvrdení, že odporkyňa na mieste pôvodného oplotenia (zriadeného v roku 1939) postavila s manželom nový plot s betónovým múrikom, napádajú však správnosť tejto hranice, ktorá je podľa vytyčovacieho náčrtu zo dňa 28.03.2012 posunutá do pozemku vo vlastníctve odporkyne. O vyhotovenie vytyčovacieho náčrtu požiadali navrhovatelia. Stanovisko odporkyne k vyhotovenému vytyčovaciemu náčrtu v predmetnom konaní absentuje. Nie je zrejmé, či hranice v náčrte zakreslené odporkyňa rešpektuje, alebo namieta. Pokiaľ odporkyňa nemá námietky, je potrebné, aby zhotoviteľ vytyčovacieho náčrtu pred súdom ako svedok ozrejmil priebeh hranice a podľa údajov katastra ozrejmil priebeh užívacej hranice. Len tak je totiž možné posúdiť, či účastníci sú vlastníkmi predmetných parciel v takom rozsahu, ako tieto užívajú, či užívací stav zodpovedá ich vlastníctvu. Pokiaľ odporkyňa vytyčovací náčrt spochybní, nezostáva iné, len nariadiť znalecké dokazovanie. Znaleckou úlohou bude určiť hranicu medzi pozemkami účastníkov podľa teraz platného stavu v katastri nehnuteľností, zakresliť súčasný užívací stav hranice medzi pozemkami účastníkov a označiť priebeh oplotenia vybudovaného v roku 2004. Len na základe podkladov znalca môže súd posúdiť dôvodnosť žaloby, t. j. určiť priebeh hranice medzi pozemkami účastníkov a zodpovedať na otázku, či navrhovatelia spornú (nimi tvrdenú, novovytvorenú) nehnuteľnosť užívali v dobrej viere a za podmienok podľa vydržali a stali sa tak jej vlastníkmi.

Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa podľa viazaný.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne o trovách pôvodného, ako aj odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .