Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/160/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci navrhovateľ a 1.rade : B.. R. L., bytom A. ulica č. XX, R. a navrhovateľky v 2.rade : K. L., bytom A. ulica č. XX, R., proti odporcovi : Hlavné mesto Slovenskej republiky, so sídlom Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, IČO : 603481, zastúpené Mestskou časťou Bratislava Nové Mesto, so sídlom Junácka ulica č. 1, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu takto

rozhodol:

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 26.5.2014, sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že zmluva č. 050481998 o prevode vlastníctva a zriadení záložného práva uzatvorená podľa medzi Hlavným mestom SR Bratislava, zastúpený Mestskou časťou Bratislava Nové Mesto a navrhovateľmi je absolútne neplatný právny úkon. Svoj návrh odôvodnili tým, že dňa 15.10.1996 bolo vydané stavebné povolenie na stavbu podkrovných bytov na A. ulici č.XX, XX a XX v R.. Pred vydaním tohto stavebného povolenia vtedajší správca bytového fondu uzavrel zmluvu o prenájme spoločných priestorov v podkroví obytného domu za účelom vybudovania bytových jednotiek financovaných z prostriedkov budúcich vlastníkov bytov. Po vybudovaní podkrovných bytov bolo vydané kolaudačné rozhodnutie dňa 14.7.1997 a po roku sa uskutočnil prevod vlastníctva bytov a bolo zriadené záložné právo zmluvou číslo XXXXXXXXX, nadobúdateľom - navrhovateľom. Súčasťou zmluvy bol aj prevod vlastníctva k spoločným zariadeniam domu. Návrhom žiadajú vymedziť polohu bytu s uvedením rozsahu podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru k bytu v zmysle Z.z, výpočet spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov domu, príslušenstva a žiadajú určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu alebo pozemok budú oni užívať. Ďalej uvádzali, že neužívajú práčovňu, sušiareň, nefunkčnú kotolňu a strojovňou, teplonosné prípojky pre teplo a teplú úžitkovú vodu. Podľa ich názoru majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože spoluvlastníckym podielom k predmetnému bytu určeného zmluvou je ich právo neisté. Absolútnu neplatnosť zmluvy spôsobilo obchádzanie ustanovenia zákona. Označenie odporcu v spore vychádza zo skutočnosti, že magistrát Hlavného mesta dňa 28.2.1992 zveril majetok Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy do správy Mestskej časti Bratislava Nové Mesto.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril a žiadal, aby súd návrh zamietol. Uviedol, že zmluva, ktorej neplatnosti sa navrhovatelia domáhajú, bola uzavretá medzi Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava, ako vlastníkom nehnuteľnosti a navrhovateľmi. Hlavné mesto zveril tieto nehnuteľnosti do správy Mestskej časti Bratislava Nové Mesto, v zmysle zákona o majetku obcí, z toho

odporca vyvodil a namietal nedostatok pasívnej legitimácie. Zároveň poukazoval na to, že odporcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podľa jeho názoru právo navrhovateľov domáhať sa neplatnosti zmluvy bolo premlčané, pretože predmetná zmluva bola uzatvorená v roku 1998.

Navrhovatelia sa k vyjadreniu odporcov písomne vyjadrili a uviedli, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bolo hlavné mesto, bolo aj účastníkom zmluvy, ktorej neplatnosti sa domáhajú a preto odporcu označili správne. Dôvodom tejto žaloby je dosiahnutie zhody medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri a preto majú záujem na takomto určení, navyše sa dožadujú určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorého sa môžu domáhať bez časového obmedzenia. Určenie absolútnej neplatnosti zmluvy má význam aj s poukazom na právny vzťah medzi navrhovateľmi a treťou osobou, súvisiaci s výkonom správy domu, z ktorého právne postavenie navrhovateľov je neisté. Aj táto skutočnosť potvrdzuje existenciu naliehavého právneho záujmu. Podľa navrhovateľov má určovacia žaloba význam na dosiahnutie zhody medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností a skutočným stavom užívaných spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a nebytových priestorov domu navrhovateľmi a preto naliehavý právny záujem na určení práva alebo vzťahu je daný.

