Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/22/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcov: 1. V. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, W., 2. mal. C. A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/ X, W., zastúpená zákonnou zástupkyňou - matkou: B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXXX/X, W., 3. L. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. G. XXX, 4. I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. B. XX/X, W., 5. U. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, W., všetci žalobcovia zastúpení: Mgr. Miroslav Tokarčík, advokát, Študentská 17, Trnava, proti žalovaným: 1. DIVERSITAS s.r.o., IČO: 47 736 453, SNP 878/10, Hlohovec, zastúpený: zastúpený: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., IČO: 47254581, Hlavná 11, Trnava, 2. LSE - Life Star Emergency, s.r.o., IČO: 35 877 618, Limbova 1, Limbach, zastúpený: PAICEK LEGAL s. r. o., IČO: 36834904, Panská 17/427, Bratislava, 3. Fakultná nemocnica Trnava, IČO: 00 061 381, Andreja Žarnova 11, Trnava, zastúpený: KADUC & PARTNERS s. r. o., IČO: 50290762, Trojičné námestie 4, Trnava, za účasti intervenienta na strane žalovaného 3: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, Vajnorská 55, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o žalobe žalobkyne 1 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur, konanie o žalobe žalobkyne 2 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, konanie o žalobe žalobkyne 3 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, konanie o žalobe žalobkyne 4 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, konanie o žalobe žalobcu 5 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, konanie o žalobe žalobkyne 1 v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 865,99 eur, zastavuje.

II. Žaloba sa zamieta.

III. Žalovaný 1, 2, 3 a intervenient majú voči žalobcom 1, 2, 3, 4 a 5 každý nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1, 2, 3, 4 a 5 sa žalobou zo dňa 02.03.2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.03.2018, domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovaným 1, 2 a 3 povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 náhradu škody v sume 865,99 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 865,99 Eur odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovaným, ďalej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 nemajetkovú ujmu vo výške 40.000 eur, žalobkyni 2 nemajetkovú ujmu vo výške 40.000 eur, žalobkyni 3 nemajetkovú ujmu vo výške 30.000 eur, žalobkyni 4 nemajetkovú ujmu vo výške 30.000 eur, žalobcovi 5 nemajetkovú ujmu vo výške 30.000 eur a nahradiť trovy konania.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa 1 je matkou nebohého T. F., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX (ďalej len „nebohý“), žalobkyňa 2 je maloletou dcérou nebohého, žalobcovia 3 až 5 sú

súrodencami nebohého. Žalovaný 1 prevádzkuje zdravotnícke zariadenie - všeobecnú ambulanciu pre dospelých v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, bol všeobecným lekárom nebohého. Žalovaný 2 prevádzkuje ambulanciu záchrannej služby, a to ambulancie rýchlej lekárskej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci. Žalovaný 3 je príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom zdravotníctva SR, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť. Nebohý dňa 18.2.2015 navštívil žalovaného 1 pre zdravotné ťažkosti súvisiace so suchým dráždivým kašľom v záchvatoch spojeným so sťaženým dýchaním. Žalovaný 1 nebohého odoslal do zdravotníckeho zariadenia v špecializačnom odbore pneumológia a ftizeológia PPPF, s.r.o. k L.. L., ktorá dňa 19.2.2015 zdravotné ťažkosti nebohého označila za syndróm dráždivého kašľa a odporučila mu užívať liečivá Ecobec 100 spr. 4x2 vd., Codein 2x1 tbl. a antihistaminiká na noc. Pneumologička odporučila nebohému kontrolu podľa stavu. Žalobkyňa 1 dňa 23.2.2015 privolala k nebohému záchrannú zdravotnú službu žalovaného 2 pre zhoršenie zdravotného stavu, ktorý spočíval vo vysokých horúčkach 40 stupňov a pretrvávajúce ťažkosti s dýchaním. Pracovníci žalovaného 2 určili nebohému diagnózu horúčka, aplikovali mu injekciu a odporučili studené zábaly s užitím paralenu na zníženie horúčky. Pracovníci žalovaného 2 sa vyjadrili, že uvedené ťažkosti boli zapríčinené virózou spojenou s paranoidnou schizofréniou, ktorá bola nebohému v minulosti diagnostikovaná. Nebohý sa nasledujúci deň 24.2.2015 v sprievode žalobkyne 1 dostavil na kontrolu do ambulancie žalovaného 1. Nebohý žalovanému 1 uviedol všetky svoje zdravotné ťažkosti, ktoré popisoval ako ťažobu pri srdci, žalovaný 1 nebohému nevykonal žiadne ďalšie vyšetrenia ani ho neodoslal k špecialistovi a do lekárskeho záznamu mu zapísal iba rovnaké liečivá aké mu dňa 19.2.2018 naordinovala pneumologička. Nebohého zdravotný stav sa postupne zhoršoval, k zdravotným ťažkostiam sa pridružili nočné záchvatové dusenia s pretrvávajúcou bolesťou na hrudi s vyžarovaním do brucha. Dňa 1.3.2015 mu preto žalobkyňa 1 znovu privolala záchrannú zdravotnú službu žalovaného 2. Nebohý nebol zdravotníckymi pracovníkmi vyšetrený, v jeho prítomnosti sa zdržali iba zopár minút a opäť jeho momentálny zdravotný stav pripísali psychickej poruche a odišli. Dňa 3.3.2015 sa nebohého zdravotný stav rapídne zhoršil, nevládal chodiť, pretože mu začali opúchať dolné končatiny, preto mu žalobkyňa 1 znovu privolaná záchrannú zdravotnú službu žalovaného 2. Nebohý krátko po jej príchode skolaboval, preto bol okamžite prevezený na Internú kliniku žalovaného 3. Nebohý bol u žalovaného 3 prijatý na hospitalizáciu v ťažkom stave, s obrazom akútneho zlyhávania oboch srdcových komôr dňa 3.3.2015 v čase o 21.15 hod. Nebohému boli vykonané vyšetrenia, vrátane echokardiografického vyšetrenia srdca s dominujúcim nálezom závažnej regurgitácie cez poškodenú aortálnu chlopňu. Nebohý bol umiestnený na kardiologickú jednotku intenzívnej starostlivosti a vzhľadom na závažnosť jeho stavu bola konzultovaná možnosť prekladu do Národného ústavu srdcových chorôb v Bratislave. Preklad však nebol zrealizovaný pre nedostatok miest. Žalovaný 3 nebohému ďalej podával liečbu akútneho srdcového zlyhávania, kedy po cca 15-hodinovej hospitalizácii došlo dňa 4.3.2015 v čase o 12.00 hod k resuscitačnej situácii a v čase o 12.30 hod bola konštatovaná smrť nebohého pre ulceróznu endokarditídu stredného cípu Ao chlopne I. Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava (ďalej len „ÚDZS“) bol na podnet žalobkyne 2 vykonaný dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti nebohému zo strany žalovaného 2, ktorý konštatoval nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného 2. Na Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave, odbore kriminálnej polície prebiehalo pod ČVS: G.-XXXX/X-VYS-TT-XXXX vyšetrovanie príčin a okolností úmrtia nebohého. Okresné riaditeľstvo PZ na posúdenie okolností úmrtia nebohého do konania zabezpečilo znalecký posudok (ďalej len „ZP“) znaleckého ústavu forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz , s.r.o. (ďalej len „znalecký ústav“) č. 99017/2017 z odboru zdravotníctvo. Znalecký ústav označuje bakteriálnu endokarditídu, ktorá bola základnou príčinou smrteľného srdcového zlyhania nebohého, ako zápal výstelky vnútorného srdca pri jeho chlopni. Toto ochorenie sa prejavuje dlhodobými kolísavými teplotami, niekedy aj poškodením mnohých orgánov, do ktorých je krvným prúdom zanesená infekcia a hlavne poškodením jemného tkaniva srdcových chlopní, ktoré sa väčšinou stávajú nedomykavé, prestanú plniť svoju funkciu a nakoniec dôjde k srdcovému zlyhaniu až smrti. Podľa znaleckého ústavu je zrejmé, že nápadné ťažkosti nebohého - zadýchavanie a kašeľ - boli príznakmi srdcového zlyhávania. Medzi príznaky srdcového zlyhávania (presnejšie zlyhávania ľavej srdcovej komory) patrí práve dráždivý kašeľ. Obvyklý diagnostický postup začína vylúčením bežnejších ochorení; pátranie po bakteriálnej endokarditíde patrí k následným krokom v diferenciálnej diagnostike. Vzhľadom k obvyklému pomalému priebehu bakteriálnej endokarditídy k stanoveniu diagnózy spravidla dôjde pred štádiom obehového zlyhávania. Podstatnú úlohu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohému mal žalovaný 1, ktorý mal zariadiť jeho vyšetrenia a liečbu u príslušných odborných lekárov, predovšetkým internistu, predpisovať mu lieky a pri zhoršovaní jeho zdravotného stavu zabezpečiť jeho hospitalizáciu. Znalecký ústav ďalej uvádza, že nie je pravdepodobné, že by správanie nebohého bolo v kritickom období modifikované jeho duševným ochorením. Uvedené teda znamená, že nebol

žiaden relevantný dôvod, aby pracovníci žalovaného 2 dávali do súvisu jeho duševné ochorenie so súčasnými zdravotnými ťažkosťami. Ďalšie postupy non lege artis znalecký ústav vzhliadol pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo strany pracovníkov žalovaného 3. Podľa znaleckého ústavu neboli na internej klinike žalovaného 3 využité všetky možnosti medikamentóznej liečby (vazodilatátory - nitráty, vazoaktívne a inotropné lieky, napr. dobutamin), nebol aplikovaný pokus o poskytnutie najmenej neinvazívnej podpory dýchania (napr. CPAP), prípadne aj pokus o zlepšenie mechaniky dýchania evakuačnou pleurálnou punkciou. Naopak, boli podané aj lieky, ktoré jeho zdravotný stav mohli zhoršiť

- betablokátor Concor, hoci len v minimálnej dávke (znižuje kontraktilitu srdcového svalstva) a infúzia albumínu, ktorý osmoticky presúva tekutinu z opuchov do krvného obehu a pri nedostatočnom účinku diuretík zhoršuje srdcové zlyhávanie). Znalecký ústav preto konštatuje, že nemožno vylúčiť možnú súvislosť úmrtia nebohého s poskytovaním zdravotnej starostlivosti u žalovaného 3. Základná príčina smrti nebohého - bakteriálna endokarditída vedúca k smrteľnému zlyhaniu mohla byť podľa znaleckého ústavu nespoznaná následkom nedostatkov v ambulantnej starostlivosti, za ktorú je zodpovedný žalovaný 1 a oslovení špecialisti. Podľa znaleckého ústavu by však aj práve skoršia hospitalizácia teoreticky poskytla čas na realizáciu potrebnej diagnostiky a liečby. Rovnako ako ÚDZS aj znalecký ústav považuje za non lege arstis postup pracovníkov žalovaného 2, ktorý pri zásahu dňa 23.2.2015 nevykonali nebohému auskultačné vyšetrenia pľúc. V posudzovanom prípade došlo k závažnému pochybeniu zo strany všetkých troch žalovaných (každá z vyššie uvedených príčin samostatne viedla k následku - smrti nebohého). Ošetrujúci pracovníci žalovaných nevyhodnotili diagnosticky správne zdravotné ťažkosti nebohého, nakoľko nebrali do úvahy indície, ktoré mali byť v rámci diagnostiky chorobného stavu zohľadnené. U nebohého došlo k odbornému pochybeniu v diagnostickom procese a z uvedeného dôvodu nebola nebohému nasadená adekvátna liečba, čo v končenom dôsledku viedlo k jej úmrtiu dňa 4.3.2015 (príčinná súvislosť). Opomenutie povinností zodpovedného subjektu (žalovaní), a to nesprávna diagnostika a nesprávne hodnotenie zdravotného stavu bolo bezprostrednou príčinou úmrtia nebohého, keďže nedodržanie štandardných postupov bežných v medicínskej praxi (postup non lege artis) znamená, že neboli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Vzhľadom na omeškanie so správnym určením choroby (diagnostikou ), nebola nebohému poskytnutá včasná a účinná liečba vedúca k zlepšeniu jej zdravotného stavu, resp. k jej vyliečeniu. Pokiaľ by bola nebohému včas správne poskytnutá zdravotná starostlivosť (prevoz na hospitalizáciu, odborné vyšetrenia za účelom zistenia pôvodu jeho zdravotných problémov) vzhľadom na jej zdravotný stav, tak by nedošlo k jeho úmrtiu. Zo záverov vykonaného dohľadu ÚDZS a znaleckého dokazovania vykonaného v rámci trestného vyšetrovania vyplýva, že (ne)konanie zamestnancov žalovaných spočívajúce v nesprávnej diagnostike zdravotných ťažkostí nebohému malo za bezprostredný (priamy) následok jeho úmrtie. Nebyť tohto opomenutia žalovaného (podstatná príčina - conditio sine qua non) k smrti nebohého z dôvodu bakteriálnej endokarditídy by nedošlo. Uvedené tak možno kvalifikovať ako konanie nesprávne a rozporujúce štandardným postupom „lege artis“, t.j. v rozpore s postupmi, ktoré určujú štandardy medicínskych výkonov, čím zo strany žalovaných došlo k protiprávnemu konaniu. Týmto protiprávnym konaním žalovaných došlo aj k neoprávnenému (protiprávnemu) zásahu do osobnostných práv žalobcov. Pri riešení otázky, kto nesie zodpovednosť za tento protiprávny zásah, resp. kto je pasívne vecne legitimovaný, je treba vziať na zreteľ, že z hľadiska obsahu a účelu sú zodpovednostným vzťahom vzniknutým v dôsledku zásahu do osobnostných práv najbližšie zodpovednostné vzťahy, na ktoré dopadajú ustanovenia a nasl. ( ). Zdravotná starostlivosť bola nebohému poskytnutá non lege artis (protiprávne konanie) pracovníkmi žalovaných.

3. Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že žalobkyňa 1 v súvislosti s úmrtím nebohého vynaložila náklady na pohrebné v sume 865,97 Eur, ktorých náhrady sa v tomto konaní domáha. Poskytnutím zdravotnej starostlivosti non lege artis, tzn. protiprávnym konaním žalovaných v spojení so smrťou nebohého došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcov na súkromie ako jedného z osobnostných práv fyzickej osoby, zakotveného nielen v ustanovení a nasl. , ale i v SR, v čl. 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Z obsahu ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že právo na súkromie zahŕňa i právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, keď súčasťou súkromného života je tiež život rodinný zahrňujúci vzťahy medzi blízkymi príbuznými, pričom protiprávne narušenie týchto vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. V tomto prípade je daný zásah mimoriadne závažný, veľmi hlboký, no predovšetkým nereparovateľný. Žalobcovia mali s nebohým nesmierne blízky vzťah. Nebohý sa prejavoval veľkou

dobrosrdečnosťou, šikovnosťou a chuťou do života. Nebohý sa snažil pomáhať rodine čo najviac to bolo možné. Žalobcovia sa doposiaľ nevyrovnali s ich stratou, žalobkyňa 1 došla nečakane a náhle o svojho milovaného syna a žalobkyňa 2 je navždy ochudobnená o otcovskú lásku, o ktorú došla v tak mladom veku (9 rokov). O dobrých vzťahoch v rodine svedčia i rôzne spoločné oslavy narodením či sviatkov, spoločne strávený čas v rodinnom kruhu. Žalobcovia do dnešného dňa nie sú dostatočne silný zmieriť sa so smrťou nebohého a skutočnosťou, že ho navždy, a tak náhle stratili. Nezostalo im už nič iné ako navštevovať jeho hrob, aby si aspoň týmto spôsobom uctili jeho pamiatku a cítili aspoň takto jeho prítomnosť. Vzniknutá trauma je zo života žalobcov fakticky neodstrániteľná a ničím nereparovateľná

- uvedenú ujmu je možné iba zmierniť. V prípade žalobcov boli splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vzhľadom na všetky okolnosti, predovšetkým na intenzitu, rozsah a trvanie nepriaznivých následkov je podľa názoru žalobcov evidentné, že žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa ustanovenia nepostačuje k tomu, aby bola primerane vyvážená a zmiernená nemajetková ujma na strane žalobcov, ktorých právo na ochranu osobnosti bolo porušené zásahom s neodstrániteľnými následkami. S poukazom na uvedené, súčasne si uvedomujúc, že ani žiadna hmotná satisfakcia nemôže odčiniť dopad tejto tragickej udalosti, ale iba zmierniť jeho nemajetkovú ujmu, sa domáhajú žalobcovia od žalovaných náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení výšky nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa uplatní postup, keď túto výšku určí súd podľa svojej úvahy s poukazom na závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a vplyv ostatných satisfakčných inštrumentov. Ide o zásah mimoriadne významný, veľmi hlboký, no najmä nereparovateľný. K zásahu do osobnostných práv žalobcov došlo v súvislosti so zanedbaním, resp. porušením povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré sú súčasťou postupu lege artis. Vplyv ostatných satisfakčných inštrumentoch nemožno v danom prípade vôbec hodnotiť, nakoľko zo strany žalovaných nedošlo ani len k pokusu nejakým spôsobom zmierniť následky tohto zásahu. Žalobcovia majú za to, že okolnosti daného prípadu odôvodňujú priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

4. Žalovaný 1 vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. Dňa 19.02.2015 bol nebohý vyšetrený žalovaným 1 pre jeho zdravotné problémy súvisiace so suchým a dráždivým kašľom. Žalovaný 1 následne nebohého poslal na vyšetrenie k lekárke L.. W. L. v odbore pneumológia a ftizeológia. Nebohý nepriniesol lekársku správu od MUDr. W. L. žalovanému 1 a ani tohoto opätovne nenavštívil. L.. W. L. nepotvrdila u nebohého žiadne zápalové ochorenia a k jeho vyšetreniu uviedla, že robila u neho fyzikálne vyšetrenie, popočúvala ho fonendoskopom, urobila RTG pľúc, urobené vyšetrenia mi u menovaného zápalové ochorenie nepotvrdili. Vzhľadom na vodnatú nádchu a alergiu na penicilín, ktorú udával ako aj že je trvalým fajčiarom mu naordinovala lieky pre udávaný suchý kašeľ najpravdepodobnejšie s alergickou zložkou. MUDr. W. L. oboznámila nebohého s tým, že bude potrebné prísť na kontrolu do jej ambulancie, ktorej sa však nebohý nezúčastnil. Zároveň L.. W. L. v rámci výsluchu zo dňa 24.11.2015 uviedla, že výsledok šetrenia dala do rúk nebohému s tým, aby ho odovzdal svojmu lekárovi. Vo všeobecnosti príznaky zápalového ochorenia dýchacích ciest sú zvýšená telesná teplota, vykašliavanie hnisavých hlienov, bolesti na hrudníku, ale pri zápalových ochoreniach dolných dýchacích ciest sa môže vyskytnúť množstvo ďalších pridružených príznakov. Pokiaľ by u nebohého vykonanými vyšetreniami zistila zápalové príznaky, tak by mu naordinovala antibiotikovú liečbu. Avšak tak na základe fyzikálneho vyšetrenia, bez horúčky a RTG pľúc u neho žiadne zápalové ochorenie dolných dýchacích ciest nezistila. Diagnózu syndróm dráždivého kašľa stanovila na základy anamnézy a fyzikálneho vyšetrenia, po vylúčení zápalového ochorenia dýchacích ciest. Pacient zvýšenú teplotu neudával ani sa na ňu nesťažoval a nesťažoval sa, že ho bolieva na hrudi. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že ani lekár, špecialista nepotvrdil zápalové ochorenie dýchacích ciest, ale potvrdil diagnózu, ktorú tvrdil aj žalovaný 1, a to syndróm dráždivého kašľa. Nebohý ani špecialistovi nepotvrdil zvýšené teploty alebo tlak na hrudi, jedinými príznakmi boli dráždivý kašeľ a vodnatá nádcha. Po vyšetrení špecialistom neprišiel opätovne so svojimi zdravotnými problémami na vyšetrenie k žalovanému 1, ale následne už volali členovia jeho rodiny rýchlu zdravotnú pomoc, čo uviedla aj matka nebohého v rámci svojho výsluchu zo dňa 26.01.2016 kedy uviedla, že nevie, či to bolo ešte v ten istý deň, čo s nebohým bola u MUDr. L. alebo to bolo na druhý deň, ale nebohého doslova dusilo, tak o pol 2 ráno zavolala 112. Dňa 19.02.2015 v rámci vyšetrenia u žalovaného 1 nič nenasvedčovalo tomu, že by v predmetnom prípade išlo o kardiálne zlyhávanie, keďže aj sám špecialista v rámci svojho vyšetrenia neidentifikoval žiadne rozvíjajúce sa zápalové ochorenie. Žalovaný 1 by neurobil chybu ani v prípade, ak by nebohého neposlal na pneumologické vyšetrenie, ale liečil ho antitusikami alebo antibiotikami. Avšak žalovaný 1 poslal nebohého k špecialistovi na vyšetrenie, z ktorého nebohý nepredložil lekársku správu žalovanému 1 a ani ho so svojim zdravotným stavom opätovne nenavštívil. Zdravotníci z rýchlej záchrannej služby

taktiež pri svojich výjazdoch odporúčali nebohému, aby so svojim zdravotným stavom opätovne navštívil svojho praktického lekára, keďže jeho zdravotný stav nevyžadoval akútne liečenie. Nebohý však na opätovné vyšetrenie k žalovanému 1 nikdy neprišiel. Znalecký ústav k bakteriálnej endokarditíde, na ktorú nebohý skonal, v uviedol, že ide o príznaky nešpecifické, ktoré majú samostatne aj v kombinácii mnoho bežných príčin, napríklad aj zápal priedušiek, častý u fajčiarov, v prospech ktorého mohli svedčiť aj zvýšené teploty. Zároveň je v na strane 57 uvedené, že z klinického pohľadu sa však ťažkosti pacienta do značnej miery prelínali s pneumologickou diagnózou syndrómu dráždivého kašľa pri veľmi pravdepodobne nízkej compliance (spolupráci) pacienta. V je na strane 59 uvedené, že medzi prvé a veľmi nešpecifické príznaky srdcového zlyhávania (presnejšie zlyhávania ľavej srdcovej komory), patrí dráždivý kašeľ (asthma cardinale). U mladých ľudí bez známeho srdcového ochorenia je to však príznak veľmi neobvyklý. Nie je možné považovať za odborné pochybenie lekára, ak kašeľ pri prvom vyšetrení pripíše inému, bežnému ochoreniu pacienta, v danom prípade chronickej fajčiarskej bronchitíde. Klasické príznaky, posluchové nálezy na pľúcach a srdci sú v skutočnosti často nenápadné a zameniteľné s inými chorobami, napríklad bronchitídou (zápal priedušiek). V žiadnom prípade sa ich bezpečné rozpoznanie nedalo očakávať od záchranárov a aj pozornosť špecialistky na choroby pľúc usmernil nesprávnym smerom nález na rőntgenovej snímke hrudníka, ktorá v danom štádiu ochorenia jednoznačne nesvedčila pre srdcové zlyhávanie (ďalšia rőntgenová snímka o 2 týždne neskôr už zobrazila jednoznačné abnormality a je tiež možné, že práve v tomto období došlo k progresii poškodenia aortálnej chlopne). Vo vzťahu k vyšetreniam u praktického lekára, teda žalovaného 1 je v uvedené, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie vôbec nevyplývajú dokumentované návštevy praktického lekára pacientom. Podľa výpovede pneumologičky MUDr. L. mal nebohého odoslať na jej vyšetrenie praktický lekár L.. E., nie je však možné zistiť, či nebohý svojho praktického lekára navštívil opakovane, s akými ťažkosťami, či mu boli navrhnuté ďalšie odborné vyšetrenia a či ich prípadne nezanedbal alebo neodmietol. Na strane č. 54 je uvedené, že v kritickom období pred prijatím na internú kliniku FN Trnava bol pacient preukázateľne vyšetrený len pneumológom a posádkami Zdravotníckej záchrannej služby v dňoch 23.02.2015, 01.03.2015 a 03.03.2015. Je zrejmé, že sa uňho vtedy nevyskytovali príznaky, ktoré by mohol zdravotnícky záchranár, resp. veľmi pravdepodobne ani lekár jednoznačne rozpoznať ako príznaky srdcového zlyhávania. Na základe vyššie uvedeného je preto zrejmé, že ani praktický lekár, žalovaný 1, nemohol jednoznačne rozpoznať príznaky srdcového zlyhávania u nebohého, keďže jedinými príznakmi, s ktorými prišiel nebohý na vyšetrenie k žalovanému 1 dráždivý kašeľ a vodnatá nádcha. Ani špecialista po vyšetrení a RTG pľúc nenašiel u nebohého žiadne príznaky zápalového ochorenia. Okrem toho bolo nebohému niekoľkokrát záchranármi z rýchlej zdravotnej služby odporúčané aby navštívil znovu navštívil svojho praktického lekára. Na str. 58 je uvedené, že okrem toho je potrebné zobrať do úvahy aj skutočnosť, že pacientovi bol navrhnutý (11 dní pred jeho úmrtím) transport do nemocnice za účelom ďalšieho vyšetrenia a liečby. Pacient to však napriek poučeniu posádkou RZP odmietol, čo potvrdil svojim podpisom negatívneho reverzu v prítomnosti ďalšieho rodinného príslušníka. Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby (záznam z výjazdu) jednoznačne vyplýva, že u pacienta išlo o týždeň trvajúce ťažkosti, pričom v čase výjazdu RLP bol jeho stav bez závažného akútneho klinického nálezu - indikujúceho neodkladný transport do ústavného zdravotníckeho zariadenia. Pacient bol lege artis ošetrený a ponechaný doma, pričom manažment jeho ďalších vyšetrení (7 dní trvajúcich) ťažkostí bol plne v kompetencii praktického lekára, ktorého mohol pacient navštíviť a svoj stav riešiť touto cestou. Na základe vyššie uvedených skutočností a znaleckého posudku má žalovaný 1 za to, že nemohol identifikovať ochorenie ulceróznej endokarditídy stredného cípu aortálnej chlopne vzhľadom na jeho skoré štádium. Žalovaný 1 postupoval pri svojich vyšetreniach správne a zdravotnú starostlivosť o nebohého nezanedbal. Ak by sa nebohý zúčastnil aj ďalších navrhovaných vyšetrení a navštívil by znovu za týmto účelom ambulanciu žalovaného 1, mohli by jeho ďalšie vyšetrenia dopomôcť k rýchlejšiemu zisteniu jeho diagnózy.

5. V ďalšom vyjadrení žalovaný 1 uviedol, že z vyšetrovacieho spisu č. ORP-1353/1-VYS-TT-2016- Bd., ktorý bol pripojený k spisu sp. zn. vyplýva, že v oznámení o podozrení zo spáchania trestného činu zo dňa 06.07.2015, ktoré podala žalobkyňa 1 je uvedené, že nebohý bol dňa 19.02.2015 ošetrujúcim lekárom pre zdravotné ťažkosti súvisiace so suchým dráždivým kašľom v záchvatoch spojeným so sťaženým dýchaním, odoslaný na rőntgenové vyšetrenie pľúc k MUDr. W. L.. Na uvedené ťažkosti bolo odbornou lekárkou nebohému doporučené užívanie liečiv Ecobec 100 spr. 4x2 vd., Codein 2x1 tbl. a antihistaminiká na noc s kontrolou podľa stavu. Pre zhoršený zdravotný stav spočívajúci vo vysokých horúčkach 40 stupňov a pretrvávajúce ťažkosti s dýchaním bola dňa 23.2.2015 k nebohému privolaná rýchla zdravotná pomoc, pracovníkmi ktorej bola po základných vyšetreniach nebohému aplikovaná injekcia a doporučené studené zábaly s užitím paralenu. Podľa ústnych (nelogických)

vyjadrení zdravotníckych pracovníkov uvedené ťažkosti boli zapríčinené virózou spojenou s paranoidnou schizofréniou. Následne (na druhý deň) nebohý spolu s matkou navštívili ambulanciu ošetrujúceho lekára MUDr. J. E., ktorému opätovne prízvukoval svoje pretrvávajúce ťažkosti, ktoré opakovane opísal ako ťažobu pri srdci. Ošetrujúci lekár však v daný deň nebohému nevykonal žiadne vyšetrenia. Vo výpovedi zo dňa 26.01.2012 (správne 26.01.2016) však už žalobkyňa uviedla, že posledné dva mesiace pred T. smrťou začal strašne kašľať, až ho niekedy doslova dusilo deň a noc, mal až dusivé záchvaty. Myslela si, že má zápal pľúc. Ona potom s výmenným lístkom, ktorý jej dal MUDr. E. išla s T. na vyšetrenie na pľúcnu ambulanciu k L.. L., ktorá mu urobila rőntgen pľúc, povedala, že T. má pľúca čisté a predpísala mu lieky....Nevie, či to bolo ešte v ten istý deň, čo s T. bola u L. alebo to bolo na druhý deň, ale T. doslova dusilo, tak o pol druhej ráno zavolala 112........Vtedy u nich bola prvýkrát sanitka. Potom, nevie či za dva dni alebo za koľko dní, ale bolo to pomerne krátko od tej prvej sanitky, T. opäť niekedy navečer volala sanitku, lebo T. zase strašne dusilo.... Z uvedeného vyplýva, že ani pri prvom výsluchu od oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu zo dňa 06.07.2015 žalobkyňa 1 neuvádzala, že by mal nebohý opakovane navštíviť svojho ošetrujúceho lekára p. L.. E.. Vyššie uvedené sa zhoduje aj so skutočnosťou, nakoľko dňa 19.02.2015 bol nebohý vyšetrený žalovaným 1 pre jeho zdravotné problémy súvisiace so suchým a dráždivým kašľom. Žalovaný 1 následne nebohého poslal na vyšetrenie k lekárke L.. W. L. v odbore pneumológia a ftizeológia. Zároveň nebohý ani nepriniesol lekársku správu od MUDr. W. L. svojmu všeobecnému lekárovi ani tohto opätovne nenavštívil. Preto sú tvrdenia žalobkyne 1 o tom, že mal nebohý znovu po vyšetrení u L.. W. L. navštíviť ordináciu MUDr. E. nepravdivé. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný 1 na výpoveď svedkyne T. G. zo dňa 26.01.2016, ktorá k veci uviedla, že si všimla, že nebohého strašne dusilo, pýtala sa žalobkyne 1, že prečo s nebohým nechodí na nejaké ďalšie vyšetrenia, žalobkyňa 1 povedala, že nebohého by aj na nejaké ďalšie vyšetrenia poslala, ale že syn sa bál tých vyšetrení, syn jej hovoril, že veď čo mu pomôžu. Aj nebohý svedkyni toto povedal. Asi v polovici mesiaca február 2015 bol nebohý na vyšetrení na pľúcnom, bol na rőntgene pľúc tu na poliklinike, bola tam s ním žalobkyňa 1, ktorá po vyšetrení povedala, že nebohému dali iba nejaký sprej na ten kašeľ. Pýtala som sa, že prečo nebohého neposlali na nejaké interné vyšetrenie, na čo jej povedala iba toľko, že vidíš takto tu vyšetrujú človeka. Ako je vyššie uvedené, nebohý sám odmietal lekársku starostlivosť, nakoľko po tom, čo bol nebohý na vyšetrení u pneumologičky MUDr. L., táto ho s lekárskou správou poslala za svojim všeobecným lekárom MUDr. E., ale tohto už nenavštívil. Žalovaný 1 nemôže niesť zodpovednosť za následok v situácii kedy o zhoršenom zdravotnom stave nemá vedomosť, nie je oboznámený s výsledkami od lekára špecialistu, ktoré je práve potrebné pre pokračovanie v identifikovaní príčin zdravotných problémov pacienta.

6. Žalovaný 2 k žalobe uviedol, že žalobcovia na viacerých miestach ako zomretú osobu označujú matku žalobcu, čo vedie k zmätočnosti žaloby. Žalobcovia uvádzajú, že závery ÚDZS sú uvedené v rámčeku na strane 20 žaloby, kde sa však nachádzajú len prázdne rámčeky. Žalobcovia nepredložili rodné listy, preto nie je možné identifikovať žalobcov ako príbuzných nebohého a vyjadriť sa ich aktívnej legitimácii. Z dôvodu právnej istoty žalovaný 2 namieta premlčanie uplatneného nároku. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že žalobcovia si nesplnili zákonnú povinnosť pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, žalobcovia 3 až 5 neuvádzajú ani len minimálne dôvody, teda ujmu, akú utrpeli, žalobcovia len stroho uvádzajú, že výšku určí súd podľa svojej úvahy. Žalobcovia neuviedla žiadny dôvod, pre ktorý si uplatnili sumy uvedené v žalobe. Náhrady nákladov spojených s pohrebom sa domáha žalobkyňa 1, ale zo žalobcom predložených dokladov vyplýva, že náhrada týchto nákladov bola uhradená žalobkyňou 3, na ktorú boli vystavené aj daňové doklady pohrebnej služby, čo žalobkyňa 3 potvrdila tiež svojím podpisom. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobkyne 1 nie je uplatnený aktívne legitimovanou osobou. Odhliadnuc od uvedeného akýkoľvek nárok na náhradu škody ktorýmkoľvek žalobcom je nedôvodný. K zásahu zo dňa 23.02.2015 žalovaný 2 uviedol, že ÚDZS, ktorý vykonal dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti nebohému zo strany žalovaného 2 konštatoval, že prvotné a druhotné vyšetrenie nebolo vykonané posádkou RZP v celom rozsahu dostatočne, lebo u pacienta s dýchacími ťažkosťami nebolo vykonané auskultačné vyšetrenie pľúc. Na tieto závery ÚZDAS sa žalobcovia odvolávali aj v podanej žalobe. Žalovaný 2 predložil ÚDZS vyjadrenie zo dňa 18.02.2015 spolu so zdravotnou dokumentáciou nebohého. Následne Žalovaný 2 v ďalšom vyjadrení zo dňa 23.05.2016 k zisteným nedostatkom v poskytnutí zdravotnej starostlivosti, vytýkaných ÚDZS uviedol, že pri auskultačnom vyšetrení pľúc by auskultačne boli prítomné bronchitické fenomény, avšak ich diagnostika by nezmenila ani liečbu, priebeh ochorenia a prognózu. Zdravotnícky záchranár ako nelekár nie je povinný stanoviť lekársku diagnózu, pričom nevykonanie auskultačného vyšetrenia bol jediný formálny nedostatok. Následne v ďalšom vyjadrení zo dňa 07.08.2016 žalovaný 2 uvádza, že nie je v kompetencii zdravotníckeho záchranára stanoviť diagnózu skrytých zmien, pre ktoré bol

pacient v predchádzajúcich 4 dňoch vyšetrený dvoma lekármi. Aj vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 07.08.2016 žalovaný 2 uviedol, že nedostatky vytýkané ÚDZS boli len formálne, bez vplyvu na priebeh ochorenia a úmrtie nebohého. K zásahu zo dňa 01.03.2015 žalovaný 2 uviedol, že ÚDZS konštatoval, že zásah rýchlej lekárskej pomoci zo dňa 01. 03.2015 a zásah č. 4 vykonaný RZP bol vykonaný štandardne v súlade s platnými právnymi predpismi a aktuálnymi odbornými postupmi. K zásahu zo dňa 03.03.2015 žalovaný 2 uviedol, že ÚDZS vo svojom Oznámení výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 05.09.2016 uviedol, že vzhľadom na kritický stav pacienta (srdcové zlyhávanie, pľúcny edém, hyposaturácia) si posádka RZP vyžiadala na pomoc vyslanie posádky RLP. Privolaný lekár posádky RLP po prvotnom a druhotnom vyšetrení indikoval medikamentóznu liečbu kardiálne zlyhávajúceho pacienta a po podaní liečby nechal pokračovať posádku RZP v transporte na cieľové pracovisko. Bolo na rozhodnutí lekára posádky RLP či vzhľadom na rozvíjajúci sa pľúcny edém a možné riziká s ním spojené, preberie pacienta od posádky RZP a vykoná s ním transport do zdravotníckeho zariadenia. ÚDZS uvádza, že toto vykonané nebolo a lekár nesprávne rozhodol o smerovaní pacienta do cieľového zdravotníckeho zariadenia len posádkou RZP. Pacient s rozvíjajúcimi sa prejavmi respiračného zlyhania, ktoré by pri zhoršení vyžadovali ventilačnú podporu, mal byť transportovaný posádkou RLP. V závere svojho šetrenia uviedol, že zdravotná starostlivosť nebola pri tomto zásahu posádkou RLP poskytnutá štandardným spôsobom a správne. Žalovaný 2 s konštatovaním ÚDZS nesúhlasí a svoje tvrdenie preukázal tým, že súčasťou posádky RZP vykonávajúcej transport bol záchranár s kompetenciami na liečbu kyslíkom, podávanie diuretík a na zaistenie dýchacích ciest. Stav nebohého sa po liečbe posádkou výrazne zlepšil a posádka RLP po príchode nepodávala žiadnu liečbu. Nebol dôvod predpokladať, že by pacient nezvládol aj prípadné mierne zhoršenie počas 18 minút trvajúceho prevozu. Počas transportu posádkou RZP sa zdravotný stav pacienta nezhoršil. Dôvodom negatívneho posúdenia tohto postupu RLP zo strany ÚDZS len hypotéza prípadného zhoršenia zdravotného stavu pacienta počas 18 minút trvajúceho transportu, k čomu však nedošlo. Žalovaný 2 poukazuje na to, že neexistuje legislatívna úprava toho, aké diagnózy môže transportovať RZP a RLP, je to výlučne v kompetencii indikujúceho operátora operačného strediska, ktorý vysiela príslušnú posádku, čo v danom prípade bol lekár, ktorý rozhodol o transporte posádkou RZP.

7. Žalovaný 2 ďalej uviedol, že zo na strane 53 vyplýva, že nebohý bol počas svojho života dlhodobo psychiatricky liečený pre závislosť od opiátov a marihuany, striedavo abstinoval, opakovane bol liečený ambulantne aj ústavne s diagnózami psychotická porucha, mánia, resp. schizofrénia. Posledná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení bola ukončená 23.10.2014 s diagnózou paranoidná schizofrénia, syndróm polymorfnej závislosti - akt. recidíva. V prepúšťacej správe z poslednej psychiatrickej hospitalizácie sú ďalej uvedené diagnózy subakútna bronchitída (zápal priedušiek), DHOCHP GOLD IJ, v dif. Dg. asthma bronchiale (chronická obštrukčná choroba pľúc - "chronický zápal priedušiek" podľa staršej terminológie, častá choroba u dlhoročných fajčiarov, možná priedušková astma). Dňa 19.02.2015 bol nebohý vyšetrený pneumologičkou L.. W. L. so záverom syndróm dráždivého kašľa, pacient bol pri vyšetrení bez zvýšenej teploty, mal normálny posluchový nález na pľúcach, na röntgenovom vyšetrení hrudníka bola nájdená výraznejšia pľúcna kresba, čo je mále špecifický nález, zlučiteľný aj s diagnózou fajčiarskej bronchitídy. Popísané bolo tiež "atypické" srdce bez bližšej špecifikácie. Na odporúčanú kontrolu pri zhoršení stavu sa pacient nedostavil. Nebohý bol tiež sérologicky pozitívny na vírusový zápal pečene typu C, čo je pomerne bežný nález u narkomanov, ktorí si aplikujú narkotiká vnútrožilovo: manifestné ochorenie - vírusová epatitída C sa však u neho klinicky neprejavovala. Z dostupnej zdravotnej dokumentácie vôbec nevyplývajú dokumentované návštevy praktického lekára pacientom. Podľa výpovede pneumologičky MUDr. L. mal nebohého odoslať na jej vyšetrenie praktický lekár MUDr. E., nie je však možné zistiť, či nebohý svojho praktického lekára navštívil opakovane, s akými ťažkosťami, či mu boli navrhnuté ďalšie odborné vyšetrenia a či ich prípadne nezanedbal alebo neodmietol. Výsostne z pohľadu ex post analýzy je zrejmé, že nápadné ťažkosti pacienta - zadýchavanie a kašeľ - boli príznakmi srdcového zlyhávania. Ide o príznaky nešpecifické, ktoré majú samostatne aj v kombinácii mnoho bežných príčin, napríklad aj zápal priedušiek, častý u fajčiarov, v prospech ktorého mohli svedčiť aj zvýšené teploty. V kritickom období pred prijatím na Internú kliniku FN Trnava bol pacient preukázateľne vyšetrený len pneumológom a posádkami Zdravotníckej záchrannej služby v dňoch 23.02.2015 a 03.03.2015. Je zrejmé, že sa uňho vtedy nevyskytovali príznaky, ktoré by mohol zdravotnícky záchranár, resp. veľmi pravdepodobne ani lekár, jednoznačne rozpoznať ako príznaky srdcového zlyhávania. V prvom prípade bola dôvodom zásahu horúčka. Pacient odmietol prevoz na ďalšie vyšetrenie (čo mohol byť zlomový moment, kedy sa teoreticky ešte včas dala stanoviť správna diagnóza a podniknúť kroky k záchrane života pacienta). Pri druhom zásahu realizovaného z dôvodu dýchavice nevoli nájdené príznaky srdcového zlyhávania. Jeho

