Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/43/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Herichovej a prísediacich: Juraja Perháča a Emila Kováča na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.12.2014 takto

rozhodol:

V.. K.. V. J., R.. X.XX.XXXX C. J., D. W.- V. V..Z.

j e v i n n ý

zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona

p r e t o ž e

v období od mesiaca júl 2012 do septembra 2012, najmenej trikrát vykonal pohlavný styk s maloletou J. J. R.. X. XX. XXXX, C. V. W. okr. Gelnica a to na miestach pred kostolom a na lúke, hoci vedel, že táto v čase pohlavných stykov nedovŕšila vek 15. rokov, t e d a

vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 2/,3/ Tr. zák. § 117 ods. 1/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1/ Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.

Podľa § 285 písm. a/ Tr. zákona oslobodzuje obžalovaného spod obžaloby pre skutok, že: - dňa 28. decembra 2012 asi o 18.00 hod. v Richnave - Rómskej osode, okres Gelnica, v blízkosti domu č. 307 chytil maloletú J..J.. R.. X.XX.XXXX za vlasy, zakryl jej rukou ústa, následne jej vytočil ruku a druhou rukou ju chytil pod krk a násilím ju odtiahol do rodinného domu svojej starej matky č. 307, kde sa jej a členom jej rodiny vyhrážal zabitím ak nestiahne trestné oznámenie vo veci znásilnenia a pri uvedenom konaní jej spôsobil odreninu ľavej časti krku a opuch a hematóm zápästia,

kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1/,2/ písm. b/ Tr. zákona, pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal.

odôvodnenie:

Súd vykonaným dokazovaním v priebehu hlavných pojednávaní zistil nasledujúci skutkový stav: Obžalovaný K.. V. J. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania obidvoch skutkov podľa obžaloby. Vypovedal, že nikoho nevydieral a pokiaľ sa týka maloletej, tak s touto žil, pohlavný styk mali viackrát v mesiaci august a bolo to dobrovoľné. K pohlavným stykom došlo u nich a u nej doma, resp. pri kostole, alebo u jeho babky. S maloletou J. začal chodiť keď táto mala 13 rokov, pričom o tom vedeli aj jej rodičia. Uviedol, že od roku 2011 do 2012 bývali spolu u jej rodičov, potom sa pohádali, on odišiel odtiaľ a to potom, keď boli spolu v Košiciach, kde ona stretla priateľa a kvôli tomu a pohádali, pričom podľa neho poškodená to tak oznámila polícii, lebo už nechcel u nej bývať. Popísal, že v Košiciach boli spolu v Galérii v nákupnom centre, kde jej kúpil nohavice, tričko aj náušnice, aj ona mu kúpila náušnice, ktoré mal aj vtedy keď ho zadržala polícia. Už aj predtým sa hádali, lebo mala v Richnave frajera, s ktorým sa stretla v škole, o čom sa on dozvedel. Nikdy poškodenej by neublížil, pričom si myslí, že aj ona ho má rada. K tomu, prečo zjedla J. tabletky sa vyjadril, že bolo to preto, lebo jej mama ho vyhodila z domu. V súvislosti so skutkom zo dňa 28.12.2012 /pod bodom 2 obžaloby/ uviedol v rámci vyjadrenia k výpovedi poškodenej, že nie je pravdou, čo uvádzala ona, lebo ona sama prišla za ním k babke, on sa kúpal a neniesol ju na pleci. Prišla a nechcela odísť, on potom volal jej mame aby prišla a ju zobrala a nevyhrážal sa že im odsekne hlavu.

Matka maloletej S. J. ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní vzhľadom na príbuzenský vzťah s obžalovaným využila svoje právo a nevypovedala. Boli prečítané jej výpovede z prípravného konania a to zo dňa 14.11.2012 kde uvádzala, že jej dcéra prišla z liečenia, keďže má astmu v marci 2012 a v tom období videla častejšie v okolí ich domu V. J., ktorý býva tiež v obci Richnava v osade, no na opačnom konci. Vedela, že jej dcéra sa s ním pozná, že sú kamaráti, videla na dcére, že je nejaká zvláštna, nejedla, nebolo s ňou reči a v lete v mesiaci júl zjedla tabletky magnézium a preto bola hospitalizovaná v nemocnici v Krompachoch. Počas toho bola vyšetrovaná na rôznych oddeleniach a bolo zistené, že už mala pohlavný styk. Ona sa dcéry pýtala s kým mala sex a táto jej odpovedala, že mala s neznámym chlapcom a tak sa jej viackrát na to nepýtala. Až dnešného dňa ráno jej povedala, že ju niekoľkokrát znásilnil a zneužil V. J. a preto pochopila, že prečo sa dcéra takto správa a toto pozorovala už od mesiaca máj 2012. Dcéra jej nechce povedať kedy a kde sa to stalo, ona bola na dcéru rozčúlená a tak sa rozhodla vec oznámiť na polícii. Ona však nemôže povedať, či V. J. ju znásilnil, len to jej povedala dcéra. V. J. u nich nikdy nebýval, lebo ona by to nebola dovolila. Na otázku prečo neoznámila polícii, že dcéra mala v minulosti pohlavný styk ako sa to uvádza v správe zo 7.7.2012, odpovedala, že to nahlásila na polícii a nevedela ani to, že dcéra mala byť v mesiaci máj znásilnená. Bojí sa o svoju dcéru aby si sama niečo neurobila, pričom nevie ani čo všetko jej môže ešte V. J. urobiť. Vo výpovedi zo dňa 12.12.2012 uviedla, že od dcéry sa dozvedela o tom, že bola znásilnená V. J. začiatkom novembra 2011 keď mala dcéra gynekologické problémy. Vtedy jej dcéra povedala aj to, že sa jej mal J. V. vyhrážať ak to oznámi, že ju zabije. Malo sa to stať štyrikrát a to raz pri kostole v W., raz za ihriskom, za kostolom K. K. a jej to nepovedala preto, lebo sa bála V. J., že ju zato zabije. Ona sa už v lete dozvedela, že dcéra mala pohlavný styk, pretože zjedla tabletky a potom keď ju odviezli do nemocnice a bola vyšetrená gynekológom, bolo povedal, že nie je panna, čo aj ona bola oznámiť na polícii, ale J. nechcela povedať s kým mala pohlavný styk, ani to, že ju mal niekto znásilniť, preto s ňou ani nič nespísali. K osobe V. J. uviedla, že sa poznajú, bol u nich viackrát s jej synovcom na návšteve a nevedela, že má záujem o jej dcéru. Raz o jedenástej večer ho našiel jej manžel pri ich dome a ten sa vyhováral, že prišiel pre nejaký zošit, čo bolo niekedy v máji 2012. V. vedel koľko má Katarína rokov, lebo chodili do jednej školy a pozná ju od malička a sú aj rodina. V ďalšej výpovedi dňa 29.12.2012 svedkyňa uviedla, že dcéra je z toho psychicky na dne, včera boli s ňou na detskom oddelení nemocnice v Krompachoch, lebo má kvôli nemu problémy, chcela sa zabiť, v nemocnici jej však povedali, že nemajú voľné miesta. Ďalej uviedla, že dnes okolo 18.00 hod. išla J. pre vedro, pričom kvôli tomu nechodí ani von, lebo sa ho bojí, V. sa jej neustále vyhráža, aby zmenila výpoveď, že to chcela sama a že tak robia aj druhé cigánky a že on nepôjde do basy. Keď potom vyšla na verandu, chytil ju za vlasy, zakryl jej ústa a ťahal ju k jeho babke, vykrúcal jej ruky a keď boli pred domom jej babky, ona nechcela vojsť dnu, tak ju dal na plece a zobral ju dnu. Bol tam jeho otec, matka a tam sa jej vyhrážal, aby stiahla oznámenie. Keď ona potom zistila, že J. nie je doma, s mužom išli k svokre, či tam nie je , potom niekto povedal, že je u J., že je tam krik a ona plače. išla rovno tam, keď vošla dnu, Katka sedela na stoličke a pred ňou stál Oliver a kričal na ňu a svedkyňa potom kričala aby jej dali pokoj, lebo sa o ňu bojí a povedala, že sa chce kvôli nemu zabiť.

Potom ona vyšla s dcérou von a začali utekať a medzitým volala na políciu. V. vulgárne nadával aj jej a aj jeho otec, že odreže hlavu jej dcére. V ďalšej výpovedi z toho istého dňa uviedla, že bola podať trestné oznámenie, lebo V. J. včera, t.j. 28.12.2012 znovu bol za jej dcérou, nedá jej pokoj a vyvrcholilo to tak, že musela volať políciu. Vo štvrtok jej muž znovu prichytil V. J. ako stojí pri ich dome a pozerá sa cez okno dnu, čo bolo keď išiel do pivnice, preto schmatol V., ale tento sa mu vyšmykol, ale mu stihol dať palicou po ruke. Dcéra sa bojí chodiť von, preto je zavretá doma a má z toho psychické problémy. Vo štvrtok bola už noc, všetci spali, dcéra ušla z domu a ona sa zobudila nato a utekali za ňou a dcéra bežala cez osadu na cestu a chcela vbehnúť pod auto, no nepodarilo sa jej, lebo šofér zabrzdil. Svedkyňa kvôli tomu plakala, počula to aj V. mama, ktorá vyšla von. Potom sa vrátili domov a išla s dcérou do nemocnice, nech ide na liečenie, ale nemali pre ňu miesto. Potom sa vrátili domov a v podvečer keď s manželom zaspali, lebo boli z toho unavení, zobudila sa asi o 18.00 hod. lebo malé dieťa začalo plakať a tak zistila, že J. nie je doma, avšak ona dom zamkýna a kľúče odkladá. Zavolala sestre, ktorá prišla a tak s manželom išla hľadať dcéru, pričom dievčatá povedali, že je u V. babky a že je tam veľa ľudí. Išla tam, ale už volala aj políciu, najprv sa bála vojsť dnu, vonku bolo veľa ľudí, ale keď policajti nechodili, vošla dnu, Katka sedela na stoličke, okolo nej stáli V. a jeho otec, bola tam aj jeho babka, plno ľudí, bratranci, sesternice a keď sa pýtala prečo je tam Katka, táto jej povedala, že V. ju tam dotiahol. V. otec jej zdôrazňoval, že ak nestiahnu zápisnice, že ich zabijú, to už kričal na nich celý dom, ona preto išla pomaly k dverám a prosila ich aby dali pokoj, tak sa dostala k dverám, niekto otvoril a vysotila tak von Katku a vyšla za ňou aj ona a tak začali utekať a to už za nimi vyšli ostatní z domu, V. mal v ruke sekeru, jeho otec drevený hranol, V. kričal, že im odrúbe hlavu, aj jeho otec, že ich zabijú aj ďalší z rodiny mali palice v rukách. Medzitým prišli policajti, vonku bolo veľa ľudí a ona zavolala policajtov do domu jej matky a tam im všetko vysvetlila. Oni už však stihli skryť sekeru aj palice, lebo videli ženy že ide polícia, tak ich varovali. J. jej potom rozprávala, že chcela ísť na WC, preto si chcela zobrať vedro zvonku, lebo sa bojí ísť na záchod a vtedy ju schmatol V., ktorý čakal pri ich dome, chytil ju za ústa a rukou ju držal pod krk a ťahal ju za vlasy cez les, lebo ony majú v podstate v lese dom do domu jeho babky a po ceste ju nasilu bozkal. V dome bola jeho matka, otec a babka a kričali na ňu aby stiahla oznámenie. Tam mohla byť asi 15-20 minút. Ony ako rodina sa boja, nemôžu vyjsť z domu, dokonca jeho matka I. jej núkala 1.000 € za jej poctivosť, aby to nechala tak, že aj druhé dievčatá prišli o poctivosť, ona jej povedala, aby im dala pokoj, že jej už dosť naubližovali a že ona svoju dcéru nedá, že má ešte školu pred sebou. Svedkyňa k týmto výpovediam uviedla, že bolo to tak ako vypovedala. S. J., otec poškodenej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on vie o tom, že dcéra jeho manželke povedala, že bola znásilnená. Kedy to bolo, to si nepamätá, ale asi bola jeseň, pričom jemu dcéra najprv nič nechcela povedať, ale potom povedala, že bola pri kostole, pri ihrisku znásilnená a že tam za ňou prišiel V.. V. k nim niekedy prišiel na návštevu čo bolo asi štyrikrát, ale u nich nespal. Na políciu nešli hneď prvýkrát keď sa dozvedeli že dcéra už mala pohlavný styk preto, lebo povedala že je to niekto neznámy a vtedy sa chcela aj otráviť. Pokiaľ sa týka obžalovaného, tento chodil k nim so synovcom manželky, nikdy nie sám a bola tam aj J.. Ku skutku v bode 2/ uviedol, že V. mal zobrať jeho dcéru od nich z balkóna, ktorý je na prízemí, ale ako to bolo nevie, lebo on to nevidel. Poškodená mal. J. J. na hlavnom pojednávaní dňa 28.5.2013 vypovedala, že sa už nechce k tomu vracať, lebo nemôže v noci spať, má to pred očami, už jej V. dá pokoj, takže asi sa už poučil. Uviedla, že je od januára 2013 liečená u doktorky J. na psychiatrii, túto navštívila preto, lebo nebola v dobrom psychickom stave. Vypovedala, že prvýkrát mala pohlavný styk s obžalovaným počas školského roka v siedmom ročníku, na konci školského roku, potom sa otrávila, zjedla tabletky magnézia. U lekárky nepovedala s kým mala pohlavný styk a ďalej odmietla vypovedať, lebo sa nechce k tomu vracať. Boli preto v zmysle § 270 ods. 2 Tr. por. prečítané záznamy z výpovedí svedkyne z prípravného konania a to : - zo dňa 27.11.2012 z prepisu jej výsluchu, kde odpovedala na položené otázky vyšetrovateľky a to v nasledovnom znení : V. J. pozná ho školy, niekedy chodil k nim domov s jej bratrancom. K tomu, čo sa malo stať medzi nimi uviedla, že nevie čo sa stalo, jej nič, ale asi jemu sa niečo stalo, asi sa mu nepáčilo, že chodí na zábavu, alebo čo. Keď už nechodila do školy, išla mame kúpiť chlieb a maslo, videla ho ísť na kopec, ale boli kamaráti, tak nevedela, čo on chce. Prišiel za ňou, počítala ešte peniaze, či jej dobre dala, prišla von a začal do nej rýpať, že ahoj a tak. Povedala mu, že čo sa mu stalo, že je zmenený, načo on povedal, že nič, žeby išla sním ku kostolu, ona povedala, že prečo, že ju čaká doma mama, že bude na ňu robiť krik, že kde je. On začal že prečo nemôže ísť a začal do nej strkať, obchytkávať ju, chcela už ísť domov, povedala mu že nech ju pustí, nepustil ju a začal ju biť. Dal jej jednu facku, ona začala plakať, že nič neurobila, on jej nato vykrivoval ruky, ťahal vlasy, ťahal ju až ku kostolu a povedal jej, že keď nechce ísť dobrovoľne, že ju aj tak stiahne. Nepovedal jej načo tam má ísť, ale povedal, aby išla s ním ku kostolu, ona to odmietla, že načo a že ju doma čaká mama a povie, že bola dlho preč.

On ju ťahal, dal jej facku, dvíhal jej sukňu, ona sa bránila, kopala do neho, pichla mu do oka a dala mu facku. Keď mu dala facku začal horšie do nej strkať, strkol ju do zeme, spadla a nato sa na ňu zvalil, otvoril si /ukázala na časť tela okolo pásu/, a ona už vedela čo chce. Začala plakať, hovorila, že to povie mame, chcela kričať, chytil jej ústa aby nekričala a dal jej facku. potom už bola ticho, sedela, triasla sa a bála sa čo ide robiť, potom jej ťahal dole spodné prádlo, ona kopla, chcela mu do rozkroku kopať, chytil jej nohu, chcel ju vykrútiť, začala kričať a dal jej zase facku, a vtedy ju znásilnil. Povedal, že dosť, že sa s ňou nedá, tak povedal, že to nechá tak. Popísala, že bolo to tak, že ona bola na zemi, chytil jej ruky, roztiahol jej ich, ľahol si na ňu, ona plakala, vie, že ju znásilnil, lebo ju to bolelo, kričala aby zišiel z nej. Na otázku, ako dlho to trvalo uviedla: nevie, „lebo ako on už išiel ešte do mňa, kopal a na mňa pľul a nadával, že som kurva“. On potom išiel preč a povedal jej, aby ešte neprišla, aby tam bola, tak tam bola asi 10 minút. Nikomu to nepovedala, lebo sa jej vyhrážal, keď to niekomu povie, že ju zabije. a keď si myslela, že to spravil raz, že už to viac nespraví a dá jej pokoj. Nevie keď to bolo, ale po skončení školského roku, v aký deň nevie, a bolo to poobede. Potom už z domu nevyšla, len plakala, mama sa čudovala čo sa stalo, bála sa o ňu čo sa jej stalo, nevyšla z domu asi mesiac. Chodila k babke ale nie sama, Raz bola dole na ihrisku keď vystupovali dievčatá a mama jej povedala aby išla, tak tam išla aj s ujom, oni tam tancovali, chcela ísť domov, a kúpiť si nanuk, tak išla k detskej škôlke, tam sedela, je tam lúka a on odniekiaľ prišiel. Rozprával sa s ňou, či mu nedá nanuk, ona vstala, že ide domov, mala oblečenú sukňu a legíny, balerínky. Už sa nedalo ísť ku kostolu, lebo bola ďaleko a tam sú také kríky, voda a tam ju ťahal. Zase jej krútil vlasy, prstami jej tlačil líce, išla s ním nie dobrovoľne, myslela si čo zase od nej chce. Povedal jej že nič jej nespraví, chce sa s ňou rozprávať a aby to nepovedala nikomu čo spravil pri kostole. Ona s ním išla a zase ju ťahal. Tam už videla, že zase do nej rýpal, provokuje ju, tak začala utekať, on ju zozadu chytil, roztiahol jej tričko, dal ju na zem, stiahol jej leginy, ona mu myslí, kopla do nohy, chytil jej nohu, dal jej drôt do nohy, ona si nohu chytila, potom ju poškriabal opaskom, čo jej ťahal dole aj balerínky jej ťahal. Zase ju nieže znásilnil, ale zneužíval ju. Vysvetlila, že jej krk oblizoval, chytil jej prsia, zase ju bolelo, plakala a povedala, že ak ostane tehotná, tak mu nikto nepomôže a že zistia že to bol on. Na otázku, či vtedy druhýkrát mali pohlavný styk, prikývla hlavou, či vnikol do nej, prikývla opäť hlavou a tretíkrát chcela ísť do kostola. Na pripomienku aby uviedla kedy toto bolo, že asi o mesiac, bolo asi štyri hodiny poobede. Vtedy kamarátky nevideli, že on prišiel k nej. Potom zase prišiel a ona sa bránila, povedal jej že keď nebude ticho, lebo predtým keď boli kamaráti sa rozprávali o tom kto vie plávať, ona povedala, že nevie, tak jej povedal, že ju zadusí vo vode. Potom on odišiel, ona tam ešte ostala, potom išla domov, nikomu to nepovedala, lebo už tak nedôverovala nikomu, lebo keď to spravil a bol to jej kamarát, tak už nedôverovala nikomu a keď jej povedal ak to niekomu povie, že ju zabije. Bola si istá, že to spraví, že ju zabije, lebo keď napríklad niekde išla a on to spravil a zbil ju a také veci, tak si bola istá. Prvýkrát keď ju obral o poctivosť vždy len plakala, majú dve izby, bola len v izbe, mama s otcom rozprávali čo sa jej stalo, mama ju zavolala dnu, aby jej povedala, čo má na srdci, že vidí že je s ňou zle, že vždy plače a bola aj na ňu nahnevaná, že jej nedá s takými vecami pokoj. ďalej vypovedala, resp. odpovedala na otázky, že keď sa otrávila, bola asi tri dni v nemocnici, mama jej hovorila, že sa jej zdá, že nie je poctivá, že ju niekto zneužil, tak to bola mama nahlásiť na polícii, keď tam prišla polícia, tak tam prišiel aj Oliver Kotlár aj jeho matka a on jej povedal, že keď na neho povie, že ak príde domov, nebude žiť. Polícii povedala, že to bol neznámy, že je asi z Košíc, že ho nepozná ale ho popísala ako vyzeral on, že mal na sebe čierne nohavice, biele tričko a mal kohúta a že je to Peter. po druhom raze sa jej už zdalo, že ju chce zabiť, lebo prvýkrát to spravil, plakala, že nemá srdce, že je sprostý, že aj keď ju to bolí, bráni sa to spravil a ešte sa jej vyhrážal. Druhýkrát keď to spravil tiež už nechcela, nechcela nikoho vidieť, neverila nikomu, povedala si, že každý človek je taký. potom chcela ísť na spoveď, teta bola v nedeľu v kostole a jej povedala, že spoveď bude v piatok, že asi o piatej a že do kostola sa ide o pol siedmej, chcela ísť o pol piatej, išla za ňou, lebo ona je trochu na hlavu, obliekla sa, povedala kde ide a ona jej povedala, že spoveď už bola o štvrtej, tak jej povedala, že pôjde o pol šieste, nato jej povedala že až o pol siedmej, tak potom bola z nej už taká, išla do kostola, nebol tam nikto, ona sa na ňu nahnevala, že ju oklamala a povedala si, že pôjde domov, chcela ísť zo schodov a vidí jeho, keď ho videla začala utekať naopak, videla V. a začala utekať a on ju buchol do takej steny, ona sa natiahla, že ju to bolí, on prestal a myslel si že čo jej spravil, tak prestal. Mala na sebe leginy a opasok hrubší, on jej potom tak zozadu /neukončená veta, prerušená otázkou vyšetrovateľa/, rozprával jej že je kurva, šľapka, fľandra na ňu pľul, dal jej facku, ťahal jej vlasy, stískal jej ústa. Potom ako sa natiahla, zozadu jej dal taký box, spadla na kolená. Zozadu ťahal z nej dole nohavice, bránila sa aby neťahal a kopala do neho, vykrútil jej tú nohu, ale zozadu už jej stiahol dole, vykrútil jej nohu, otočila sa a kričala, že ju to bolí, stiahol jej nohavice, vtedy mu dala box /do čela/ aby ju pustil a keď to videl, dal jej box aj on. Potom mala na sebe tričko s výstrihom, začal jej olizovať prsia, ruky jej chytil, nohy, nohavice,

aby nešla pre nohavice až na kríky, tam je taká lúka, tak ich hodil. Začala do neho kopať a kričať, ale nikto tam nebol, lebo bolo šesť hodín, už bola z toho hotová tak mu povedala, že ju to už nebaví, čo jej robí, nech si nájde takú v jeho veku a že ona má 13 rokov, či sa nebojí. Povedal, že nie, že on má také dievčatá rád čo sa bránia, po takých túži, načo mu povedala, že to povie mame, načo jej dal facku, že ju zabije, tak si to zobrala k srdcu a išla domov. Ďalej odpovedala že on to spravil, dal do nej, potom už išla domov a jeho mama išla potom, on išiel domov a povedal že najprv ide on a ona má prísť o polhodinu hore. Jeho matka ju zastala a povedala, že bude mať jej roky, takže sa bude pýtať jej mamy, či môže s ním žiť, keď už bude zo školy von. Povedala jej , že sa to nestane, lebo takého násilníka, čo znásilňuje dievčatá ona nepotrebuje, načo sa táto smiala. K týmto častiam výpovede na hlavnom pojednávaní dňa 28.5.2013 uviedla, že pri kostole kde došlo k znásilneniu chodili ľudia aj autá, boli tam dievčatá biele, ktoré nijak nereagovali, lebo ony vedia že cigánky od 13. rokov tak žijú. Ona nekričala, lebo aj tak by to bolo zbytočné. V ďalšej časti tejto výpovede z prípravného konania /čl.105/ uvádzala, že do kostola chcela ísť a bolo šesť hodín, pričom tam ešte nebola. Nikto ich tam nevidel, mame to nechcela povedať, lebo sa jej vyhrážal, že ju zabije. Posledný krát to bolo koncom septembra, 21. septembra alebo tak, myslí, že sa už blížilo k októbru, ale si bola istá, že to bolo 21. septembra, lebo išla na ihrisko a tam mali chlapci tréning. Boli tam aj dievčatá, aj jej ujo, išla potom domov, išla na most, boli tam dievčatá, rozprávala sa s nimi, povedali jej, či nejde s nimi na ihrisko, povedala, že ju to nebaví, že ide domov. Oni išli a ona rozmýšľala, lebo aj V. tam už bol, on k nej neprišiel, tak rozmýšľala a bola spokojná, že k nej neprišiel. Asi si priznal, že ju nemá znásilňovať, tak rozmýšľala, bola na moste, chcela ísť domov, on zrazu z tejto strany ide ku nej a vtedy začala utekať a utekala hore, kde je kostol sv. Magdalény, neutekala až tam, lebo mala astmatický záchvat, nemohla predýchať, sadla si, on keď to videl tak mu povedala „V. nerob, nemôžem predýchnuť“, on povedal, že má toľko za ňou utekať a že keď sa mu dobrovoľne nepoddá, že ju zabije. on nato ju chytil za vlasy, začal ju škrtiť a ťahal až hore. Tak zase to spravil, štvrtýkrát ju znásilnil a ona sa už ani nebránila, dala mu len jednu facku, lebo mala záchvat, začala ju bolieť hlava a rozprávala mu, že nemôže dýchať, žeby to nerobil a on stále to robil. K tejto časti výpovede na hlavnom pojednávaní uviedla, že išla z ihriska domov po dedine W., on išiel oproti, tak potom utekala hore, nešla k nemu do náručia, utekala znovu ku kostolu aj vtedy tam boli dievčatá a chlapci nie rómski. utekala, on ju nedobehol, potom zastala a znovu utekala, lebo nevedela že je tam les a ku kostolu neutekala, lebo by ju dobehol. Keď utekala tak tam boli ľudia

vonku, nekričala lebo by sa neozvali a toto bolo štvrtýkrát. Prvýkrát sa to stalo pri kostole, druhýkrát pri ihrisku, tretíkrát pri kostole v Richnave a štvrtýkrát v lese pri Márii Magdaléne. Na čl. 106 a 107 v prípravnom konaní uvádzala, že naposledy mu povedala, že sa jej vyhráža, že ju zabije, ale že sa zabije ona sama, lebo jej v živote on prekáža. Vtedy jej povedal, že sa môže zabiť a v ten deň to robil veľmi tvrdo a nemohla sa brániť, nevládala nič. Potom keď prešiel týždeň alebo dva tak krvácala, čo bolo koncom septembra a potom 31. októbra si myslela že má menzes, ju to veľmi bolelo, povedala to mame, táto jej dala brufen, ale aj na druhý deň ju bolelo, potom mala narodeniny, zase ju bolelo, potom niekedy 4. alebo 5. začala silne krvácať tak išla s mamou a tam jej povedali či nie je tehotná a bála sa že sa o tom dozvie mama. Bola v nemocnici kde bola 5 dní. mame nepovedala nič, to jej povedal doktor, že asi má potrat, potom ale primár povedal, že nebola tehotná, ale že bola veľmi zneužitá a vtedy už to mama vedela. Potom išla s mamou ku doktorke J. a jej všetko porozprávala a táto povedala, aby to nahlásila na políciu. Na otázku či mala nejaké zranenie odpovedala, že na krku mala také modriny. Ďalej na odpovede obhajcu uvádzala, že Olivera nemala rada, boli len kamaráti. Od kostola kde malo dôjsť ku styku je dom pod kopcom asi 30-40 minút, či nikto neprišiel na jej kričanie, uviedla, že kričala, ale on povedal, že keď bude kričať, zabije ju, tak prestala. V prípravnom konaní na čl. 108-110 uvádzala, že On k nim chodil, ale nieže často, ona s ním ešte nič nemala. Na otázky psychologičky či mal taký násilnícky styk aj s ostatnými dievčatami uviedla že nie, on sa predvádzal že má dievčatá na jeden deň, kamarátky ho hodnotili tak, že jej povedali, že sa pre neho chceli biť. Jej kamarátka s ním chodila tri roky, tak ona vie aký je. Či mal sklon k agresii aj v iných situáciách, uviedla že nevie, že on sa len predvádzal, že išiel s dievčatami. Ona nechodila v noci von tak nevie, pričom jej kamarátky nepovedali že mali s ním pohlavný styk. K prečítaným častiam tejto výpovede sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že asi ju nerozumeli, keď sa mala vyjadriť predtým na pojednávaní, že nekričala, lebo ona stále kričala. Okrem spomínaných štyroch stretnutí s obžalovaným sa nikdy nerozprávali ani nestretli. Ďalej bola prečítaná výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa 29.1.2013 /čl.112-113/ kde vypovedala že nieže nechce vypovedať, ale to všetko čo V. spravil je pravda, ona sa ale bojí o rodinu aby ich nezabil, lebo keď bude vypovedať, tak sa dozvedia že vypovedala proti V.. Ony by nevyšli z domu, už sa im vyhrážali zabitím. V. prišiel so sekerou hore aj jeho otec, to je pravda. Už im neverí, žeby ich nezabili, lebo už sa prvýkrát o to pokúsili. Nemôže ísť ani von, dievčatá sa jej vysmievajú, dospelí jej hovoria, že dala V. do

basy, mama im mala dať pokoj, aby s ňou žil a všetci hovorili aby mala ju nechala s ním žiť, ona však nechce tak žiť od 13,14 rokov, chce si život usporiadať po svojom. O zabití jej rodiny keď boli na polícii sa im vyhrážal V. otec, že ich zabije. Povedali jej, že keď to nestiahne to prvé čo vypovedala na V., že zabijú ju aj jej rodinu, ona povedala, že to prvé nestiahne keby aj ju zabili, tak povedali, že ju zabijú. Takže potom ku skutku /ako trestného činu vydierania/ nevypovedala. Na hlavnom pojednávaní k prečítanej časti tejto výpovede uviedla, že dňa 28. prišiel V. s otcom s hranolom k ich babke S. R., ona vtedy bola tam, prišiel tam V. s otcom a ešte ďalší zv.J., I. Z., bratia N. J., jeho rodina bratranci, lebo predtým keďže oni bývajú v lese a matka s otcom už spali, večer asi o 18.00 hod. išla na záchod, išla pre vedro von, bol tam V., schmatol ju, dal jej ruku na tvár aby nekričala a ťahal ju k jeho babe a ešte predtým ju pobozkal, doma bola jeho babka, otec, mama, dedo, on a vtedy jeho otec povedal, že to má stiahnuť, že ona bola opitá a že ho zviedla. Niekto potom mame povedal, že je tam a povedala im, nech jej dajú pokoj, že je v psychickej traume. Potom ju mama vyhodila von, vyšla von aj ona a utekali ku babke a za nimi utekal V., ktorý mal v ruke sekeru a jeho otec s hranolom a V. hovoril, že im odrúbe hlavu. Aj predtým sa vyhrážali u nich doma, že to má stiahnuť, keď nie, tak zabijú celú rodinu. Potom ich cestou nedobehli, neprišli až k tomu domu, stáli pod kopcom a to bolo 28. decembra. Na otázku ako je ďaleko od ich domu k domu obžalovaného babke, uviedla že nevie, asi 400-500 metrov. Vtedy mala aj zranenia a to pomliaždeniny na krku a mala vykrútenú ruku. Na návrh obhajcu bola J. J. vypočutá opätovne na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.11.2013 / už po dovŕšení 15. roku veku/, a to k nezrovnalostiam vyplývajúcim zo záznamu z ošetrenia z hospitalizácie zo dňa 4.7.2012, oproti tomu ako vo výpovedi uvádzala, kde v zázname je uvedené, že ako dôvod že zjedla tabletky bolo to, že sa s mamou pohádala, na pojednávaní k tomuto uviedla, že dôvod bol V. J., lebo ju znásilnil. O tom povedala mame až v mesiaci november Na ďalšie otázky odpovedala, že do nemocnice potom prišili za ňou mama v sprievode polície, potom tam prišiel otec s jedným kamarátom. Policajti hovorili, že má ísť na gynekologické vyšetrenie, vtedy s ňou nič nespisovali, potom išla s mamou na políciu, kde povedala, že mala pohlavný styk dobrovoľne s neznámym, pričom mama neriešila kto je ten neznámy. Vypovedala tak potom, keď prišli policajti do osady čo bolo niekoľko dní po prepustení z nemocnice. O tom, že bola vypočúvaná políciou už obžalovaný musel vedieť, keď tam bola polícia, ale ako vypovedala, to mu nepovedala, teda on nevedel čo povedala. Na otázku, či sa aj inokedy stretla s obžalovaným mimo toho čo ju znásilnil, uviedla, že sa nestretli, hoci chodila vonku aj medzitým. Opäť na otázku kde ju mal opätovne znásilňovať obžalovaný uviedla, že prvýkrát to bolo pri kostole v Richnave, druhýkrát pri ihrisku, tretíkrát pri tom istom kostole a štvrtýkrát pri kostole sv. Anny, ktorý je pri ceste ako sa ide do Krompách a to potom, keď stála pri moste v Richnave a on išiel z osady, ona tam stála sama, chcela ísť domov, utekala potom od neho preč, nešla ale do dediny, lebo tade išiel on, utekala von z dediny až ku kostolu ktorý je na lúke. Už nemala kde utekať, on utekal za ňou a tam pri kapličke ju chytil. Vtedy keď sa stretli nikto tam nebol, lebo boli na ihrisku, inak sú tam aj rodinné domy, ale ona tam nikoho vonku nevidela. Ku skutku zo dňa 28.12.2012 vypovedala, že toho dňa prišiel obžalovaný so svojim otcom k jej babke kde bola ona so svojou mamou. Povedal, že im chce vyrúbať hlavy keď nestiahnu na neho znásilnenie. Toto vykrikoval z ulice, oni boli v dome, potom ešte za ním prišla jeho rodina, ujovia bratranci, volali otca, že sa chcú biť a že ich chcú zabiť. Potom jej mama volala políciu a keď prišla polícia tak V. J. skryl sekeru, nevie či sa našla, ale ona videla, že ju hodil do kríkov a potom V. J. aj pred políciou začal jej mame nadávať. Toto sa stalo pred domom jej babky a potom ho zobrali do väzby. Ďalej uviedla, že aj u jeho babky sa jej vyhrážal a tam ju doniesol nasilu, potom prišla jej mama, odtiaľ ju vytiahla von a tak začali utekať a oni utekali za nimi, pričom u jeho babky vtedy boli v izbe asi 20 ľudí. Na otázku, či bola v dome V. J. aj potom, čo bola na súde vypočúvaná dňa 28.5.2013 vypovedala, že bola a bola tam potom čo prišla k nim domov mama I. Z. s tým prečo ju dali za svedka, načo jej povedali, že ju dal V. J. a preto išli s mamou za V. J., prečo poburuje ľudí proti nim. Keď tam prišli bolo tam veľa ľudí, bol tam aj V. s ktorým sa rozprávali vonku, tento chcel aby išla do domu jeho babky aby sa porozprávali, ona potom aj išla, jej mama ostala von a išla preto, lebo V. povedal, že si to vyriešia dnu v dome. Keď tam vošla, nikto tam o I. nerozprával, ale I. Z. jej hovorili prečo to na neho rozprávala, vtedy V. jej dal aj telefón, nikto hovoril po slovensky a keď to počula, dala telefón I. Z. a potom vstala a odišla preč, pričom vtedy v izbe bolo viac ľudí. Na otázku, prečo išla k V. s mamou, keďže sa ho bála a išla tam niečo vybavovať, uviedla, že sa bála, ale išla tam s matkou. Na hlavnom pojednávaní 12.11.2013 sa k lekárskej správe zo dňa 5.7.2012 a k údajom tam uvedeným, z ošetrenia maloletej na gynekologickej ambulancii sa vyjadrila, že prvýkrát ju znásilnil čo bolo ku koncu školského roka a hneď jej povedal, že keď to niekomu povie, tak ju zabije a na ošetrení bola po prvom znásilnená keď sa otrávila. S nikým predtým nemala pohlavný styk a hoci tak povedala, nie je to pravdou, lebo tam uviedla hocičo a nie je pravdou čo je tam uvedené že mala pohlavný styk pred dvomi mesiacmi.

J. Z., stará matka poškodenej, ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od S. J. býva vo vzdialenosti asi viac ako 1.000 metrov, pričom chodieva tam na návštevy, alebo príde za ňou autom dcéra alebo syn. Pokiaľ ona bola na návšteve u J., nikdy tam nevidela V. J., pričom tam niekedy aj spala. O vzťahu V. J.Á. a jej vnučky vie od svojej dcéry, ktorá jej povedala, že J. bola znásilnená ale ona sa o tom s vnučkou nerozprávala. Poprela, žeby bol V. J. chodieval s Katarínou k nej domov.

Svedkyňa R. J. vypovedala, že býva blízko S. J., na jednotlivé otázky, či chodieval V. J. na návštevy k S. J. uviedla, že bol tam raz, ona ho videla, či u nich aj prespával to nevie. O tom, že V. J. mal znásilniť J. J. vypovedala, že vie o tom, lebo jej to rozprávala S. J.. Videla raz u J. V. J.W. vonku na balkóne, kde stál sám ale kedy to bolo, nevie. Na otázku, či vie, žeby V. J. bol chodil s J. J. uviedla, že vie, že chodili spolu, ale nevie či tam aj býval.

Svedkyňa Q. H. ako svedkyňa vypovedala rovnako, že býva v blízkosti rodiny J. tak, že jej okno je smerom na ich dom a nevidela však žeby tam bol chodieval V. J., prišla svedčiť lebo jej navrhla S. J.. Sama dodala, že vie, že V. J. tam nechodil, nikdy by matka nedala svoju 13 ročnú dcéru do postele s V. J., keď ona má opatrovateľský kurz a hľadá si robotu aj muž. Neskôr v súvislosti s bývaním uviedla, že medzi ňou a J. bývajú aj iní ľudia, že bývajú ďaleko pri lese, teda nevidela, žeby pri rodinnom dome J. bolo viacero ľudí, teda žeby sa tam niečo dialo.

I. Z., matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.5.2013 využila svoje právo a k veci nevypovedala, boli preto prečítané jej výpovede z prípravného konania. Dňa 10.12.2012 v rámci prípravného konania vypovedala, že ona nevedela, že V. má niečo s J. J., dozvedela sa niekedy v lete, kedy presne nevie, išla s ním potom za jej rodičmi, pričom V. jej povedal, že s ňou sa vyspal 4 krát a že prvýkrát to malo byť za kostolom v W., čo potvrdila aj J., ktorá povedala, že to chcela aj ona. Ony im povedal, že keď bude mať 15 rokov tak môžu spolu chodiť, aby dovtedy počkali. Vie o tom, že J. tvrdí, že ju mal V. znásilniť, čo podľa nej nie je pravda a tvrdí to preto, lebo V. prestal k nim chodiť. Predtým chodil k ním často, bol tam ako doma, dali mu aj mobil na ktorý mu volali aby prišiel, prečo tam prestal V. chodiť, nevie ale mali nejaké nezhody ale prečo, nevie. Tento mobil mu zobrala mama J., čo bolo až potom, čo to nahlásili polícii. Dňa 29.12.2012 vypovedala, že k tomu čo sa stalo včera večer, V. sa išiel okúpať, bol v kraťasoch a tielku a prišla k nim J. J., ktorá volala V. vonku, stála pred dverami, svedkyňa vyšla von a povedala jej aby išla domov a dala V. pokoj, táto jej povedala aby ho zavolala, že sa chce s ním rozprávať, on von nešiel, zavolali potom jej matku, aby si prišla pre ňu, lebo J. nechcela odísť, stála pred dverami, potom si sadla na zem a stále hovorila nech ide V. von. Ona jej opakovala aby nerobila problém a jej rodina čakala už hore na brehu s pálkami a sekerami, či ju ona nebude biť, lebo oni zbili V.. J. nebola včera večer dnu u nich doma, ona ju nepustila a potom okolo 20.00 hod. prišla za ňou jej matka a zobrala ju domov. Nie je pravdou, že bola u nich doma a že ju násilím dotiahol tam V. a že sa jej vyhrážali, že ju zabijú keď nestiahne oznámenie na V. a podľa nej zranenia ktoré má J. jej urobila jej matka. Svedkyňa s prečítanými výpoveďami vyslovila súhlas. Na návrh obhajcu k novým okolnostiam bola vypočutá svedkyňa aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.7.2013, kde vypovedala, že po pojednávaní ktoré sa konalo dňa 28.5.2013 keď prišli domov, asi po 10. minútach prišla maloletá J. J. k nim domov, pričom ona ju dnu nepustila a maloletá povedala aby jej prepáčila čo hovorila na V., lebo klamala aby nezavreli jej matku. Chcela aj aby V. zavolala, že sa s ním chce rozprávať, ona ho nezavolala ale zatelefonovala JUDr. V., ktorému to povedala a dala k telefónu aj J. a on sa s ňou rozprával a povedal jej aby išla preč. Potom ona odišla a pre maloletú prišiel otec. V tom čase keď sa s maloletou rozprávala, vonku v osade bolo asi 50 ľudí.

N. J., otec obžalovaného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.5.2013 využil svoje právo a nevypovedal. Bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 29.12.2012 kde vypovedal, že nie je pravdou, že jeho syn V. nasilu mal k nim domov doviesť J. J. včera, pretože o 17.30 hod. ona sama prišla k nim domov a volala V. von, že ak nepôjde, tak sa ona pôjde zabiť, že sa hodí pod vlak. Toto kričala vonku, tak poslali V. von, ale on nešiel a jeho manželka kričala na ňu aby išla preč, že s ňou nechcú nič mať. V tom prišla polícia za V. a chceli ho zobrať, nič nepovedali prečo, tak išli aj oni. Keď prišla polícia J. stála vonku, pričom nič sa nestalo. Podľa neho matka J. zavolala políciu a ju poslala naschvál dole. Deň predtým prišiel jeho syn domov s tým, že má asi zlomenú roku, že ho udrel otec J. s palicou, pričom bolo to asi o 23.00 hod. a podľa toho čo mu povedal syn, boli spolu s J. vonku a našiel ich jej otec. Preto išli aj na pohotovosť, pričom zlomenú ruku nemal. Nie je pravdou, že J. mal V. nasilu doviesť do domu jeho matky, ani žeby sa jej boli vyhrážali ak nestiahne oznámenie vo veci znásilnenia. Tiež nie je pravda, že V. mal sekerou a on hranolom utekať za J. a jej matkou a vyhrážať sa jej zabitím.

Pri opätovnom výsluchu na návrh obhajcu, na pojednávaní dňa 3.7.2013 vypovedal k okolnostiam ktoré sa mali odohrať dňa 28.5.2013 tak, že uvedeného dňa potom čo prišli domov z pojednávania na súde, prišla asi po 10. minútach k nim domov J. s tým, aby jej prepáčili, že na súde klamala a to preto aby nezavreli jej matku. Potom on zobral telefón a volal advokátovi a dal telefón potom J. aby sa s ním rozprávala a potom odišla k babke obžalovaného a tak domov. Poškodená keď prišla stála vo dverách a chcela sa rozprávať s V., chcela ísť dnu, on ju však nepustil, pričom vtedy vonku bolo viac ľudí pričom sa s ňou rozprávala jeho manželka.

K. T. ako svedok vypovedal, že býva v osade Richnava a vykonáva činnosť ako člen obecnej hliadky, keď sa niekde hádajú, pobijú tak to riešia a volajú políciu. Pozná aj V. J., J. J., ich rodičov a aj starú matku obžalovaného W. J.. Uviedol, že keď vykonával hliadku, videl raz cestou do osady obžalovaného s Katarínou ako stáli a držali sa za ruky, ale kedy to bolo, nevie. On nebýva v blízkosti rodiny obžalovaného ani poškodenej, býva niekde v prostriedku, pričom od domu kde býva V. J. sa k jeho babke nejde okolo domu J., ide sa uličkami pomedzi domy.

Svedkyňa I. Z. vypovedala, že V. J. pozná lebo boli tri roky kamaráti, chodili do školy, kde boli veľká partia a J. s ňou chodí do triedy. S V. mala len kamarátsky vzťah, potom sa s ním už prestala kamarátiť keď on ukončil školu, pričom s J. sa kamarátila tiež, ale už kamarátky nie sú, pretože každá už mali iné priateľky. S J. J. sa nepohnevali kvôli V., pričom ona sa pred ňou na V. ani nesťažovala a ani jej nič J. o ňom nerozprávala.

Svedkyňa Z. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bývajú na jednom dvore s V. J. a jeho rodinou ako aj jeho babkou a podľa nej obžalovaný s poškodenou žili u jej matky ale odkedy to nevie a vie to preto, lebo poškodená chodila k matke obžalovaného a takto ju tam videla aj 3-4 krát v týždni. O tom, že maloletá oznámila V. na polícii, svedkyňa sa dozvedela od nej keď to prišla povedať a to pred jeho mamou, otcom, pred svedkyňou a bol tam aj V.. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že obžalovaný býval u poškodenej doma, ona u nich nebola, ale videla, že prišla aj pre jeho veci domov a zobrala ich oprať k jej matke. Potom keď prišiel V. z výkonu trestu potvrdila, že prišla J. J. k nim, pričom vtedy stáli pred domom V. matky, tejto povedala aby zavolala V. von k jeho babičke, ale jeho mama ho nepustila a vtedy mu povedala aby prepáčil, že ona to nechcela urobiť, že musela klamať. Potom prišiel na aute pre ňu jej otec.

O. T., ako svedkyňa vypovedala, že býva o dva domy vyššie od matky obžalovaného, pričom vie o tom, že obžalovaný s J. J. chodil, lebo ich viackrát videla aj ako sa držali za ruky a to vedeli všetci. Potvrdila, že keď už bol V. doma z väzby, prišla tam J. k nim, vie to preto, lebo keď umyla riad, išla vonku vyliať vodu a počula tam krik a videla stáť J. pri dverách I. a počula ako povedala, že sa bála vypovedať na súde a potom zavolal advokát aby išla domov. Vtedy tam bolo veľa ľudí a potom prišiel pre J. jej otec na aute.

E. Z., strýko obžalovaného, ako svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že býva v rómskej osade v W. I. J. vedľa seba, pričom pozná aj poškodenú, ktorú volali J.. Ku vzťahu obžalovaného a poškodenej sa vyjadril, že on vie, že sa mali radi, chodili spolu, videl ich keď prišli domov k V. si posedieť a tak odišli k nej domov, pričom obžalovaný bol u nich častejšie než doma. Nezistil medzi rodinou J. J. a V. J. žiadne konflikty až dovtedy keď už v priebehu pojednávania na súde prišla J. pred ich dom a vyvolávala Olivera, pričom vyšla jeho mama a rozprávala sa s ňou, potom bolo počuť krik a on sa dozvedel, že J. sa chcela rozprávať s V. a jeho mama to nechcela dovoliť, nevedeli čo majú robiť, nechceli volať políciu, tak otec obžalovaného zavolal advokátovi s ktorým sa rozprával, nevie čo, ale potom prišiel otec J. a zobral ju domov, pretože niekto mu zavolal.

Svedok K. J. /v príbuzenskom vzťahu s rodinou obžalovaného aj poškodenej/, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa kamarátil aj kamaráti s obžalovaným a býva neďaleko kde býva poškodená tak vie, že asi rok tam u nich v dome žil V. J., nevie či tam aj prespával, ale chodil tam a keď tam bol vynášal aj smeti do kontajnera a keď išli spolu s Katarínou tak sa držali za ruky. Podľa svedka V. s J. s mali radi, len jej rodičia nechceli aby tam býval. Svedok uviedol, že on, J. aj J. bývajú v osade, kostol sa nachádza v dedine, čo je asi kilometer z osady. Kostol je v strede dediny pri hlavnej ceste a z druhej strany oproti kostolu sú domy aj za kostolom. Kostol je v takej záhrade, kde sa dá vojsť, sú tam schody tak sa tam mladí zdržiavajú na schodoch, pričom blízko je aj krčma. K.. A. A., gynekologička, ktorá vyšetrovala poškodenú J. J., ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že maloletá bola vyšetrená 15.11.2012, prišla so starou mamou s tým, že má problémy s

menštruáciou. Lekárka pri vyšetrení zistila, že vonkajšie rodidlá boli zakrvácané, vchod do pošvy nebol opuchnutý, panenská blana bola narušená podľa č. 6, čo vysvetlila, že sa jedná o narušenie hymenu po pohlavnom styku. Naordinovala jej liečbu a kázala prísť na kontrolu, na ktorú už neprišla. Dňa 8.1.2013 bola u nej s tým, že bola hospitalizovaná na gynekologickom oddelení Krompachoch od 2.-6. 1. 2013 a vtedy jej matka povedala, že bola údajne štyrikrát znásilnená. Ona pacientku skontrolovala, doniesli aj prepúšťaciu správu, z ktorej zistila, že údajne v máji roku 2012 bola opakovane znásilnená. Pri jej vyšetrení nález bol u nej normálny, nič u pacientky nezistila. K údaju v lekárskej správe z ošetrenia poškodenej zo dňa 5.7.2012 /čl.272/ „hymen porušený staršieho dáta“, uviedla, že sa dá ťažko určiť obdobie, pretože je to individuálne a závisí to od typu hymenu a organizmu, teda nevie sa vyjadriť ako dlho dozadu mala pohlavný styk poškodená. Všeobecne sa vyjadrila, že pri násilnom pohlavnom styku je možné zistiť znaky, ktoré sú viditeľné na vonkajších rodidlách, na vchode do pošvy a môžu to byť opuchy a škrabance, pričom k ich zhojeniu dôjde tak do 10 dní.

Z prečítaného znaleckého posudku K.. Š.T. I. P.. a K.. X. K. J., znalcov z odboru psychiatria k osobe obžalovaného vyplýva, že tento netrpel ani netrpí na duševnú chorobu. Zistili u neho nevyrovnanú, emočne nezrelú osobnosť. V čase spáchania skutku mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol svoje konanie ovládať. Nebola u neho zistená žiadna sexuálna úchylka, trestný čin nebol motivovaný sexuálnou úchylkou. Ochranné psychiatrické ani sexuologické liečenie u neho nie je potrebné.

Z písomného znaleckého posudku znalkyne N.. J. Š. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých k osobnosti poškodenej J. J., ako aj z výpovede znalkyne na hlavnom pojednávaní vyplýva nasledovné: podľa výsledkov psychologického vyšetrenia má J. aktuálne intelektové schopnosti v hraničnom pásme. Celkové mnestické schopnosti sú hraničné až defektné, narušený je najmä faktor učenia. Simplexná osobnosť schizoidnej štruktúry s oslabenou kontrolou reality, málo diferencovaná, ovplyvniteľná vo vývine zjavne emocionálne a sociálne nezrelá. Aktuálne zjavné senzitívne až anxiózne nastavenie, tenzia, výrazná afektívna labilita v popredí s depresívnym nastavením, útlm v oblasti sociálnych kontaktov, frustračná tolerancia významne oslabená, sklon k neurotickým tendenciám, výrazne nízka vitalita. V prežívaní osobnosti dominuje agresívne nastavenie a vnútorné napätie voči ml. V., túžba po spravodlivosti, treste. Zo záverov posudku vyplýva, že intelektová kapacita a praktické intelektové schopnosti mal. J. sa nachádzajú v hraničnom pásme s takmer vyrovnaným výkonom v oboch metodikách. Celkové pamäťové schopnosti hraničia s pásmom patológie, narušený je najmä faktor učenia, výbavnosť pamäte je podpriemerná. Prítomnosť konfabulácií nezaznamenaná. I vzhľadom k hraničným kognitívnym schopnostiam a jednoduchej štrukturálnej uspôsobenosti je poškodená schopná správne vnímať a následne správne reprodukovať prežité udalosti, najmä pre ňu emočne významné. Je schopná vcelku objektívne a pravdivo popísať udalosti, ktoré prežila, avšak s ohľadom na hraničný intelekt a pamäť, emocionálnu i sociálnu nezrelosť osobnosti a aktuálne výrazné averzívne nastavenie voči ml. Oliverovi, nevylučuje tendenciu ku skresľovaniu okolností trestného činu. Prípadné skreslenia sa môžu týkať najmä časového priebehu udalosti. Simplexná osobnosť schizoidnej štruktúry s oslabenou kontrolou reality, málo diferencovaná, ovplyvniteľná, vo vývine, zjavne emocionálne a sociálne nezrelá. Aktuálne zjavné senzitívne až anxiózne nastavenie, tenzia, výrazná afektívna labilita v popredí s depresívnym nastavením, útlm v oblasti sociálnych kontaktov, frustračná tolerancia významne oslabená, sklon k neurotickým tendenciám, výrazne nízka vitalita. V prežívaní osobnosti dominuje agresívne nastavenie a vnútorné napätie voči V., túžba po spravodlivosti, treste, u menovanej ide o prejavy akútnej reakcie na stres, ktorá má nábeh na vznik posttraumatickej stresovej poruchy. Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam doporučila mal. J. absolvovať individuálnu psychoterapiu s cieľom integrácie prežitej traumy do celku jej osobných skúseností a zmiernenie alebo odstránenie jej negatívneho vplyvu na jej duševný a telesný stav, ako aj rast jej osobnosti. K podanému posudku znalkyňa na hlavnom pojednávaní k vysvetleniu jednotlivých zistení na kladené otázky uviedla, že pokiaľ sa týka hraničných až defektných schopností, jedná sa už pomaly o pásmo patológie, čo znamená, že je už v pásme miernej duševnej zaostalosti, ale ľahký stupeň, to je pod IQ 70, teda pri IQ 69 sa uvažuje o defekte intelektu. Neboli u nej zistené črty osobnosti, ktoré by mali za následok podávanie nepravdivých informácii a to v rámci vedomých, ale v rámci nevedomých môžu byť pri tom zníženom intelekte určité skreslenia. Často jednoduchšie osobnosti pozerajú na seba, sú zamerané na seba, čím v rámci možnej zištnosti môže byť motiváciou to, že nevedome chcú seba nejakým spôsobom vykresliť v lepšom svetle, alebo si nejakým spôsobom pomôcť, čo sa stáva u týchto jednoduchých osobností so zníženým intelektom,

