Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/145/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, Poľská republika, týka sa mBank S.A., pobočka zahraničnej banky so sídlom Pribinnova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638 právne zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o. so sídlom BBC V, block A, Plynárenská 7/A, Bratislava, proti odporcovi: H. T., bytom A. V. XXX/XX, O. nad P., právne zastúpená JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Štefánikova 33, Žilina, o zaplatenie 2.909,36 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 1.741,92 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ si návrhom zo dňa 13.3.2013 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie sumu 2909,36 EUR spolu so zmluvným úrokom vo výške 16.5 % p.a. od 15.09.2011 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania vo výške 9.5 % p.a. od 15.09.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporcom zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru "mPôžička", reg. číslo zmluvy 520700-4200936506/8360 na základe ktorej poskytol odporcovi hotovostný úver úročený dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 16.5 % ročne. Odporca sa so splácaním sa dostal do omeškania a k 14.09.2011 bol v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 2909,36 eur. Viackrát vyzýval odporcu na zaplatenie dlhu. Z dôvodu omeškania navrhovateľ v zmysle zmluvy a bodu 2.3.5 všeobecných obchodných podmienok, ako aj od zmluvy odstúpil. V súlade s ustanovením v platnom si uplatnil úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške ako aj popri práve žiadať vrátenie dlžnej čiastky spolu s úrokom dohodnutý priamo v zmluve o úvere vo výške 16.5 % p.a. v zmysle bodu 5.1 zmluvy. Návrh ďalej doplnil na výzvu súdu vyjadrením, že úver mPôžička je svojou povahou kontokorentný úver/ úverový rámec, ktorý banka poskytuje povoleným prečerpaním finančných prostriedkov na úverovom účte. Úrok dlžník platí len z čerpaných prostriedkov z úverového účtu bod 6.1 zmluvy o úvere. Dlžník neplatí úrok z kladného zostatku na úverovom účte. Dlžník má právo kladný zostatok na úverovom účte kedykoľvek a opakovane použiť (bod 6.3 zmluvy o úvere). Vzhľadom na túto skutočnosť akékoľvek sumy pripísané na účet (ako debet) - napr. opakované čerpanie sa stávajú súčasťou istiny pohľadávky. V zmysle bodu 6.5 zmluvy o úvere sa Žalobca a Žalovaný dohodli, že Žalobca je oprávnený zaúčtovať čiastku úrokov na ťarchu úverového účtu. Predmetom konania je preto pohľadávka Žalobcu, ktorú tvorí istina vo výške 2.909,36 EUR a príslušenstvo. Istina pozostáva pohybov na účte z dôvodu čerpania úveru odporcom, pripočítanie úrokov v zmysle bodu

6.5 zmluvy o úvere, zo splátok (ak boli vykonávané), prípadne z automatických splátok úveru (ak by dlžník úver aktívne nesplácal vôbec, v zmysle bodu 2.3.4 a) všeobecných obchodných podmienok Žalobca mohol prijal opatrenia k uspokojeniu svojej pohľadávky); poplatkov v zmysle sadzobníka poplatkov, na ktorý odkazuje bod 2.4.1 všeobecných obchodných podmienok (na ktoré odkazuje bod 1.1 zmluvy o úvere). Sadzobník poplatkov prikladáme do prílohy. Keďže sa odporkyňa dostala do omeškania s úhradou úveru, navrovateľ od zmluvy o úvere odstúpil, a teda posledný stav na úverovom účte predstavuje istinu pohľadávky. V zmysle bodu 2.3.8 všeobecných obchodných podmienok sa všetky záväzky Žalovaného vyplývajúce zo Zmluvy o úvere stali splatné a Žalovaný je povinný celý úver spolu s úrokom, poplatkami a iným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere zaplatiť. Tieto sumy sú v zmysle zmluvy o úvere považované za "Sumy v omeškaní". Úrok bol určený a účtovaný podľa článku 6 zmluvy o úvere, od čerpania úveru do dňa posledného stavu na výpise bol úrok priebežne v súlade so zmluvou o úvere pripisovaný (ako debet) na úverový účet a preto si Žalobca uplatňuje v súdnom konaní nárok na zmluvný úrok odo dňa nasledujúceho po poslednom zázname na výpise do zaplatenia, (t.j. odo dňa, kedy nárok na zaplatenie úroku vznikol). Uviedol, že popri úroku z omeškania ako zákonného nároku si uplatňuje aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov, ktorých zaplatenie vo vzťahu k zmluve o úvere nevylučuje žiadne ustanovenie o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, ktorý naopak výslovne pripúšťa možnosť existencie úrokov z omeškania pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch (, , ). Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania si Žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho po poslednom stave na výpise z úverového účtu, nakoľko podľa názoru Žalobcu je nepochybné, že Žalovaný bol už v daný deň v omeškaní s plnením podľa zmluvy o úvere. Poukázal na ustanovenie o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, v zmysle ktorého je dlžník oprávnený od zmluvy o spotrebiteľskom úvere odstúpiť, pričom je povinný istinu a úroky poskytnutého úveru zaplatiť do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení veriteľovi. Keďže na splatenie úveru a úrokov je v takomto prípade stanovená dodatočná lehota 30 kalendárnych dní, tak počas takejto lehoty sa dlžník nedostáva do omeškania. Po uplynutí tejto lehoty sa dlžník dostáva do omeškania, pričom je povinný veriteľovi uhradiť istinu, zmluvne dohodnuté úroky (až do zaplatenia istiny) a úrok z omeškania zo sumy, so splatením ktorej bol v omeškaní v čase vzniku omeškania (teda z istiny a zmluvne dohodnutého úroku ku dňu vzniku omeškania). K aplikácii uviedol, že zmluva o úvere, ako aj všetky práva a povinnosti z nej vyplývajúce, sa riadia predovšetkým , s výnimkou tých práv a povinností, ktoré sú upravené v §-62 v znení neskorších predpisov. Vychádzame pritom z povahy ustanovení §-62 , ktoré predstavujú isté podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade každej spotrebiteľskej zmluvy a ktoré neupravujú spotrebiteľskú zmluvu ako osobitný zmluvný typ tak, ako je to v prípade zmluvy o úvere upravenej ako absolútny obchod. Znamená to, že na absolútny obchodný vzťah sa použijú príslušné ustanovenia , v tomto prípade najmä ustanovenia o zmluve o úvere ( a nasl. ), prípadne subsidíame ustanovenia . K námietkam odporkyne k opomenutiu povinnosti navrhovateľa ohľadne zisťovania bonity dlžníka uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ pri poskytovaní úveru zisťoval aj výšku mzdy Žalovaného. Domnievame sa, že pre zistenie finančnej schopnosti nie je rozhodujúce práve potvrdenie, či je Žalovaná zamestnaná. Podľa : „Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom." Pokiaľ by tvrdenie o príjme zo strany Žalovaného bolo nepravdivé, neúplné alebo nepresné, považovalo by sa toto za porušenie zákonnej povinnosti zo strany Žalobcu. O úvere bezúročnom a bez poplatkov nemožno v danom prípade hovoriť aj z dôvodu absencie hrubého porušenia povinnosti. Podľa : „Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov." Nemožno však tvrdiť, že Žalobca nedisponoval uvedenými údajmi a preto nejde ani o hrubé porušenie povinnosti s následkom straty nároku na úroky a poplatky spojené s úverom.

K absencii prejavu vôle uzatvoriť zmluvy o úvere uviedol, že odporca mal možnosť preštudovať si zmluvu a jej prílohy pred uzavretím zmluvy, ako aj získať vysvetlenia ohľadne tých ustanovení, ktoré mu mohli byť nejasné. Žalovanému nebolo popreté právo na slobodnú voľbu, mal možnosť rozhodnúť sa, či návrh zmluvy zo strany Žalobcu akceptuje a to bez akéhokoľvek nátlaku. Odporca súhlasil s obsahom zmluvy, čo preukazuje aj jeho podpis na poslednej strane zmluvy o úvere a nepreukázal, že jeho prejav vôle pri uzatváraní zmluvy bol v rozpore s jeho vážnym a slobodným uvážením. Za fikcie, že by takýto prejav vôle nebol slobodný a vážny, nie je potom zrejmé, prečo Žalovaný čerpal finančné prostriedky na základe zmluvy, ktorú považoval za neplatnú.

Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu uviedla, že záväzok z nesplácania úveru vznikol stratou zamestnania a úver bude splácať. Súd preto vyzval navrhovateľa na uzavretie súdneho zmieru, navrhol aj súčinnosť mediátora, avšak navrhovateľ na pokus súdu viesť účastníkov k uzavretiu súdneho zmieru nereagoval.

Vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ktorý neúčasť ospravedlnil.

Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ aplikoval zmluvne na úver vzťah ako neprípustnú zmluvnú podmienku, namietala nedostatočné skúmanie bonity odporkyne ako dlžníčky pre splácanie úveru, absenciu vôle uzatvoriť úver, neprijateľnosť uplatnenia nároku na úroky a úrok z omeškania spoločne a iné neprijateľné zmluvné podmienky. Ďalej namietala aj neprimeranú výšku úrokov, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, vysoké poplatky za upomienky. Ďalej s reakciou na vyjadrenie navrhovateľa uviedla, že hoci úverový vzťah je považovaný za absolútny obchod, v tomto vzťahu vystupuje odporkyňa nepochybne ako spotrebiteľ, ktorá čerpaním úveru uspokojuje svoje osobné potreby a zároveň navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ, poskytujúci uvedené služby. Zmluva nepochybne svojom obsahom patrí medzi spotrebiteľské zmluvy vzhľadom k tomu, že bola pripravená vopred na formulári, vrátane všeobecných obchodných podmienok, ktorý formulár textu zmluvy a jeho obsahu vrátane jej obsahu a všeobecných obchodných podmienok bol vopred navrhovateľom pripravený bez možnosti odporkyne meniť obsah a text uvedenej zmluvy, jedná sa teda o klasickú typovú zmluvu bez možnosti odporkyne ako spotrebiteľky zasahovať do znenia tejto zmluvy a do jej obsahu, ktorá bola dopredu pripravená. Navrhovateľ neskúmal do dôsledku a dostatočným spôsobom bonitu odporkyne, t.j. či je schopná splácať tento úver. Ako sama uviedla na pojednávaní, nežiadal od nej žiadne potvrdenie o zamestnaní, potvrdenie o výške zárobku alebo o tom, či má nejaký majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný a či vôbec je schopná splácať tento úver. Zmluva bola pripravená na vopred predloženom tlačive, a tiež aj všeobecné obchodné podmienky nebolo možné meniť, neumožnil navrhovateľ odporkyni túto zmluvu pripomienkovať, meniť jej obsah. Preto bol porušený Obč. zák., nakoľko právny úkon musí byť urobený slobodne, vážne, inak je neplatný. Navrhovateľ tiež dostatočným spôsobom nezrealizoval, pred uzavretím zmluvy podrobne odporkyňu neinformoval o vyšpecifikovaných poplatkoch zahrnutých do celkových nákladov na tento úver a celková čiastka, ktorú musí zaplatiť nebola dostatočne vyšpecifikovaná. Zmluva čo do príslušenstva pôsobila chaoticky, a z toho dôvodu sa javí tiež ako dostatočne nevyjednaná. Úroky a rôzne poplatky, ktoré sú v zmluve uvedené sa priečia dobrým mravom. Ďalej upomienky, náklady na upomienky, ktoré navrhovateľ požaduje od odporkyne uhradiť čiastku 16,60 eur za jednu písomnú upomienku a ďalej 1,66 za telefonickú upomienku sú veľmi vysoké a neštandardné a navyše navrhovateľ takéto úkony ani nepreukázal, navrhovateľka vtedy žiadne upomienky nedostala a nemala ani telefón. Navrhovateľ uplatňuje aj úroky z úrokov, čo je v rozpore so zákonom a ujednania v tomto rozsahu sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa v znení platnom v čase uzavretia právneho úkonu, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa ,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa .

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom odporkyne a zistil nasledovný skutkový stav. Navrhovateľ pôsobí na území EU ako banka a v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky.

Súd v oboznámil obsah obchodných podmienok poskytovania hotovostného úveru mPôžička v mBank, s účinnosťou od 25.3.2009, predzmluvné dokumenty pre poskytnutie úveru s charakteristikou spotrebiteľského úveru vo výške 100.000 Sk, pri výške mesačnej splátky 2.458,45 Sk pri 60 mesačných splátkach, splatnosti k 7. dňu v mesiaci pri vyčíslení celkových nákladov spotrebiteľa 47.571,22 Sk pri úrokovej sadzbe ročne 16,50 %, RPMN 17,81 % a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov 22,21 % zo dňa 7.11.2008 ako aj harmonogram splátok mPôžička so splátkami od 5.12.2008 do 7.11.2013.

Súd z vyššie uvedených predzmluvných dokumentov nemal preukázané, že by navrhovateľ ako veriteľ porušil svoje povinnosti pri skúmaní bonity klienta, resp. posúdení schopností dlžníka splácať úver. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy k 7.11.2008 za platnosti takáto povinnosť stanovená veriteľovi nebola. Do nášho právneho poriadku bol zavedená až ustanovením . Naproti tomu z predzmluvných úkonov je zrejmé, že navrhovateľ vykonal dostatočné zisťovanie platobnej schopnosti a bonity, pričom údaje vyžadoval od odporcu. Nebolo a nie je povinnosťou banky overovať správnosť údajov, ak to nepovažuje za potrebné a má právo sa spoľahnúť na údaje uvedené dlžníkom. Preto ak odporkyňa zavádzala navrhovateľa, jednala sama v rozpore s dobrými mravmi a nemôže sa preto takejto skutočnosti dovolávať. Navrhovateľom vykonané zisťovania považoval súd za dostatočné.

Navrhovateľ na základe predzmluvných úkonov uzavrel s odporkyňou ako dlžníkom úverovú zmluvu na základe jej žiadosti o poskytnutie hotovostného úveru mPôžička, ktorou odporkyňa žiadala navrhovateľa o poskytnutie pôžičky 100.000 Sk pri dobe splatnosti 60 mesiacov v rovnakých splátkach s vydaním platobnej karty Visa. Účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička podľa ktorej sa navrhovateľ ako veriteľ zaviazal poskytnúť odporkyni ako dlžníkovi hotovostný úver vo výške 100.000 Sk na obdobie 60 mesiacov s konečnou splatnosťou úveru 7.11.2013, pri RPMN 17,81 % , celkových nákladoch 47571,22 Sk, čo zodpovedá 1.579,08 eur pri priemernej RPMN podľa a ods. 2 vo výške 22,21 % , pri nulovom poplatku a pri poplatku za obnovený úver s odkazom na sadzobník. Úročenie bolo dohodnuté úrokovou sadzbou 16,50 % ročne s tým, že účastníci sa dohodli, že dlžník je povinný platiť úroky z rozdielu medzi zostatkom nesplateného úveru a zostatkom na účte pre mPôžičku a to za každý deň počnúc dňom poskytnutia úveru až do jeho splatenia. Zmluva bola uzavretá 7.11.2008. Súd zistil, že zmluva bola uzavretá v predpísanej písomnej forme. Zmluva o úvere dokonca formálne obsahovala všetky náležitosti podľa ust. . Súd však zistil, že jednotlivé zmluvné ustanovenia si vzájomne protirečia. Zmluva bola označená ako „Zmluva o poskytnutí bezhotovostného úveru „mPôžička““ a v čl. 1.3. bolo uvedené, že mBanka sa zaväzuje podľa podmienok zmluvy poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť hotovostný úver na bežnú účet dlžníka vedený v mBank v SK v maximálnej výške 100000,- Sk (3319,39 eur). Podľa bodu 1.4 úver je poskytnutý na obdobie 60 mesiacov, ktoré začína plynúť v deň pripísania peňažných prostriedkov úveru na účet stanovený dlžníkom v bode 1.3 zmluvy s konečnou splatnosťou 7.11.2013. Podľa bodu 1.5 úver je poskytnutý jednorazovým prevodom peňažných prostriedkov a ich pripísaním na účet stanovený v bode 1.3 zmluvy. Výška splátok a istiny mala byť uvedená v prílohe s nadväznosti na stav predpokladaný na účte mPôžičky bez zostatku okrem sumu na splátku. Poskytnutie úveru prevodom malo byť aj podľa čl. 3 na základe písomnej žiadosti formou prevodu. Ostatné ustanovenia, ako výpočet úrokov v čl. 6, povinnosti dlžníka v čl. 7 však sa viažu charakterom na zmluvu o účte s prečerpaním na ktorý mal byť poskytnutú úver „Účet pre mPôžičku“ na ktorom boli vykonávané pohyby, účtovné operácie, poplatky, ktoré vôbec neboli zahrnuté do RPMN, avšak fakticky k prečerpaniu, povoleniu debetného čerpania ani nemohlo dôjsť, pretože úver mal byť poskytnutý na účet. Súd zistil, že hoci podľa predzmluvných podmienok a základných ustanovení zmluvy o úvere sa malo jednať o poskytnutie hotovostného úveru, teda úveru prevodom úverovej zmluvy na základe žiadosti dlžníka podľa ust. , ostatnými ustanoveniami a najmä postupom, veriteľ fakticky úver prezentoval ako kontokorentný úver v rozpore so základnou dohodou. Následkom toho účtoval poplatky za vedenie úveru, používanie platobnej karty a ostatné nároky tak, ako keby bol uzavretý kontokorentný úver, prípadne zmluva o bežnom účte. Následkom takéhoto postupu však v rozpore so základnými náležitosťami zmluvy o úvere veriteľ neúčtoval úroky z poskytnutého úveru - sumy prevedenej na účet, ale z kumulovanej sumy (istiny), ktorá obsahovala aj úrok, poplatky, úrok z omeškania, teda úročil aj úroky (anatocizmus) a fakticky si uplatňoval neprijateľné nároky. Naviac, súd zistil, že úver vôbec nebol poskytnutý v plnej výške prevodom podľa čl. 1 ale bol poskytovaný po určitých čiastkach bez preukázaných dôvodov a žiadosti. Súd má preto za to, že ak chcel poskytnúť navrhovateľ revolvingový úver, mal jasne a zrozumiteľne takto úverovú zmluvu formulovať, rovnako ako predzmluvné ustanovenia, a nie úver prezentovať ako hotovostný úver s RPMN, do ktorej nezahrnul nároky, ktoré vedel že si bude voči dlžníkovi uplatňovať (poplatky za výber, pohyby kartou). Veriteľovi nič nebránilo aby prípadne na žiadosť dlžníka popri poskytnutiu úveru, uzavrel aj zmluvu o bežnom účte, ak mal dlžník takúto požiadavku a umožnil mu vykonávať obraty, platby a úhrady a a takto účtoval jednotlivé položky. Navrhovateľom vykonaná kumulácia je však podľa názoru súdu neprípustná nie len preto, že došlo k nesprávne uvedenej RPMN v neprospech dlžníka, ale aj preto, že boli v rámci úverového vzťahu nárokované aj iné poplatky, avšak dlžník skutočne pri uzavretí zmluvy nemusel vedieť, že sa bude jednať o kontokorentný úver a popri istiny budú úročené aj iné nároky, úroky a pod.. Zmluva nakoniec nemá charakter úveru ani zmluvy o účte s prečerpaním. V tomto prípade súd musí dať odporkyni za pravdu, že zmluva je chaotická, nezrozumiteľná a vzájomne si rozporujúca, teda nie je určitá a zrozumiteľná a preto je podľa § 37 Obč. zák. absolútne neplantá.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Postup veriteľa podľa takejto zmluvy dokonca neumožnil súdu ani len zistil, koľko skutočne veriteľ poskytol prostriedkov odporkyni, pretože uvádzal debetné položky až vo výške 4.486,83 eur, hoci mal poskytnúť úver len vo výške 3.319,39 eur a k žiadnej zmene nedošlo. Debetné prostriedky však pozostávali zo všetkých záporných obratov.

