Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_10C-49-2014.pdf
PDF · 83.36 KB
No categories available
10C/49/2014
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v právnej veci navrhovateľky Y. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., V. W. XX, XX- XXX V., O.. L., T. C., občianka T. C., zastúpená JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom Podbiel č.d. 177, 027 42 Podbiel, proti odporcom 1/ Y. T., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ E. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. Č..H.. XX, XXX XX H. W., obaja občania SR, o zaplatenie 8.000,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Súd odporcom náhradu trov konania voči navrhovateľke n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 11.04.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.04.2014, domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 8.000,- Eur s príslušenstvom, ako aj nahradiť jej trovy súdneho konania, a to z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením z neplatného právneho úkonu, resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Z návrhu vyplýva, že žalovanú sumu 8.000,- Eur navrhovateľka vyplatila odporcom ako preddavok kúpnej ceny na základe Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2012, ktorú uzavreli odporcovia ako budúci predávajúci a navrhovateľka so svojím manželom Y. W. ako budúci kupujúci. Predmetnú sumu 8.000,- Eur si odporcovia ponechali v zmysle dojednaní v Dohode o zrušení zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorú Dohodu uzavreli účastníci konania dňa 03.01.2013. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ako aj Dohodu o jej zrušení považuje za absolútne neplatné právne úkony.
Odporcovia doručili súdu dňa 04.11.2014 vyjadrenie zo dňa 30.10.2014 k návrhu na začatie konania, ktoré bolo ich prvým úkonom v predmetnom súdnom konaní, v ktorom vzniesli námietku nedostatku právomoci Okresného súdu Zvolen prejednať a rozhodnúť tento spor. Uviedli, že súčasťou Dohody o zrušení zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli dňa 03.01.2013, bola aj rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky, obsiahnutá v čl. 7 Dohody, podľa ktorej Zmluvné strany sa dohodli, že okrem tých sporov, pri ktorých to zákon č. 244/2002 Z.z. výslovne vylučuje, predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 20.07.2012 a touto dohodou o zrušení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, vrátane sporov o platnosť, trvanie a výklad tejto zmluvy a dohody o zrušení, ako aj o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Tribunál zriadenému pri Tribunál, s.r.o., IČO: 47 231 751 (ďalej len „Rozhodcovský súd“), ktorý bude v písomnom konaní pred jedným rozhodcom vymenovaným Rozhodcovským súdom konať podľa slovenského právneho poriadku a podľa rokovacieho poriadku a štatútu Rozhodcovského súdu. Ak je zmluvnou stranou fyzická osoba, ktorú osobitný predpis považuje za spotrebiteľa, je táto oprávnená podať žalobu nielen na Rozhodcovskom súde, ale aj na všeobecnom súde, to však iba do doby, kým nebola niektorou stranou na Rozhodcovskom súde podaná akákoľvek žaloba, ktorej predmetom je spor vymedzený v
predchádzajúcej vete. Podaním takej žaloby na Rozhodcovskom súde ktoroukoľvek stranou je daná výlučná právomoc Rozhodcovského súdu rozhodovať všetky spory strán uvedené vyššie a právomoc všeobecného súdu je tým vylúčená. Zmluvné strany vyhlasujú, že vylučujú podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) Zákona o rozhodcovskom konaní a že sa rozhodnutiu Rozhodcovského súdu, ktoré bude pre ne konečné, záväzné a vykonateľné, bez výhrad podriadia. Odporcovia uviedli, že rozhodcovská zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami a vzťahuje sa na riešenie všetkých sporov, vrátane sporov o platnosť, trvanie a výklad Zmluvy ako aj Dohody. Na základe uvedeného navrhli, aby súd konanie zastavil a navrhovateľku zaviazal na náhradu trov konania.
Z Dohody o zrušení zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorú navrhovateľka priložila k návrhu na začatie konania, súd zistil, že jej zmluvnými stranami sú odporcovia ako budúci predávajúci a navrhovateľka s manželom Y. W. ako budúci kupujúci. Dohoda bola podpísaná všetkými jej účastníkmi v Dobrej Nive dňa 03.01.2013. V čl. 7 Dohoda obsahuje rozhodcovskú doložku v znení, ako ju uviedli odporcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 30.10.2014.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 5 ods. 2 ZRK, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.