často je znížená chápavosť, sebakritickosť, čiže naozaj chcú vystupovať v žiadúcom smere. K prejavu neurovegetatívnej lability znalkyňa uviedla, že zvýšená neurovegetatívna labilita, emočná, afektívna labilita, je u ľudí, ktorí sú nejakým spôsobom emočne rozhádzaní, nie sú emočne stabilizovaní, sociálne naivní. Je tu snaha javiť sa sociálne žiadúcim spôsobom, to čo sa má, čo sa patrí, čo je prijateľné v spoločnosti, nedôverčivosť vo vzťahu k ľuďom, akoby opatrnosť, obozretnosť, odstup v sociálnych kontaktoch. Znalkyňa k tomu uviedla, že často sa stretáva s tým, že po nejakej negatívnej skúsenosti s ľuďmi, vlastne títo prestanú nejakým spôsobom dôverovať, ale niekedy je to súčasťou ich osobnosti, že takto človek funguje od začiatku a nemusí mať nejakú negatívnu skúsenosť v rámci sociálnych kontaktov. K prejavu osobnosti ako je uvedené v znaleckom posudku tak, že je nútená riadiť sa podľa nárokov situácie, na vysvetlenie znalkyňa uviedla, že jedná sa skôr o pocit tlaku, že by chcela robiť niečo iné, ale je nútená sa prispôsobiť situácii v akej sa aktuálne nachádzala. Nejde o stabilnú charakteristiku ale o aktuálny spôsob. Jedná sa o prispôsobenie sa tej situácii aká je, že možno by chcela reagovať iným spôsobom, konať, správať sa iným spôsobom, ale nejakým spôsobom je schopná zaradiť sa do tej situácie a robiť to, čo je v tej chvíli potrebné, nutné, nevyhnutné a pri tomto je veľmi dôležitý vplyv okolia. Na vysvetlenie z odborného hľadiska, prečo v tomto prípade poškodená neoznámila situáciu už v mesiaci júl 2012, kedy sa to stalo prvýkrát, ale až v novembri 2012, znalkyňa uviedla, že je to časté pri sexuálnych zneužívaniach, znásilneniach, stretáva sa s tým, že mladé ženy si to nechávajú pre seba, pričom niekto reaguje okamžite vyjsť s tým von a niekto sa stiahne a má pocity viny, často ženy sa obviňujú, hľadajú dôvody u seba, či na tom nemali nejaký podiel. Je pravdepodobné že aj v tomto prípade mohlo ísť o pocity hanby, alebo viny, čo je bežné, pričom to závisí od osobnosti. Znalkyňa k zisteniu posttraumatickej reakcie poškodenej uviedla, že v dobe keď podávala znalecký posudok uviedla, že ide skôr o akútnu reakciu na stres, pričom po období od troch mesiacov až pol roka pokiaľ by to presiahlo, možno hovoriť o nejakej posttraumatickej stresovej poruche. V rámci toho časového obdobia sa nemohla vyjadrovať k tejto poruche, lebo neuplynula taká doba, ktorá by to preniesla až do diagnózy. Znalkyňa na základe uloženej úlohy súdom doplnila znalecký posudok s odpoveďou na otázky jej uložené a z prečítaného doplnku k znaleckému posudku vyplýva nasledovné: - na otázku či u poškodenej v dôsledku majúce sa konania obžalovaného je toho času daná posttraumatická stresová situácia, znalkyňa uviedla, že u poškodenej pravdepodobne išlo v dôsledku vyšetrovaných udalostí spočiatku o akútnu reakciu na stres, ktorá prešla do posttraumatickej stresovej poruchy u ktorej ide o reakciu na závažný stres a príznaky možno rozdeliť do 4 kategórií, ktoré sa konkrétne u poškodenej prejavujú následne : a/ vnucujúce sa opätovné prežívanie na traumatické udalosti, traumy i formou snov, nočných mor, b/ vyhýbavé, únikové príznaky, vyhýbanie sa kontaktov s blízkymi, jej emócie sú zredukované, znížená schopnosť svoj smútok a hnev súvisiaci so zranením a traumou prejaviť, pocity viny a menejcennosti, nepriebojnosť, vyhýbanie sa konfliktom, c/ príznaky nadmernej aktivácie, alebo zvýšenej dráždivosti, poruchy spánku, zlé sny, d/ pridružené príznaky - depresívne nastavenie osobnosti, znížené až negatívne sebahodnotenie, narušenie vzťahov s okolím, bezmocnosť so stratou sebaúcty a pod. Posttraumatická stresová porucha sa obvykle rozvinie do 3 mesiacov od traumatickej udalosti, ale niekedy sa jej príznaky objavia až po viacerých mesiacoch či rokoch. V niektorých prípadoch príznaky časom vymiznú, u poškodenej môže potvrdiť túto diagnózu. Svedčí o tom i fakt, že matka poškodenej vyhľadala v januári 2013 odbornú pomoc pedopsychiatra u ktorého sú sledovaní dodnes. Na otázku, či u maloletej je daná úzkosť z uvedeného konania obžalovaného, alebo sa jedná o jednu z čŕt osobnosti, znalkyňa uviedla, že vychádzajúc z výsledkov vyšetrenia je zjavné, že maloletá vykazuje vysoký stupeň aktuálnej úzkosti i vysoký stupeň úzkostlivosti ako vlastnosti osobnosti. Z toho vyplýva, že je pravdepodobné, že úzkostlivosť ako črta osobnosti bola u nej i premorbídne súčasťou jej vyvíjajúcej sa štruktúry osobnosti a prejavovala sa aj pred vyšetrovanou udalosťou. Je tiež vysoko prípustné, že po udalostiach sa táto úzkostlivosť ešte zvýraznila a zintenzívnila. Z listinných dôkazov zo spisového materiálu vyplýva nasledovné: ku skutku v bode 1/:

- zo správy OO PZ Krompachy /čl. 167/ vyplýva, že OO PZ neeviduje v protokole udalostí za mesiac jún, júl 2012 oznámenie S. J. U. W. ohľadom sexuálneho zneužívania jej dcéry J. J..

- zo správy OO PZ Krompachy /čl.165/ na základe požiadania vyšetrovateľa zo dňa 21.11.2012, či došlo k podaniu zo strany S. J. pre protiprávne konanie osoby V. J. /mimo oznámenia zo dňa 14.11.2012/, vyplýva, že na základe tejto žiadosti bola vykonaná previerka a od S. J. bolo zistené, že ml. V. J. dňa 20.11.2012 vo večerných hodinách ohrozoval maloletú J. J. tak, že čakal pri dome jej starých rodičov a keď išla po lieky pre svoju matku, tak sa schoval vonku pod schody a keď vyšla von tak sa ju pokúsil chytiť, pričom začala kričať, tak vyšla jej matka z domu von. K tomu bola privolaná aj hliadka PZ, vtedy sa jej vyhrážal, že do súdu je zabitá a že sa nedožije. Tiež bolo zistené, že predtým, okolo 19.11.2012 si Kotlár vyčíhal maloletú pri jej dome a ju udrel sklenenou fľašou po hlave a tiež s vyhrážkami, že keď

bude súd, tak ju pred tým zabije. S. J. uviedla, že vždy keď sa s ním stretnú, stále sa vyhráža, že sa J. nedožije do súdu, že ju stále sleduje po osade a ona sa ju už bojí pustiť samú vonku, aby jej niečo neurobil. Uviedla, že ďalšie oznámenia sa bojí podať na V. J.W., pretože má vážnu obavu z toho, že by ho to ešte viac podnietilo a mohol by jej dcére vážne ublížiť, alebo ju aj zabiť.

- zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 14.11.2012 /čl.1/ obsahuje okrem iného údaje, ktoré oznámila uvedeného dňa S. J., matka J. J.W. s obsahom, že v mesiaci júl keď bola dcéra v nemocnici lebo sa chcela otráviť liekmi a keď jej na gynekológii zistili, že nie je panna, nechcela jej povedať nič. Až dnešného dňa jej povedala, že ju niekoľkokrát znásilnil V. J. U. W.. Dnešného dňa 14.11.2012 mala ísť s dcérou na ďalšie gynekologické vyšetrenie, pretože silne krváca už asi 2 týždne, pričom na doporučenie lekárky mala ísť s dcérou do Spišskej Novej Vsi, ale sa rozhodla najprv to oznámiť na políciu, lebo jej dcéra povedala, že niekoľkokrát ju znásilnil a zneužil V. J..