neprítomnosť je do istej miery dokumentovaná popísaným normálnym posluchovým nálezom na pľúcach aj parametrami: TK 120/70 mmHg....120/75 mmHg, P: 75/min...80/min, saturácia O2: 98 %, GCS:15, čo o.i. znamená, že pacient mal normálne okysličenú krv, normálny tlak aj pulz. Pri poslednom zásahu bol stav pacienta vyhodnotený ako zlý, správne bola stanovená diagnóza srdcového zlyhávania, podaná správna neodkladná liečba a bol však transportovaný do FN Trnava. Spôsob dopravy nemal žiadne vplyv na pacientov zdravotný stav a jeho ďalší vývoj. Zdravotná dokumentácia zo zásahov posádok Záchrannej zdravotnej služby u nebohého dokumentuje správne poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti nebohému, znalecký ústav konštatuje, že z pohľadu neodkladnej prednemocničnej starostlivosti všetky úkony vrátane aktuálneho rozhodovania o následnej zdravotnej starostlivosti boli vykonané správne. Pri prvom výjazde Záchrannej zdravotnej služby dňa 23.02.2015 (RZP) možno považovať za odborné pochybenie nevykonanie auskultačného vyšetrenia pľúc záchranárkou, avšak uvedený nedostatok nemožno forenzne asociovať v žiadnom prípade s následným úmrtím nebohého. Znalecký ústav nezistil teda žiadnu príčinnú súvislosť uvedeného nedostatku s úmrtím pacienta. Pacient mal v čase uvedeného výjazdu febrility (horúčku), ktoré sa po symptomatickej liečbe zmiernili, pričom klinicky bolo zistené a zaznamenané eupnoe (stav bez dušnosti) a aj z nameraných hodnôt okysličenia (saturácia krvi kyslíkom 97 - 98%) je zrejmé, že prísun kyslíka do tkanív u pacienta bol v danom čase dostatočný. Možno teda odôvodnene predpokladať, že auskultačný nález u pacienta (ak by bolo vyšetrenie realizované) v danom čase, by nevykazoval závažné odchýlky od normy, ktoré by akokoľvek ovplyvnili rozhodovací proces a následný postup posádky. Okrem toho je potrebné zobrať do úvahy aj skutočnosť, že pacientovi bol navrhnutý (11 dní pred jeho úmrtím) transport do nemocnice za účelom ďalšieho vyšetrenia a liečby. Pacient to však napriek poučeniu posádkou RZP odmietol, čo potvrdil svojím podpisom negatívneho reverzu v prítomnosti ďalšieho rodinného príslušníka. Druhý odborný priebeh výjazdu Záchrannej zdravotnej služby dňa 01.03.2015 (RLP) považuje znalecký ústav za správny, realizovaný lege artis. Z pohľadu urgentnej medicíny neboli zaznamenané u pacienta v čase vyšetrenia žiadne závažné odchýlky bezprostredne ohrozujúce život, ktoré by si vyžadovali neodkladný transport do nemocnice. Záchranná zdravotná služba je určená na riešenie neodkladných prípadov náhleho zhoršenia zdravotného stavu, ktorý bezprostredne alebo potenciálne ohrozuje pacienta na živote. Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby (záznam z výjazdu) jednoznačne vyplýva, že u pacienta išlo o týždeň trvajúce ťažkosti, pričom v čase výjazdu RLP bol jeho stav bez závažného akútneho klinického nálezu - indikujúceho neodkladný transport do ústavného zdravotníckeho zariadenia. Pacient bol lege artis ošetrený a ponechaný doma, pričom manažment jeho ďalších vyšetrení (7 dní trvajúcich) ťažkostí bol plne v kompetencii praktického lekára, ktorého mohol pacient navštíviť a svoj stav riešiť touto cestou. Zásah záchrannej zdravotnej služby dňa 03.03.2015 (RZP a RLP) považuje znalecký ústav za správne realizovaný, postupy je možné hodnotiť lege artis a to v celom rozsahu. Rovnako znalecký ústav považuje za správne aj rozhodnutie lekára RLP o transporte pacienta ambulanciou RZP. Stav pacienta po poskytnutej neodkladnej zdravotnej starostlivosti sa javil zlepšený a stabilizovaný a znalecký ústav odborne akceptuje rozhodnutie ošetrujúceho lekára RLP určiť spôsob následného transportu pacienta do ústavného zdravotného zariadenia (vo všeobecnosti ambulanciou RLP, RZP, prípadne VZZS alebo OZS) podľa jeho aktuálneho zdravotného stavu. Znalecký ústav uvádza, že nemožno považovať za odborné pochybenie, ak po stabilizácii zdravotného stavu akútneho pacienta lekár nesprevádza pacienta do nemocnice osobne, ale ho zverí do starostlivosti inému kompetentnému zdravotnému pracovníkovi. Znalecký ústav konštatuje, že na jeho úmrtie nemal vplyv postup žalovaného 2 pri posledných dvoch zásahoch. Žalobcovia v rozpore s takto predloženým dôkazom uvádzajú, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalovaným 2 pri jednotlivých zásahoch RZP a RLP bolo vykonávané v rozpore so zákonom, odvolávajúc sa na znaleckým posudkom vyvrátené nesprávne závery ÚDZS v Oznámení ÚDZS. Žalobcovia pasáže vytrhnuté z kontextu predkladajú súdu ako fakty, hoci sú v zjavnom rozpore so závermi zistenými a konštatovanými v záveroch . Žalovaný 2 všetky tvrdenia žalobcov, uvedené v žalobe, vzťahujúce sa k žalovanému 2 v celom rozsahu namieta, pričom uvádza, že skutkový stav, vrátane právnych dôsledkov z neho vyplývajúcich, je podrobne zistený a opísaný v , ktorého relevantné závery žalovaný 2 detailne uvádza vyššie. Z predloženého a zisteného skutkového stavu neexistuje rozumná pochybnosť o tom, že v danom prípade sa na úmrtí nebohého podieľal výraznou mierou (ak nie absolútnou mierou) sám nebohý. Ako vyplýva zo skutkového stavu opísaného v , mal možnosť predísť fatálnym následkom svojho zdravotného stavu, komplikovaného početnými diagnózami. Odhliadnuc od toho, že nemožno žalovanému 2 (a podľa žalovaného 2 ani ďalším žalovaným) pričítať protiprávny úkon ani zavinenie (resp. príčinnú súvislosť medzi ich konaním a následkom - úmrtím), akékoľvek poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobe v zdravotnom stave, v akom bol nebohý, nemohlo zásadným spôsobom ovplyvniť následné nevyhnutné úmrtie. Napokon, k tomuto záveru úplne logicky dospeli aj znalci v predloženom .

8. Odhliadnuc od procesných nedostatkov žaloby je nepochybné, že akýkoľvek uplatnený nárok žalobcov na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch voči žalovanému 2 je podmienený protiprávnym zásahom do osobnostnej sféry žalobcov zo strany žalovaného 2. Vzhľadom na skutočnosť, že k žiadnemu protiprávnemu úkonu žalovaného 2 pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohému nedošlo, nemohol žalovaný 2 spôsobiť ani zásah do osobnostnej sféry žalobcov, v dôsledku ktorého by mu vznikla povinnosť žalobcom zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V žalobe sa uvádza, že žalobcovia mali s nebohým nesmieme blízky vzťah, nebohý pomáhal rodine a stretávanie sa členov rodiny sa konalo počas spoločných osláv narodenín a sviatkov. Z predložených dôkazov vyplýva, že nebohý žil v spoločnej domácnosti s matkou - žalobkyňou l. Ďalšou najbližšou osobou by mala byť dcéra nebohého - žalobkyňa 2. Právny zástupca žalobcov vzťah dcéry nebohého ako žalobkyne 2 a nebohého spomína len jednou vetou, kedy prišla o otcovskú lásku. Žalobkyňa l a žalobkyňa 2 pritom požadujú náhradu nemateriálnej ujmy v peniazoch, každý vo výške 40.000 eur. Vzťah rodiča s dieťaťom je charakterizovaný starostlivosťou a vzájomnou pomocou a úzkou citovou väzbou. V danom prípade neboli uvedené žiadne ďalšie dôvody a relevantné informácie. Z existencie spoločnej domácnosti žalobkyne l a nebohého nemožno vyvodiť automaticky blízky citový vzťah, vo vzťahu nebohého k jeho maloletej dcére neboli preukázané žiadne skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť závažnosť ujmy, ktorú utrpela stratou otca. Je zrejmé, že v spoločnej domácnosti nežili, preto je nevyhnuté zodpovedať viacero otázok, ktoré sú v tomto smere rozhodujúce, a to, aké boli osobné pomery nebohého (slobodný/ rozvedený), majetkové pomery (povolanie), mal upravený styk s maloletou dcérou súdnym rozhodnutím, ako často sa s dcérou stretával, staral sa o jej materiálne potreby formou riadneho platenia výživného, ako intenzívny bol ich vzájomný emocionálny vzťah, podiel nebohého na jej výchove a pod. Z podanej žaloby uvedené skutočnosti nevyplývajú a nie sú žiadnym spôsobom preukázané. Opis vzťahov medzi nebohým a žalobcami 3 až 5, ktorí sú jeho súrodencami, absentuje úplne. Súrodenecký vzťah sa obvykle odvíja od faktu fungovania v spoločnej domácnosti. Bežný súrodenecký vzťah nepostačuje na priznanie nemajetkovej ujmy, keďže blízkosť vzťahu súrodencov je nevyhnutné posúdiť vo vzájomnej súvislosti na základe objektívnych kritérií. Ak dospelí súrodenci žijú oddelene, nemožno ich vzťah len na základe osláv narodenín a sviatkov označiť za blízky, pričom v danom prípade nebol zo strany žalobcov 3 až 5 preukázaný opak. Zo zdravotnej dokumentácie nebohého vyplýva, že jeho celkový zdravotný stav bol v podstatnej miere ovplyvnený jeho drogovou minulosťou a opakovanými liečeniami jednak závislosti od drog a opakovanými liečeniami jeho psychických porúch (psychotická porucha, mánia, resp. schizofrénia). Ak sa vychádza z blízkosti vzťahu medzi nebohým a žalobcami 3 až 5 (v žalobe označenom ako "nesmieme blízky"), vzniká otázka, akým spôsobom žalobcovia 3 až 5 pomáhali nebohému, napríklad v ťažkých obdobiach jeho drogovej závislosti a následnej liečby, či v boji s chronickými chorobami, ktorými trpel. Nárok žalobkyne 1 a žalobkyne 2 na náhradu nemajetkovej ujmy, každej vo výške 40.000 € a nárok žalobcov 3 až 5 na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, každému vo výške 30.000 €, žalovaný 2 v celom rozsahu namieta. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali (dokonca si nesplnili ani len povinnosť tvrdenia), ako došlo k zásahu do ich osobnostných práva nakoľko bol zásah do ich osobnostných práv výrazný, aby bolo dôvodné požadovať náhradu nemateriálnej ujmy v peniazoch.

9. Žalovaný 3 k žalobe uviedol, že žalobu žiada zamietnuť, nesúhlasí s ňou a neuznáva nároky žalobcov. Žalovaný 3 nespôsobil vznik nárokov žalobcov. Zdravotná starostlivosť o nebohého bola žalovaným 3 poskytovaná v terminálnom štádiu jeho ochorenia, ktoré bolo príčinou jeho smrti. Vytýkané nedostatky medikamentóznej liečby neboli príčinou jeho úmrtia, keďže bakteriálnu endokarditídu nebohého, ktorá viedla k srdcovému zlyhaniu, nebolo možné vyliečiť medikamentózne a bola nevyhnutá aj chirurgická liečba (transplantácia aortálnej chlopne), ku ktorej však pre krátkosť času nedošlo. Pokiaľ by boli zdravotné problémy nebohého zachytené skôr a to už jeho ošetrujúcim lekárom, nemuselo dôjsť k takému rozvoju primárneho ochorenia, ktoré viedlo k srdcovému zlyhaniu. Časové okno pre možnosť vyliečenia nebohého v čase jeho hospitalizácie u žalovaného 3 už bolo na limite možností, resp. pravdepodobnosť možnosti jeho záchrany bola veľmi malá, ak nie vylúčená. Ani poskytnutie iných liekov nevylučuje ten istý následok, aký v skutočnosti nastal, keďže nebohému z nepoznanej príčiny zlyhávali obličky s tým, že uvedené nebolo ovplyvniteľné liečbou a práve (ne)funkčnosť obličiek mala zásadný vplyv na účinnosť podávaných liekov. Vytýkané pochybenie žalovaného 3 pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohému nebolo príčinou jeho úmrtia a vzniku nárokov žalobcov uplatňovaných v tomto konaní. Napriek tomu, že žalovaný 3 nie je zodpovedný za nároky uplatnené žalobou, zo žaloby nie je zrejmé, kedy bola podaná na súde. Vzhľadom na to, že premlčacia doba na uplatnenie nárokov začala plynúť dňa 4.3.2015 (deň udalosti, od ktorého sa doba začína) a uplynula 4.3.2018. Žaloba je datovaná 2.3.2018, ale žalovaný nevie, kedy bola podaná. Týmto vznáša voči uplatneným nárokom námietku

premlčania. Výška uplatnených nárokov neodôvodnene prevyšuje sumy obvykle priznané súdmi pri zásahu do osobnostných práv s tým, že z podanej žaloby nie je zrejmý vzťah nebohého a žalobcov a to, či a akým spôsobom došlo k zásahu do tohto vzťahu, resp. či žili v spoločnej domácnosti a pod. Žalovaný 3 primárne trvá na tom, že v danej veci nie sú predpoklady zodpovednosti žalovaného 3 za žalobou uplatnené nároky, keďže medzi vytýkaným pochybením a uplatnenými nárokmi nie je príčinná súvislosť.

10. Intervenient na strane žalovaného 3 vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa stotožňuje so všetkými vyjadreniami žalovaného 3. Uplatnený nárok neuznáva, považuje ho za nepreukázaný, zdôrazňuje absenciu existencie príčinnej súvislosti medzi (ne)konaním zamestnancov žalovaného 3 a poškodením zdravia/úmrtím nebohého. Žalovaný 3 nespôsobil vznik nárokov, zdravotná starostlivosť o nebohého bola žalovaným 3 poskytovaná v terminálnom štádiu jeho ochorenia, ktoré bolo príčinou jeho smrti. Vytýkané nedostatky medikamentóznej liečby neboli príčinou jeho úmrtia, keďže bakteriálnu endokortitídu nebohého, ktorá viedla k srdcovému zlyhaniu nebolo možné vyliečiť medikamentózne a bola nevyhnutná aj chirurgická liečba (transplantácia aortálnej chlopne), ku ktorej však pre krátkosť času nedošlo. Pokiaľ by boli zdravotné problémy nebohého zachytené skôr, a to už jeho ošetrujúcim lekárom, nemuselo dôjsť k takému rozvoju primárneho ochorenia, ktoré viedlo k srdcovému zlyhaniu. Časové okno pre možnosť vyliečenia nebohého v čase jeho hospitalizácie u žalovaného 3 už bolo na limite možností, resp. pravdepodobnosť možnosti jeho záchrany bola veľmi malá, ak nie vylúčená. Ani poskytnutie iných liekov nevylučuje ten istý následok, aký v skutočnosti nastal, keďže nebohému z nepoznanej príčiny zlyhávali obličky s tým, že uvedené nebolo ovplyvniteľné liečbou a práve (ne)funkčnosť obličiek mala zásadný vplyv na účinnosť podávaných liekov. Vytýkané pochybenie žalovaného 3 pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohému nebolo príčinou jeho úmrtia a vzniku nárokov žalobcov uplatňovaných v tomto konaní´. Žalobcovia zamenili pravdepodobnosť s kauzálnym nexom. Toto zamenenie môže mať pre výsledok sporu fatálne následky. Pretože pravdepodobnosť nemôže zakladať zodpovednosť poskytovateľa Zdravotnej starostlivosti. Bežne uvádzanou, intuitívnou pravdepodobnosťou je, že pravdepodobnosť skúmaného javu vyjadruje mieru nádeje, že tento jav nastane. Ďalšie typy definícií sú už formalizované, pričom najznámejšia je klasická definícia, podľa ktorej je pravdepodobnosť definovaná ako podiel počtu priaznivých udalostí a celkového počtu udalostí, ktoré môžu nastať pri náhodnom pokuse. Pravdepodobnosť v tomto zmysle sa teda vždy vzťahuje k hodnoteniu výskytu určitej udalosti v obecnej rovine. Jej využitie pre hodnotenie miery pravdepodobnosti výskytu určitej udalosti v konkrétnom prípade je však nemožné. I ďalšie upresnenia, napr. pomocou tzv. Bayesova teorému, umožňujú síce ďalej špecifikovať pravdepodobnosť v závislosti na už známych faktoch, ale predsa výsledná pravdepodobnosť je stále len obecným vyjadrením počtu priaznivých udalostí. Preto i v prípade veľmi vysokej pravdepodobnosti nie je bez ďalšieho v konkrétnom prípade odvodzovať existenciu príčinnej súvislosti. Je nutné v rámci úvah o príčinnej súvislosti rozlíšiť všeobecnú (štatistickú) kauzalitu, ktorá je založená na pravdepodobnostných úvahách, od kauzality špecifickej, t.j, kauzality v konkrétnom prípade. Napriek tomu, že intervenient popiera akúkoľvek zodpovednosť žalovaného 3 za nároky uplatnené žalobou, má za to, že výška uplatnených nárokov neodôvodnene prevyšuje sumy obvykle priznávané súdmi pri zásahu do osobnostných práv s tým, že z podanej žaloby nie je zrejmý´ vzťah nebohého a žalobcov a to, či a akým spôsobom došlo k zásahu do tohto vzťahu, resp. či žili v spoločnej domácnosti a pod. S poukazom na uvedené primárne trvá na tom, že v danej veci nie sú dané predpoklady zodpovednosti žalovaného 3 za žalobou uplatnené nároky, keďže medzi vytýkaným pochybením a uplatnenými nárokmi nie je príčinná súvislosť.

11. Žalobcovia podaním zo dňa 24.03.2022, doručeným súdu dňa 24.03.2022, doplnili bod 20 a 21 žaloby a uviedli, že ÚDZS vykonal na podnet žalobkyne 2 dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti nebohému a zistil porušenia o zdravotnej starostlivosti. Nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného 2 spočívalo v tom, že pri zásahu č. 1 dňa 23.02.2015 prvotné a druhotné vyšetrenie pacienta nebolo vykonané posádkou RZP v celom rozsahu a dostatočne. U pacienta s dýchacími ťažkosťami nebolo vykonané auskultačné vyšetrenie pľúc, bola stanovená pracovná diagnóza horúčka, čo je však len nešpecifický klinický symptóm. Pri zásahu č. 4 dňa 03.03.2015 lekár po podaní liečby nechal pokračovať posádku RZP v transporte na cieľové pracovisko. Všetci žalovaní svojím konaním, resp. nekonaním, alebo zanedbaním svojich povinností spôsobili žalobcom škodu a to tým, že neposkytli zdravotnú starostlivosť nebohému lege artis, čoho výsledkom bola jeho smrť. Teda spôsobili jednu a tú istú škodu. Žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby. Žalobcovia zároveň zobrali žalobu v časti o žalobe žalobkyne 1 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur, o žalobe žalobkyne 2 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, o žalobe žalobkyne 3 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej

ujmy vo výške 20.000 eur, o žalobe žalobkyne 4 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, o žalobe žalobcu 5 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, späť a žiadali konanie v tejto časti zastaviť z dôvodu uplynutia značnej doby od podania žaloby a vývoj judikatúry a súdnej praxe v oblasti konaní o náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa 1 zároveň zobrala žalobu späť aj v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 865,99 eur z dôvodu, že pri uplatnených pohrebných nákladoch došlo k omylu a nedorozumeniu v tom, kto skutočne zaplatil náklady za pohreb a kto platil iné výdavky, pričom v tomto prípade skutočne zaplatila náklady za pohreb nebohého žalobkyňa 3.

12. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

13. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví (1). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (2).

14. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

15. Vzhľadom na to, že žalobcovia zobrali žalobu čiastočne späť, súd konanie v časti o žalobe žalobkyne 1 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur, konanie o žalobe žalobkyne 2 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, konanie o žalobe žalobkyne 3 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, konanie o žalobe žalobkyne 4 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, konanie o žalobe žalobcu 5 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, konanie o žalobe žalobkyne 1 v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 865,99 eur, zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaných, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, ako začalo pojednávanie.