Podľa § 1 ods. 2 ZRK, v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
Podľa § 1 ods. 3 ZRK, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
Podľa § 106 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.
Podľa § 106 ods. 2 O.s.p., ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol podaný návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania podaný do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov. Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci, je právomoc súdu. V prípade, že účastníci konania uzavreli rozhodcovskú zmluvu, je právomoc všeobecného súdu podmienená tým, že odporca má možnosť pri prvom svojom úkone vo veci samej namietnuť existenciu rozhodcovskej zmluvy a žiadať, aby spor bol prejednaný v rozhodcovskom konaní za podmienok, ktoré si účastníci dohodli v rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovskému súdu jeho právomoc rozhodovať spor neplynie priamo zo zákona, ale získava ju až na základe dohody medzi účastníkmi sporu obsiahnutej v rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovská zmluva je základom právomoci rozhodcovského súdu, ktorý je na jej základe
povolaný právne aprobovaným spôsobom k prejednaniu a rozhodnutiu sporu v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je dobrovoľný akt súkromnoprávnej povahy, pričom výsledkom rozhodcovského konania je rozhodnutie, ktorému zákon priznáva silu exekučného titulu a teda spôsobilosť byť podkladom na vykonanie exekúcie.
V prejednávanej veci odporcovia pri prvom svojom úkone vo veci samej, vo vyjadrení zo dňa 30.10.2014, namietli existenciu rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a z ich vyjadrenia je zrejmé, že na tejto zmluve trvajú, keďže navrhli, aby súd konanie z tohto dôvodu zastavil. Za danej situácie súd musel postupovať v zmysle ust. § 106 ods. 1 O.s.p., teda v prvom rade preskúmať, či nie je daná niektorá zákonom predvídaná okolnosť, kedy je súd povinný prejednať spor medzi účastníkmi napriek tomu, že odporca namieta existenciu rozhodcovskej zmluvy.
Z vyjadrenia odporcov je zrejmé, že na rozhodcovskej zmluve trvajú. V doterajšom priebehu konania nevyšlo najavo, že by o spore medzi účastníkmi konania už bolo rozhodnuté cudzím rozhodcovským rozsudkom, ktorého uznanie v Slovenskej republike by bolo odopreté. Svoj nárok navrhovateľka v prejednávanej uplatňuje z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, takéto konanie je možné ukončiť súdnym zmierom a zároveň sa nejedná o žiadny taký spor, u ktorého by ZRK v ust. § 1 ods. 3 zakazoval jeho rozhodovanie v rozhodcovskom konaní. Je teda potrebné uzavrieť, že o uplatnenom nároku navrhovateľky možno podľa slovenského práva rozhodovať aj v rozhodcovskom konaní. Čo sa týka existencie rozhodcovskej zmluvy, túto mal súd preukázanú, nakoľko sa nachádza v čl. 7 Dohody, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 03.01.2013, pričom zakladá právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie všetkých sporov medzi účastníkmi, ktoré vznikli alebo vzniknú v súvislosti so Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, ako aj Dohodou o jej zrušení, ktoré medzi sebou uzavreli účastníci konania, vrátane sporov o platnosť týchto právnych úkonov, ako aj o nárokoch na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že žaloba nebola rozhodcovskému súdu doručená, preto je vylúčené, aby sa rozhodcovský súd v minulosti odmietol touto vecou zaoberať.