- úradný záznam /čl. 2/ spísaný políciou dňa 14.11.2012 s J. J., k veci podozrenia zo zločinu znásilnenia zo strany podozrivého V. J., v ktorom táto uvádza z podstatných okolností, že tohto roku sa v škole spoznala s V. J., spolu sa kamarátili, postupne sa V. vyjadroval, že aj keď ho nechce, tak ju znásilní čo bolo asi pred polrokom než ju týždeň pred ukončením školy začal sledovať z osady do obce W., kde išla nakupovať. Popísala, že prišiel k nej, nechcela reagovať na to čo rozprával, lebo už predtým vedela, ž ju chce obrať o panenstvo, čo mu nechcela dovoliť, zobral ju za ruku, silno stisol a ticho jej povedal aby išla od obchodu hore ku kostolu, toto odmietla, potom ju udrel po tvári, chytil za vlasy a ak nepôjde, dostane facky. Chcela sa brániť, ale ju za pás nadvihol a odniesol za kostol v W., kde parkuje farár auto a hodil ju na trávu. Tam popísala ako ju fyzicky napadol, ona sa bránila, kričala o pomoc, kopala okolo seba, potom jej stiahol nohavice so spodným prádlom, ona ostala nahá, on si dal dole gate a priľahol ju a jednou rukou jej zapchával ústa, ona sa bránila a bila ho po tvári a keď už nevládala, tak sa k nej silnejšie pritisol a to tvrdo a pocítila ostrú bolesť v mindži a potom v bruchu a silno krvácala. Druhý prípad popísala, že ju znásilnil cez prázdniny, nevie keď to bolo ale stalo sa to pri rieke Hornád, kde ju tiež nasilu dotiahol, bil, ju nadával jej, tam ju znovu zvalil na zem, bil ju, ona sa bránila, povedal jej aby bola ticho, lebo ju zabije a potom ju znásilnil a povedal jej keď to niekomu povie, ju utopí. Tretíkrát ju znásilnil za kostolom, nevie kedy to bolo ale bolo to okolo 18.30 hod. keď chcela ísť do kostola, zmeškala omšu, on ju sledoval a podobne ako predtým ju zbil, stiahol z nej šaty, znásilnil ju a odišiel preč. Potom požila tabletky a matka ju odviedla do nemocnice, pričom bolo to preto, lebo ju už trikrát znásilnil a keď sa jej neustále vyhrážal zabitím keď to oznámi matke alebo polícii, tak mlčala. Naposledy ju znásilnil dňa 21.10.2012 poobede v nedeľu keď bola na futbale a keď odišla skôr preč, ju sledoval a keď už bola sama, chcel ju dostihnúť, utekala preč smerom z obce W. ku kostolu Mária Magdaléna, lebo sa bála okolo neho prejsť domov a asi po kilometri ju dostihol lebo už nevládala, chytil ju rukami za krk, dusil ju, že u zabije keď musel tak ďaleko utekať, nemohla dýchať, potom ju pustil, spadla na zem, udrel ju päsťou do brucha, roztrhol tričko, stiahol kraťasy a gate, znovu ju znásilnil ako predtým, nevedela sa brániť, lebo bola pridusená, keď prišla domov, ukryla šaty, neskôr dostala krvácanie, bola v nemocnici a už matke všetko povedala. O všetkom musela vedieť jeho matka a rodina, lebo ju zastavila jeho matka a povedala jej, že keď bude mať svoje roky, tak V. s ňou príde jej rodičov žiadať o jej ruku, načo ona odvetila, že akého násilníka nechce, -z lekárskej správy z gynekologickej ambulancie K.. T. /čl.243/ vyplýva, že 5.7.2012 bola vyšetrená J. J., s údajom maloletej, že mala pohlavný styk iba raz a to pred 2. mesiacmi, lekárom zistené: genitálie bez poranenia, hymen porušený staršieho dáta, známky pohlavného zneužitia - násilia nepozoruje, vyšetrovaná mala pohlavný styk v minulosti. Z ďalšej správy /čl.280/, ako odpoveď na dotaz súdu, k údaju hymen porušený „staršieho dáta“ K.. T. uviedla, že pod týmto pojmom sa rozumie, že k porušeniu hymenu mohlo dôjsť týždeň pred daným vyšetrením zo dňa 5.7.2012, predpokladaná dĺžka hojenia trhlín po pohlavnom styku trvá 5-7 dní. -správa z detského odd. Nemocnice Krompachy /čl.251/ obsahuje údaj, že pacientka J. J. bola prijatá na detské oddelenie dňa 4.7.2012 o 18.30 hod. pre otravu tabletkami magnézia, ktoré požila asi po pol hodine po hádke s matkou. Na žiadosť rodičov a PZ bolo realizované gynekologické vyšetrenie, na štvrtý deň hospitalizácie bola prepustená domov. -kópia lekárskej správy z predmetnej hospitalizácie zo dňa 4.7.2012, / čl.252/ obsahuje okrem iných údajov aj to, že bola hospitalizovaná J.R. J. od 4.7.2012 do 7.7.2012 pre ochorenie: - dnes pred pol hodinou po hádke s mamou zjedla 20 tbl. magnézia ,/bola gynekologicky vyšetrená/, výsledok citovaná správa hore. Bola prepustená v dobrom klinickom stave s odporúčaním - pedopsychiatrické vyšetrenie. -lekárska správa K.. K. J., /čl.157/ psychiatrická ambulancia pre deti a dorast Spišská Nová Ves udáva, že bolo dňa 22.1.2013 pedopsychiatrické vyšetrenie mal. J. J. v doprovode rodičov. Dôvod : zhoršený psychický stav od júla min. roku kedy požila tabletky a bola hospitalizovaná. S plačom priznala matke, že bola 4 krát znásilnená V. J.. Somaticky je jej stav teraz stabilizovaný. Spánok má nepokojný, v noci

sa budí, chuť do jedla je zachovaná. Záver: posttraumatická stresová porucha s poruchami spánku v popredí. ku skutku zo dňa 28.12.2012: -úradný záznam /čl.9/ spísaný dňa 28.12.2012 hliadkou OO PZ Krompachy s obsahom: v čase o 18.25 hod. dňa 28.12.2012 boli hliadky vyslané do obce W., rómskej osady, kde malo dochádzať k nepokojom. Po príchode do osady sa tam nachádzalo veľké množstvo rómov, ktorí si navzájom nadávali. Hliadka sa spojila s oznamovateľkou S. J., ktorá hliadke uviedla, že jej dcéru J. mal napadnúť V. J. tak, že keď vyšla z domu, chytil ju zozadu za vlasy, zakryl jej rukou ústa a ťahal ju preč. Povedal jej aby bola ticho a chytil ju rukou za krk a druhú jej priložil k ústam, potom ju prehodil cez plece a zobral do domu svojej babky, kde jej povedal, aby si sadla na stoličku. V dome sa nachádzali jeho rodičia a rodina, ktorí jej začali nadávať, okrem iného jej V. J. na ňu naliehal, aby stiahla oznámenie ktoré na neho podala. J. chcela odísť, V. s rodičmi ju nechceli pustiť. Potom prišla jej matka S. J., ktorá povedala aby jej dcéru nechali na pokoji, chytila dcéru za ruku a brala ju preč, všetci ostatní jej nadávali, že zabijú celú rodinu. Vtedy V. J. zobral sekeru a utekal za nimi s tým, že on do väzenia nepôjde, že ich všetkých zabije, pričom ho chytili rómovia. J. s matkou sa ukryli u babky, potom prišli policajti, ktorí zjednali nápravu. Hliadka po príchode na mieste nevidela aby dochádzalo k fyzickému napádaniu a taktiež nevideli aby nejakí rómovia mali v rukách nejaké náradie, alebo sekeru. -lekárska správa zo dňa 28.12.2012 z ošetrenia o 21.45 hod. J. J. v Nemocnici Krompachy s údajom, že okolo 18.00-19.00 hod. bola nabitá V. J., ťahal ju za vlasy a krk. Obj. odrenina ľavej polovice krku, opuch a hematóm zápästia. Z výpisu telefonických hovorov spoločnosti Orange ohľadom telefónneho čísla 0918569871 evidovaného na Z. I. /babka obžalovaného/, zo dňa 28.12.2012 vyplýva kontakt s telefónnym číslom 0919270818 evidovaný na S. J. /otec poškodenej/, v čase o 18.23.48 hod. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že medzi obžalovaným a maloletou J. J. R.. X.XX.XXXX došlo opakovane v období mesiacov júl až september 2012 k pohlavným stykom, teda v čase keď maloletá ešte nedovŕšila vek 15. rokov o čom obžalovaný mal vedomosť, čo napokon on sám priznal s tým, že k pohlavným stykom dochádzalo aj zo strany maloletej dobrovoľne, pretože sa malí radi. Súd neuveril tomu, že konanie obžalovaného bolo násilným spôsobom a také, ako ho popisovala maloletá Katarína a to aj bez ohľadu nato, že u nej podľa znalkyne z odboru psychológia nebola zaznamenaná prítomnosť konfabulácie, avšak z výpovedí viacerých svedkov vyplynul opak. Podľa výpovedí maloletej v prípravnom konaní, stručne povedané, malo dôjsť k znásilneniam štyri krát a to na miestach ako to popisovala - prvýkrát /najprv uviedla, že to bolo na konci školského roka/, neskôr že to bolo v čase keď už nechodila do školy a odohralo sa to počas dňa na mieste v obci Richnava pri kostole, pričom predtým sa stretla s obžalovaným potom čo išla z obchodu a po príchode k nej ju začal obchytávať a napokon ju ťahal za vlasy až ku kostolu, kde ju potom znásilnil, pričom sa jej vyhrážal, že keď to niekomu povie, ju zabije. Druhýkrát ju mal znásilniť keď bola na ihrisku kde tancovali dievčatá, chcela ísť domov, ale kúpila si nanuk a sedela pri lúke keď prišiel obžalovaný, rozprával sa s ňou a potom ona chcela ísť domov, ale ju ťahal ku kríkom a znovu ju znásilnil. Tretíkrát to bolo asi o mesiac keď chcela ísť do kostola v W., ale nikto tam nebol, zbadala obžalovaného, začala utekať a on ju dobehol a znovu znásilnil. Hoci počas toho chodili aj ľudia, boli tam aj dievčatá, tieto nijako nereagovali, pričom ona nekričala, lebo by to bolo zbytočné, neskôr sa vyjadrila, že aj kričala. Naposledy to bolo koncom mesiaca september keď išla na ihrisko kde mali tréning chlapci, bola predtým na moste kde sa stretla s dievčatami, s ktorými sa rozprávala, ale potom povedala, že ide domov, medzitým tam prišiel aj V. a išiel k nej, tak začala utekať a utekala cez lúku ku kostolu sv. Magdalény, kde ju dobehol a potom znovu znásilnil, pričom keď utekala boli tam aj ľudia, ale ona nekričala. Tieto popisy vzbudzujú pochybnosť už len v tom, že akoby sa ona v období od začiatku mesiaca júl do konca mesiaca október 2012 nikdy nestretla s obžalovaným len vtedy štyri razy a zakaždým to skončilo tým že ju potom aj znásilnil. Ťažko uveriť týmto popisom poškodenou aj kvôli tomu, že vo všetkých štyroch prípadoch ju mal znásilniť obžalovaný cez deň, na mieste kde boli aj iné osoby ako v dedine, na ihrisku a pod. a ona pri tom dokonca mala aj kričať, ale ako sama vyhodnotila aj keď nekričala, aj tak by jej nikto nepomohol. V poslednom prípade dokonca mala utekať z obce keď prišiel k nej obžalovaný a to na značnú vzdialenosť ďalej po lúke, až ku kostolu mimo obce, pričom dovtedy pokiaľ utekala, boli tam aj ľudia vonku ale vtedy nekričala. Pokiaľ by tomu bolo tak, určite by sa našiel niekto, kto by videl aspoň časť konania obžalovaného, resp. reagoval by na kričanie poškodenej, okrem toho ju mal ťahať aj za vlasy, pokiaľ by tomu tak bolo, určite by poškodená aspoň v jednom prípade uviedla meno niekoho kto by aspoň bol videl ako obžalovaný ju počas dňa ťahal za vlasy až za kostol, kde ju potom znásilnil. Súd vidí dôvod jej tvrdenia o znásilnení, oproti tomu, že mala mať pohlavný styk s obžalovaným dobrovoľne v tom, že sa mohla obávať, že môžu byť zato postihnutí jej rodičia /keďže z konania vyplynulo, že obžalovaný

