Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Co-622-2014.pdf
PDF · 90.02 KB
No categories available
5Co/622/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom kancelárie K. X, P. O. A. XXX, A., proti odporcovi: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, o zaplatenie 193,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti časti rozsudku Okresného súdu v Žiline zo dňa 27. januára 2014 č.k. 27C/249/2013-38, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach p o t v r d z u j e.
Rozsudok okresného súdu v časti nenapadnutej odvolaním, v ktorej súd čiastočne žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 146,03 eur istiny s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ponecháva n e d o t k n u t ý .
Odporcovi náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd v Žiline ako súd prvého stupňa rozsudkom rozhodol o žalobnom návrhu navrhovateľa tak, že: Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 146,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 100,46 eur od 12.07.2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 45,57 eur od 12.08.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Návrh vo zvyšku sa zamieta. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3. prvej vety Zmluvy o pripojení uzatvorenej dňa 02.02.2010 medzi spol. T-Mobile Slovensko, a.s. a odporcom, podľa ktorej "V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 2 tejto Zmluvy alebo v čl. 3 bode 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bode 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu v sume 47,80 eur", je neprijateľná a teda neplatná. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi na účet splnomocneného zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Šoltésa č.: XXXXXXXXXX/XXXX., VS: 3443625 trovy konania v sume 9,93 eur titulom trov na zaplatenom súdnom poplatku a v sume 37,67 eur titulom trov právneho zastúpenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.07.2013 domáhal súdneho výroku, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 193,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 100,46 eur od 12.07.2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 45,57 eur od 12.08.2010 do zaplatenia, ako i náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodňoval tým, že právny predchodca navrhovateľa (T-Mobile Slovensko, a.s. zlúčením spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) ako postupca a navrhovateľ ako postupník uzavreli dňa 03.10.2012 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok vrátane pohľadávky voči odporcovi. Na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, právny predchodca navrhovateľa poskytol a sprístupnil odporcovi verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spol. T-Mobile Slovensko, a.s. za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa odporca zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca navrhovateľa verejné elektronické komunikačné služby odporcovi riadne a včas poskytol a sprístupnil a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil odporcovi faktúry
- č. 7005762378 splatnú dňa 11.07.2010 na sumu 100,46 eur,
- č. 7006785536 splatnú dňa 11.08.2010 na sumu 45,57 eur,
- č. 7008820081 splatnú dňa 11.10.2010 na sumu 2,50 eur,
- č. 7103889440 splatnú dňa 09.05.2011 na sumu 47,80 eur.
Napriek tomu, že právny predchodca navrhovateľa verejné elektronické komunikačné služby odporcovi riadne a včas poskytol, odporca mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o pripojení dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Preto si navrhovateľ uplatnil aj úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov.
V ďalšej časti odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku okresný súd podrobne po uvedení prednesov a výpovedí účastníkov konania uviedol obsah ďalších vykonaných dôkazov a citoval ustanovenia právnych predpisov, z ktorých vychádzal pri právnom posúdení veci a konečnom rozhodnutí. Následne prvostupňový súd konštatoval, že po vykonaní a zhodnotení dokazovania podľa citovaných ustanovení zákona a procesných zásad dospel k takému záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný aj keď len v časti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami ako aj zmluvami a dodatkami, ktoré boli uzavreté medzi účastníkmi konania. Nesporne bolo v konaní preukázané, že účastníci uzavreli Zmluvu o pripojení dňa 02.02.2010 v súlade s § 43 ods. 1 zákona. Na základe predmetnej zmluvy a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tu vznikla povinnosť odporcovi, aby zaplatil cenu za poskytnutú verejnú službu tak ako bola táto cena vyčíslená navrhovateľom, t.j. 146,03 eur. Pretože odporca riadne nezaplatil bolo rozhodnuté o povinnosti odporcu zaplatiť dlžnú sumu, ako cenu služieb vo výške 146,03 eur a podľa citovaného ustanovenia § 517 ods. 1,2, OZ je povinný odporca zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 9 % ročne, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, keďže nedodržaním lehoty ich splatnosti sa dostal nepochybne do omeškania. V predmetnej veci je ďalej nepochybné, že predmetom konania bolo i zaplatenie zmluvnej pokuty vyúčtovanej vyššie uvedenou faktúrou č. 7103889440 splatnou dňa 09.05.2011 v sume 47,80 eur, a to na základe bodu 3. uzavretej Zmluvy o pripojení zo dňa 02.02.2010. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle zákona a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ. Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia predmetnej zmluvnej pokuty v sume 47,80 eur považoval za nedôvodný, a to s poukazom na nasledovné: Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1 OZ a od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, právny predchodca navrhovateľa menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v OZ nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi OZ a zákonom má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri
uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v Zmluve o pripojení zo dňa 02.02.2010 týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j, že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nebol je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v zmluve považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to z dôvodu, že z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku porušenia povinnosti (nezaplatenia ceny za služby) na strane spotrebiteľa dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti (resp. doby poskytovania "zľavneného" mesačného paušálu, ktorá bola dojednaná v trvaní 24 mesiacov) a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu za služby (keďže zmluvná pokuta bola návrhom uplatnená za porušenie povinnosti platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby) hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v OZ, a to § 52 a nasl. ustanovení OZ a táto je ako neprijateľná zmluvná podmienka sankcionovaná absolútnou neplatnosťou, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v ustanovení § 545a OZ. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. OZ ide o všeobecnejšiu úpravu (viď
i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov). Ak teda odvodzuje navrhovateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle § 153 ods. 3 OSP určil takúto zmluvnú podmienku Zmluve o pripojení zo dňa 02.02.2010 za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 47,80 eur zamietol.
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd s použitím ust. § 142 ods.2 v spojitosti s § 149 ods. 1 O.s.p., aj v tejto časti svoje rozhodnutie veľmi podrobne odôvodnil.
Proti časti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že napáda rozsudok okresného súdu čo do výroku, ktorým súd prvého stupňa určil, že zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty dojednaná v ust. bodu 3 zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 02.02.2010 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žiadal, aby odvolací súd na základe ust. § 220 O.s.p. rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 27C/249/2013 zo dňa 29.01.2014 v napadnutej časti zmenil tak, že zmluvná podmienka dojednaná v ust. bodu 3 zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 02.02.2010 nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je platným zmluvným dojednaním, prípadne aby alternatívne na základe ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. odvolací súd zrušil napadnutý výrok, ktorým súd I. stupňa určil, že zmluvná podmienka dojednaná v ust. bodu 3 zmluvy o pripojení medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 02.02.2010 je neprijateľnou podmienkou. Svoje odvolanie veľmi podrobne odôvodnil svojimi argumentmi, na ktoré poukazoval už v návrhu na začatie konania, resp. v konaní pred súdom prvého stupňa.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline v dôsledku podaného odvolania vec prejednal podľa § 212 a nasl. O.s.p. v odvolacom konaní a rozhodol zákonným postupom podľa § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania a rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s podrobným a zrozumiteľným odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu vo všetkých jeho častiach (vrátane časti napadnutej odvolaním), obmedzuje sa odvolací súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. len na konštatovanie správnosti dôvodov prvostupňového rozsudku.
V odvolacom konaní odvolateľ úspešný nebol, náhrada trov odvolacieho konania podľa § 142 ods. 1 v spojitosti s § 224 ods. 1 O.s.p. by náležala odporcovi, ktorému však žiadne odvolacie trovy nevznikli. Odvolací súd preto rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku odvolacieho súdu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.