Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-103-2022.pdf
PDF · 155.83 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/103/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného P. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, t.č. vo väzbe ÚVV Žilina, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. b) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 12. januára 2023 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, zo dňa 05. septembra 2022, sp. zn. 12T/12/2022 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, zo dňa 05. septembra 2022, sp. zn. 12T/12/2022, bol obžalovaný P. B. uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
„najmenej od roku 2014 do 09.08.2021, v rodinnom dome č. XX v obci D., okres X., pod vplyvom alkoholu, sa pravidelne, takmer denne, vyhrážal zabitím svojej manželke T. B., ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, pri vyhrážaní sa mal často v rukách nôž alebo sekeru, v dôsledku čoho sa T. B. zamykala do izby, kde sa skrývala na stoličke umiestnenej medzi otvorenými dverami skrine tak, aby ju obv. B. cez presklené dvere izby nevidel, niekoľkokrát do týždňa ju fyzicky napádal najmä tak, že ju sácal, kopal a škrtil, neustále ju ponižoval tým, že jej vulgárne nadával a urážal ju, najmenej šesť krát počas každej zimnej sezóny ju zamkol v kotolni domu, keď prikladala do pece, kde ju nechal zamknutú niekoľko hodín a zhasol tam svetlo, naposledy dňa 09.08.2021 asi o 11.00 h sa pod vplyvom alkoholu v mieste svojho trvalého bydliska T. B. opäť vyhrážal, že ju zabije, hovoril jej, že ju musí už konečne zabiť, pričom agresívne zatínal päste, načo T. B. zo strachu vybehla z domu na dvor, obv. B. za ňou v dome bežal a opľul ju, vonku sa T. B. schovala za šopu a odtiaľ sledovala či obv. B. vyšiel von z domu, vtedy jej prišlo veľmi zle, preto telefonovala svojim deťom, ktorým povedala, čo sa stalo a po tom ako ku nej po chvíli prišli, psychicky sa úplne zrútila a skolabovala, preto zavolali lekársku záchrannú pomoc a políciu, čím svojím správaním spôsoboval svojej manželke psychické utrpenie a príkorie spočívajúce v intrapsychickom strese, záťaži, napätí, ostražitosti a anticipačnej úzkosti, ktorým nevedela čeliť, pociťovala chronický strach a obavy, v dôsledku čoho sa sociálne izolovala a obmedzila fyzický aj emočný kontakt s obvineným z dôvodu očakávania jeho nevyspytateľného správania sa v ebriete.“
Za to bol odsúdený podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil ochranné ústavné protialkoholické liečenie.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu v zákonnej lehote odvolanie.
Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:
„Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 12T/12/2022 zo dňa 05.09.2022 napádam vo všetkých jeho výrokoch, a to najmä preto, že sa necítim byť vôbec vinným zo spáchania uvedeného skutku, nakoľko som sa žiadneho protiprávneho konania, ktoré je popisované v Odôvodnení napadnutého Rozsudku nedopustil. Zásadne popieram skutočnosti uvedené v napadnutom Rozsudku, tieto sa nezakladajú na pravde a sú v hrubom rozpore s objektívnym skutkovým stavom, pretože z vykonaného dokazovania či už v rámci prípravného konania alebo dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že neexistuje žiaden priamy či nepriamy dôkaz, ktorý by deklaroval, že som skutok, ktorý je predmetom Obžaloby Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici sp. zn. Pv 414/21/3306-47 zo dňa 02.02.2022 (ďalej len ako .. Obžaloba“), spáchal.
Napadnutým Rozsudkom ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo, došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku, pretože súd prvej inštancie mal v rámci predbežného prejednania Obžaloby, Obžalobu pre skutok, ktorý mi je kladený za vinu, odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi z dôvodu závažných procesných chýb, najmä z dôvodu porušenia práva na obhajobu, čo sa však nestalo, a preto považujem Rozsudok za nezákonný. Porušenie práva na obhajobu spočíva v tom, že dozorujúci prokurátor o Sťažnosti mňa, obvineného proti Uzneseniu o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS:ORP-361/2-VYS-PB-2021 zo dňa 09.08.2021, rozhodol tak, že Sťažnosť zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. b) Tr. por., a to z dôvodu, že podľa právneho názoru prokurátora Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici bola podaná neoprávnenou osobou, keďže ja, obvinený som sa tohto práva vzdal a teda obhajca nemôže samostatne proti vôli obvineného podávať opravné prostriedky. Návrhom na zrušenie právoplatného Rozhodnutia vydaného v prípravnom konaní zo dňa 23.11.2021 som sa domáhal nápravy v tomto smere, avšak ani Generálna prokuratúra moje argumenty neakceptovala, a preto som podal prostredníctvom obhajcu Ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, o ktorej rozhodol Ústavný súd Uznesením sp. zn. II. ÚS 162/2022-9 zo dňa 13.04.2022 (ďalej len ako "Uznesenie") tak, že Sťažnosť odmietol, pretože bola podaná predčasne. Z odôvodnenia tohto Uznesenia v bode 6., 7. a najmä 8. vyplýva, že ja, obvinený mám v systéme trestného konania k dispozícii účinný prostriedok na dosiahnutie ochrany svojich práv a za týchto okolností nie je dôvod, aby Ústavný súd vstupoval v danej fáze do prebiehajúceho trestného konania.
Dôkaz: Návrh na zrušenie právoplatného Rozhodnutia vydaného v prípravnom konaní zo dňa 23.11.2021 Upovedomenie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 11.01.2022 Uznesenie sp. zn. II. ÚS 162/2022-9 zo dňa 13.04.2022
V prvom rade chcem poukázať na skutočnosť, že v žiadnom prípade nedošlo z mojej strany k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., na ktorú skutočnosť som opakovane poukazoval už v rámci prípravného konania keďže predpokladom trestnosti je spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a) až e). Pod pojmom „fyzické alebo psychické utrpenie“ treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný čas. V tomto smere poukazujem aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. marca 2014, sp. zn. 2 Tdo 15/2014, z ktorého vyplýva, že „trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. je zločinom. Zo subjektívnej stránky sa preto vyžaduje úmysel páchateľa vo forme aktívneho konania (komisívny delikt) alebo opomenutia (omisívny delikt), prípadne ich kombinácie, čo v danom prípade jednoznačne absentuje, keďže zistené skutkové okolnosti prípadu nedávajú podklad k záveru o preukázaní úmyslu mňa, obž. spôsobiť poškodenej psychické utrpenie v zmysle § 208 ods 1 Tr. zák.
Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by som ja, obž. svojím konaním naplnil pojmové znaky pojmu „týranie,“ t.j. že by som sa dopustil voči svojej manželke konania, ktoré mi je kladené za vinu s úmyslom
spôsobiť jej psychické utrpenie do takej miery, že by ho táto mohla pociťovať ako ťažké príkorie. Uvedené jednoznačne nevyplýva zo žiadneho zabezpečeného dôkazu ako ani z Výpovede poškodenej, T. B., keďže až do 09.08.2021 žila so mnou v spoločnej domácnosti, organizovala rodinné oslavy, pracovala so mnou v záhrade, chodila na spoločné nákupy a pod ... Ja, obž. som sa niekoľkokrát v rámci svojich výsluchov vyjadril ohľadne toho, ako ktorý z nás vzniknutú situáciu (hádky) vnímal a čo sa reálne snažil urobiť pre jej nápravu alebo zlepšenie, pričom tieto skutočnosti majú tiež určitú výpovednú hodnotu v kontexte hodnotenia spolužitia poškodenej a mňa, obž., pričom sa podľa môjho názoru jednalo len o vzájomné manželské hádky, ktoré v žiadnom prípade nemožno kvalifikovať ako týranie.
Vo vzťahu k ďalšiemu pojmovému znaku týrania, ktorým je miera trvalosti uvádzam, že v zmysle Výpovede poškodenej zo dňa 23.09.2021 v podstate dochádzalo len k ojedinelým incidentom z dôvodu požitia alkoholu mnou, obž. a z tohto dôvodu nie je podľa mňa dôvodné konštatovať, že toto moje správanie má alebo malo charakter dlhotrvajúceho týrania. Rovnako zo Znaleckého posudku znalkyne z odvetvia klinickej psychológie pre dospelých č. XX/XXXX L.. F.. T.. P. U. I.. X.. vyplýva. že u poškodenej nevznikla vplyvom správania obvineného psychická porucha ani nenastalo ohrozenie jej duševného zdravia v takom rozsahu, že by u nej došlo k vzniku syndrómu týranej osoby alebo že by u poškodenej boli prítomné znaky posttraumatickej stresovej poruchy. Tento Záver opakovane potvrdila znalkyňa aj pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 16.05.2022, kedy opätovne poukázala na účelové správanie poškodenej počas jej výsluchu na hlavnom pojednávaní, pri ktorom bola znalkyňa prítomná, resp. na jej vedomé potláčanie hnevu ako aj možnú súvislosť s diagnostikovanou Parkinsonovou chorobou u poškodenej. V tejto súvislosti obhajca navrhol doplniť dokazovanie zabezpečením lekárskych správ týkajúcich sa progresu tejto choroby u poškodenej, čo však súd prvej inštancie opakovane odmietol vykonať.
Ja. obž. opakovane tvrdím, že nie je pravdou, že by som manželku fyzicky napádal, poprípade ju obmedzoval spôsobom, ktorý je uvedený v odôvodnení Obžaloby a preto zastávam názor, že Obžaloba je nezákonná, vychádzajúca z neúplne zisteného skutkového stavu veci (§ 2 ods. 10 Tr. por.) a v dôsledku toho aj nesprávneho právneho posúdenia skutku, nakoľko celé obvinenie je postavené výlučne len na svedeckej výpovedi mojej manželky, poškodenej T. B. a mojej dcéry J. U., pričom tieto svedecké výpovede sú účelové a nedôveryhodné, keďže moja dcéra, J. U. nikdy nebola priamym svedkom fyzického napadnutia poškodenej mnou, obž. Obsahom jej výpovede sú len fakty, ktoré jej boli jednostranne sprostredkované mojou manželkou, T. B. a preto ide len o nepriamy dôkaz, ktorý ma priamo neusvedčuje. Z výpovede poškodenej T. B. a v neposlednom rade aj dcéry J. U. vyplýva jednoznačne len skutočnosť, že som mal manželke vulgárne nadávať, osočovať ju, keď som bol pod vplyvom alkoholu, nepodieľať sa na domácich prácach v rozsahu a spôsobom ako si to menovaná predstavovala, ktorá skutočnosť však v žiadnom prípade nenapĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nebolo taktiež preukázané ani tvrdenie mojej manželky, že sa musela zo strachu predo mnou zamykať v detskej izbe, keďže sama vo výpovedi uviedla, že jazýček na dverách do tejto izby je pokazený a keď chcela mat' dvere zatvorené, musela ich zamknúť. O absurdnosti tvrdení poškodenej, že mala vždy pri okne pripravenú stoličku, aby mohla vyskočiť cez okno v detskej izbe v prípade, že by som sa nejakým spôsobom do jej izby dostal (pričom za 7 rokov som sa ani raz o to nepokúsil), svedčí aj fakt, že okno je umiestnené cca 2 m nad zemou a teda je veľmi malý predpoklad, že by sa poškodená odvážila z tohto okna vôbec vyskočiť. Navyše svedok P. B. ml. vo svojej Výpovedi uviedol, že nevie o tom, že by tam mala matka stoličku na takýto účel, nakoľko na nej sedávala, keď sa v izbe modlila. Dôkaz: fotografia okna detskej izby
Výpoveď T. B. a J. U. sa v prevažnej miere týka popisu manželských hádok a konfliktov, ktoré vznikali medzi manželmi v dôsledku vzájomného odcudzenia, nerešpektovania sa navzájom a frustrácie mňa, obž. z toho, že manželka odmietala so mnou komunikovať, riešiť problémy dialógom, ignorovala ma aj niekoľko dní, problémy zveličovala, fabulovala a takto ich nadnesene v rámci svojho prežívania podávala deťom, najmä dcére, J. U., ktorá ma na základe toho vnímala ako agresora, čo spôsobilo, že citové väzby v rodine ochladli, vzájomne sme sa odcudzili a vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi boli len formálne, bez akýchkoľvek prejavov náklonnosti. Uvedené skutočnosti potvrdili vo svojich Výpovediach svedkovia T. I. a X. I..
O účelovosti Výpovede T. B. a J. U. svedčí v neposlednom rade najmä skutočnosť, že poškodená vo svojej Výpovedi zo dňa 23.09.2021 uviedla, že o noži, sekere a drevenom kôle v obývačke vedela, tvrdiac, že som ich tam mával po dlhý čas, niekoľko mesiacov, dokonca, že som týmto nožom zaútočil v minulosti aj na najstaršieho syna (čo však nepotvrdil ani samotný syn, P. B.), pričom dcéra, J. U. vo Výpovedi zo dňa 05.10.2021 potvrdila, že matka jej o týchto predmetoch hovorila, dokonca jej ich ukazovala s tým, že ich tam mám pripravené na ňu, čo len potvrdzuje skutočnosť, že pokiaľ by poškodená naozaj pociťovala dôvodnú obavu o svoj život a zdravie z môjho konania či správania v takom rozsahu ako ju popisuje, políciu by bola zavolala buď ona alebo dcéra v okamihu, keď tieto predmety v obývačke našla a nie až s odstupom času. Na hlavnom pojednávaní poškodená dokonca uviedla, že tieto predmety našla v obývačke 2 týždne pred skutkom, pričom pôvodne tvrdila, že som ich tam mal po dlhší čas. Skutočnosť je však taká, že tieto predmety sa tam nachádzali s výnimkou sekery veľmi dlhú dobu, nakoľko nôž som používal pri jedle, ktoré som pravidelne konzumoval v obývačke pri TV a drevený kôl som mal na obranu v prípade, že by tretia osoba vnikla na pozemok. Sekeru nájdenú v obývačke som naposledy videl a používal v záhradke, keď sme spolu s manželkou robili oporu pre uhorky, inak som ju používal na robenie drevených triesok na podkurovanie. Nikdy som tieto predmety nepoužil voči manželke ani deťom, nikdy som sa s nimi manželke nevyhrážal, ktorú skutočnosť potvrdila nepriamo aj poškodená vo svojej Výpovedi zo dňa 23.09.2021, keď uviedla, že nôž bol stále v konferenčnom stolíku a rovnako aj kôl sa nachádzal v obývačke, pričom ide len o jej nepodložené domnienky, prameniace z jej vrodeného úzkostného prežívania, že tieto som mal zrejme prichystané na ňu. Navyše vo Výpovediach poškodenej ako aj ďalších svedkov - detí (J. U. a J. B.) je viacero rozporov, ktoré sa týkajú miesta, kde sa tieto predmety mali v kritickom dni nachádzať - v konferenčnom stolíku - medzi operadlom a sedačkou gauča a za povšimnutie stojí aj značná zhoda vo viacerých tvrdeniach a formuláciach svedkyne J. U. a svedka J. B., keď doslova uvádzajú napr.: „Ona sa koľkokrát bála, tak ani nepila vodu, nešla na záchod a ani nič nejedla.“ Menovaní svedkovia taktiež zhodne na hlavnom pojednávaní dňa 13.04.2022 potvrdili, že sa všetci spoločne pred konaním hlavného pojednávania stretli u matky doma, aby sa dohodli, čo ďalej.
Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého Rozsudku na str. 5 až 7 popisuje skutočnosti, ktoré vo svojich Výpovediach uviedol svedok, J. B., a to najmä vulgarizmy, ktoré som mal pravidelne (bežne) hovoriť poškodenej, T. B.. Uvedené je však vytrhnuté z kontextu, nakoľko svedok vo svojich Výpovediach uviedol, že sa tak dialo iba pod vplyvom alkoholu a počas hádok, navyše v kritickom období nežil s nami v spoločnej domácnosti, z tejto sa odťahoval v roku 2011 a na návštevy chodil sporadicky, väčšinou pri príležitosti osláv či sviatkov. Napriek tomu popisuje veľmi podrobne moje každodenné správanie voči poškodenej, na základe čoho možno dospieť k jedinému záveru, že ide o účelovú výpoveď s cieľom potvrdiť verziu matky. Obdobne to platí aj pri svedkyni, J. U., ktorá od roku 1995 roku nežila s nami v spoločnej domácnosti, taktiež nás nenavštevovala pravidelne, myslím tým v týždňových intervaloch, aby vedela tak detailne opísať každodenné dianie u nás v domácnosti a najmä moje správanie sa k manželke. Vo svojich Výpovediach ma opisuje ako notorického alkoholika, ktorý nič iné celý život nerobil, iba pil, ležal na gauči, a to i napriek tomu, že prevažnú časť života som pracoval ako vodič z povolania, do dnešného dňa nemám žiaden záznam v karte vodiča v súvislosti s požitím alkoholu, rovnako som mal až do 12/2021 platný Doklad o psychickej spôsobilosti vodiča (obvineného) platný od 01.04.2019 -31.12.2021 vydaný L. s.r.o. - X.. Q. P., dopravný psychológ so sídlom Žilina. Taktiež počas starobného dôchodku som ešte pracoval na čerpacej stanici Shell v X. s tým, že všetky zarobené peniaze som odovzdával manželke. Pokiaľ by som bol požíval alkohol v takom rozsahu a tak dlho, ako to tvrdí manželka či dcéra, zrejme by sa u mňa boli prejavili príznaky alkoholizmu aj počas výkonu zamestnania a zarobené peniaze by som nemal, resp. by sme nemali z čoho žiť, keďže dôchodok manželky je/bol veľmi nízky (340,- EUR). Títo svedkovia popisujú skutočnosti a fakty, ktoré však bezprostredne nevnímali, a preto nemožno na ich výpovede prihliadať ako na dôveryhodné. Vo Výpovediach týchto dvoch (2) svedkov a Výpovediach P. B. ml.. T. I. a X. I. je viacero rozporov, s ktorými sa súd prvej inštancie absolútne nevysporiadal, čo má vplyv nielen na správnosť skutkových zistení, ale najmä na správne právne posúdenie skutku, ktorý mi je kladený za vinu (tzv. materiálna pravda - § 2 ods. 10 Tr. por.). Na strane druhej vyhodnotil súd prvej inštancie Výpovede T. I. a X. I. za účelové, s cieľom pomôcť mi, čo je absurdné. Pokiaľ súd prvej inštancie na str. 14 uvádza, že výpovede týchto svedkov boli vyvrátené listinným dôkazom - úradným záznamom zo dňa 10.08.2021, z ktorého vyplýva, že boli vyťažení susedia D. A. st. a E. G., ktorí potvrdili, že keď si vypijem, je zo mňa úplne iný človek a z domu počuť krik, k uvedenému uvádzam len to, že menovaní susedia, nebývajú v bezprostrednej blízkosti nášho rodinného domu, aby sa vedeli objektívne vyjadriť k týmto skutočnostiam, dokonca v úradnom zázname uviedli, že nie je počuť, čo kričím.
Na str. 1 napadnutého Rozsudku súd prvej inštancie o.i. uvádza: „.. pri vyhrážaní sa mal často v rukách nôž alebo sekeru ...“, a to i napriek tomu, že táto skutočnosť z vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva, dokonca sama poškodená vo svojej Výpovedi zo dňa 23.09.2021 uviedla, že o noži, sekere a drevenom kôle v obývačke vedela, avšak nikde vo Výpovedi sa neuvádza, že som ju ohrozoval so sekerou. Na str. 5 ods. 3 súd prvej inštancie cituje Výpoveď poškodenej, kde sa opäť konštatuje, že či mal obžalovaný niečo v ruke nevie .... Napriek týmto rozporom a nezrovnalostiam, súd prvej inštancie dospel k záveru, že som poškodenú ohrozoval spôsobom, ktorý popisuje na str. 1 napadnutého Rozsudku. V súvislosti s dôkaznou situáciou v prejednávanom prípade považujem ja, obž. za potrebné poukázať aj na to, že použiteľnými priamymi dôkazmi o tom, čo sa stalo v čase a na mieste činu, sú len Výpoveď mňa, obžalovaného a Výpoveď poškodenej, T. B., ostatné dôkazy sú len dôkazmi nepriamymi. Súd prvej inštancie mal za úlohu v súlade so zákonom ustáliť, aké konkrétne verzie priebehu skutku z týchto dôkazov vyplývajú a ktorá verzia na základe hodnotenia dôkazov v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. aj na základe aplikácie zásady "v pochybnostiach v prospech obvineného“, má byť podkladom pre posúdenie viny mňa, obž. P. B.. Ja, obž. od začiatku tohto konania popieram úmysel spôsobiť poškodenej psychické utrpenie v zmysle § 208 odsek 1 Tr. zák., pričom podľa výsledkov vykonaného dokazovania k takémuto následku v prejednávanom prípade ani nedošlo, keďže skutkový stav veci nedáva podklad k záveru o preukázaní priameho úmyslu mňa, obž. podľa § 15 písm. a) Tr. zák. spôsobiť poškodenej psychické utrpenie v zmysle § 208 odsek 1 Tr. zák., nakoľko neboli zistené žiadne skutočnosti, nezávislé od vôle mňa, obž., ktoré by mi bránili vykonať všetko, čo by bolo nutné vykonať pre dosiahnutie psychického utrpenia poškodenej. To isté vo svojej podstate platí aj pre prípad posudzovania preukázania nepriameho úmyslu mňa, obž. podľa § 15 písm. b) Tr. zák.
Rovnako namietam aj záver Znaleckého posudku č. 48/2021 F.. D. U., ktorý sa týka skúmania môjho duševného stavu a závislosti na alkohole, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že znalec dospel v rámci znaleckého skúmania k záveru, že trpím syndrómom závislosti na alkohole, pričom pri spracovaní Znaleckého posudku znalec vychádzal len z výpovedí poškodenej, svedka J. B. a z časti môjho Zdravotného záznamu, pričom bližšie neskúmal príčinu zvýšenej hladiny U. a T. (pečeňových testov) u mňa, obž. aj v kontexte zistených a liečených chorôb, ktoré majú podľa môjho názoru zásadný vplyv na zistenia znalca (ochorenie štítnej žľazy a obličiek ... ). Navyše pri svojom skúmaní zobral do úvahy len laboratórne výsledky - hodnoty tých pečeňových testov, kde bola hladina U. a T. prekročená (r. 2014 a 2015), neberúc do úvahy ďalšie 4 laboratórne výsledky - hodnoty pečeňových testov, kde bola hladina U. a T. v norme (r. 2016 až 2019), pričom išlo o výsledky testov počas kritického obdobia. Na základe takýchto neúplných zistení dospel znalec nekriticky k záveru, že trpím syndrómom závislosti na alkohole so systematickým nadužívaním alkoholu a môj pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný, a to i napriek tomu, že som v minulosti nebol nikdy súdne trestný ani priestupkovo postihnutý, čo vyplýva zo spisového materiálu. Záver tohto Znaleckého posudku je preto z môjho pohľadu nesprávny a neobjektívny, a preto som opakovane navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie ustanovením znalca z odboru psychiatria, keďže tieto rozpory a neúplné zistenia neboli odstránené ani výsluchom znalca dňa 19.01.2022, ktorý len zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch. Súd prvej inštancie však vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania odmietol s odôvodnením, že znalec sa pri svojom výsluchu vysporiadal so všetkými námietkami zo strany obhajoby (str. 15 Rozsudku), a to i napriek tomu, že o zisteniach znalca existujú aj po jeho výsluchu objektívne pochybnosti, keďže pri svojom skúmaní nezobral absolútne do úvahy všetky výsledky testov počas kritického sedem (7) ročného obdobia, ktoré mi je kladené za vinu. Keďže tieto pochybnosti nie je možné odstrániť iným spôsobom, jedinou možnosťou ako zistiť skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti (tzv. materiálnu pravdu), je vykonanie práve tohto dôkazu.
K preukázaniu viny musia existovať priame, resp. aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti trestného činu a usvedčuje z jeho spáchania konkrétneho páchateľa, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru, čo v danom prípade výslovne absentuje. Z odôvodnenia rozsudku musí byť tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal z obhajobným tvrdením obžalovaného a akými právnymi úvahami sa riadil, keď posúdil ním zistené skutočnosti podľa príslušných ustanovení trestného zákona v otázke viny a trestu. Niet sporu o tom, že procesné predpisy ponechávajú hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu súdu prvého stupňa, avšak voľná úvaha nemôže byť absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle. Vykonané dôkazy súd nesmie hodnotiť
jednostranne, napríklad v neprospech obžalovaného. (Uznesenie NS SR z 25.11.2010, sp. zn. 5 To 20/2010).
Ja, obž. poukazujem v tomto kontexte taktiež na fakt, že nie je povinnosťou mňa, obž., dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Netreba zabúdať, že mi ako obž., osobe, ktorá nebola nikdy trestaná, navyše vyššieho veku, v prípade právoplatného odsúdenia hrozí vysoký nepodmienečný trest odňatia slobody, a preto je nevyhnutné, aby bola moja vina bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v Obžalobe sa stal a že práve ja, obž., som skutočne osobou, ktorá sa dopustila tohto protiprávneho konania. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či som sa ja, obž., skutku dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladať v môj prospech a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.
Tým, že súd prvej inštancie bližšie neodôvodnil svoje závery uvedené v odôvodnení napadnutého Rozsudku, keď neuviedol akými úvahami sa riadil pri hodnotení jednotlivých dôkazov a najmä prečo nevykonal ďalšie obhajobou navrhnuté dôkazy, porušil podľa môjho názoru, právo mňa, obž., P. B., na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je o.i. aj právo na odôvodnenie rozhodnutia a najmä právo na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.), čo zakladá nepreskúmateľnosť tohto Rozhodnutia, a preto žiadam preskúmať zákonnosť napadnutého Rozsudku.“
K dôvodom odvolania obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor, pričom vo svojom vyjadrení uviedol nasledovné:
„Odvolaním napadnutý rozsudok považujem v celom rozsahu za zákonný a dôvodný. K námietke obžalovaného, že bolo porušené právo obžalovaného na obhajobu v súvislosti so zamietnutím sťažnosti podľa § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. uvádzam, že sa plne pridržiavam môjho právneho názoru uvedeného v odôvodnení uznesenia o zamietnutí sťažnosti, ktorý právny názor bol potvrdený aj Generálnou prokuratúrou SR v rámci rozhodovania o návrhu obvineného podľa § 363 ods. 1 Tr. por. a nasl.
V namietanej absencii úmyslu v konaní obžalovaného a absencii dlhodobosti jeho konania uvádzam, že v priebehu hlavného pojednávania bolo preukázané, že obžalovaný sa voči poškodenej správal mimoriadne agresívne, a to aj v rovine verbálnej aj v rovine fyzickej a napriek tomu, že mu opakovane dohovárali aj deti, vo svojom agresívnom konaní pokračoval a toto sa stále stupňovalo. Správanie obžalovaného spočívajúce vo vyhrážaní zabitím so zbraňou v ruke, fyzických útokoch, urážaní a ponižovaní, zamykaní v studenej pivnici a ďalšom je jednoznačne konaním vedomým a pri takomto konaní neobstojí obhajoba obžalovaného, že nechcel poškodenej spôsobiť psychické utrpenie. Pokiaľ ide o dlhodobosť konania obžalovaného, vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že agresívne správanie obžalovaného v zmysle týrania sa začalo, keď obžalovaný odišiel na dôchodok, pričom posledné tri roky už bolo jeho správanie voči obžalovanej úplne neznesiteľné. Obžalovaný sám priznal, že u nich dochádzalo k ojedinelým incidentom z dôvodu jeho požitia alkoholu, pričom ale bolo preukázané, že v čase, ktorá jej predmetom obžaloby, teda od roku 2014, požíval obžalovaný alkohol vo zvýšenej miere takmer na dennej báze, z čoho vyplýva, že k týraniu poškodenej z jeho strany dochádzalo dlhodobo a toto konanie bolo intenzívne.
Poškodená a tiež jej deti, ktoré boli vypočuté v procesnom konaní svedkov, vo svojich výpovediach podrobne popísali následky konania obžalovaného na psychike poškodenej, s tým, že zhodne uviedli, že veľmi trpela, že sa obžalovaného bála, schovávala sa pred ním, že s ním nikdy nešla do konfliktu, ale radšej ustúpila alebo sa vzdialila z jeho dosahu a tiež, že by si ti nebola schopná vymyslieť. Znalkyňa z odboru psychológia, doc. P. U. I. po znaleckom vyšetrení poškodenú vyhodnotila ako osobu submisívnu s nižšou toleranciou stresu, ktorá tolerancia sa vplyvom chronického stresu zo súžitia s manželom znižovala. Vyhodnotila, že poškodená je astenická, čo znamená, že v konfliktoch je ochabnutá, stiahne sa, je uzavretá a málo energická, emócie potláča a koná iba racionálne. Zhoršenie patologických psychických prejavov poškodenej po vzatí obžalovaného do väzby psychologička vysvetlila ako tendenciu byť v spoluzávislosti s manželom a súčasne mať z neho obavu, pocit viny a nezvládanie samoty. Vnímanie a interpretáciu prežitých udalostí poškodenej vyhodnotila ako adekvátne. Vplyv konania obvineného na prežívanie, správanie, zdravotný stav poškodenej, jej schopnosť brániť sa a
mieru jej fyzického a psychického utrpenia spôsobeného obžalovaných znalkyňa podrobne popísala v záveroch znaleckého posudku, pričom tieto závery potvrdila aj pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. Na rozdiel od obžalovaného som toho názoru, že znalkyňa na základe znaleckého skúmania bez pochybností potvrdila, že poškodená v súvislosti s konaním obžalovaného prežívala psychické utrpenie, hlboko prenikajúce pocity obáv a strachu, chronický intrapsychický stres a záťaž, čo u nej vyvolávalo napätie, ostražitosť, úzkosť. K syndrómu týranej osoby sa znalkyňa nevyjadrila, pretože uviedla k tomuto sa vyjadriť nedokáže pokiaľ nemá k dispozícii aj vyšetrenie druhej osoby.
V ďalšej časti odôvodnenia odvolania obžalovaný popiera svojej konanie jednoducho tak, že nie je pravda, čo tvrdí jeho manželka a dcéra a v rozpore so skutočnosťou tvrdí, že so skutku je usvedčovaný iba manželkou a dcérou. Konštatujem, že vina obžalovaného je okrem uvedených výpovedí preukázaná aj výsluchmi synov obžalovaného, znaleckými posudkami a výpoveďami znalcov, úradným záznamom o dychovej skúške, úradným záznamom hliadky polície a ďalšími dôkazmi.
Nemožno sa stotožniť s tvrdením obžalovaného, že použiteľnými dôkazmi v danej veci sú len výpovede jeho a poškodenej a všetky ostatné dôkazy sú nepriame. Konštatujem, že bolo preukázané, že deti obžalovaného a poškodenej s nimi boli v pravidelnom intenzívnom osobnom kontakte a s poškodenou aj v telefonickom kontakte a boli tak svedkami správania sa obžalovaného voči poškodenej. Pokiaľ aj mali niektoré informácie sprostredkované od poškodenej, neexistuje žiadny relevantný dôvod, prečo by poškodená pred svojimi deťmi obžalovaného očierňovala a vymýšľala si nepravdivé skutočnosti. Mám za to, že všetky dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané v súhrne a vo vzájomných súvislostiach jednoznačne preukazujú spáchanie skutku obžalovaným tak, ako mu je obžalobou kladené za vinu, pričom len samotné popieranie skutku obžalovaným a označovanie výpovedí svedčiacich v jeho neprospech za účelové nie sú spôsobilé jeho vinu spochybniť. Pokiaľ ide o namietané závery znaleckého posudku F.. U., nie je pravdou, že znalec neskúmal príčiny zvýšenej hladiny U. a T. v kontexte s chorobami obžalovaného. Znalec pri svojej výpovedi jasne uviedol, že hodnota T. bola zvýšená len jednorazovo s v minimálnej miere a že ochorenie obličiek nemá vplyv na pečeňové testy. Uviedol, že vysoké hodnoty U. pečeňových testov sú typické pre pacientov, ktorí chronicky požívajú alkohol a že U. je špecifický enzým, ktorý býva zvýšený pri chronickom alkoholizme. Stotožňujem sa so záverom okresného súdu, že vykonanie kontrolného znaleckého posudku nebolo potrebné, nakoľko znalec presvedčivo zdôvodnil závery znaleckého posudku a vyporiadal sa a vysvetlil aj všetky námietky obhajoby. Protiposudok zo strany obžalovaného súdu predložený nebol. Orgány činné v trestnom konaní, súd, obhajoba ani obžalovaný nie sú odborne spôsobilí k posúdeniu medicínskych otázok a nemajú požadované odborné znalosti k spochybneniu a rozporovaniu záverov znaleckého posudku.
K námietke obžalovaného, že dokazovanie, resp. hodnotenie dôkazov, nebolo podľa jeho názoru objektívne, uvádzam, že súd je pri hodnotení dôkazov povinný postupovať v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov uvedenej v § 2 ods. 12 Tr. por. Som toho názoru, že súd v odsudzujúcom rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom popísal a vecne a logicky presvedčivým spôsobom zdôvodnil svoje rozhodnutie. Popísal, ktoré skutočnosti vo svojom rozhodnutí považoval za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, berúc do úvahy skutočnosť, že niektoré dôkazy boli vo vzájomnom rozpore. Súd v odôvodnení rozsudku popísal tiež ako sa vyrovnal s obranou obžalovaného, dôvody, pre ktoré odmietol vykonať ďalšie dôkazy a akými právnymi úvahami sa riadil, keď rozhodoval o vine a treste obžalovaného.
Na základe uvedeného považujem odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu za zákonný a dôvodný a navrhujem, aby Krajský súd Trenčín podané odvolanie obž. P. B. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.“
K dôvodom vyjadrenia prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, pričom vo svojom vyjadrení uviedol nasledovné:
„Obhajoba sa vôbec nestotožňuje s právnym názorom prokurátora Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici (ďalej aj ako "prokurátor"), ktorý vo svojom Vyjadrení uvádza prokurátor, a to z dôvodu, že značná časť Vyjadrenia je len opísaním časti odôvodnenia Rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že prokurátor žiadnym relevantným spôsobom svoje tvrdenia bližšie nezdôvodnil, odvolávajúc sa výlučne na Znalecký posudok F.. D. U. č. XX/XXXX a Znalecký posudok č. XX/XXXX L.. F.. T.. P. U. I., ktorého záver navyše vykladá prokurátor v neprospech obžalovaného a v ďalšom len odkazuje na vykonané dokazovanie.
Obhajoba má za to, že v predmetnom trestnom konaní došlo k viacerým zásadným pochybeniam, a to už v prípravnom konaní, pričom niektoré dôležité a obhajobou opakovane navrhované dôkazy neboli vykonané a časť vykonaných dôkazov prokurátor pri podaní Obžaloby síce zobral do úvahy, ale hodnotenie týchto dôkazov si prispôsobil „vlastnému“ právnemu názoru, čo je z hľadiska trestného práva neprípustné. V prípravnom konaní sa prokurátor nezaoberal základnými skutočnosťami, ktorých riadne šetrenie malo slúžiť k zisteniu skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti (materiálna pravda), čím bolo porušené právo obž. na obhajobu a na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ prokurátor vo Vyjadrení uvádza, že sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že vykonanie kontrolného znaleckého posudku nebolo potrebné a že obhajoba protiposudok súdu nepredložila, obhajoba uvádza, že sa o zabezpečenie protiposudku pokúšala opakovane, no každý znalec, ktorého na tento účel oslovila, odmietol posudok vypracovať z dôvodu pracovnej vyťaženosti.
Obhajoba poukazuje nižšie len na časť z viacerých rozporov vo výpovediach svedkov - detí obžalovaného a poškodenej, ktoré neboli doteraz žiadnym spôsobom odstránené:
- Zápisnica o výsluchu svedka P. B. ml. zo dňa 05.10.2021
- str. 3 - .... "ale že by som bol svedkom, že by mamu chytil, udrel alebo tresol nejakým predmetom, to som nevidel.“
- str. 6 - „Mama povedala, že tam mal sekeru alebo kôl, ale ja som to tam nešiel skúmať, ani sa dívať. V obývačke som ja nikdy nevidel sekeru.“
- Zápisnica o výsluchu svedka J. U. zo dňa 05.10.2021
- str. 6 - Otázka: Takže Vaša matka, Vám uvedené predmety ukázala cca týždeň pred skutkom? Odpoveď: áno."
- Zápisnica o výsluchu svedka J. U. zo dňa 09.08.2021
- str. 6 - Otázka: Ako často ste navštevovali mamu, ako často ste chodili domov? Odpoveď: V minulosti som chodila častejšie, ale posledné dva roky som moc nechodila ....."
- Zápisnica o výsluchu svedka - poškodenej T. B. zo dňa 09.08.2021
- str. 15 - ... „On bol strašne agresívny, on zaťal päste, on naznačil, že ma chce udrieť a potom som sa zľakla.“
- Zápisnica o výsluchu svedka - poškodenej T. B. zo dňa 23.09.2021
- str. 9 posledný odsek - ..... „Ako som vybehla z kuchyne, manžel bežal za mnou, ale ešte predtým išiel do tej obývačky, kde bežne máva v konferenčnom stolíku nôž a keď sa odklopí gauč, tak v ňom máva sekeru a taký kôl drevený. No a ako vybehol za mnou, tak niečo držal v ruke, ale čo, presne to neviem, to by som klamala a kričal na mňa, že dnes skončím, že ma zabije."
Napriek vyššie uvedeným nezrovnalostiam, keď poškodená v Zápisnici o výsluchu svedka - poškodenej, ktorá bola realizovaná v deň incidentu neuvádzala, že by ju obžalovaný ohrozoval s nejakým predmetom, ktorá má podľa obhajoby najväčšiu výpovednú hodnotu a dôveryhodnosť, už v Zápisnici zo dňa 23.09.2021 uviedla, že niečo držal v ruke. Rovnako deti obžalovaného, uviedli, že nikdy neboli priamym svedkom násilia zo strany obžalovaného ako aj to, že nežili s rodičmi dlhodobo v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie a rovnako aj prokurátor napriek tomu vyhodnotil tieto dôkazy ako dôveryhodné, preukazujúce spáchanie skutku, pričom na druhej strane Výpovede T. I. a X. I. považoval za účelové, s cieľom pomôcť obžalovanému, čo je v rozpore s ust. § 2 ods. 14 Tr. por. (strany sú si pred súdom rovné). Napriek tomu, že znalkyňa, L.. F.. T.. P. U. I. sa k syndrómu týranej osoby v závere znaleckého posudku vôbec nevyjadrila, nakoľko ako sama uviedla, k tomuto sa vyjadriť nedokáže pokiaľ nemá k dispozícii aj vyšetrenie druhej osoby, prokurátor považuje poškodenú za týranú osobu v dôsledku konania obžalovaného, pričom nie je osobou odborne spôsobilou posudzovať medicínske otázky. A práve z tohto dôvodu obhajoba navrhla a aj naďalej navrhuje vykonať kontrolné znalecké dokazovanie.
Obžalovaný zastáva názor, že cieľom tohto konania zo strany jeho manželky a detí, J. a J. sú výhradne zištné úmysly, s cieľom predať rodinný dom súp. č. 31, o čom svedčí aj skutočnosť, že v súčasnosti rozpredávajú hnuteľný majetok, ktorý nadobudol s poškodenou počas dlhoročného manželstva a navyše poškodená, napriek tomu ako sa ortodoxne hlási k viere, podala Návrh o rozvod manželstva.
Prokurátor považuje Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu za zákonný a dôvodný, a to aj napriek tomu, že je podľa názoru obhajoby v rozpore so základnými zásadami trestného konania a ustálenou súdnou praxou: R II/66: Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nielen o obyčajnú pravdepodobnosť. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd tú, ktorá je pre obvineného priaznivejšia. R 33/71 Obhajobu obvineného je vždy potrebné preveriť, aj keď ju obvinený uplatnil až v konaní pre súdom a nie už v skorších štádiách konania.
V danom prípade neboli prokurátorom naplnené ani ostatné základné princípy trestného procesu, keďže v otázke viny obžalovaného zostali po vykonanom dokazovaní závažné pochybnosti, pričom podľa názoru obhajoby mala byť aplikovaná zásada in dubio pro reo, nakoľko tieto pochybnosti aj naďalej pretrvávajú. Pritom nedokázaná vina má rovnaký význam, ako dokázaná nevina, a napriek tomu, súd prvej inštancie neprávoplatne odsúdil obžalovaného.“
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“), na podklade podaného odvolania obžalovaného na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Ako vyplýva z odvolania obžalovaného a jeho dôvodov, podľa názoru obhajoby napadnutý rozsudok trpí chybami v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por. Podľa dôvodov odvolania v súvislosti s namietanou chybou v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. obhajoba namietala správnosť a zákonnosť rozhodnutia prokurátora o podanej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že uvedené právoplatné a vykonateľné rozhodnutie prokurátora doposiaľ nebolo zrušené, z ktorého dôvodu súd v tomto trestnom konaní je v zmysle § 7 ods. 1 Tr. por. aj týmto právoplatným a vykonateľným rozhodnutím prokurátora viazaný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd v trestnom konaní nemá zákonom priznanú právomoc preskúmavať správnosť a zákonnosť právoplatných a vykonateľných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. Podľa platného právneho poriadku takáto prieskumná právomoc je zákonom zverená generálnemu prokurátorovi na podklade ustanovení § 363 a nasl. Tr. por. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s obhajobou namietanou existenciou chyby napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.
V súvislosti s odvolaním obžalovaného namietanou existenciou chyby napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., spočívajúcou v nesprávnom vyhodnotení vykonaných dôkazov okresným súdom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.
Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel ku skutkovým záverom, podľa ktorých sa obžalovaný dopostil činu tak, ako mu to kládla obžaloba za vinu.
Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. Z vyššie citovaného obsahu odôvodnenia odvolania obžalovaného odvolací súd konštatuje, že obžalovaný v dôvodoch odvolania ani nenamietal, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má vyvodiť z vykonaných dôkazov (ustáliť iné skutkové závery o spáchaní skutku obžalovaným). Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc udeľovať okresnému súdu záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť). Ako už bolo vyššie uvedené, odvolací súd môže upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať.
S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel svoje závery o preukázaní skutku, z ktorého bol uznaný vinným napadnutým rozsudkom, má úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe svojho postupu pri hodnotení dôkazov dospel k záveru, že na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy sú podľa jeho názoru dostatočné na to, aby mohol na týchto dôkazoch založiť dôvodné presvedčenie o vine obžalovaného zo spáchania činu, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne, logicky a opierajúc sa o argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo ho výsledky vykonaného dokazovania presvedčili o preukázaní, že sa obžalovaný dopustil konania tak, ako ho ustálil v skutkovej vete napadnutého rozsudku.
Pokiaľ obhajoba namietala, že sa okresný súd nevysporiadal s rozpormi medzi výpoveďami vypočutých osôb v prípravnom konaní a ich výpoveďami v prípravnom konaní, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa obsahu zápisníc o hlavnom pojednávaní vypočúvané osoby neboli na hlavnom pojednávaní konfrontované s obsahom ich výpovedí z prípravného konania a strany konania, teda ani obhajoba takúto konfrontáciu výpovedí podľa príslušných zákonných ustanovení takéto konfrontovanie nenavrhli. Z uvedených dôvodov preto okresný súd v zmysle § 278 ods. 2 Tr. por. nesmel prihliadať na niečo, čo nebolo prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré neboli vykonané na hlavnom pojednávaní.
Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil, že by odvolaním namietaná správnosť postupu
okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov zakladala existenciu chýb napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Obhajoba ďalej namietala zákonnosť postupu okresného súdu pri odmietnutí jej návrhu na doplnenie dokazovania, v čom vzhliadala existenciu chyby v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. K uvedenej námietke obhajoby odvolací súd považuje za potrebné poukázať na nasledovnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku:
„Obhajoba navrhovala nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie ohľadom závislosti na alkohole a vyžiadať lekárske správy ohľadne možnej Parkinsonovej choroby poškodenej, súd však vykonanie týchto dôkazov odmietol. Pokiaľ ide o kontrolné znalecké dokazovanie, súd mal za to, že uvedený dôkaz je nadbytočný, nakoľko znalec jednoznačne aj pri svojom výsluchu uviedol, na základe akých skutočností dospel k svojím záverom a vysporiadal sa so všetkými námietkami obhajoby. Pokiaľ ide o lekárske správy, má súd za to, že daný dôkaz sa týka okolnosti nepodstatnej pre ďalšie konanie. Obhajoba poukazovala na možnú Parkinsonovu chorobu u poškodenej, a to vzhľadom na trasenie jej rúk. Súd však má za to, že takéto správy nemajú vplyv na posúdenie konania obžalovaného voči poškodenej, naviac bolo inými dôkazmi preukázané aké následky jeho konanie na poškodenej zanechalo.“
Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd na základe správne ustáleného skutkového stavu veci v skutkovej vete napadnutého rozsudku správne dospel k právnemu záveru, podľa ktorého konaním obžalovaného boli naplnené všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. Preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku obhajoby o existencii chyby napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s dôvodnosťou námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v časti jeho odôvodnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje odpovede okresného súdu na otázky, na ktoré prikazuje dať odpovede ustanovenie § 168 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že právo strany na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia prikazuje súdu dať riadne odpovede na rozhodné otázky, nezahŕňa však právo strany dostať od súdu odpovede podľa jej predstáv. Ak teda s poukazom na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu obhajoba namieta to, že odpovede okresného súdu na rozhodné otázky v odôvodnení napadnutého rozsudku nezodpovedajú predstavám obžalovaného, nemožno z toho vyvodiť dôvodný záver o porušení práva obžalovaného dostať riadne odpovede na rozhodné otázky.
Na podklade odvolania obžalovaného odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nezistil dôvod na zrušenie odvolaním napadnutých výrokov o vine obžalovaného, v zmysle § 317 ods. 2 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť ostatných výrokov, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Na základe vykonania prieskumnej v uvedenom rozsahu odvolací súd dospel k záveru, že rozsudkom okresného súdu uložený trest je uložený v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe a nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti. Odvolací súd považoval za správny a zákonný aj výrok napadnutého rozsudku o uložení ústavného ochranného liečenia.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.