sa zdržiaval aj u nich doma, hoci nebolo preukázané, žeby tam bol aj dlhodobejšie býval/ a že jej tak umožnili viesť takýto spôsob života. Totiž tomuto tvrdeniu nasvedčujú aj viaceré výpovede citovaných svedkov, ktorí potvrdili, že mali vedomosť o tom, že obžalovaný s poškodenou chodili spolu, držali sa za ruky, takže bol medzi nimi iný vzťah, než ho dokumentovala poškodená. Tomuto nasvedčuje nepriamo aj to, že potom čo poškodená zjedla väčšie množstvo tabletiek a bola od 4.7.2012 hospitalizovaná, podľa jej tvrdenia uvedené aj v lekárskej správe, že zjedla tabletky preto, lebo sa s mamou pohádala, čo napokon mohlo tomu tak byť. V konaní to už dôvodila tým, že to urobila preto, lebo ju znásilnil obžalovaný a bála sa to povedať, lebo sa jej vyhrážal, že ju zabije, k čomu je potrebné uviesť aj to, že pokiaľ by tomu aj tak malo byť, ale na druhej strane vzbudzuje pochybnosť tá skutočnosť, že maloletá v rámci gynekologického vyšetrenia počas tejto hospitalizácie uviedla, že už mala pohlavný styk a to s neznámym mužom z Košíc. Túto skutočnosť uviedla aj pred svojou mamou a je nelogické, že pokiaľ by tomu tak bolo, že by to matka bola nechala len tak bez povšimnutia, nesnažila sa od nej zistiť kto to bol, kde sa s ním stretla, či ho niekto nepozná, keďže maloletá mala v tom čase len 14 rokov, resp. žeby to nebola išla oznámiť na políciu, ale tak neurobila, ako to vyplynulo aj zo správy polície v Krompachoch, že takého oznámenie neevidujú. Okrem toho z lekárskej správy z hospitalizácie poškodenej z obdobia od 4.7.2012 do 7.7.2012 vyplýva údaj uvedený v závere - odporučenie pedopsychiatrického vyšetrenia maloletej, na ktoré však rodičia s maloletou nevedno prečo, nešli, až prvýkrát 22.1.2013 navštívili K.. J., teda po šiestich mesiacoch od toho čo malo dôjsť k znásilneniu a vlastne až potom, čo sa už viedlo vo veci trestné stíhanie, ktoré prebiehalo po trestnom oznámení zo dňa 14.11.2012. Ďalšia pochybnosť tomuto svedčiaca je to, že maloletá bola gynekologicky vyšetrená, podľa nej po prvom znásilnení spôsobom akým to popisovala, pričom z vyšetrenia /zo dňa 5.7.2012/ K.. T. vyplýva, že genitálie bez poranenia, hymen porušený staršieho dáta, známky pohlavného zneužitia - násilia nepozoruje. Je potrebné k tomu uviesť, že spôsobom akým k znásilneniu malo dôjsť, ako aj to aké fyzické násilie tomuto malo predchádzať, podľa popisu poškodenej bolo by zanechalo určite nejaké známky tohto násilia na jej tele. Toto konštatovanie je potvrdené aj výpoveďou K.. A. A., gynekologičky, ktorá vyšetrovala 15.11.2012 poškodenú a ktorá uviedla, že pri násilnom pohlavnom styku je možné zistiť znaky, ktoré sú viditeľné na vonkajších rodidlách, na vchode do pošvy a môžu to byť opuchy a škrabance, k ich zhojeniu dôjde tak do 10. dní, takže tieto známky by boli zistiteľné aj pri jej vyšetrení dňa 5.7.2012, keďže k prvému znásilneniu malo dôjsť v tomto prvom týždni mesiaca júl 2012. Na základe takto spochybniteľných tvrdení maloletou poškodenou, súd nemal jednoznačný záver na uznanie obžalovaného vinným zo žalovaného zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ale keďže je nesporné že medzi obžalovaným a poškodenou došlo k pohlavným stykom na báze dobrovoľnosti, konanie obžalovaného naplnilo skutkovú podstatu zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba, naplnil skutkovú podstatu uvedeného zločinu po subjektívnej stránke konajúc hoci aj v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm. b/ Tr. zák., čím porušil záujem chránený trestným zákonom ako je ochrana maloletých osôb pred predčasným pohlavným životom, ktorý môže mať negatívny vplyv na ich ďalší fyzický, či psychický vývoj. Obžalovaný podľa odpisu z registra trestov, nebol doposiaľ odsúdený. Zo správy obce W. vyplýva, že nebol správnym orgánom obce uznaný vinným z priestupku. Od 1.2.2014 vykonáva menšie obecné služby pre obec W. na základe dohody o vykonávaní obecných služieb organizovaných obcou W., pričom iné informácie o ňom nie sú im známe. Podľa výpisu z evidencie priestupkov je zrejmé, že obžalovaný sa dňa 20.5.2011 dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu pretože sa hrubo správal voči učiteľke, začo mu bola uložená pokuta.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplýva, že mladistvý pochádza z úplnej početnej rodiny, je najstarším dieťaťom, býva s rodičmi a štyrmi mladšími súrodencami. Rodina obýva rodinný dom v rómskej osade obce W., v rodine sú vytvorené primerané podmienky pre výchovu maloletých detí. Ukončil povinnú školskú dochádzku a v ďalšom štúdiu nepokračoval. V evidencii sociálnej kurately je evidovaný od 7.6.2011 kedy sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu spáchaného voči učiteľke, ktorej vynadal, chytil za ruku a sácal do nej, začo mu bola uložená pokuta vo výške 20 €. Pri ukladaní testu obžalovanému súd vychádzal z ustanovení § 34 Tr. zák., pričom prihliadol na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. keďže sa k spáchaniu tohto trestného činu priznal, žiadna priťažujúca okolnosť zistená nebola. Obžalovanému súčasne ukladal trest odňatia slobody ako osobe mladistvej v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zák. pri znížení dolnej a hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v § 201 ods. 1/ Tr. zák. a vychádzal tak z trestu odňatia slobody jeho dolnej hranice 18 mesiacov až 5 rokov, jeho hornej hranice. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob

života, súd má zato, že uložený trest odňatia, slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, teda v trvaní 18 mesiacov bude pre obžalovaného dostatočným a keďže u neho možno účel trestu dosiahnuť i bez výkonu trestu odňatia slobody, výkon trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu jedného roka. K rozhodnutiu ohľadom skutku pod bodom 2/ obžaloby, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tým, že - dňa 28. decembra 2012 asi o 18.00 hod. v W. rómskej osade, okr. Gelnica, v blízkosti domu č. 307 chytil maloletú J..J.. R.. X.XX.XXXX za vlasy, zakryl jej rukou ústa, následne jej vytočil ruku a druhou rukou ju chytil pod krk a násilím ju odtiahol do rodinného domu svojej starej matky č. 307, kde sa jej a členom jej rodiny vyhrážal zabitím ak nestiahne trestné oznámenie vo veci znásilnenia a pri uvedenom konaní jej spôsobil odreninu ľavej časti krku a opuch a hematóm zápästia, kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák., súd na základe vykonaných dôkazov v priebehu hlavných pojednávaní, uvádza nasledovné : K tomu, ako sa mala poškodená J. J. dostať dňa 28.12.2012 do rodinného domu, alebo k rodinnému domu kde býva obžalovaný, resp. jeho babka, nasvedčujú výpovede na jednej strane poškodenej a na druhej strane obžalovaného a jeho rodičov. Aj v tomto prípade vyznieva výpoveď maloletej poškodenej nevierohodne a nepravdivo, totiž V. mal akoby nevedno odkedy „sliediť“ pred ich domom čakajúc kedy vyjde, alebo či vôbec vyjde vonku maloletá J. aby ju tak mohol „odvliecť“ k nemu domov. Keď takto náhodne pre obžalovaného, mala vyjsť asi o 18.00 hod. vonku, vtedy ju podľa nej „schmatol“, dal jej ruku na tvár aby nekričala a ťahal ju za vlasy k jeho babke cestou pomedzi domy /na vzdialenosť asi 500 m/ domov. Určite by takto popisovaný spôsob poškodenou nemal taký jednoduchý priebeh vzhľadom na vzdialenosť ktorú museli prejsť, pretože poškodená sa tiež mohla primeraným spôsobom brániť, najmenej tým, žeby bola kričala a to ešte pri jej dome, načo by ju boli počuli jej rodičia a rovnako aj cestou potom ďalej až k domu obžalovaného. Čiže skutočnosť, že bola za obžalovaným doma nie je sporná, je len ťažko uveriteľný spôsob aký uvádzala maloletá a akým sa tam mala dostať, čo samo osebe spochybňuje pravdivosť jej výpovede. Takému dlhšie trvajúcemu aj čo do intenzity, násiliu zo strany obžalovaného by boli zodpovedali iné známky na tele poškodenej než len odrenina na krku, resp. opuch zápästia, pretože pokiaľ tieto zranenia mala, mohli byť spôsobené následne potom, čo ju mala odtiaľ zobrať jej matka keď tam za ňou prišla a mali potom utekať domov a podľa nich súčasne mali za nimi utekať obžalovaný s jeho otcom so sekerou a hranolom v rukách, ale ich nedobehli. Matka maloletej poškodenej v čase keď za ňou išla, zatelefonovala súčasne na políciu, pričom hliadka polície sa na miesto aj dostavila, avšak v čase ich príchodu nebolo vidieť, žeby dochádzalo k napádaniu a nevideli ani to, žeby boli mali rómovia v rukách nejaké predmety. Skutočnosti, že maloletá J. sama prišla domov za obžalovaným uvedeného dňa, nasvedčuje výpoveď obžalovaného a jeho rodičov, ktorí boli doma a potvrdili, že tomu tak bolo a že maloletá tam prišla a nedošlo z ich strany k žiadnym vyhrážkam na jej adresu, alebo jej príbuzných, v súvislosti s jej predchádzajúcou výpoveďou. Pravdivosti výpovede matky obžalovaného I. Z. v tom, že keď J. prišla za V. a nechcela odísť, zatelefonovali jej matke aby pre ňu prišla, nasvedčuje aj výpis z telefonických hovorov od spoločnosti Orange z tel.č. 0918569871 evidované na Z. I., babku obžalovaného, kde je zaznamenaný hovor s tel. číslom 0919270818 evidované na S. J., otca poškodenej, dňa 28.12.2012 od 18.23.48 hod. Z tohto je zrejmé, že matka poškodenej prišla k obžalovanému a jeho rodičom potom, čo jej títo volali, aby si pre dcéru prišla. Tomu, že poškodená prišla sama domov za obžalovaným, čo napokon nebolo posledný krát, môže nasvedčovať to, že aj v priebehu konania na súde, konkrétne po hlavnom pojednávaní dňa 28.5.2013 /čo sama maloletá potvrdila/, prišla domov k obžalovanému sama riešiť okolnosti súvisiace s týmto konaním, konkrétne podľa obžalovaného a jeho príbuzných to, že na súde klamala, aby nezavreli jej matku. Túto skutočnosť súvisiacu s návštevou poškodenej v dome u obžalovaného aj telefonicky oznámili obhajcovi obžalovaného, ktorý potom takouto formou upozornil poškodenú aby odišla od nich preč /o tom svedčí výpis z hovoru z tel. čísla 0949181942 otca obžalovaného obhajcovi dňa 28.5.2013 o 18.38.33 hod./. Vzhľadom na takto uvedené pochybnosti ktoré nepotvrdzujú konanie obžalovaného pre konštatovanie jeho viny za tento skutok, súd ho spod obžaloby v rámci zásady „in dubio pro reo“ oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na tunajšom súde. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.