Na pojednávaní dňa 16.12.2014 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania s tým, že navrhovatelia žiadali, aby súd určil že články II, III (odst. 1, 2,3 a 5), článok V, článok VI zmluvy číslo XXXXXXXXX. o prevode vlastníctva a zriadení záložného práva medzi účastníkmi konania je absolútne neplatný právny úkon.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že zmluva obchádza zákon nakoľko bytový dom má spoločné zariadenia, ktoré nemôže užívať, sú to prípojky tepla a teplej vody, spoločné časti ako sú nádvoria, ktoré neužíva, ale musí za to zaplatiť. Ďalej sú tam spoločné chodníky, za ktoré platí, ale niekomu nedovolil, aby na nich parkoval, nikto si od neho nepýta povolanie. Ďalej je v dome nebytový priestor, ktorý je spoločným zariadením, je ním pivnica, ale ani túto nevyužíva, napriek tomu mu správca účtuje poplatky za užívanie bytu akoby tieto spoločné nebytové priestory a zariadenia užíval. Podľa jeho názoru v zmysle ustanovenia § 22 zákona musí zmluva obsahovať presné vymedzenie spoločných zariadení a spoločných častí a nebytových priestorov, ktoré budú oni, navrhovatelia, osobne užívať a ktoré nie. V tomto vidí podstatu absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy. Navrhovateľ ďalej spresnil, že podľa jeho názoru je neplatný článok III ods. 2 3 a 5 zmluvy, z toho vyplýva, že by mala byť inak vymedzená výmera uvedená v článku V a tým aj cena bytu by bola iná. Neplatnosť zmluvy nenamietal v roku 1998, keď podpisoval zmluvu z toho dôvodu, že nemal priestor na prečítanie si zmluvy a podľa jeho názoru sa môže absolútnej neplatnosti domáhať kedykoľvek.

Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov a to protokolom o zverení majetku zo dňa 28.2.1992, zmluvou zo dňa 10.7.1995, zmluvou o výstavbe bytu zo dňa 30.7.1996, zmluvou o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 30.7.1996, stavebným povolením zo dňa 15.10.1996, kolaudačným rozhodnutím zo dňa 14.7.1997, zmluvou o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva č. XXXXXXXXX zo dňa 20.7.1998, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov a zistil nasledovný skutkový stav.

V konaní nebolo sporné, že dňa 20. júla 1998 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva č. XXXXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníctva bytu číslo 32 na 6. poschodí bytového domu A. súpisné číslo XXXX, R.a, nachádzajúceho sa vo vchode Račianska orientačné číslo 51, súpisné číslo XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku.

V zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určí, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odporca namietal nedostatok pasívnej legitimácie v predmetnom spore, podľa názoru súdu však navrhovatelia, ktorí sa domáhajú neplatnosti zmluvy, ako účastníkov konania o určenie jej neplatnosti správne označili práve účastníkov zmluvy a preto námietka odporcu nie je dôvodná.

Predmetom toho konania je návrh, pri ktorom je nutné, aby navrhovatelia preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým (R 17/1972). Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má svoje miesto tam, kde pomocou nej možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a nápravu nemožno dosiahnuť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a prostredníctvom nej možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je prevenciou budúcich sporov účastníkov konania. Ak nemožno očakávať, že určovacia žaloba bude tieto funkcie plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Súd vzhľadom na skutočnosť, že navrhovatelia sa domáhali určenia absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy, respektíve jej častí, dospel k záveru, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Následne sa zaoberal otázkou platnosti predmetnej zmluvy. Odporca namietal premlčanie nároku, podľa jeho názoru uplynula subjektívna premlčacia lehota. V prípade relatívnej neplatnosti by sa súd zaoberal aj otázkou premlčania, v danom prípade však námietka odporcu nebola opodstatnená, pretože navrhovatelia žiadali určenie absolútnej neplatnosti danej zmluvy. Podľa ich názoru je dôvodom absolútnej neplatnosti obchádzanie , konkrétne obchádzanie ustanovenia o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Ustanovenie upravuje náležitosti zmluvy o výstavbe domu. Náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu upravuje ustanovenie tohto . Súd v prejednávanom prípade posudzuje platnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu, nie zmluvy o výstavbe domu. Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva č. XXXXXXXXX zo dňa 20. júla 1998 je platným právnym úkonom. V konaní nebolo preukázané, že by zmluva svojím obsahom alebo účelom odporovala alebo obchádzala, či priečila sa dobrým mravom. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by dovoľovali vyvodiť záver, že zmluva je absolútne neplatný právny úkon a to ani v kontexte ďalších uzatvorených zmlúv, ktoré navrhovatelia v konaní predkladali.

Navrhovatelia prezentovali názor, že zmluva musí obsahovať presné vymedzenie spoločných zariadení a spoločných častí, ktoré budú konkrétne oni užívať. Podľa ich názoru, zmluva obsahuje spoločné zariadenia a to prípojky tepla a teplej vody, ktoré nemôžu užívať, ani nádvoria, za ktoré však musia platiť, neužívajú ani pivnicu. Žiadne ustanovenie neurčuje také podstatné náležitosti zmluvy, aké navrhovatelia uvádzajú. Vymedzenie spoločných zariadení a spoločných častí domu, ktoré by užívali výlučne navrhovatelia, by muselo byť predmetom dohody všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Absencia takéhoto ustanovenia v zmluve o prevode vlastníctva bytu nie je dôvodom jej neplatnosti.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žiadne ustanovenie zmluvy nie je v rozpore so , ani neobchádza. Zmluva, ktorá je predmetom tohto konania obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré pre jej platnosť vyžaduje, súd preto návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , odporca si však náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného .