Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5C-358-2014.pdf
PDF · 110.46 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/358/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu : S. N. M. M..L..T.., B. Č.. X, Z., R. : XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, proti žalovanej : F. Z., I.. XX.XX.Y., Z. X. M., I.Á. O. Č.. XXXX/X, o žalobe na zaplatenie istiny 228,43 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žaloba sa z a mi e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. 04. 2014, domáhal zaplatenia pohľadávky 228,43€ spolu s úrokom z omeškania 8, 5 % ročne zo sumy 228,43€ od 19.10. 2013 až do zaplatenia ako aj náhrady trov konania na tom právnom základe, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa , pôvodne Slovenské kreditné karty a.s., následne jeho nástupcom zo zákona O., W. I. Č..X, Bratislava a žalovanou bola uzavretá zmluva o vydanie pôžičkovej karty na základe žiadosti žalovanej datované 29.06.2005 pod č. XXXXXX a akceptované postupcom dňa 15.08.2005 pod Č..XXXXXXX, na základe, ktorej jej bol poskytnutý úver bezúčelový vo výške 102 000,-Sk (3385,79€) pravidelnými splátkami 3400,-Sk (112,86€), celkom 30 splátok. Na základe zmlúv o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 18. 10. 2013 medzi spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. Bratislava a Všeobecnou úverovou bankou, ako postupcom, bola postúpená pohľadávka voči žalovanej, ktorá v prílohe k zmluve bola evidovaná pod číslom zmluvy.
Podľa § 115a ods. 2 Novely O.s.p., číslo 335/2012 účinné od 1.1.2013, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 cit. Zákona, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-€, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na to, že predmetom sporu je pohľadávka do 1.000-€, pohľadávka drobného sporu, súd vo veci môže rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie , zadovážení písomného vyjadrenia žalobcu, písomnej zmluvy o úvere číslo XXXXXXX, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 10. 2013, prílohy k zmluve o postúpení, žiadosťou o poskytnutie úverového produktu zo dňa 29. 06. 2005, doklad o pohybe na účte
žalovanej, všeobecné obchodné podmienky na navrhovateľa na základe, ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci
Žalobca svoju aktívnu legitimáciu dôvodil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrel s pôvodným veriteľom dňa 18. 10. 200139, kde v prílohe číslo 1 bola evidovaná pohľadávka voči žalovanej, postupca písomne oznámenie o postúpení pohľadávky nezdokladoval podľa § 526 ods.1 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Žalobca žiadal vyhovieť návrhu v celom rozsahu majúc za to, že zmluva bola uzavretá ako obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods3 písm. d/ s odkazom na § 497 až 507 Obchodného zákona , ako úverová zmluva. V tomto smere poukázal na D rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 3. 2013, spisová značka 6 M cca o 3/2012, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove ,majúc za to, že právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1. 1. 2008 sa spravujú Obchodným zákonom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, keď do 31. 12. 2007 za ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v paragrafoch 52 až 54 Občianskeho zákona sa vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákona, vysvetľujúci pod tým, že na účastníkov úverovej zmluvy sa nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákona. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákona sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1. 1. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1. 1. 2008. Z toho potom plynie, že pokiaľ pred dňom 1. 1. 2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti pred 1. 1. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákona. Ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, bolo potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis . Práva a povinnosti, ktoré neboli upravené týmto zákonom, tak podľa žalobcu bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákona. Použitie Občianskeho zákonníka bolo podľa neho do 31. 12. 2007 prípustné len podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákona, v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa Obchodného zákonníka.
Žalovaná po obdržaní opisu žaloby s prílohami sa k nej nevyjadrila .