Nakoľko odporkyňou nebola namietaná výška poskytnutého úveru, súd vychádzal z predpokladu, že veriteľ - navrhovateľ, jej skutočne poskytol dohodnutú sumu 3.319,39 eur (100.000,- Sk) z ktorej podľa údajov navrhovateľa uhradila 1.577,47 eur.

Z vyššie uvedených dôvodov však súd zmluvu o úvere hodnotil ako vadný právny úkon, nakoľko nebolo uzavretá zrozumiteľne a jasne, že nedošlo ani jej k platnému uzavretiu, pretože nedošlo k uzavretiu ani zmluvy o úvere na poskytnutie 100.000,- Sk, pretože podľa výpisu z účtu takáto sumu ako záporný zostatok nebola ani poskytnutá, nebol preukázaný žiaden prevod finančnej hotovosti, len výber z bankomatov a pod., avšak nedošlo ani k uzavretiu zmluvu o bežnom účte a povolenom prečerpaní ako kontokorentnom úvere. Respektíve zmluva vo svojich základných ustanoveniach síce spĺňala základné náležitosti zmluvy o úvere, ale k takémuto postupu pre rozpornú postup podľa ostatných tomu rozporujúcich ustanovení zmluvy ani nedošlo a nemohlo dôjsť.

Preto súd zaviazal odporkyňu len na zaplatenie rozdielu medzi tým, čo jej malo byť poskytnuté (výšku tvrdených debetných položiek nebral do úvahy na sumu 3.319,39 eur) a tým čo splatila, teda sumou 1.577,47 eur.

Nakoľko pre neplatnosť zmluvy podľa nemožno priznať nároky, ktoré by inak náležali navrhovateľovi zo zmluvy o úvere, teda najmä úroky, poplatky, súd návrh vo zvyšku zamietol.

Bezdôvodné obohatenie na stane odporkyne nevzniklo len vzhľadom na ust. , pretože s poukazom na citáciu uvedeného ustanovenia vznikla zmluva o spotrebiteľskom úvere poskytnutím plnenia, avšak bezúročná a bez poplatkov.

Nakoľko nedošlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o úvere, odporkyňa sa nemohla dostať do omeškania skôr, ako vôbec sa dozvedela v akej výške má vrátiť poskytnuté prostriedky, pôvodné plnenia v splátkach boli na bezúročnosť nerealizovateľné, veriteľ nemohol odstúpiť od zmluvy pre omeškania dlžníka, a stav medzi účastníkmi fakticky pri vrátení plnenia pripomína viac vydanie bezdôvodného obohatenia ako splácanie úveru. Ak mal byť úver bez úroku a poplatkov, nemožno požadovať ani plnenie v dohodnutých splátkach a to ani v časti istiny, naviac vzhľadom na splácania a iné započítania splátok aj na iné nároky, ktoré súd nepriznal, rôzne doby plnení a uplatnené sankcie, úroky z úrokov, súd nie je stav pri splácaní rozloženej amortizovanej istiny bez úrokov ani schopný zistiť a určiť.

Nakoľko všetky nároky medzi účastníkmi boli vysporiadané až rozsudkom, do omeškania sa dostane odporkyňa až vtedy, keď nesplní riadne a včas povinnosť uloženú v rozsudku.

Vzhľadom na obdobný rozsah úspechu a neúspechu účastníkov, súd podľa náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.