16. Súd uznesením č.k. -309 zo dňa 10.06.2022 pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v zmene rozhodujúcich skutočností, že náklady na pohreb T. F. zaplatila žalobkyňa v 3. rade v sume 865,97 eur a zároveň pripustil zmenu žaloby tak, že súd bude rozhodovať aj o petite: „Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni v 3. rade náhradu škody v sume 865,97 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 865,97 eur odo dňa 06.06.2020 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

17. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava žaloby a písomného vyjadrenia. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného 2, že nezodpovedá žiadnym spôsobom, toto je vylúčené vyjadrením ÚDZS ktorý skonštatoval zavinenie a neposkytnutie starostlivosti lege artis. K obrane žalovaného 2 o tom, že bol podpísaný nebohým negatívny reverz zo dňa 23.2. a 1.3.2015, zástupca uviedol, že ani jeden tento záznam neobsahuje oznámenie o tzv. negatívnom reverze. V prvom prípade je uvedené, že bol poučený, ošetrený doma a v druhom prípade absentuje vyjadrenie lekárov a aj podpis nebohého. Záznamy žalovaného 2 sú nekorektné a chýbajú tam údaje, ktoré je povinný vypĺňať v zmysle o zdravotnej záchrannej službe, chýba tam zhodnotenie zdravotného stavu osoby, uvedenie poskytnutých zdravotných výkonov, liekov, spôsobu aplikácie a údaj o ďalšom postupe o poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti osobe. Nestačí, že zosnulý to podpíše, v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti je lekár povinný preukázať, ako ho poučil o všetkých jeho následkoch, inak toto poučenie stráca zmysel. Z tohto dôvodu je bremeno preukázania týchto skutočnosti na žalovanom 2. Hlavne zásah z 1.3.2015 sa dá považovať za kritický. Je jasné, že žalovaný 2 nepostupoval správne a zákonne. Čo sa týka žalovaného 1 síce tvrdí, že za ním nebohý po vyšetrení od pneumologičky neprišiel, čo je v rozpore s tvrdením, ako si to pamätá žalobkyňa 1, ktorá tam bola s nebohým osobne. Uviedla, že ošetrujúci lekár žalovaného 1 zhodnotil, že ide len o „kašlíček“ a poslal ho domov. Žalobcovia nevedia preukázať, či mu bola predpísaná nejaká medikamentózna liečba, bremeno je na žalovanom 1, pretože ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný viesť zdravotnú dokumentáciu a zákon ho nijakým spôsobom tohto nezbavuje. Ak tvrdí, že zdravotnú dokumentáciu odovzdal nebohému, musí to preukázať preberacím protokolom a v zmysle zákona o zdravotnej starostlivosti mu môže poskytnúť odpis, ale musí si ponechať originál, ktorý má udržiavať po dobu 20 rokov. Ak príznaky nebohého pretrvávali, žalovaný 1 mohol nebohého poslať na iné vyšetrenia, ktoré by zhodnotili jeho

zdravotný stav. Zo vyplýva, že bakteriálna endokarditída nie je náhle ochorenie, má určitý svoj vývoj a progres a určitými špecifickými vyšetreniami sa dá zistiť začínajúce ochorenie. Žalobcovia vychádzajú zo a odvolávajú sa na jeho závery. Čo sa týka žalovaného 3 tiež odkazujú na , v ktorom aj keď veľmi opatrne hovoria, že nie je možné vylúčiť súvislosti s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, zo záverov vyplýva že došlo k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, neboli využité všetky možnosti medikamentóznej liečby, nebol aplikovaný pokus o poskytnutie menej invazívnej podpory dýchania, prípadne pokus o zlepšenie mechaniky dýchania evakuačnou pleurálnou punkciou. Naopak boli poskytnuté lieky, ktoré mohli zdravotný stav zhoršiť. Žalobcovia tvrdia, že keby bolo všetko poskytnuté lege artis, tak nebohý by nezomrel 4.3.2015, aj keď sú teda veľmi zdržanlivý k vývoju jeho zdravotného stavu, v tom čase jeho záchrana nebola vylúčená. Na základe uvedeného došlo k úmrtiu nebohého, teda k smrti najbližšej rodiny žalobcov a tým bol spôsobený zásah do osobnostných práv, práva na rodinu a súkromný život. môže byť použitý ako súkromný v zmysle . Žalovaný 1 neposkytol zdravotnú starostlivosť tak, ako mal, pacient navštevoval všetkých špecialistov a ak nie je ošetrujúcemu lekárovi známa príčina, mal ho poslať na iné pracoviská a komplexne vyšetriť jeho zdravotný stav. Dôkazné bremeno je na žalovanom 1, ktorý ma zdravotnú dokumentáciu a môže sa z tohto exculpovať. Ak žalovaný 2 poukazuje na záver výsledkov , znalec urobil chybu, ak vychádzal z nesprávnych výsledkov o negatívnom reverze nebohého, pretože takýto neexistuje. Ak nevedel žalovaný 2 poskytnúť zdravotnú starostlivosť na mieste, bolo ich povinnosťou poučiť pacienta o zdravotných rizikách a v prípade, že toto pacient odmieta je potrebné toto zaprotokolovať a zadokumentovať. Závery sú správne, ale niektoré bude musieť znalec korigovať, pretože vychádza z mylných informácii. Od žalovaného 1 žiadali predloženie zdravotnej dokumentácie, odpísal, že ňou nedisponuje. Dokumentácia bola odovzdaná nebohému, to nezbavuje lekára povinnosti viesť riadne dokumentáciu. Lekár musí originál vždy u seba držať a vydávať len na podpis. Vyjadrenie žalovaného 2 k svedectvu pani W. považuje za účelovú, v zmysle RZP majú povinnosť riadne viesť aj zdravotnú dokumentáciu poskytovanej zdravotnej starostlivosti v rámci svojich výjazdov a ich tvrdenia, že ponúkali odvoz, resp. hospitalizáciu nebohému je v rozpore s tým, čo je v záznamoch, ani v jednom nie je uvedené, že by odmietol prevoz. Žalobcovia tvrdia, že mu nebol ponúknutý a aj z týchto záznamov má zato, že bola táto zdravotná starostlivosť poskytnuté non lege artis a v ďalších prípadoch ani nie je zrejmé, že čo a akú medikamentóznu liečbu dostal a o čom ho poučili. Negatívny reverz neexistuje a v chybne znalci vychádzali, že je tento bol daný a je preukázané, že je to v rozpore s prílohami tohto . Musí ísť o nejakú chybu z nepozornosti, resp. osvojeného naratívu žalovaného 2. Spojenie žalovaného 2 na spoločnom konaní a zanedbaní zdravotnej starostlivosti, ktorá viedla k bakteriálnej endokartitíde a následne smrteľnému srdcovému zlyhaniu nebohého je v súlade s tým, čo hovoria znalci v , pretože skoršou diagnostikou sa dalo predísť tomuto zlyhaniu, pretože by bolo možné nasadiť včasnejšiu liečbu a táto je liečiteľná a nie je smrteľná, včasnou diagnostikou. Konaním, ktoré začalo 23.2.2015, teda dostatočne včas a ďalšími zásahmi napr. 1.3. sa dalo predísť zhoršeniu zdravotnému stavu ak by poskytli zdravotnú starostlivosť tak ako mali. To, že tvrdia, že mu ponúkali prevoz do nemocnice, riadne ho poučili o jeho zdravotnom stave je v príkrom rozpore v tom, čo vyznačili do záznamu o zhodnotení zdravotného stavu dňa 23.2. a 1.3. dokonca na zázname 23.2. je podpísaná pani W., ktorá tvrdí, že ponúkla odvoz - prevoz do nemocnice, nie je tam žiadne poučenie. Jej tvrdenia a výpoveď sú irelevantné a účelové. Ak zákon vyžaduje, aby bol pacient poučený, aby o tom existoval záznam, tak nie je možné akceptovať nejaké svedecké výpovede, ak existuje forma zákonom predpísané náležitosti splnené a nie sú. Žalobcovia skúšali kontaktovať a vyžiadať si zo zdravotnej poisťovne prehľad úkonov bol by to ďalší dôkaz, ktorý by mohol prispieť, že nebohý lekárov navštevovať a riadil sa ich poučeniami vzhľadom na to, že MUDr. E. neviedol riadne dokumentáciu. Chceli výpis zo zdravotnej poisťovne, aké úkony akým lekárom boli preplácané, o zabezpečenie tohto dôkazu by chceli požiadať súd, pretože poisťovňa uviedla, že toto nemôže vydať, nakoľko pacient umrel a je tam ochrana osobných údajov a že si to môže vyžiadať súd. Na vykonaní ďalšieho znaleckého dokazovania netrvajú.

18. Právny zástupca žalobcov titulom záverečnej reči uviedol, že zo strany žalovaných došlo k zanedbaniu ich povinnosť a zdravotnú starostlivosť poskytovali non lege artis. Každý participiálne a dokopy spoločne spôsobili zdravotné komplikácie nebohého, ktoré dospeli až do terminálneho štádia a spôsobili mu smrť. Ak by každý z týchto žalovaných poskytol zdravotnú starostlivosť leg artis v súlade so zákonom, nebohý by ešte žil. Podľa vyjadrenia znalcov bak. endokarditída nie je časté ochorenie a v prípade včasného zachytenia tejto choroby a ich diagnostikácia je v podstate dobre liečiteľná. Žalovaný 1 nevykonal všetky diagnostické úkony, ktoré mal, aj zo jednoznačne vyplýva, že včasným správnym postupom praktického lekára alebo prípadne špecialistov mohlo byť ochorenie bak. endokarditídy odhalené. Žalovaný 1 mohol a neodporučil nebohého na iné špecializované vyšetrenia k odborným

lekárom, hoci k tomu jeho zdravotný stav dával všetky indikácie. Nebohý aj na odporúčanie RZP po 23.2.2015 navštívil lekára žalovaného 1 L.. E. a poskytol mu všetku v tom čase dostupnú diagnostiku a závery všetkých vyšetrení, ktoré mal k dispozícií vrátane záznamu zhodnotenia zdravotného stavu zo dňa 23.2.2015 privolanou RZP. Toto všetko je možné preukázať predložením zdravotnej dokumentácie nebohého, ktorú je povinný viesť žalovaný 1 ako jeho ošetrujúci lekár. Nebohému mal poskytnúť iba odpisy a kópie z jeho zdravotnej dokumentácie. Všetky tieto tvrdenia sa nachádzajú v tejto zdravotnej dokumentácií, ktorú možno aj účelovo žalovaný 1 nepredložil. Zákon jednoznačne uvádza povinnosť viesť zdravotnú dokumentáciu, a preto ak tvrdí, že ju nemá, alebo ju poskytol niekomu inému je práve dôkazné bremeno na ňom, aby preukázal opak, čo do dnešného dňa neurobil. Dôkazom toho, že žalovaný 1 odovzdal dokumentáciu nebohému je aj výpoveď aj L.. L., ktorá uviedla, že nebohý jej zdravotnú dokumentáciu nepredložil pretože ju nemal. Pochybenie žalovaného 2 bolo potvrdené ÚDZS, ktorý konštatovať neposkytnutie zdravotnej starostlivosti lege artis, významne je najmä neposkytnutie zdravotnej starostlivosti lege artis 23.2.2015 a 1.3.2015. Prízvuk kladie na deň 23.2.2015, čo bolo 11 dní pred úmrtím nebohého, kedy v prípade riadneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti a jeho prevezenia do nemocnice, mohla mu byť poskytnutá lepšia zdravotná starostlivosť a odhalená bak. endokarditída. O tom, že to tak mohlo byť vypovedal aj znalec, ktorý uviedol, že v nemocnici ako v špecializovanom zariadení sú oveľa väčšie diagnostické možnosti, je tam možné komplexné skúmať zdravotný stav pacienta a promptne nasadzovať liečbu. Na základe úkonov, ktoré znalci vymenovali, ktoré mohli byť nebohému vykonané je vysoká pravdepodobnosť, že bak. endokarditída ako hlavná príčina úmrtia bola odhalená, bolo by to v čase 10-11 dní pred jeho úmrtím. Samotní znalci tiež uviedli, že práve obdobie medzi 19.2.2015 a 3.3.2015 bolo obdobie, kedy už by bola táto choroba odhaliteľná, čo vychádza z tých vyšetrení, ktoré boli robené po jeho prevoze dňa 3.3.2015. Tvrdenia žalovaného 2, že nebohý nebol prevezený do nemocnice pretože to odmietal a urobil tzv. negatívny reverz, nie sú pravdivé, sú vysoko zavádzajúce a dôkazom toho sú výpovede jeho matky a svedkyne G., ktoré jednoznačne uviedli, že lekári nepristupovali k nebohému dôsledne a žiadnu hospitalizáciu ani transport mu neponúkali, jeho problém skôr bagatelizovali. Keď znalec hovorí, že ponúknutie možnosti transportu do nemocnice žalovaným 2 je fakultatívne, je úplne zavádzajúce a nemá oporu v žiadnom zákone. Naopak žalovaný 2 je povinný dodržiavať zákon, riadne poučiť pacienta a ak odmieta prevoz poučiť ho o následkoch. O tom, že tak bolo urobené zo strany žalovaného 2, sú pochybnosti, z predloženého zdravotného záznamu a výsluchu vyplýva, že mu táto možnosť nebola ponúknutá. O tom, že negatívny reverz nebol daný existuje jednoznačný záznam listinný dôkaz, ktorý je aj prílohou 3 resp. 4 , ktorý neuvádza, že nebohý odmietol prevoz do nemocnice. Vyhotovenie riadneho záznamu je povinnosťou poskytovateľa ZSS uvedené v zákone 579/2004 ktorý jednoznačne hovorí, že takýto záznam musí byť vykonaný a ukladá jeho náležitosti v , kde je uvedené, že musí obsahovať náležitosti aj údaje o poskytnutí zdravotnej starostlivosti. O tom, že bol daný negatívny reverz nemôže byť ani reči. Čo sa týka žalovaného 3, znalci dnes nevyvrátili skôr potvrdili závery , ktoré sú v ňom uvedené, že postup lekárov internej kliniky bol non lege artis, pretože nevyčerpali všetky dostupné prostriedky v liečbe a skôr tým čo vykonávali a aké lieky podávali zhoršili jeho zdravotný stav. So záverov a výsluchu znalcov je preukázané, že nebohý by mal vysokú šancu, že to prežije 4.3.2015 a možno sa aj vylieči ak by bola zo strany žalovaného 3 bola poskytnutá zdravotná starostlivosť riadne. Týmto konaním žalovaných došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov tým, že bol narušený ich právo na rodinný život, pretože zapríčinili smrť ich príbuzného, otca, syna a brata. Žalobcovia žiadajú, aby súd žalobe vyhovel.

19. Právny zástupca žalovaného 1 na pojednávaní uviedol, že nerozumie, či sa idú dokazovať poučenia, teda keď niekoho lekár nesprávne poučí a či toto malo vyvolať smrť. V je jasne napísané, že nebohý umrel z dôvodu problémov so srdom, nie z dôvodu poučenia. Ak by dostal akékoľvek poučenie, tak by to nezmenilo výsledok. Žalobkyňa 1 dňa 26.1.2016 pri výsluchu neuviedla ani slovo o problémoch so srdcom, s hrudníkom a zrazu si na to spomenula. Žalobkyňa 1 bola podrobne vypočutá, stále sa uvádzalo ťažkosť pri dýchaní, dusivý kašeľ. Dnes tvrdí, že nebohý sa sťažoval na srdce, bolesti v hrudi. Aj samotná lekárka L.. L. uviedla, že pacient za ňou bol poslaný od L.. E. z dôvodu suchého dráždivého kašľa a vodnatej nádchy. Rovnako potvrdila v rámci svojho výsluchu na polícii, že pacient jej uviedol len, že zle dýcha a neuviedol ani zvýšenú teplotu. To znamená, že aj táto doktorka klame? Zároveň aj táto doktorka uviedla, že požadovala od pacienta správu z poslednej hospitalizácie a túto nedostala, vyzvala ho aby znovu prišiel do ambulancie na kontrolu, na túto sa nedostavil. To znamená, aj v tomto doktorka klame? Problémy so srdcom neuvádzajú ani následní lekári privolanej RZP, zrazu sa objaví svedok ktorí hovorí, že im to hovoril. Predmetom tohto konania je preukázanie, či je príčinná súvislosť medzi konaním a následkom. Nesprávne poučenie resp. administratívne pochybenie pri vybavovaní zdravotnej dokumentácie môže predstavovať maximálne správny prehrešok, ale toto

nemôže predstavovať následok, ktorý by bol spôsobilý vyvolať smrť pacienta. To, že niečo nie je lege artis, neznamená, že to automaticky vyvolá negatívny následok. V tom prípade by lekár bol vždy zodpovedný aj bez príčinnej súvislosti len na základe administratívneho pochybenia. Nie je zrejmé, čo žalobcovia očakávajú, keď prídu len z príznakom suchý dráždivý kašeľ bez žiadnych iných pridružených symptómov. Má lekár každého pacienta čo kašle poslať na biopsiu mozgu, lebo náhodou bude mať rakovinu, alebo mu odoberie kostnú dreň či nemá rakovinu krvi? Ten postup je taký, že sa ide od menej invazívnych riešení po invazívnejšie a tak sa aj postupovalo. Tým, že ošetrujúci všeobecný lekár nezistil príčinu, poslal pacienta za špecialistom. Špecialista nič nezistil. Miesto toho, aby sa pacient tak, ako ho usmernil špecialista, vrátil napäť za špecialistom, ktorý by pokračoval v špeciálnych procedúrach, pacient ostal doma a jeho stav sa postupne zhoršoval. Následne ani privolaní lekári RZP nezistili zlyhávanie. To, že je teoreticky možné určiť predmetné ochorenie, to je fakt, ale ten lekár bez ohľadu na to, či je všeobecný, špecialista alebo sa jedná o nemocnicu to nevie posúdiť a nevie pacienta poslať na špecializované vyšetrenie len na základe toho, že kašle. Zároveň nie je celkom zrejmé, ako mohli predpísané lieky vyvolať smrť pacienta. Toto nebolo konštatované znaleckým a preto preukazovanie skutočnosti aké lieky boli predpísané je tiež nad rámec akéhokoľvek dokazovania. Nebolo ani náznakom spomenuté v , že by nesprávne lieky vyvolali smrť pacienta. len pojednáva o tom, či sa mohlo alebo nemohlo ochorenie odhaliť. Preto pokladá navrhnuté dokazovanie nad rámec podania žaloby. Z predmetného nemožno vyberať jednotlivé časti viet a z nich vytvoriť ako keby nejakú fiktívnu domnienku o chybe lekárov, ktorá mala mať za následok smrť pacienta. V predmetnom posudku sa jasne uvádza, že nie je možné určiť prípadnú súvislosť úmrtia menovaného s postupmi lekárov poskytujúcich ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Ambulantná starostlivosť nie je len o lekárovi, je to aj o pacientovi. Lekár nemôže vyšetrovať pacienta, ktorý nepríde. Príčina úmrtia v predmetnej veci bola vyvolaná ochorením, ktoré nie je možné ambulantne liečiť. Samotní znalci vo svojom posudku uviedli, že pri bakteriálnej endokarditíde ide čo sa týka suchého dráždivého kašľa o príznaky nešpecifické, ktoré majú samostatne aj v kombinácii mnoho bežných príčin, napr. aj zápal priedušiek častý u fajčiarov v prospech ktorého mohli svedčiť aj zvýšené teploty. Preto ani z podaného návrhu na začatie konania nie je zrejme, v čom konkrétne má byť príčinná súvislosť, čo mal urobiť lekár inak a čo urobil zle. predložený žalobcami je len listinným dôkazom, preto ktokoľvek nemôže byť vypočutý ako znalec. Žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Žalobcovia neoznámili včas, aké rozpory sú v , k čomu chcú znalcov vypočúvať. Nakoľko nie je splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním, tak nie dôvod, aby boli vypočúvaní ani účastníci, ktorí sa majú vyjadrovať k škode, bolo by to nehospodárne Do dnešného dňa žalovaný nevie, aké ustanovenie mal ktorý žalovaný porušiť a v čom, aby toto porušenie vyvolalo následok zakladajúci uplatnený nárok. Administratívne pochybenie nie je spôsobilé vyvolať následok zakladajúci uplatnený nárok. Boli prečítané výsluchy z trestného konania, dané osoby si na uvedený skutok alebo dej spomínali v tom čase pravdepodobne lepšie ako ku dnešnému dňu, čo je o 6 rokov neskôr. Žalovaný nepovažuje za potrebné ich opätovne vypočúvať a nariaďovať opätovné pojednávanie. Čo sa týka výpisu z konta poistenca zo zdravotnej poisťovne, jedná sa o nový návrh po koncentrácií konania, žalobca taktiež k tomuto dôkazu nepredložil žiadnu komunikáciu s poisťovňou ani odpoveď poisťovne. Z tohto výpisu poistenca by bolo síce vidieť či navštívil zomrelý nejakého lekára, ale v podstate by tam neboli zrejmé diagnostické závery a aj vzhľadom na výpoveď znalcov nepovažuje tento dôkaz na účelné a potrebné vykonávať.

20. Právny zástupca žalovaného 1 titulom záverečnej reči uviedol, že ako uviedla aj svedkyňa G., nebohý mal negatívny postoj k lekárom ako aj k zdravotnej starostlivosti a vyslovene uviedla, že jednu jej ponuku na zavolanie RZP tento odmietol. Taktiež znalci potvrdili, že spolupráca a prístup nebohého k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti bol odťažitý. Znalci vyslovene uviedli, že neidentifikovali žiadne pochybenie v konaní žalovaného 1, že bak. endokarditída ako ochorenie je ťažko diagnostikovateľné, jeho príznaky sú zameniteľné s množstvom iných ochorení a vo veľkom počte prípadov nemusí byť ani do okamihu smrti rozpoznateľná vôbec. Vo vzťahu k návštevám nebohého u odborných lekárov a všeobecného poukazuje právny zástupca na to, že jeho matka pri svojej druhej výpovedi neuvádzala, že by tento po ošetrení u pneumologičky navštívil všeobecného lekára. Vo vzťahu k vytýkanému vedeniu zdravotnej dokumentácie uvádza, že táto otázka nie je podstatná pre toto konanie, nakoľko existencia alebo obsah nie sú v žiadnej súvislosti s úmrtím nebohého. Rôzne hypotézy a prognózy v štýle, čo by keby, nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a právny zástupca žalobcov ani vo svojom zhrnutí neuviedol, aké konkrétne vyšetrenia mali byť vykonané na to, aby sa táto bak. endokarditída odhalila, aby ju bolo možné liečiť. V tomto konaní nebolo preukázané žiadne pochybenie žalovaného 1, ktoré by

či už priamo alebo nepriamo malo akýkoľvek súvis s úmrtím nebohého. Právny zástupca navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcov k náhrade trov konania.

21. Právny zástupca žalovaného 2 na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia k žalobe zo dňa 25.6.2020. Osobitne zdôraznil, že nie je známa žiadna skutočnosť, na základe ktorej by mal tento návrh žalobcom vzniknúť. Takouto skutočnosťou nemôže byť len existencia rodinného vzťahu so zomrelým a iné dôvody súdu predložené neboli, preto navrhuje, aby súd na tieto prostriedky procesného útoku neprihliadal, nakoľko neboli uplatnené včas. Zo , ktorý bol predložený žalobcami v konaní bola vylúčená zodpovednosť žalovaného 2 za úmrtie nebohého. Žalobcovia sa odvolávajú na závery ÚDZS, ktorý pri prvom zásahu vykonanom 23.2.2015 vytkol len jeden nedostatok, ktorým bolo nevykonanie auskultačného vyšetrenia pľúc. Aj keby boli prítomné auskultačne bronchitické fenomény, ich diagnostika by nezmenila ani liečbu, ani priebeh ochorenia, ani ďalšie prognózy. Záchranár ako nelekár, ktorý bol členom danej posádky nie je povinný stanovovať lekársku diagnózu a nie je ani v kompetencii zdravotníckeho záchranára stanoviť diagnózu skrytých zmien pre ktoré bol pacient v predchádzajúcich 4 dňoch vyšetrený špecialistom. Uvedený zásah znalecký ústav vyhodnotil tak, že v žiadnom prípade nemožno uvedený nedostatok spájať s úmrtím nebohého, nezistil žiadnu príčinnú súvislosť uvedeného nedostatku z úmrtím pacienta. Samotní znalci dali do pozornosti, že záchranári navrhli pacientovi transport do nemocnice, čo pacient napriek poučeniu odmietol a potvrdil svojim podpisom negatívneho reverzu za prítomnosti matky. Čo sa týka druhého výjazdu zo dňa 1.3.2015 tento bol realizovaný plne v súlade s platnými právnymi predpismi a aktuálnymi odbornými postupmi. Pri treťom zásahu 3.3.2015 sa zdravotný stav nebohého výrazne zhoršil, preto si posádka RZP vyžiadala pomoc posádky RLP. Privolaný lekár po vyšetrení správne indikoval zlyhávanie srdca podal mu správnu liečbu a pacienta nechal pokračovať posádkou RZP v transporte do nemocnice. Súčasťou posádky bol záchranár s kompetenciami na liečbu kyslíkom, podávanie diuretík a zaistenie dýchacích ciest. Stav nebohého po liečbe posádkou sa zlepšil a nebol dôvod si myslieť, že počas transportu do nemocnice trvajúceho 18 minút by pacient nezvládol prípadné mierne zhoršenie zdravotného stavu, čo v danom prípade ani nenastalo. Nemožno od záchrannej zdravotnej služby, ktorá rieši akútne zdravotné stavy vyžadovať systematickú diagnostiku a liečbu pacienta. Konaním žalovaného 2 nedošlo k protiprávnemu úkonu spôsobilého privodiť ujmu na osobnostných právach žalobcov a preto žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovaným priznať náhradu trov konania. Keďže obsahuje doložku a je možné ho použiť ako súkromný znalecký posudok, tak v prípade, že súd pripustí návrh žalobcov na výsluch znalcov ako jeho autorov, žiada žalovaný 2 o predloženie či už overenej kópie tohto posudku zo strany autora alebo z vyšetrovacieho spisu. K negatívnemu reverzu, ktorý je strany žalobcov považovaný za príčinu smrti nebohého, zástupca uviedol, že dňa 23.2.2015 bola k pacientovi s vysokou horúčkou privolaná RZP, zo záznamov vyplýva 40 stupňová horúčka a problémy s dýchaním a toto všetko posudzovali aj znalci, ktorí mali takisto k dispozícií výpovede účastníkov alebo členov RZP. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že členka posádky pani T. W., ktorá pôsobila ako zdravotnícky pracovník v rámci posádky počas svojho výsluchu na OO PZ Hlohovec dňa 29.2.2016 popísala celý postup, priebeh poskytnutej zdravotnej starostlivosti nebohému, ktoré sú súčasťou , keďže nebohý mal vysoké teploty, záchranár konzultoval svoj postup s lekárom telefonicky, po tejto konzultácii bol pacientovi podaný Novalgin a studené zábaly, ktoré boli následne odporúčané aj následne po odchode RZP, teplota pacienta klesla, stav pacienta sa zlepšil a následne z výpovede pani W. pacientovi bola opakovane ponúkaná možnosť prevozu do nemocnice čo vyplýva z výsluchu tohto svedka. Svedok uviedol, že pacient vytrvalo odmietal prevoz do nemocnice, pacient bol spôsobilý na právny úkon, bol pri vedomí a nie je v právomoci RZP použiť donucovacie prostriedky ako naložiť pacienta do sanitky a odviezť ho do nemocnice. Preto možno zlou interpretáciou alebo verbálnym podaním znalcov v sa uvedený „negatívny reverz“ považoval za odmietnutie prevozu hoci ako uviedla členka posádky RZP pacientovi bolo zdôraznené, aby nasledujúci deň navštívil svojho praktického lekára. Uvedený postup nemožno pripísať za vinu RZP, to že odmietol prevoz do nemocnice. Písomný reverz neexistuje, vyplýva z výsluchov svedkov, je to aj súčasťou . V trestnom konaní bola vypočutá svedkyňa pod prísahou, bola povinná vypovedať pravdivo, nič nezamlčovať, nakoľko sa vystavila nebezpečenstvu trestného stíhania z dôvodu krivej výpovede. Pri 1.3. nebola medikamentózna liečba, boli vykonané iné úkony, boli vykonané základné vyšetrenia, kontrola dýchania, pulz, vyšetrenie tlaku a zhodnotenie, že pacient bol okysličený, nebol dôvod podávať pacientovi medikamentóznu liečbu a bol poučený podľa výpovede ošetrujúceho lekára, že pri dlhšie pretrvávajúcich zdravotných ťažkostiach mal riešiť stav z praktickým lekárom. Je to zhodou okolností výpoveď pani G., ktorá podľa toho čo uvádza, žila s matkou nebohého v spoločnej domácnosti a ona počas svojej svedeckej výpovede, keďže sa zásahov zúčastnila, že žalobkyňa 1 ju informovala o zdravotných problémoch nebohého už pred dvomi mesiacmi. Problémy

nebohého nezačali 23.2.2015 ale dva mesiace predtým podľa toho čo ona uvádza v zápisnici. Ak nebol 23.2.2015 prevoz vykonaný, tak to nebolo príčinou úmrtia nebohého. K návrhu žalobcov na doplnenie dokazovania dopytom na poisťovňu uviedol, že v danom prípade opäť žalobcovia nedodržali princíp koncentrácie konania, nakoľko navrhovaný dôkaz mal resp. mohol byť predložený s podanou žalobou alebo bezprostredne potom a nie po 4,5 roka po podaní žaloby.

22. Právny zástupca žalovaného 2 titulom záverečnej reči uviedol, že samotné konštatovanie ÚDZS o pochybení pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného 2 nezakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť na osobnostných právach žalobcov. Závery ÚDZS ako správneho orgánu nepovažuje za dostatočné a vyčerpávajúce na preukázanie zodpovednosti žalovaného 2. Uvedené konštatovania ÚDZS boli vyvrátené závermi a výpoveďami znalcov na pojednávaní, ktorý z odborného hľadiska posúdili zdravotný stav pacienta v rozhodnom období so záverom, že zodpovednosť žalovaného 2 pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nie je daná, teda nejestvuje príčinná súvislosť medzi úkonmi žalovaného 2 a smrťou nebohého. K negatívnemu reverzu o ktorom hovoril vo svojej záverečnej reči právny zástupca žalobcov, odkazuje právny zástupca na podrobné a jednoznačné vysvetlenie zo strany znalca na dnešnom pojednávaní. Žalovaný 2 považuje žalobný návrh žalobcov za nedôvodný a v rozpore s predloženými dôkazmi a zisteným skutkovým stavom, preto žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcov na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

23. Právny zástupca žalovaného 3 na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých tvrdení uvedených v písomnom podaní. V konaní doposiaľ nebolo preukázané splnenie všetkých predpokladov na priznanie nároku žalobcom. Zdravotná starostlivosť bola zo strany žalovaného 3 poskytnutá správne. Odkazuje na vyjadrenie L.. N. zo dňa 11.6.2020 k znaleckému posudku, kde je podrobne vysvetlená zvolená medikamentózna liečba resp. vysvetlené prečo sa ten ktorý liek pacientovi podal alebo nepodal. K príčinnej súvislosti uviedol, že zdravotná starostlivosť bola u žalovaného 3 poskytnutá až v terminálnom štádiu ochorenia, ktoré bolo zároveň príčinou jeho smrti. Doposiaľ v konaní nebolo preukázané, že by príčinou smrti nebohého bolo zanedbanie zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalovaným 3 a to prostredníctvom medikamentóznej liečby. Ani poskytnutie iných liekov nevylučuje ten istý následok, aký v skutočnosti nastal. Nebohému zlyhávali obličky, čo malo zásadný vplyv na účinnosť akéhokoľvek lieku, okrem iného stav nebohého v akom s nachádzal pri hospitalizácii u žalovaného 3 nebolo možné vyliečiť žiadnou medikamentóznou liečbou. Zo strany žalovaného 3 neprišlo k porušeniu právnej povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne a nebolo preukázané, že prípadne nedostatky v medikamentóznej liečby sú v príčinnej súvislosti z úmrtím nebohého. Titulom záverečnej reči uviedol, že žalovaný 3 nespôsobil úmrtie nebohého a preto nespôsobil vznik nárokov žalobou uplatnených. Vytýkané pochybenia v nie sú v príčinnej súvislosti s jeho úmrtím. Uvedené konštatoval celkom jednoznačne , čo dnešným výsluchom potvrdili aj znalci. Nebohý sa nachádzal v terminálnom štádiu ochorenia a akékoľvek úkony zo strany žalovaného 3 by nepriniesli opačný výsledok. Nakoľko v tomto konaní bolo preukázané, že pri prípadnom konaní non lege artis žalovaného 3 nie je príčinná súvislosť daná a keďže neexistuje žiadny iný dôkaz o konaní non lege artis žalovaného 3 prípadne o príčinnej súvislosti medzi vytýkanými pochybeniami žalovaného 3, nie je možné žalobe vyhovieť. Žalovaný 3 navrhuje žalobu voči nemu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

24. Právny zástupca intervenienta na pojednávaní uviedol, že čo sa týka návrhu na doplnenie dokazovania dopytom na poisťovňu, pridržiava sa vyjadrení ohľadne koncentrácií. To, či nebohý chodil k lekárom alebo nechodil, to výpis zo zdravotnej dokumentácie nedá, či sa staral o svoje zdravie povedali znalci. V čase, keď prišla záchranka, nebohý fajčil a čo sa týka výsluchu svedkov, dnešná výpoveď znalcov, ktorí vylúčili príčinnú súvislosť s úmrtím, je nadbytočný. Titulom záverečnej reči uviedol, že nie je pravdou, čo povedal právny zástupca žalobcov vo svojom záverečnom zhrnutí, že ak by žalovaná 3 vykonala všetko, čo vykonať mohla v rámci medicíny, že by nebohý žil, keďže znalci výslovne uviedli, že ak by sa aj všetko vykonalo, čo súčasná veda umožňuje, mohlo prísť k úmrtiu. Rovnako nie je pravda, že znalci poukázali na pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktoré mali vplyv na výsledok jej poskytnutia, ale všetky činnosti, ktoré vyhodnotili ako non lege artis nemali žiadny vplyv na úmrtie pacienta, čo do príčinnej súvislosti. Žalobu žiada zamietnuť a uplatňuje si trovy konania.

25. Žalobcovia ako dôkazy predložili Daňový doklad - výdajku č.l. 60, Oznámenie ÚDZS o výsledku prešetrenia podnetu č.l. 61, Úmrtný list č.l. 63, Lekársku správu L.. L. č.l. 64, Záznamy o zhodnotení zdravotného stavu osoby č.l. 64-65, Prepúšťaciu správu FN Trnava č.l. 65, List o prehliadke mŕtveho čl.

68, Znalecký posudok forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. XXXXX/XXXX č.l. 70-109 , rodný list nebohého č.l. 281, rodné listy žalobcov č.l. 281-283, 290, žiadosť na žalovaného 1 č.l. 349, vyjadrenie žalovaného 1 z 19.5.2022 č.l. 352, navrhli výsluch žalobcov, svedkyne T. G., znalcov L.. M. L., PhD. a doc. L.. A. R., CSc. Žalobcovia navrhli, aby súd urobil dopyt na zdravotnú poisťovňu nebohého.

26. Žalovaný 1 navrhol oboznámiť z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície, č. ORP-1353/1-VYS-TT-2016- Bd Zápisnicu o výsluchu svedka V. D. zo dňa 26.01.2016, Zápisnicu o výsluchu svedka T. G. zo dňa 26.01.2016, Zápisnicu o výsluchu svedka L.. W. L. zo dňa 24.11.2015, Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu zo dňa 06.07.2015.

27. Žalovaný 2 vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd pripojil spis vedený orgánmi činnými v trestnom konaní pod sp. zn. ČVS: G.- XXXX/I-VYS-TT-XXXX-Bd, spis vedený H. pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sp. zn. XXX/XXXX/XXX. PO XXXX/XXXX, XXXXX/XXXX, pripojil kompletnú zdravotnú dokumentáciu nebohého, vykonal výsluchy znalcov doc. L.. A. R., K.., MUDr. M. L., U.., prípadne ďalších znalcov označených Inštitútom forenzných medicínskych expertíz s. r. o. ako autorov alebo spoluautorov znaleckého posudku č. XXXXX/XXXX, vykonal výsluch MUDr. E., vykonal výsluch psychiatra nebohého, výsluch doc. MUDr. F. R., U.., vykonal výsluch žalobcov. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá už len na pripojení spisu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície, č. ORP-XXXX/X-VYS-TT-XXXX- Bd a súhlasí s výsluchom znalcov označných v .

28. Žalovaný 3 ako dôkazy predložil vyjadrenie k znaleckému posudku (č.l. 234) a označil Poskytnutie súčinnosti ÚDZS, ktoré nepriložil.

29. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou a písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi právnych zástupcov strán sporu na pojednávaní, oboznámením s obsahom listinných dôkazov predložených stranami sporu a to Daňovým dokladom - výdajkou č.l. 60, Oznámením ÚDZS o výsledku prešetrenia podnetu č.l. 61, Úmrtným listom č.l. 63, Lekárskou správou MUDr. L. č.l. 64, Záznamami o zhodnotení zdravotného stavu osoby č.l. 64-65, Prepúšťacou správou FN Trnava č.l. 65, Listom o prehliadke mŕtveho čl. 68, Znaleckým posudkom forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. XXXXX/XXXX č.l. 70-109 , rodným listom nebohého č.l. 281, rodnými listami žalobcov č.l. 281-283, 290, zápisnicami z vyšetrovacieho spisu č. G.-XXXX/X-VYS- TT-XXXX- Bd o výsluchu svedka V. D. zo dňa 26.01.2016, Zápisnicou o výsluchu svedka T. G. zo dňa 26.01.2016, Zápisnicou o výsluchu svedka L.. W. L. zo dňa 24.11.2015, Oznámením o podozrení zo spáchania trestného činu zo dňa 06.07.2015, vyjadrením žalovaného 3 k znaleckému posudku (č.l. 234), uznesením OR PZ A. N.:G.-XXXX/X-VYS-TT-XXXX č.l. XXX-XXX, uznesením Okresnej prokuratúry Trnava č. XPv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 18.1.2018 č.l. 115-117, výpisom z obchodného registra žalovaného 1 č.l. 118, výsluchom znalcov znaleckého ústavu Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. L.. M. L., U.. a R.. L.. A. R., K.., ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

30. V konaní bolo nesporné, že dňa X8.2.2015 navštívil nebohý T. F. žalovaného 1 kvôli suchému dráždivému kašľu spojenému so sťaženým dýchaním. Žalovaný 1 prevádzkuje zdravotnícke zariadenie

- všeobecnú ambulanciu pre dospelých v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo, v ktorej MUDr. J. E. bol všeobecným lekárom nebohého (podľa výpisu z Obchodného registra dňa 16.05.2018 došlo k zmene obchodného mena z URMALEX s.r.o. na DIVERSITAS s.r.o.). Žalovaný 1 nebohého odoslal do zdravotníckeho zariadenia v špecializačnom odbore pneumológia a ftizeológia PPPF, s.r.o. k MUDr. W. L.. Z lekárskej správy MUDr. W. L. zo dňa 19.2.2015 (č.l. 64) vyplýva, že pacient udával suchý dráždivý kašeľ v záchvatoch, mal vodnatú nádchu, ťažšie sa mu dýchalo, bez teploty, pred rokom bol konzultovaný na pľúcnom v A., fajčí 15 cigariet denne. Na snímke pľúc bola výraznejšia pľúcna kresba. L.. L. nebohému diagnostikovala syndróm dráždivého kašľa, predpísala liečivá Ecobec, Codein, Zodac a odporučila mu kontrolu podľa stavu. V konaní bolo nesporné, že nebohý sa k L.. W. L. na kontrolu nedostavil.

31. Dňa 23.2.2015 žalobkyňa 1 privolala nebohému záchrannú zdravotnú službu žalovaného 2. Žalovaný 2 prevádzkuje ambulanciu záchrannej služby, a to ambulancie rýchlej lekárskej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci. Zo záznamu RZP o zhodnotení zdravotného stavu (č.l. 64) vyplýva, že dôvodom výjazdu bolo sťažené dýchanie, pacient má kašeľ už 3 deň, matka volala 115, syn popiera ťažkosti,

zistená horúčka 39,3, podaný novalgin, zábaly, teplota klesla na 38, poučený, zajtra kontrola OL. Auskultačné vyšetrenie nevykonané. Ako diagnóza bola určené horúčka. LA: Zalasta, Zodac, Codein. Bol konzultovaný lekár L.. Q..

32. Dňa 1.3.2015 žalobkyňa 1 privolala nebohému záchrannú zdravotnú službu žalovaného 2. Žalobcovia tvrdili, že nebohý nebol pracovníkmi žalovaného 2 vôbec vyšetrený, v jeho prítomnosti sa zdržali len pár minút a jeho zdravotný stav pripísali psychickej poruche. Zo záznamu RLP o zhodnotení zdravotného stavu (č.l. 64) vyplýva, že pacientovi sa tri dni ťažko dýcha, najmä v noci, aj cez deň. Schizofrénia, hep. C, závislosť od látok. Bolo vykonané auskultačné vyšetrenie, zmeraný tlak, tep, saturácia, teplota 36,7, vyšetrenia boli vykonané o 2:25 a opakovane o 2:40 hod.

33. Dňa 3.3.2015 sa zdravotný stav nebohého rapídne zhoršil, opuchli mu nohy, žalobkyňa 1 privolala nebohému záchrannú zdravotnú službu žalovaného 2, nebohý skolaboval a bol prevezený na internú kliniku žalovaného 3. Žalovaný 3 je príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom zdravotníctva SR, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť.

34. Dňa 3.3.2015 o 21:15 hod. bol nebohý prijatý na hospitalizáciu u žalovaného 3 s akútnym zlyhávaním oboch srdcových komôr, boli mu vykonané vyšetrenia vrátane EKG s nálezom poškodená aortálna chlopňa, bol umiestnený na kardiologickú JIS a bola konzultovaná možnosť prekladu do NÚSCH, ktorá nebola zrealizovaná pre nedostatok miesta, žalovaný 3 podával nebohému liečbu akútneho srdcového zlyhávania.