Z predloženej žiadosti o poskytnutie pôžičkovej karty podpísanej žalovanou dňa 29.06.20005 pod číslom XXXXXX, ktorá bola podpísaná právnym predchodcom žalobcu dňa 15. 8. 2005 , už ako zmluva evidovaná pod číslom XX XX XXX vyplýva, že požadovaná výška úveru bola 102.000,-Sk, s mesačnými splátkami 3400,-Sk v počte 30 splátok v zmysle článku IV uvedené v žiadosti, kde pod článkom VI bol schválený úverový rámec vo výške 6000,-Sk s mesačnými splátkami po 200 SK ktorej súčasťou podľa zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky , s ktorými sa mala oboznámiť a súhlasiť s nimi vopred žalovaná pri podpise žiadosti. v zmysle článku VII bod 8 vyplýva , že zmluva bola uzavretá v zmysle zákona číslo 258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch a v súlade s obchodnými podmienkami pre vydávanie a používanie kreditných platobných kariet Všeobecnej úverovej banky v spolupráci so Slovenskou kreditnou a.s..
Podľa § 1 Obchodný zákonník, Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 262 - Obch. zák. Strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom.
Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 879r Obč. zák. Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 1. júna 2014. Na výkon záložného práva, ktoré vzniklo pred 1. júnom 2014, sa použijú ustanovenia tohto zákona. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník - posledný stav textu nadobúda účinnosť až od 1. 4.2015
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Obč. zákonníka pltného od 1.4.2004 do 31.12.2007 definoval spotrebiteľské zmluvy ako kúpnu zmluvu, zmluva o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strana dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu , inak je neplatná , pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. h/ Zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu , v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny , variabilnej ročnej úrokovej sadzby ako aj index alebo referenčnú sadzbu , ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu .
Podľa ust. § 4 ods. 2 , písm. j tohto zákona musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere .
Podľa ust. § 4 ods. 2 , písm. a/ - s/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 1.4.2008 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať :
a/ obchodné meno , sídlo , identifikačné číslo veriteľa , ak ide o právnickú osobu alebo meno , priezvisko , miesto podnikania , alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa , ak ide o fyzickú osobu
b/ meno , priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa
c/ identifikáciu osoby , ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom
d/ adresu predávajúceho , na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu , alebo sťažnosť , celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
f/ v prípade odloženej platby za tovar alebo služby , opis tovaru alebo služby , na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo poskytnutej služby
g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru
h/ ročnú úrokovú sadzbu v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej úrokovej sadzby , ako aj index alebo referenčnú sadzbu , ktoré sa vzťahujú na pôvodnú ročnú úrokovú sadzbu
i/ výšku , počet a termíny splátok istiny , úrokov a iných poplatkov
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom , vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere , priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7 ods. 2 za príslušný kalendárny rok , platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok
l/ veriteľom vyžadované ručenie , alebo poistenie
m/ výpočet nákladov uvedených v § 2 , písm. c/ v 1. - 5. bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov , pričom sa uvedie výška týchto nákladov , spôsob výpočtu , alebo čo najpresnejší odhad
n/ oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
o/ upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru
p/ práva spotrebiteľa podľa § 7
q/ spôsob zániku záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
r/ informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
s/ názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .
Podľa § 54 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany, a stieranie hraníc medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravených a predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jednou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je , že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku , a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, návrhy, už prijatého plneniam, alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných častí zmluvy.
Vychádzajúc z ustanovenia §1 ods. 1 a 2 Obchodného zákona, ktorý hovorí, že ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov Občianskeho práva. Obchodný zákonník tak ustanoví základ pre povinné subsidiárne použitie občianskoprávnych predpisov vo všetkých prípadoch, keď v obchodnom kódexe chýbajú právne normy pre danú otázku. Takto zákonom stanovený odkaz Obchodným zákonníkom na predpisy občianskeho práva, má zásadný význam v prípade spotrebiteľských zmlúv. Ak je zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka podlieha ustanoveniam Občianskeho zákona na základe ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákona, ktorý odkazuje na subsidiárne uplatnenie noriem Občianskeho zákona v prípade absencie úpravy v Obchodnom zákonník. Obchodný zákonník sa môže stať prameňom práva pre spotrebiteľské zmluvy aj vtedy, keď zákon takú možnosť výslovne neustanovil dohodou strán, podnikateľa so spotrebiteľom, môže dojednať výber Obchodného zákona za prameň práva, podľa ktorého sa riadi spotrebiteľská zmluva, ako to vyplýva z ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákona. Ak podnikateľ využil ustanovenie z § 262 ods. 1 Obchodného zákona na prípravu spotrebiteľskej zmluvy, so zámerom využiť ju v občianskoprávnom vzťahu, takto pripravená spotrebiteľská zmluva podlieha úprave Občianskemu zákonníku na základe ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákona, zakladajúceho subsidiárne použitie Občianskeho zákona aj vo vzťahoch upravených Obchodným zákonníkom. Na základe § 54 ods. 1 občianskeho zákona, použitím ustanovení Obchodného zákona za prameň práva sa spotrebiteľ dostal do horšieho právneho postavenia, než aké by mal, ak by sa na spotrebiteľskú zmluvu vzťahoval Občiansky zákonník priamo. Zo samotnej zmluvy o úvere absentuje dojednanie písomne platnosti Obchodného zákonníka na zmluvný vzťah v zmysle § 262 ods. 2 Obchodného zákona .
Podľa § 44 Obč.zák., Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu . Táto právna norma účinne bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán. Keďže je nemysliteľné, aby sa návrh prijímal odpoveďou adresáta návrhu , v ktorej použije tie isté slová alebo rovnaké výrazové prostriedky, zákon ustanovuje, že napriek iným výrazovým prostriedkom prijatím návrhu je aj odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami bez toho, aby sa dotkla obsahu návrhu . Je dôležité dbať na správny výklad, prihliadajúc na § 35, a súčasne aj na pravidlá jazyka, v ktorom je odpoveď formulovaná.
Vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákona, pri posudzovaní zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, kde jej žiadosť zo dňa 29. 6. 2005 znela na úverový rámec 102 000 SK, s mesačnými splátkami 3400 SK v počte 30 splátok, keď akceptácia veriteľom v zmysle článku VI schválený úverový rámec bol vo výške 6000 SK, s mesačnými splátkami 200,-Sk, podpísaný veriteľom až dňa 15.08.2005 sa považuje za nový návrh, ktorým pôvodný návrh (v žiadosti žalovanej o poskytnutie úveru) bol v skutočnosti odmietnutý. Tým, že nedošlo k akceptácii nového návrhu žalovanou , k uzavretiu zmluvy nedošlo. Pokiaľ právny predchodca žalobcu poskytol peňažné prostriedky žalovanej, došlo k plneniu bez právneho dôvodu. Takto prijaté plnenie bol oprávnený žalobca požadovať titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákona, ktoré získala žalovaná bez právneho dôvodu.
Podľa § 5b 250/2007 Z.z. - o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch
Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 Obč.zák. , Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Novelou zákona o ochrane spotrebiteľa, zákon poskytol zvýšenú ochranu slabšej strane tým, že súd z úradnej povinnosti musí prihliadnuť na premlčanie. Ak zistí, že pohladávka je premlčaná, nemôže ju priznať.
Podľa výpisu z pôžičkovej karty žalovanej, uskutočnila výbery z bankomatu v dňoch 23. 1. 2006 1000,- Sk, 3. 5. 2006 1000,-Sk, 9. 5. 2006 1000,-Sk, 17. 5. 2006 1000,-Sk a 30.6. 006 1000,-Sk, celkom realizovala výbery v sume 5000,-Sk.
Premlčacia doba dvoch rokov je počítaná dňom nasledujúcim od dátumu každého jedného výberu , v prípade dňa 23. 1. 2006 uplynula dvojročná premlčacia doba ku dňu 23. 1. 2008 a podľa dátumu posledného výberu dňa 4. 7. 2006 uplynula dvojročná premlčacia doba dňom 4. 7. 2008 .Vychádzajúc z uvedených skutočností, keď žaloba bola podaná 28. 4. 2014, v každom jednom prípade bola uplatnená žaloba po uplynutí dvoj ročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia, na ktoré premlčanie súd prihliadol z úradnej povinnosti s odkazom na § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v citovanom znení.
Žalovaná bola úspešná v tomto konaní, čím jej vznikol nárok v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Žalovanej týmto konaním trovy nevznikli, v dôsledku čoho súd jej náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).