Konečne pokiaľ sa jedná o platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, je na prvom mieste nutné zdôrazniť, že z ust. § 5 ods. 2 ZRK vyplýva, že túto platnosť je potrebné posudzovať zásadne oddelene od platnosti inej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, ktorej súčasťou je táto rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka je neplatná len ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti celej zmluvy. V prejednávanej veci navrhovateľka ako dôvod neplatnosti Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy v zásade uvádza absenciu svojej vôle pri jej uzatváraní. Neplatnosť Dohody o zrušení zase odvodzuje od neplatnosti zrušovanej zmluvy. Rozhodcovská doložka je súčasťou Dohody o zrušení zmluvy zo dňa 03.01.2013. Z povahy veci vyplýva, že pri uplatnení procesného postupu upraveného v ust. § 106 O.s.p., konkrétne pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej zmluvy dojednanej medzi účastníkmi konania, súd nemôže komplexne a vyčerpávajúco posudzovať všetky okolnosti, ktoré by v zmysle platných právnych predpisov mohli spôsobovať neplatnosť tejto rozhodcovskej zmluvy, ale je potrebné túto neplatnosť dovodiť len v prípade, že je zjavná najmä z listinných dôkazov, predložených účastníkmi konania. Bolo by tomu tak napr. v prípade, že by rozhodcovská doložka predstavovala neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, príp. že by nebola dodržaná zákonom vyžadovaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy a pod. Je však vylúčené, aby súd len za účelom posudzovania platnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorej existencie a uplatnenia sa domáha odporca v konaní o splnenie povinnosti z právneho vzťahu medzi účastníkmi (§ 80 písm. b) O.s.p.), vykonával rozsiahlejšie dokazovanie, napr. výsluchom svedkov, účastníkov, znaleckými posudkami a pod. Je tomu tak preto, že jednak pokiaľ by posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky z hľadiska platnosti celej zmluvy, ktorej bola súčasťou, vykonával by v zásade meritórne posudzovanie veci a mohol by prejudikovať konečné rozhodnutie, čo je však pri existencii rozhodcovskej zmluvy úlohou rozhodcovského súdu, a jednak komplexnému posudzovaniu platnosti rozhodcovskej zmluvy bráni aj skutočnosť, že určenia jej neplatnosti je možné sa domáhať v osobitnom konaní v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., s ktorým konaním však zákon spája úplne iné predpoklady, predovšetkým preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
V prejednávanej veci súd v doterajšom priebehu konania nemal preukázané také okolnosti, ktoré by spôsobovali neplatnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy vo forme doložky, keď táto bola súčasťou Dohody o zrušení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 03.01.2013, ktorá obsahuje podpisy všetkých účastníkov konania, pričom sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, pri ktorej právny poriadok vyžaduje, aby súd z úradnej povinnosti skúmal ďalšie náležitosti, predovšetkým prípadnú existenciu neprijateľných
podmienok. Bolo preto potrebné uzavrieť, že účastníci konania platne uzavreli rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa vzťahuje aj na riešenie sporu, ktorý je predmetom tohto konania. Uplatnenia tejto rozhodcovskej zmluvy sa odporcovia dovolali pri prvom svojom úkone vo veci samej a súd nezistil žiadnu okolnosť, kedy by bolo potrebné v zmysle § 106 ods. 1 pokračovať v konaní a vec prejednať a rozhodnúť. Z týchto dôvodov súd v zmysle citovaného ustanovenia nemohol vec ďalej prejednávať a konanie zastavil.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V prejednávanej veci súd skúmal dôvodnosť podaného návrhu a zistil, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu, že navrhovateľka podala návrh tunajšiemu súdu napriek tomu, že medzi ňou a odporcami bola uzavretá rozhodcovská zmluva, podľa ktorej má o predmetnej veci právomoc rozhodovať rozhodcovský súd. Odporcovia sa existencie a uplatnenia tejto doložky dovolali v zmysle § 106 O.s.p., čo viedlo k zastaveniu konania. Súd preto uzavrel, že zastavenie konania v prejednávanej veci procesne zavinila navrhovateľka a preto odporcom v zmysle § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však odporcovia vo svojom podaní zo dňa 26.11.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 01.12.2014 uviedli, že si voči navrhovateľke náhradu trov konania neuplatňujú, súd im náhradu trov konania nepriznal.
O vrátení súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. súd nerozhodoval, nakoľko navrhovateľka súdny poplatok z návrhu na začatie konania neplatila, keďže uznesením č.k. 10C/49/2014-66 zo dňa 10.09.2014 jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.