35. Dňa 4.3.2015 o 12:30 nebohý zomrel (č.l. 63). Z prepúšťacej správy Internej kliniky JIS kardiologickej, FN Trnava zo dňa 04.03.2015 (č.l. 65) vyplýva, že pacient sa pri príjme sťažoval, že asi 4 dni má zhoršené dýchanie, opuchy DKK, kašle už dlhšiu dobu, posledné dni sa to zhoršilo, spával po sediačky, asi pred dvomi dňami mal bolesti na hrudi s vyžarovaním do brucha. Príčinou úmrtia bolo akútne srdcové zlyhávanie pri aortálnej regurgitácii ťažkého stupňa po prebehnutej endokratitíde. Podľa Listu o prehliadke mŕtveho (č.l. 68) príčina, ktorá priamo privodila smrť nebohého bola ulcerózna endokarditída stredného cípu Ao chlopne, predchádzajúce príčiny boli tri infarkty sleziny, menšie obličiek, iné závažné chorobné stavy boli polymorfný syndróm závislosti, hepatitída C.

36. Nebohý žil v spoločnej domácnosti so žalobkyňou 1, ktorá je jeho matkou. Žalobkyňa 2 je dcérou nebohého a žalobcovia 3 až 5 sú súrodenci nebohého. Žalobcovia príbuzenský vzťah k nebohému preukázali rodnými listami (č.l. 281-283, 290).

37. Náklady za pohreb nebohého vo výške 865,97 eur uhradila žalobkyňa 3 (č.l. 60).

38. Na podnet žalobkyne 3 vykonal ÚDZS dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti nebohému zo strany žalovaného 1 a 2. Z Oznámenia o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 05.09.2016 (č.l. 61) (ďalej len „Oznámenie ÚDZS“) vyplýva, že pri zásahu č. 1 dňa 23.02.2015 posádkou RZP vyšetrenie pacienta nebolo vykonané v celom rozsahu a dostatočne, keď nebolo vykonané auskultačné vyšetrenie pľúc. Zásah č. 2 dňa 01.03.2015 posádkou RLP a zásah č. 3 dňa 03.03.2015 posádkou RZP bol štandardný v súlade s právnymi predpismi a aktuálnymi odbornými postupmi. Pri zásahu č. 4 dňa 03.03.2015 lekár posádky RLP nesprávne rozhodol o prevoze pacienta do cieľového zdravotníckeho zariadenia len posádkou RZP, mal byť transportovaný posádkou RLP. Zistené nedostatky u žalovaného 1 boli odstúpené na ďalšie konanie Trnavskému samosprávnemu kraju.

39. Na podnet žalobkyne 1 prebiehalo na Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave, odbore kriminálnej polície trestné stíhanie pod ČVS: G.-XXXX/X-VYS-TT-XXXX vo veci prečinu usmrtenia nebohého. OR PZ vzhľadom na okolnosti prípadu, ktorý si vyžadoval osobitné vedecké posúdenie pribral na interdisciplinárne znalecké skúmanie v odbore Zdravotníctvo znalecký ústav forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o., ktorý vypracoval znalecký posudok znaleckého ústavu forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. č. XXXXX/XXXX . Uznesením OR PZ N.: G.-XXXX/X-VYS-TT-XXXX zo dňa 01.12.2017 bolo trestné stíhanie zastavené podľa , lebo skutok nie je trestným činom. Okresná prokuratúra Trnava uznesením č. XPv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 18.01.2018 (č.l. 115) zamietla sťažnosť žalobkyne 1 voči uvedenému uzneseniu, pretože nie je dôvodná.

40. Zo znaleckého posudku znaleckého ústavu forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. č. XXXXX/XXXX č.l. 70-109 (ďalej len „ZP“) vyplýva, že ťažkosti nebohého vo februári 2015 boli v prvom rade spôsobené bakteriálnou endokarditídou aortálnej chlopne s jej nedomykavosťou a následným srdcovým zlyhaním. Z klinického pohľadu sa ťažkosti pacienta do značnej miery prelínali s pneumologickou diagnózou syndrómu dráždivého kašľa pri veľmi pravdepodobne nízkej compliance (spolupráci) pacienta. Zdravotná dokumentácia nebohého u žalovaného 2 a 3 je dostatočná, napriek písomnému vyžiadaniu znalecký ústav nemal k dispozícii vyčerpávajúci rozsah zdravotnej dokumentácie nebohého u MUDr. E.. Zdravotná dokumentácia zo zásahov posádok Záchrannej zdravotnej služby u nebohého dokumentuje správne poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti nebohému, z pohľadu neodkladnej prednemocničnej starostlivosti všetky úkony vrátane aktuálneho rozhodovania o následnej zdravotnej starostlivosti boli vykonané správne. Pri prvom výjazde Záchrannej zdravotnej služby dňa 23.02.2015 (RZP) možno považovať za odborné pochybenie nevykonanie auskultačného vyšetrenia pľúc záchranárkou, avšak uvedený nedostatok nemožno forenzne asociovať v žiadnom prípade s následným úmrtím nebohého. Znalecký ústav nezistil teda žiadnu príčinnú súvislosť uvedeného nedostatku s úmrtím pacienta. Pacient mal v čase uvedeného výjazdu febrility (horúčku), ktoré sa po symptomatickej liečbe zmiernili, pričom klinicky bolo zistené a zaznamenané eupnoe (stav bez dušnosti) a aj z nameraných hodnôt okysličenia (saturácia krvi kyslíkom 97 - 98%) je zrejmé, že prísun kyslíka do tkanív u pacienta bol v danom čase dostatočný. Možno teda odôvodnene predpokladať, že auskultačný nález u pacienta (ak by bolo vyšetrenie realizované) v danom čase, by nevykazoval závažné odchýlky od normy, ktoré by akokoľvek ovplyvnili rozhodovací proces a následný postup posádky. Okrem toho je potrebné zobrať do úvahy aj skutočnosť, že pacientovi bol navrhnutý (11 dní pred jeho úmrtím) transport do nemocnice za účelom ďalšieho vyšetrenia a liečby. Pacient to však napriek poučeniu posádkou RZP odmietol, čo potvrdil svojím podpisom negatívneho reverzu v prítomnosti ďalšieho rodinného príslušníka. Druhý odborný priebeh výjazdu Záchrannej zdravotnej služby dňa 01.03.2015 (RLP) považuje znalecký ústav za správny, realizovaný lege artis. Z pohľadu urgentnej medicíny neboli zaznamenané u pacienta v čase vyšetrenia žiadne závažné odchýlky bezprostredne ohrozujúce život, ktoré by si vyžadovali neodkladný transport do nemocnice. Záchranná zdravotná služba je určená na riešenie neodkladných prípadov náhleho zhoršenia zdravotného stavu, ktorý bezprostredne alebo potenciálne ohrozuje pacienta na živote. Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby (záznam z výjazdu) jednoznačne vyplýva, že u pacienta išlo o týždeň trvajúce ťažkosti, pričom v čase výjazdu RLP bol jeho stav bez závažného akútneho klinického nálezu - indikujúceho neodkladný transport do ústavného zdravotníckeho zariadenia. Pacient bol lege artis ošetrený a ponechaný doma, pričom manažment jeho ďalších vyšetrení (7 dní trvajúcich) ťažkostí bol plne v kompetencii praktického lekára, ktorého mohol pacient navštíviť a svoj stav riešiť touto cestou. Zásah záchrannej zdravotnej služby dňa 03.03.2015 (RZP a RLP) považuje znalecký ústav za správne realizovaný, postupy je možné hodnotiť lege artis a to v celom rozsahu. Rovnako znalecký ústav považuje za správne aj rozhodnutie lekára RLP o transporte pacienta ambulanciou RZP. Stav pacienta po poskytnutej neodkladnej zdravotnej starostlivosti sa javil zlepšený a stabilizovaný a znalecký ústav odborne akceptuje rozhodnutie ošetrujúceho lekára RLP určiť spôsob následného transportu pacienta do ústavného zdravotného zariadenia (vo všeobecnosti ambulanciou RLP, RZP, prípadne VZZS alebo DZS) podľa jeho aktuálneho zdravotného stavu. Znalecký ústav uvádza, že nemožno považovať za odborné pochybenie, ak po stabilizácii zdravotného stavu akútneho pacienta lekár nesprevádza pacienta do nemocnice osobne, ale ho zverí do starostlivosti inému kompetentnému zdravotnému pracovníkovi. Podstatnú úlohu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v sledovanom období mal mať praktický lekár nebohého, ktorý mal zariadiť jeho vyšetrenia a liečbu u príslušných lekárov, predovšetkým internistu, predpisovať mi lieky a pri zhoršovaní jeho zdravotného stavu zabezpečiť hospitalizáciu. Nie je však doložené, či sa na neho nebohý odo dňa 19.02.2015 vôbec obrátil. Následne bol jednorazovo ošetrený posádkami záchrannej zdravotnej služby, ktoré však nemôžu nahradiť systematickú diagnostiku a liečbu vedenú praktickým lekárom. Podľa nálezu z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 17.02.2015 nie je pravdepodobné, že by správanie nebohého v tomto období bolo modifikované jeho duševným ochorením. Medzi prvé, ale veľmi nešpecifické príznaky srdcového zlyhávania (presnejšie zlyhávania ľavej srdcovej komory), patrí dráždivý kašeľ. U mladých ľudí bez známeho srdcového ochorenia je to však príznak veľmi neobvyklý. Nie je možné považovať za odborné pochybenie lekára, ak kašeľ pri prvom vyšetrení pripíše inému, bežnému ochoreniu pacienta, v danom prípade chronickej fajčiarskej bronchitíde. Klasické príznaky, posluchové nálezy na pľúcach a srdci sú v skutočnosti často nenápadné a zameniteľné s inými chorobami, napríklad bronchitídou (zápal priedušiek). V žiadnom prípade sa ich bezpečné rozpoznanie nedalo očakávať od záchranárov a aj pozornosť špecialistky na choroby pľúc usmernil nesprávnym smerom nález na rőntgenovej snímke hrudníka, ktorá v danom štádiu ochorenia

jednoznačne nesvedčila pre srdcové zlyhávanie (ďalšia rőntgenová snímka o 2 týždne neskôr už zobrazila jednoznačné abnormality a je tiež možné, že práve v tomto období došlo k progresii poškodenia aortálnej chlopne). Dňa 03.03.2015 bola diagnóza pacienta stanovená správne a včas tak zo strany záchranárov ako aj lekárov žalovaného 3. Objektívne bolo nemožné v tak krátkom čase zistiť aktivitu zápalového procesu a predpoklad neaktívnej endokartitídy bol opodstatnený. Nebolo možné počas krátkeho času liečebne ovplyvniť zlyhanie obličiek, bolo však potrebné myslieť na to, že odstránenie prebytočnej tekutiny z krvného obehu pacienta podaním diuretík nemusí prebiehať vzhľadom na poškodenie obličiek obvyklým spôsobom. Bolo správne rozhodnutie, že bol čoskoro konzultovaný preklad do NÚSCH Bratislava. Znalecký ústav uvádza výhrady k liečbe pacienta u žalovaného 3, v ktorej neboli využité všetky možnosti medikamentóznej liečby (vazodilatátory - nitráty, vazoaktívne a inotropné lieky, napr. dobutamin), nebol aplikovaný pokus o poskytnutie najmenej neinvazívnej podpory dýchania (napr. CPAP), prípadne aj pokus o zlepšenie mechaniky dýchania evakuačnou pleurálnou punkciou. Naopak, boli podané aj lieky, ktoré jeho zdravotný stav mohli zhoršiť - betablokátor Concor, hoci len v minimálnej dávke (znižuje kontraktilitu srdcového svalstva) a infúzia albumínu, ktorý osmoticky presúva tekutinu z opuchov do krvného obehu a pri nedostatočnom účinku diuretík zhoršuje srdcové zlyhávanie). Na základe pitevného protokolu je možné uviesť, že príčinou smrti nebohého bola ulcerózna endokartitída stredného cípu aortálnej chlopne pri rovnakej základnej chorobe jej komplikácii: tri infarkty, menšie infarkty kôry obličiek, išlo o smrť z chorobných príčin. Nemožno úplne vylúčiť možnú súvislosť úmrtia nebohého s poskytovaním zdravotnej starostlivosti u žalovaného 3. Na jeho úmrtie nemal vplyv postup žalovaného 2 pri posledných dvoch zásahoch. Skoršia hospitalizácia by teoreticky poskytla čas na realizáciu potrebnej diagnostiky a liečby. Základná príčina smrti nebohého - bakteriálna endokarditída vedúca k smrteľnému srdcovému zlyhaniu mohla byť nespoznaná následkom nedostatkov v ambulantnej zdravotnej starostlivosti, za ktorú je zodpovedný praktický lekár a oslovení špecialisti. Je veľmi pravdepodobné, že významný vplyv na kritické zhoršenie zdravotného stavu vykazuje aj konanie samotného pacienta, ktorý sa so svojimi ťažkosťami neobrátil včas alebo opakovane pri zhoršovaní ťažkostí na svojho praktického lekára. Pri nedostupnosti všetkej potrebnej zdravotnej dokumentácie nie je možné určiť prípadnú súvislosť úmrtia menovaného s postupmi lekárov poskytujúcich ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Postup lekárov žalovaného 3 bol však non lege artis, pretože nevyčerpali všetky dostupné prostriedky v liečbe náhleho zlyhania ľavej srdcovej komory. Naopak, pacientovi aplikovali bez zvláštneho dôvodu aj lieky, ktoré mohli jeho stav zhoršiť. Forenzne preukázateľná príčinná súvislosť ich postupu s úmrtím pacienta nie je však vôbec jednoznačná, pretože nebohý sa nachádzal v stave, keby bolo možné jeho úmrtie v krátkom čase - a to aj napriek vyčerpaniu všetkých možností liečby v dôsledku akútneho zlyhania srdca - očakávať, alebo aj očakávať následne v priebehu týždňov až mesiacov po prípadnom pokuse o transplantáciu aortálnej chlopne pri zohľadnení podmienok, ktoré by boli pre operáciu nevhodné a rizikové z hľadiska pooperačných komplikácii alebo zlyhania orgánov (napr. obličiek).

41. Z výsluchu znalcov L.. M. L., U.. a doc. MUDr. A. R., CSc. na pojednávaní bolo preukázané, že vzhľadom na charakter ochorenia, ktoré má často nešpecifické príznaky, ktoré sú ľahko zameniteľné za iné ochorenia, je rozoznanie bakteriálnej endokartitídy relatívne ťažké, najmä v podmienkach praktického lekára, kde prvé ťažkosti ktoré môžu ex post znamenať diagnózu bakteriálnej endokarditídy sú veľmi ľahko zameniteľné iné častejšie ochorenie. Na otázku, či mohla byť bakteriálna endokartitída rospoznaná praktickým lekárom, prípadne oslovenými špecialistami v prípade návštevy lekára po 19.02.2015, ako aj po 23.02.2015 znalci uviedli, že uvedená otázka je skôr položená z pohľadu ex post a preto z pohľadu ex ante sa nedá úplne jednoznačne vyjadriť. V uvedenom období by diagnostika bateriálnej endokarditídy v podmienkach ambulancie praktického lekára alebo špecialistov bližšie neurčených bola veľmi náročná a určite by nebola primárnou diagnózou pacienta. Je veľmi málo pravdepodobné, že by praktický lekár v danom časovom období na základe vlastných vyšetrení prípadne ďalších vyšetrení bližšie neurčených stanovil diagnózu bakteriálnej endokartitídy. Príznaky poruchy zdravia pacienta totiž nevykazovali žiadne diferenciálno diagnostické súvislosti na podozrenie na zápalové ochorenie srdca v danom čase. Znalci zdôraznili, že v uviedli, že uvedená diagnóza mohla byť nespoznaná, nie že bola nespoznaná, následkom nedostatkov v ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Jednorazové vyšetrenie by vysoko pravdepodobne neviedlo k podozreniu na uvedenú diagnózu. Znalecký ústav nemal k dispozícií kompletnú zdravotnú dokumentáciu pacienta, ktorá bola vedená jeho praktickým lekárom a tak sa nemôže konkrétne vyjadriť, či v histórii pacienta existoval nejaký moment, kedy by praktický lekár MUDr. E. mal postupovať inak a ordinovať konkrétne vyšetrenie. Zákernosť tejto diagnózy je aj v tom, že sa nemusí ani vôbec prejavovať, t.j. nie je prítomný žiadny príznak poruchy zdravia a môže sa táto diagnóza prejaviť až akútnym srdcovým zlyhaním aj s

možným následkom smrti, býva nezriedkavou diagnózou náhlej smrti, relatívne mladých jedincov, t.j. úmrtia z plného zdravia. Za života nebohého neboli prítomné žiadne jednoznačné známky poruchy zdravia, ktoré by v období pred 3.3.2015 jednoznačne viedli k podozreniu na bakteriálnu endokarditídu. Znalci upozornili, že pred obdobím pred 3.3.2015 bakteriálna endokarditída mohla veľmi dobre v organizme poškodeného prebiehať nepoznane a inaparentne - bez špecifických príznakov, čo je aj najpravdepodobnejší priebeh ochorenia v tomto prípade. Ak sa ide posudzovať porušenie povinnosti jednotlivých zodpovednostných subjektov, tak v tom prípade sa musí vyhodnocovať ich postup v danom čase a v priestore, kedy sa dostali do kontaktu s nebohým, akákoľvek úvaha bude iná a mätúca. Po vyšetrení na špecializovanej pľúcnej ambulancii mal byť nebohý vyšetrený všeobecným lekárom dňa 24.2.2015, ale nie je o tom žiadna objektivizačná skutočnosť. Na ďalšiu kontrolu u pľúcneho lekára sa nebohý nedostavil. Je k dispozícií udalosť z 23.2.2015, kedy pacienta navštívila ZSS, ktorá mala nahlásený stav sťaženého dýchania a išlo o poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti prostriedkami urgentnej medicíny. V zdravotnej dokumentácií sa nenachádza žiadna informáciu o búšení srdca alebo iných príznakoch, ktoré by vyplývali z poškodeného srdcovocievneho systému v danom čase. Znalci nenachádzajú žiadny iný odborný postup, ktorým by bolo možné v tomto časovom úseku priblížiť k diagnóze bak. endokarditídy alebo nejakej inej diagnóze, ktorá by bola zmenila ďalší vývoj zdravotného stavu. Nakoľko nemajú záznam o tom, čo sa udialo v ambulancii MUDr. E. 24.2.2015 a nebol ani vypočutý v tomto konaní nie je možné sa objektívne vyjadriť k tejto otázke. 42. Znalci ďalej na otázku, z akých informácii alebo podkladov vychádzali, keď dospeli k záveru, že nebohý po ošetrení RZP dňa 23.02.2015 odmietol prevoz a urobil negatívny reverz, uviedli, že postup akejkoľvek posádky či už s lekárom alebo bez lekára v rámci privolania Krajského operačného strediska je poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Uvedená posádka poskytuje zdravotnú starostlivosť bez nevyhnutného súhlasu pacienta. Štandardný informovaný súhlas pri zásahu RZP alebo RLP sa nevyžaduje. V prípade nebohého dňa 23.2.2015 bol spísaný dokument, ktorý sa volá záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby, čo je štandardný dokument opisujúci zásah posádky v tomto prípade RZP. Znalecký ústav vychádzal z podkladov, ktoré mu boli doručené v rámci prípravného konania, svedeckých výpovedí, z vlastného záznamu ako aj protokolu ÚDZS. Je pravdou a faktom tohto prípadu, že v zázname RZP nie je exaktne uvedená ponuka, úmyselne znalec použil slovné spojenie ponuka, prevozu pacienta do nemocničného zariadenia a samozrejme ani podpísaný informovaný súhlas pacienta v ľavom dolnom rohu dokumentu. Nie je štandardným informovaným súhlasom ako sa zvykne nachádzať v zdravotnej dokumentácii pacienta napr. pri hospitalizácií. Napriek tomu daný záznam obsahuje významnú indíciu, že posádka RZP konzultovala aktuálny zdravotný stav nebohého s lekárom Krajského operačného strediska a uviedla, že pacient bol poučený a uvedený dokument nesie dva podpisy jeden podpis imponuje ako podpis konkrétneho pacienta a druhý podpis je pravdepodobne podpis rodinného príslušníka. Znalec zdôraznil, že nejde o štandardný negatívny reverz, napriek tomu tieto okolnosti nevylučujú ani tú medicínsku okolnosť, že pacient bol poučený okrem iného aj o tom, že má navštíviť praktického lekára a že bol poučený aj o možnosti prevozu do nemocničného zariadenia. Štandardnou súčasťou vyšetrovacích spisov pokiaľ je priložený protokol o dohľade ÚDZS býva aj vyjadrenie prevádzkovateľa posádok ZSS, kde je uvedené, že pacientovi mala byť ponúkaná opakovane možnosť prevozu do nemocničného zariadenia a taktiež svedeckej výpovedi záchranárky v prípravnom konaní je uvedená skutočnosť opakovane verbalizovaná. Na základe prejavov poruchy zdravia dňa 23.2.2015 mohla byť ponúknutá pacientovi z medicínskeho pohľadu možnosť prevozu do nemocnice ale aj nemusela, pretože po zásahu posádky došlo k zmene zdravotného stavu p. F. k lepšiemu, t.j. jeho horúčka reagovala na podanie liečiva a aplikáciu studených obkladov či zábalov. Záznam teda nie je v rozpore so svedeckými výpoveďami ani interpretáciou udalostí v následných iných konaniach a taktiež nie je v rozpore s priebehom poruchy zdravia nebohého dňa 23.2.2015. Ak by po zásahu dňa 23.2.2015 nebola nebohému ponúknutá možnosť prevozu, išlo by o postup lege artis. Postup non lege artis danej posádky bol len vo vzťahu k nevykonaniu askultačného vyšetrenia, ale je nutné dodať, že uvedená skutočnosť nemá zjavnú foreznú konsekvenciu okrem iného iné zaznamenané parametre pacienta nevykazovali žiadne poruchy v okysličovaní v jeho organizme. Na základe analýzy postupu a činnosti posádky RZP dňa 23.2.2015 znalci nezistili žiadny postup non lege artis s výnimkou nevykonania auskultačného vyšetrenia pľúc, ak by boli prítomné dokumentované príznaky poruchy zdravia, ktoré by zakladali opodstatnený dôvod na iný postup posádky t.j. napr. aj postup transportu pacienta do nemocnice takýto nález by sme v znaleckom posudku uviedli. Na otázku, či bolo objektívne možné požadovať od zdravotníckeho záchranára - nie lekár dňa 23.2.2015, aby 10 dní pred smrťou na základe auskultačného vyšetrenia mohol predpovedať kardiálne a respiračné zlyhávanie pacienta znalci uviedli, že to nebolo možné očakávať, lebo je otázne, či 23.2.2015 auskultačné vyšetrenie niečo prinieslo bez ohľadu na to, kto by ho vykonal. Znalci sa domnievajú a v to aj uvádzajú, že parametre pacienta

nepoukazovali na akútnu poruchu dýchania alebo zlyhávania srdcovej činnosti dňa 23.2.2015 a v tomto prípade nie je veľký rozdiel medzi povolaním záchranára a lekára, ak by nebohý 23.2.2015 mal rozvinutý pľúcny edém, tak by na to prišiel aj záchranár. Záchranárka auskultovala srdce, preto by závažný pľúcny edém počula. 43. K náležitostiam negatívneho reverzu znalci uviedli, že v podmienkach posádky RZP alebo RLP je každý jeden informovaný súhlas len v hlbokej podstate psychologickou barličkou, lebo tento typ poskytovania lekárskej starostlivosti, inštitút informovaného súhlasu nepotrebuje na nič ( Zákona ), pretože ide o jednu z principiálnych okolnosti neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Ak pacient odmietne úkon, ktorý mu je navrhovaný posádkou RZP alebo RLP, tak sa odporúča buď na druhú stranu záznamu alebo ak je priestor tak aj na ten vlastný záznam nechať posádkou podpísať pacientovi, že porozumel poučeniu, ktoré zvyčajne zahŕňa tú okolnosť, že ak sa zdravotný stav pacienta zmení je jediná možnosťou opätovné privolanie zložiek ZSS. Ak pacient odmietne navrhovanú liečbu, tak sa zvykne pod takýto nález podpísať. Dopad negatívneho reverzu ako je známy z iných foriem poskytovania zdravotnej starostlivosti je však iný, pretože zložky záchranného systému principiálne nevyžadujú súhlas pacienta. Tento súhlas je vlastne súhlasom predpokladaným a často vyjadrením konkludentne. 44. Záver, že ťažkosti nebohého boli zapríčinené aj jeho pravdepodobnou nízkou spoluprácou (compliance), vyplýva zo zdravotnej dokumentácie nebohého, kde je uvedené, že pacient trpel psychiatrickým ochorením schizofrénneho typu, že pacient sám si neprivolal posádku rýchlej lekárskej pomoci a taktiež je uvádzané, že pri druhom zásahu mal nebohý fajčiť keď prišla na miesto RZP, napriek existujúcim príznakom poruchy zdravia. Taktiež vyplýva z podkladov pre vypracovanie , že úvodným informáciám ktoré mali byť dané lekárom sa nenachádzala zrozumiteľná informácia o predchádzajúcom syndróme závislosti od psychoaktívnych látok kombinovaného typu. Uvedené okolnosti prípadu poukazujú aj na možnosť, že pacient principiálne nespolupracoval s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. 45. K postupu žalovaného 3 znalci uviedli, že odo dňa 3.3.2015 išlo o závažnú poruchu zdravia, ktorá by aj sama o sebe mohla viesť k jeho smrti. Napriek tomu znalci identifikovali aj momenty jeho liečby ktoré nepredstavovali v celom rozsahu správny postup tak, ako sa vyjadrili v . Nenachádzajú však žiadny forenzný medicínsky dôvod toho, že iný postup by v konkrétnom prípade viedol k záchrane života nebohého. Na otázku, aká by bola miera pravdepodobnosti, že by pacient prežil, ak by žalovaný 3 postupoval lege artis, znalci uviedli, že na túto otázku nie je možné odpovedať, pri iných diagnózach je možné určiť mieru pravdepodobnosti, resp. ako by sa zvýšili prognostické šance ak by nebola liečba non lege artis. Srdce už zlyhávalo 3.3.2015, boli príznaky veľmi ťažkej poruchy zdravia. Tie postupy, ktoré znalci popísali ako non lege artis nemocnice neboli v príčinnej súvislosti so smrťou nebohého. Kauzalita medzi postupom non lege artis a smrťou nebola určená teda neexistuje podľa záverov . Z dostupnej zdravotnej dokumentácie a iných príloh znalci neidentifikovali u žalovaného 1 pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, inak by to uviedli v .

46. Z vyjadrenia Kliniky vnútorného lekárstva FN Trnava k znaleckému posudku (č.l. 234) vyplýva, že možnosti neinvazívnej ventilácie ako cPAP na ich pracovisku nemajú k dispozícii, preto nemohli byť použité. Ide o diagnózu, kde je nielen medicínska emergencia ale aj chirurgická emergencia a možnosti medikamentóznej liečby, limitované.

47. Sporným v konaní bolo tvrdenie žalobcov, že dňa 24.02.2015 sa nebohý dostavil na kontrolu do ambulancie žalovaného 1, svoje ťažkosti mu opísal ako ťažobu pri srdci, žalovaný 1 ho nevyšetril, neodoslal k špecialistovi a predpísal mu rovnaké lieky ako pneumologička. Žalobcovia žiadali, aby žalovaný 1 predložil zdravotnú dokumentáciu nebohého.

48. Žalovaný 1 uvedené tvrdenia žalobcov poprel a uviedol vlastné tvrdenia, že nebohý ho navštívil len dňa 19.02.2015 (správne 18.02.2015), kedy bol vyšetrený pre problémy so suchým, dráždivým kašľom, bol odoslaný na vyšetrenie k pneumologičke MUDr. W. L., ale opätovne nebohý žalovaného 1 nenavštívil a ani mu nepriniesol lekársku správu od MUDr. W. L.. Žalovaný 1 zdravotnú dokumentáciu nebohého nepredložil čo odôvodnil tým, že zdravotnú dokumentáciu nebohého nemá, lebo ju odovzdal nebohému. Vo vyjadrení k žiadosti žalobcov z 19.05.2022 (č.l. 352) žalovaný 1 uviedol, že nedisponuje zdravotnou dokumentáciou nebohého, touto pri poslednom vyšetrení disponoval osobne nebohý, ktorý sa na vyšetrenie dostavil spolu s matkou, nebohý mal predmetnú zdravotnú dokumentáciu vždy pri sebe, na vyšetrenie si ju priniesol a následne aj odniesol. Uvedená informácia pochádza z obdobia ešte pred tým, ako došlo k zmene obchodného mena, spoločníkov a konateľov spoločnosti teda pred 05/2018.

Zo na strane 52 (č.l. 95 spisu) vyplýva, znalecký ústav písomne žiadal zdravotnú dokumentáciu z ambulancie všeobecného lekára MUDr. J. E., znaleckému ústavu bolo menovaným lekárom písomne oznámené, že zdravotnú dokumentáciu nebohého k dispozícii nemá, nakoľko ju odovzdal matke a sestre nebohého.

49. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; teda ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobcovia tvrdia, že nebohý navštívil dňa 24.02.2015 žalovaného 1, bolo ich povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, teda dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti bolo na žalobcoch, nie na žalovanom 1 tak, ako to tvrdili žalobcovia. Prenášať dôkazné bremeno na protistranu je možné len v prípade dôkaznej núdze, teda ak neexistuje žiadny iný dôkaz. Žalobcovia na preukázanie svojho tvrdenia označili len jeden dôkaz a to zdravotnú dokumentáciu nebohého o ktorej im muselo byť už trestného konania známe, že ňou žalovaný 1 nedisponuje. Žalobcovia však neboli v dôkaznej núdzi (na poslednom pojednávaní navrhli vykonať aj ďalší dôkaz), preto ich tvrdenie o prenesení dôkazného bremena na žalovaného 1 nebolo dôvodné. Naviac, ak podľa tvrdenia žalobcov sa mal žalovaný 1 vyviniť tým, že mal preukázať, že ho nebohý nenavštívil, súd uvádza, že podľa negatívnej dôkaznej teórie na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

50. Žalovaný 1 napriek tomu na preukázanie svojho tvrdenia navrhol oboznámiť z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave č. G.-XXXX/X-VYS-TT-XXXX- Bd Zápisnicu o výsluchu svedka V. D. zo dňa 26.01.2016, Zápisnicu o výsluchu svedka Jarmily Oláhovej zo dňa 26.01.2016, Zápisnicu o výsluchu svedka L.. W. L. zo dňa 24.11.2015, Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu zo dňa 06.07.2015.

51. Z Oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu zo dňa 06.07.2015 (č.l. 1 trestného spisu) okrem iného vyplýva, že dňa 19.02.2015 bol nebohý odoslaný ošetrujúcim lekárom pre zdravotné ťažkosti súvisiace so suchým dráždivým kašľom v záchvatoch spojeným so sťaženým dýchaním k L.. W. L., dňa 23.02.2015 bola k nebohému privolaná rýchla zdravotná pomoc, na druhý deň (po 23.02.2015) nebohý spolu s matkou navštívil ambulanciu ošetrujúceho lekára MUDr. J. E., ktorému opätovne prízvukoval svoje pretrvávajúce ťažkosti, ktoré opakovane opísal ako ťažobu pri srdci. Ošetrujúci lekár však v daný deň nebohému nevykonal žiadne vyšetrenia. Uvedené oznámenie nepodala žalobkyňa 1 osobne, ale na jej podanie splnomocnila advokátsku kanceláriu Prosman a Pavlovič, s.r.o., ktorá v tomto oznámení uviedla rozporné informácie, keď na jednej strane uviedla, že nebohý bol dňa 19.02.2015 odoslaný ošetrujúcim lekárom pre zdravotné ťažkosti súvisiace so suchým dráždivým kašľom v záchvatoch spojeným so sťaženým dýchaním a na druhej strane uviedla, že dňa 24.02.2015 mal nebohý opätovne prízvukovať lekárovi pretrvávajúce ťažkosti, ktoré opakovane opísal ako ťažobu pri srdci, preto Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu nie je dôkazom preukazujúcim návštevu nebohého u žalovaného 1 dňa 24.02.2015. Uvedené je naviac v rozpore s nasledujúcimi výpoveďami svedkov vykonanými v trestnom konaní. MUDr. W. L. pri výsluchu svedka do zápisnice na OO PZ Hlohovec dňa 24.11.2015 (č.l. 13 trestného spisu) uviedla, že nebohý jej uviedol, že ho trápi len suchý kašeľ, na žiadne iné zdravotné ťažkosti sa nesťažoval. Žalobkyňa 1 pri výsluchu svedka na OO PZ W. dňa 26.01.2016 do zápisnice (č.l. 16 trestného spisu) uviedla, že s výmenným lístkom od MUDr. E. navštívil nebohý pľúcnu ambulanciu MUDr. L., následne tri krát volala nebohému sanitku, pričom podrobne opísala postup lekárov. Žalobkyňa 1 pri tomto výsluchu vôbec neuviedla, že by nebohý opätovne navštívil MUDr. E., ani že by sa sťažoval na ťažobu pri srdci. Rovnako svedkyňa T. G. pri výsluchu svedka na OO PZ Hlohovec dňa 26.01.2016 do zápisnice (č.l. 16 trestného spisu) potvrdila, že nebohý bol v polovici februára 2015 na pľúcnom vyšetrení, následne mu volali tri krát záchranku, svedkyňa opísala postup lekárov, pričom opätovnú návštevu MUDr. E. nebohým pri výsluchu neuviedla. Zo zápisníc vyplýva, že všetky tri svedkyne boli pred výsluchom poučené o tom, že sú povinné vypovedať pravdu, nič nezamlčať a o trestných následkoch krivej výpovede.

52. Žalobcovia teda nepreukázali, že nebohý skutočne navštívil všeobecného lekára aj dňa 24.02.2015 a že sa mu sťažoval na ťažobu pri srdci. Odovzdanie zdravotnej dokumentácie nebohému, resp. príbuzným je administratívne pochybenie žalovaného 3, o ktorom je oprávnený konať samosprávny kraj v rámci výkonu miestnej štátnej správy na úseku zdravotníctva. Avšak samotná skutočnosť, že žalovaný 1 nedisponuje zdravotnou dokumentáciu nebohého nepreukazuje, že nebohý dňa 24.02.2015 navštívil žalovaného 1 a uviedol mu nové ťažkosti.

53. Žalobcovia na preukázanie svojho tvrdenia navrhli na poslednom pojednávaní, aby súd požiadal zdravotnú poisťovňu o výpis úkonov lekárov. Tento prostriedok procesného útoku ale nebol uplatnený včas, nakoľko ho žalobcovia mohli uplatniť už skôr, ak by konali starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, pričom opak (nemožnosť označiť ho skôr) nepreukázali a nakoľko vykonanie tohto dôkazu by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, súd na tento prostriedok procesného útoku neprihliadol a tento dôkaz nevykonal.

54. Sporným v konaní ďalej bolo, že pri zásahu RZP dňa 23.2.2015 pracovníci žalovaného 2 navrhli nebohému prevoz do nemocnice na ďalšie vyšetrenia, poučili nebohého a nebohý odmietol prevoz do nemocnice. Žalobcovia tieto tvrdenia žalovaného 2 popierali a tvrdili, že nebohému nebol navrhnutý prevoz do nemocnice a preukazovali to Záznamom o zhodnotení zdravotného stavu osoby zo dňa 23.02.2015. Z tohto záznamu (č.l. 103) vyplýva, že možnosť „odmietol prevoz“ nie je zaznačená, je zaznačená len možnosť „ošetrený doma, poučený“, pri ktorej je podpis nebohého a podpísaný nebohým je aj informovaný súhlas pacienta. Zo záznamu ďalej vyplýva, že RZP volala matka, syn popiera ťažkosti, má kašeľ už tri dni, bola zistená horúčka 39,3 C, bol konzultovaný lekár L.. Q., podaný Novalgin+zábaly, teplota klesla na 38 C, poučený, zajtra kontrola OL.

55. Znalci v konštatovali, že nebohý odmietol ponuku na prevoz do nemocnice a na pojednávaní doplnili, že pri vypracovaní vychádzali aj z vyšetrovacieho spisu, ktorého obsahom boli aj výpovede svedkov, záznamy žalovaného 2, správy ÚDZS. Zdravotnícka pracovníčka T. W. pri výsluchu na OO PZ Hlohovec uviedla (súčasť č.l. 78), že dňa 23.02.2015 pri zásahu RZP pacient uviedol, že on ich nevolal, má iba kašeľ a je mu zima. Namerali mu teplotu 39,3 C, pacient ponuku na prevoz do nemocnice odmietol, preto konzultovala s lekárom jeho stav, lekár odporučil podať mu liek Novalgin, pacientovi podávali aj chladivé zábaly, teplota mu klesla na 38 C, pacient udával zlepšenie svojho zdravotného stavu a bol poučený o možných následkoch. Keď pacient trvalo odmietal prevoz do nemocnice, odporučili mu na druhý deň kontrolu u obvodného lekára, čo potvrdil svojím podpisom. Z uvedeného vyplýva, že zdravotnícka pracovníčka konzultovala stav pacienta s lekárom z dôvodu, že pacient odmietol prevoz do nemocnice, na základe čoho bol pacientovi podaný Novalgin a zábaly. 56. Znalci pri výsluchu potvrdili, že stav pacienta sa po zásahu zlepšil, teplota klesla, došlo k zlepšeniu zdravotného stavu, preto možnosť prevozu do nemocnice vôbec pacientovi nemusela byť ponúknutá. Znalci výslovne uviedli, že ak by pacientovi pracovníci žalovaného 2 vôbec neponúkli prevoz do nemocnice, bol by to postup lege artis. Z uvedeného dôvodu sa sporná skutočnosť ohľadne ponúknutia prevozu pacienta do nemocnice stala nepodstatnou.

57. Žalobcovia ďalej namietali, že pri zásahu dňa 1.3.2015 pracovníci záchrannej zdravotnej služby žalovaného 2 nevyšetrili nebohého a zdravotný stav pripísali jeho psychickej poruche. Zo záznamu RLP o zhodnotení zdravotného stavu (č.l. 64) mal súd preukázané, že pacientovi sa tri dni ťažko dýcha, najmä v noci, aj cez deň. Schizofrénia, hep. C, závislosť od látok. Bolo vykonané auskultačné vyšetrenie, zmeraný tlak, tep, saturácia, teplota 36,7, vyšetrenia boli vykonané o 2:25 a opakovane o 2:40 hod. Z uvedeného vyplýva, že pacient bol vyšetrený, naviac z výsluchu MUDr. C. F. v trestnom konaní (výpis je súčasťou ) vyplýva, že pacient bol nepokojný, fajčil, matka popisovala, že sa mu zle dýcha a zle spáva, urobili mu základné vyšetrenia, pacient dýchal normálne, ťažkosti pominuli, stav nevyžadoval hospitalizáciu. Poskytnutie zdravotnej starostlivosti pri tomto zásahu nebolo označené sa postup non lege artis ani ÚDZS ani , preto táto skutočnosť nie je podstatnou pre toto konanie.

58. Žalovaný 2 tvrdil, že na úmrtí sa výraznou až absolútnou mierou podieľa sám nebohý. Žalobcovia tvrdili, že nebohý sa staral o svoje zdravie. Zo vyplýva, že z klinického pohľadu sa ťažkosti pacienta do značnej miery prelínali s pneumologickou diagnózou syndrómu dráždivého kašľa pri veľmi pravdepodobne nízkej compliance (spolupráci) pacienta. Pri výsluchu znalci doplnili, že ťažkosti nebohého boli zapríčinené aj jeho pravdepodobnou nízkou spoluprácou (compliance), čo vyplýva zo zdravotnej dokumentácie nebohého, kde je uvedené, že pacient trpel psychiatrickým ochorením schizofrénneho typu, že pacient sám si neprivolal posádku rýchlej lekárskej pomoci a taktiež je uvádzané, že pri druhom zásahu mal nebohý fajčiť, keď prišla na miesto RZP, napriek existujúcim príznakom poruchy zdravia. Taktiež vyplýva z podkladov pre vypracovanie , že úvodným informáciám ktoré mali byť dané lekárom sa nenachádzala zrozumiteľná informácia o predchádzajúcom syndróme závislosti od psychoaktívnych látok kombinovaného typu. Uvedené okolnosti prípadu poukazujú aj na možnosť, že pacient principiálne nespolupracoval s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Zo

vyplýva, že pacient bol dlhodobo psychiatricky liečený pre závislosť od opiátov a marihuany, bol mu diagnostikovaný syndróm polymorfnej závislosti a paranoidná schizofrénia. Ďalej mu bola diagnostikovaná chronická obštrukčná choroba pľúc častá u dlhoročných fajčiarov. Nebohý bol sérologicky pozitívny na vírusový zápal pečene typu C, čo je bežný nález u narkomanov, ktorí si aplikujú narkotiká vnútrožilovo. Uvedené vyplýva, aj z Listu o prehliadke mŕtveho (č.l. 68). V konaní nebolo sporné, že nebohý sa na kontrolu k L.. W. L. napriek jej poučeniu nedostavil, že sám si nevolal záchrannú zdravotnú službu, pred záchranármi ťažkosti popieral, pri druhom zásahu záchranárov dňa 1.3.2015 fajčil. Z výsluchu svedkyne T. G. vyplýva, že keď nebohého dusilo, pýtala sa žalobkyne 1, že prečo s nebohým nechodí na nejaké ďalšie vyšetrenia, na čo žalobkyňa 1 povedala, že ona by ho aj na ďalšie vyšetrenia poslala, ale že nebohý sa bál tých vyšetrení, že nebohý jej povedal, že veď čo mu pomôžu. Aj svedkyni toto nebohý povedal. Z výpovede ďalej vyplýva, že nebohý nechcel, aby mu svedkyňa zavolala záchranku keď ho dusilo, nechcel ísť ani na pohotovosť. Na žiadosť nebohého bola privolaná záchranka len posledný krát.

59. Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

60. Podľa , , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie (1). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (2). Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (3).

61. Podľa blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

62. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

63. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

64. Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

65. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

66. Podľa Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.

67. Podľa náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

68. Podľa o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

69. Podľa , a (ďalej len „“) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (1). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (3).

70. Podľa (ďalej len „“) súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

71. Podľa , súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd (1). Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca (2).

72. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

73. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

74. Po vykonaní dokazovania a po skutkovom a právnom posúdení veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná.

75. Žalovaný 2 vo vyjadrení k žalobe namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov z dôvodu, že k žalobe neboli priložené rodné listy žalobcov, z ktorého dôvodu nebolo možné žalobcov identifikovať ako príbuzných nebohého. Žalobcovia následne predložili súdu svoje rodne listy a rodný list nebohého z ktorých mal súd preukázané, že žalobkyňa 1 bola matkou, nebohého, žalobkyňa 2 bola dcérou nebohého a žalobcovia 3 až 5 boli súrodencami nebohého. Žalobcovia preukázali, že sú blízkymi príbuznými nebohého, preto sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv a to do práva na súkromný a rodinný život pozostalých spôsobený smrťou blízkej osoby podľa a nasl. .

76. Žalovaný 2 namietol premlčanie uplatneného nároku a uviedol, že súd mu doručil žalobu bez uvedenia dňa, kedy bola súdu žaloba doručená, preto nevie žalovaný 2 objektívne posúdiť včasnosť podanej žaloby, prípadne premlčania nároku, preto z dôvodu právnej istoty žalovaný 2 namieta premlčanie uplatneného nároku.

77. Žalovaný 3 vo vyjadrení k žalobe vzniesol tiež námietku premlčania nárokov žalobcov a uviedol, že premlčacia doba na uplatnenie nárokov začala plynúť 4.3.2015 (deň udalosti, od ktorého sa doba počíta), uplynula dňa 4.3.2018, žaloba je datovaná 2.3.2018, ale žalovaný nevie, kedy bola žaloba podaná na súde.

78. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne

spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo.

79. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zásah do práv žalobcov nastal momentom smrti nebohého, t.j. dňa 04.03.2015, žalobcovia mohli svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobnej smrťou nebohého vykonať prvýkrát 05.03.2015. Od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá skončila 05.03.2018. Žalobcovia podali žalobu na súd dňa 02.03.2018, teda ešte počas plynutia všeobecnej premlčacej doby, preto námietka premlčania vznesená žalovanými 2 a 3 nebola dôvodná. Nakoľko žalobkyňa 1 vzala žalobu späť v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 865,99 eur, nebolo už dôvodné zaoberať s námietkou premlčania aj vo vzťahu k tomuto nároku. Súd poznamenáva, že voči nároku žalobkyne 3 na náhradu škody v sume 865,97 eur uplatnenému po podaní vyjadrenia žalovaného 2 a 3 k žalobe námietka premlčania vznesená nebola.

80. Žalobcovia tvrdili, že postup žalovaných 1, 2 a 3 bol non lege artis, zo strany všetkých troch žalovaných došlo k závažnému pochybeniu v diagnostickom procese a každá z uvedených príčin samostatne viedla k smrti nebohého.

81. Žalovaní 1, 2, a 3 zhodne popierali, že by pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti postupovali nesprávne a že by nesprávny postup bol v príčinnej súvislosti so smrťou nebohého.

82. Predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú: 1.porušenie právnej povinnosti

- protiprávne konanie (porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne - postup non lege artis), 2. škodlivý následok (ujma na zdraví, resp. smrť) a 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodlivým následkom (smrťou). Všetky predpoklady musia byť naplnené súčasne, kumulatívne.

83. Podľa Z.z poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne (lege artis). Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.Samotná existencia nesprávneho postupu ešte nezakladá právnu zodpovednosť poskytovateľa voči pacientovi

- tá vzniká až v prípade, ak je následkom tohto nesprávneho postupu škoda na pacientovom zdraví. Medzi nesprávnym postupom a vzniknutou škodou musí byť príčinná súvislosť, tzv. kauzálny nexus.

84. Príčinná súvislosť medzi dvoma javmi je taký vzťah, keď prvý jav je príčinou druhého a druhý následkom prvého. Druhý jav v prípade existujúcej príčinnej súvislosti by nemohol nastať bez prvého. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (por. rozhodnutie NS SR z 28.10.2010, sp.zn. )

85. Vzťah príčiny (neposkytnutie zdravotnej starostlivosti lege artis) a následku (smrť) musí byť teda priamy a neprerušený. Samotná existencia nesprávneho postupu ešte automaticky nezakladá zodpovednosť poskytovateľa zdravotnej starostlivosti voči poškodenému. Medzi nesprávnym postupom a vzniknutou škodou musí byť príčinná súvislosť. Inak povedané, ak síce poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytol zdravotnú starostlivosť nesprávne, avšak toto poskytnutie nespôsobilo priamo následok (smrť), nie je potom daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym postupom a smrťou. Zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.

86. Posúdenie príčinnej súvislosti nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti so smrťou pacienta je otázkou skutkovou, na posúdenie ktorej treba odborné znalosti, preto súd vychádzal najmä zo , výsluchu znalcov a Oznámenia ÚZDS.

87. Zo a Listu o prehliadke mŕtveho mal súd preukázané, že základná príčina smrti nebohého bola bakteriálna endokartitída, čo nebolo v konaní sporné.

88. Žalobcovia na preukázanie ich tvrdení predložili znalecký posudok znaleckého ústavu forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. č. 99017/2017 (ďalej len „ZP“) vyhotovený v trestnom konaní, ktorý obsahoval doložku v zmysle o tom, že znalci sú si vedomí následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, preto mohol byť v tu prejednávanej veci použitý ako súkromný znalecký posudok a zároveň navrhli vykonať výsluch znalcov L.. M. L., U.. a doc. MUDr. A. R., K.., ktorí boli v označení sa osoby, ktoré môžu pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci osobne potvrdiť správnosť a podať žiadané vysvetlenia či doplnenia.

89. Zo mal súd preukázané, že nie je možné určiť prípadnú súvislosť úmrtia nebohého s postupom žalovaného 1. V konaní bolo nesporné, že nebohý navštívil dňa 18.2.2015 žalovaného 1 kvôli suchému dráždivému kašľu spojenému so sťaženým dýchaním, žalovaný 1 ho odoslal k špecialistovi pneumológovi. Uvedený postup nebol hodnotený ako non lege artis. Dňa 19.2.2015 pneumologička nebohému diagnostikovala syndróm dráždivého kašľa, predpísala lieky, odporučila mu kontrolu podľa stavu, ale nebohý sa k nej na kontrolu viac nedostavil. Žalobcovia tvrdili, že nebohý navštívil dňa 24.2.2015 opäť žalovaného 1, čo žalovaný 1 popieral a tvrdil, že nebohý k nemu už viac neprišiel a správu od MUDr. W. L. mu nepriniesol, pričom na preukázanie tvrdenia navrhol oboznámiť zápisnicu z výsluchu žalobkyne 1 s T. G. ako svedkýň v trestnom konaní, ktoré pri výsluchu návštevu žalovaného 1 dňa 24.2.2015 vôbec neuviedli, preto tvrdenie o návšteve žalovaného 1 dňa 24.02.2015 bolo nepreukázané. Zo síce vyplynulo, že základná príčina smrti nebohého - bakteriálna endokarditída vedúca k smrteľnému srdcovému zlyhaniu mohla byť nespoznaná následkom nedostatkov v ambulantnej zdravotnej starostlivosti, za ktorú je zodpovedný praktický lekár a oslovení špecialisti, avšak pri výsluchu znalci doplnili, že v uviedli, že uvedená diagnóza mohla byť nespoznaná, nie že bola nespoznaná, následkom nedostatkov v ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Pri nedostupnosti všetkej potrebnej zdravotnej dokumentácie nie je možné určiť prípadnú súvislosť úmrtia menovaného s postupmi lekárov poskytujúcich ambulantnú zdravotnú starostlivosť. Jednorazové vyšetrenie by vysoko pravdepodobne neviedlo k podozreniu na uvedenú diagnózu. Je veľmi pravdepodobné, že významný vplyv na kritické zhoršenie zdravotného stavu vykazuje aj konanie samotného pacienta, ktorý sa so svojimi ťažkosťami neobrátil včas alebo opakovane pri zhoršovaní ťažkostí na svojho praktického lekára. Je veľmi málo pravdepodobné, že by praktický lekár v danom časovom období na základe vlastných vyšetrení prípadne ďalších vyšetrení bližšie neurčených stanovil diagnózu bakteriálnej endokarditídy. Príznaky poruchy zdravia pacienta totiž nevykazovali žiadne diferenciálno diagnostické súvislosti na podozrenie na zápalové ochorenie srdca v danom čase. Pri výsluchu znalci doplnili, že z dostupnej zdravotnej dokumentácie a iných príloh znalci neidentifikovali u žalovaného 1 pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, inak by to uviedli v .

90. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali, že žalovaný 1 poskytol nebohému zdravotnú starostlivosť nesprávne, nepreukázali teda ani prvý predpoklad vzniku nároku na náhrady nemajetkovej ujmy, z čoho vyplýva, že žalovaný 1 nie je zodpovedný za vznik ujmy žalobcov, preto súd žalobu žalobcov voči žalovanému 1 ako nedôvodnú zamietol.

91. Zo mal súd preukázané, že pri výjazde žalovaného 2 dňa 23.02.2015 (RZP) možno považovať za odborné pochybenie nevykonanie auskultačného vyšetrenia pľúc záchranárkou, avšak uvedený nedostatok nemožno forenzne asociovať v žiadnom prípade s následným úmrtím nebohého. Znalecký ústav nezistil teda žiadnu príčinnú súvislosť uvedeného nedostatku s úmrtím pacienta. Pacient mal v čase uvedeného výjazdu febrility (horúčku), ktoré sa po symptomatickej liečbe zmiernili, pričom klinicky bolo zistené a zaznamenané eupnoe (stav bez dušnosti) a aj z nameraných hodnôt okysličenia (saturácia krvi kyslíkom 97 - 98%) je zrejmé, že prísun kyslíka do tkanív u pacienta bol v danom čase dostatočný. Možno teda odôvodnene predpokladať, že auskultačný nález u pacienta (ak by bolo vyšetrenie realizované) v danom čase, by nevykazoval závažné odchýlky od normy, ktoré by akokoľvek ovplyvnili rozhodovací proces a následný postup posádky. Súd zdôrazňuje, že znalci pri výsluchu potvrdili, že ani neponúknutie prevozu do nemocnice pacientovi nebolo postupom non lege artis vzhľadom na zlepšený zdravotný stav nebohého, preto je možné konštatovať, že nemohlo byť ani v príčinnej súvislosti s úmrtím nebohého.

92. Aj ÚZDS v Oznámení konštatoval, že zdravotná starostlivosť poskytnutá dňa 23.02.2015 posádkou RZP (nevykonanie auskultačného vyšetrenia) nebola poskytnutá správne, ale zároveň ÚZDS nepotvrdil, že by tento postup bol v príčinnej súvislosti so smrťou nebohého. Pacient svoje ťažkosti riešil opakovaným volaním záchrannej zdravotnej služby, ktorá pri prvom výjazde nezistila žiadne somatické zmeny, ktoré by vysvetľovali závažný klinický stav, ktorý sa rozvinul v ďalších dňoch a viedol k úmrtiu pacienta.

93. Druhý odborný priebeh výjazdu žalovaného 2 dňa 01.03.2015 (RLP) považuje aj ÚZDS aj znalecký ústav za správny, realizovaný lege artis. Z pohľadu urgentnej medicíny neboli zaznamenané u pacienta v čase vyšetrenia žiadne závažné odchýlky bezprostredne ohrozujúce život, ktoré by si vyžadovali neodkladný transport do nemocnice.

94. Zásah záchrannej zdravotnej služby dňa 03.03.2015 (RZP a RLP) považuje znalecký ústav za správne realizovaný, postupy je možné hodnotiť lege artis a to v celom rozsahu. Rovnako znalecký ústav považuje za správne aj rozhodnutie lekára RLP o transporte pacienta ambulanciou RZP. Stav pacienta po poskytnutej neodkladnej zdravotnej starostlivosti sa javil zlepšený a stabilizovaný a znalecký ústav odborne akceptuje rozhodnutie ošetrujúceho lekára RLP určiť spôsob následného transportu pacienta do ústavného zdravotného zariadenia (vo všeobecnosti ambulanciou RLP, RZP, prípadne VZZS alebo DZS) podľa jeho aktuálneho zdravotného stavu. Znalecký ústav uviedol, že nemožno považovať za odborné pochybenie, ak po stabilizácii zdravotného stavu akútneho pacienta lekár nesprevádza pacienta do nemocnice osobne, ale ho zverí do starostlivosti inému kompetentnému zdravotnému pracovníkovi.

95. ÚZDS v Oznámení síce konštatoval, že zdravotná starostlivosť poskytnutá dňa 03.03.2015 posádkou RLP, (posádka RLP nechala transportovať pacienta posádkou RZP, teda namiesto lekára bol prítomný záchranár) nebola poskytnutá správne, ale zároveň ÚZDS nepotvrdil, že by tento postup bol v príčinnej súvislosti so smrťou nebohého. Dôvodom negatívneho posúdenia tohto postupu RLP zo strany ÚDZS bola teda len hypotéza prípadného zhoršenia zdravotného stavu pacienta počas 18 minút trvajúceho transportu, k čomu však nedošlo.

96. Z oboch dôkazov, zo aj Oznámenia ÚDZS, mal súd zhodne preukázané, že poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovaného 2 nebolo v príčinnej súvislosti s úmrtím nebohého. Nedostatky pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalovaným 2 boli formálne, nemali vplyv na priebeh ochorenia ani smrť nebohého. Inak povedané, to, že záchranári nevykonali auskultačné vyšetrenie (nepopočúvali nebohého) dňa 23.02.2015 nespôsobilo smrť nebohého dňa 04.03.2015, rovnako neprítomnosť lekára počas transportu do nemocnice dňa 03.03.2015 nebola príčinou smrti nebohého. Opačný záver zo žiadneho dôkazu nevyplýval.

97. Znalci pri výsluchu doplnili, že za života nebohého neboli prítomné žiadne jednoznačné známky poruchy zdravia, ktoré by v období pred 3.3.2015 jednoznačne viedli k podozreniu na bakteriálnu endokartitídu a upozornili, že pred obdobím pred 3.3.2015 bakteriálna endokartitída mohla veľmi dobre v organizme poškodeného prebiehať nepoznane a inaparentne - bez špecifických príznakov, čo je aj najpravdepodobnejší priebeh ochorenia v tomto prípade.

98. Zo mal súd ďalej preukázané, že postup lekárov žalovaného 3 bol non lege artis, pretože nevyčerpali všetky dostupné prostriedky v liečbe náhleho zlyhania ľavej srdcovej komory a pacientovi aplikovali bez zvláštneho dôvodu aj lieky, ktoré mohli jeho stav zhoršiť, avšak znalci zároveň uviedli, že forenzne preukázateľná príčinná súvislosť ich postupu s úmrtím pacienta nie je vôbec jednoznačná, pretože nebohý sa nachádzal v stave, keby bolo možné jeho úmrtie v krátkom čase - a to aj napriek vyčerpaniu všetkých možností liečby v dôsledku akútneho zlyhania srdca - očakávať, alebo aj očakávať následne v priebehu týždňov až mesiacov po prípadnom pokuse o transplantáciu aortálnej chlopne pri zohľadnení podmienok, ktoré by boli pre operáciu nevhodné a rizikové z hľadiska pooperačných komplikácii alebo zlyhania orgánov (napr. obličiek). Na objasnenie tohto záveru znalci pri výsluchu uviedli, že napriek tomu, že identifikovali aj momenty jeho liečby ktoré nepredstavovali v celom rozsahu správny postup, nenachádzajú však žiadny forenzný medicínsky dôvod toho, že iný postup by v konkrétnom prípade viedol k záchrane života nebohého. Znalci výslovne uviedli, že tie postupy, ktoré znalci popísali ako non lege artis nemocnice neboli v príčinnej súvislosti so smrťou nebohého, kauzalita medzi postupom non lege artis a smrťou nebola určená, teda neexistuje podľa záverov .

99. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovia síce preukázali, že postup žalovaného 2 a žalovaného 3 pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol non lege artis, ale nepreukázali splnenie tretej podmienky a to, že zároveň tento postup bol v príčinnej súvislosti s úmrtím nebohého, z čoho vyplýva, že ani žalovaný 2 a 3 nie sú zodpovední za vznik ujmy žalobcov, preto súd žalobu žalobcov aj voči žalovanému 2 a 3 zamietol ako nedôvodnú.

100. Súd dodáva, že opak nebol preukázaný ani v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave, odbore kriminálnej polície pod N.: G.-XXXX/X-VYS-TT-XXXX vo veci prečinu usmrtenia nebohého. E. OR PZ ČVS: G.-XXXX/X-VYS-TT-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo trestné stíhanie zastavené podľa , lebo skutok nie je trestným činom. Okresná prokuratúra Trnava uznesením č. -30 zo dňa 18.01.2018 zamietla sťažnosť žalobkyne 1 voči uvedenému uzneseniu, pretože nie je dôvodná.

101. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol pre nepreukázanie podmienok vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, bolo nadbytočným a nehospodárnym vykonávať dokazovanie na preukázanie výšky nemajetkovej ujmy žalobcov, z ktorého dôvodu výsluch žalobcov 1 až 5 súd nevykonal.

102. Súd nevykonal ani dokazovanie výsluchom svedkyne T. G. z dôvodu, že toto považoval za nadbytočné a nehospodárne, nakoľko súd vykonal dokazovanie oboznámením so zápisnicou o výsluchu tejto svedkyne v trestnom konaní, ktorá bola vyhotovená niekoľko mesiacov po smrti nebohého a v ktorej svedkyňa opísala aj postup pracovníkov žalovaného 2, ktorý mal byť preukázaný jej výsluchom v tu prejednávanej veci, po oboznámení ktorej žalobcovia neuviedli, aké iné skutočnosti okrem tých, ktoré uviedla na OR PZ by mala potvrdiť a zároveň z dôvodu, že nebolo tvrdené, že svedkyňa by mala byť osobou odborne spôsobilou posúdiť, či poskytnutie zdravotnej starostlivosti pracovníkmi žalovaného 2 bolo správne, keď túto skutočnosť mal súd preukázanú inými dôkazmi a to a Oznámením ÚPZS, závery ktorých by výsluch svedkyne nezmenil.

103. Žalobkyňa 3 sa domáhala aj náhrady škody vo výške 865,97 eur vzniknutej uhradením nákladov na pohreb nebohého.

104. Na vznik zodpovednosti za škodu sa vyžaduje naplnenie nasledovných predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, pričom všetky tri predpoklady vzniku zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Všeobecná zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané zavinenie, to znamená, že poškodený musí preukázať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška sú v príčinnej súvislosti s týmto porušením.

105. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi preukázaným protiprávnym konaním žalovaného 2 a 3 a škodou žalobkyne 3 nie je priama príčinná súvislosť, nakoľko príčinou smrti nebohého (v dôsledku ktorej žalobkyňa 3 uhradila náklady na pohreb nebohého) nebolo neprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalovanými. Keďže žalobcovia nepreukázali, že za smrť nebohého sú zodpovední žalovaní, súd žalobu žalobkyne 3 aj v časti náhrady škody vo výške 865,97 eur vzniknutej uhradením nákladov na pohreb nebohého, ako nedôvodnú zamietol.

106. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

107. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

108. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2).

109. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a ods. , keď žalobcovia zavinili zastavenie konania v časti o žalobe žalobkyne 1 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur, o žalobe žalobkyne 2 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške

20.000 eur, o žalobe žalobkyne 3 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, o žalobe žalobkyne 4 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, o žalobe žalobcu 5 v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur, o žalobe žalobkyne 1 v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 865,99 eur, keď žalobu v tejto časti vzali späť z dôvodu na ich strane, nie pre správanie žalovaných a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, preto boli žalovaní a intervenient vo zvyšnej časti plne úspešní, z ktorého dôvodu súd podľa pomeru zavinia a pomeru úspechu rozhodol tak, že žalovaný 1, 2, 3 a intervenient majú voči žalobcom 1, 2, 3, 4 a 5 každý nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.