Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-120-2022.pdf
PDF · 88.65 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/120/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné, sudcom JUDr. Jozefom Engelom, v spore žalobcu A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, Ružová 10, 083 01 Sabinov, IČO: 420 29 759, proti žalovanému K. R.-Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie sumy 5 000 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5000,- eur od 11.12.2021 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 20.04.2022 Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní domáhala vydania platobného rozkazu a zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 5 000 Eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 5 000 Eur od 11.12.2021 až do zaplatenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že poskytol žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 5 000 Eur. Finančné prostriedky vo výške 5 000 Eur odovzdal žalovanému dňa XX.XX.XXXX hotovostným vkladom na bankový účet žalovaného vedený v K. K., B..K.., číslo účtu: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Pôžička peňazí bola poskytnutá na obdobie 3 mesiace. Pôžičku bol žalovaný povinný vrátiť v lehote do XX.XX.XXXX. Žalovaný pôžičku peňazí v zmysle dohody v dohodnutej lehote nevrátil. Žalobca sa preto obrátil na banku žalovaného K. K., a.s. a podal žiadosť o vrátenie bezhotovostného vkladu dňa XX.XX.XXXX. K. K., a.s. odpovedala na žiadosť odpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že ak príjemca nevráti peňažné prostriedky do XX.XX.XXXX, môže žalobca požiadať banku o identifikačné údaje o príjemcovi platby. Žalovaný do dnešného dňa požičané peniaze nevrátil. Žalovaný do dnešného dňa dlhuje žalobcovi sumu vo výške 5 000 Eur + príslušenstvo.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa XX.XX.XXXX pod sp.zn. XXUp/XXX/ XXXX, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť. V súlade s ustanovením §10 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní postúpil vec Okresnému súdu Humenné ako miestne príslušnému súdu na prejednanie veci podľa CSP dňa 25.08.2022.
4. Tunajšiemu súdu sa podarilo dňa 20.09.2022 prostredníctvom polície doručiť žalovanému žalobu, poučenie o jeho procesných právach a povinnostiach a uznesenie s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, ani sa nezúčastnil vytýčených pojednávaní.
5. Dňa 23.11.2022 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa žalovaný nezúčastnil a za žalobcu sa konania zúčastnil len jeho právny zástupca, ktorý uviedol, že čo sa týka žaloby, na podanej žalobe trvajú v celom rozsahu, pretože nedošlo k žiadnym zmenám od podania žaloby. Už v upomínacom konaní sa súdu nepodarilo doručiť žalovanému platobný rozkaz, ktorý sa vyhýba plneniu voči žalobcovi. Majú vedomosti o tom, že žalovaný je činný ako živnostník. Je zamestnaný pre jednu firmu v K. Ľ. a dokonca túto prácu mu zabezpečil samotný žalobca. Uviedol, že došlo k uzavretiu ústnej pôžičky medzi žalobcom a žalovaným a podľa toho žalobca potom zložil na účet žalovaného finančné prostriedky vo výške 5 000 Eur na dobu troch mesiacov. Je pravdou, že z dokladu o vklade táto skutočnosť nevyplýva, nie je tam označený žalovaný, že mu patrí tento účet a preto navrhol, aby si súd vyžiadal zo K. K. správu, komu patrí označený účet.
6. Vo výsledku lustrácie v systéme bánk zo dňa XX.XX.XXXX je uvedené, že žalovaný je v K. K. a.s. vlastníkom bežného účtu č. IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a sporiaceho účtu č. IBAN: K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
7. Dňa 12.01.2023 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa žalovaný nezúčastnil a za žalobcu sa konania zúčastnila len splnomocnená právna zástupkyňa, ktorá uviedla, že trvajú na podanej žalobe. Majú za to, že nárok žalobcu bol dostatočne preukázaný.
8. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
9. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu
10. Podľa § 559 OZ, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
11. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
12. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
13. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka (pri peňažnej pôžičke), alebo odovzdaním z „ruky do ruky“ (pri nepeňažnej pôžičke). Veriteľ je zároveň povinný umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a to neobmedzené právom inej osoby. Vlastnícke právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente jej odovzdania (§ 133 OZ). Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2010 sp. zn. 3Cdo 325/2009). Vznik pôžičky predpokladá: a) dohodu strán, b) skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana vráti po čase veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani to, či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda musí vyhovovať náležitostiam pre zmluvy vôbec. Na základe dohody vznikne pôžičkový pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie. Samotná pôžička vzniká odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za následok zánik tejto povinnosti, resp.
oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Dlžník je tiež povinný platiť úroky, ak boli dohovorené, príp. ak aj bez dohovoru z nejakého zákonného predpisu vznikne preňho taká povinnosť. Ak dlžník nevrátil veriteľovi predmet pôžičky včas alebo vrátil niečo iné, čo bolo predmetom zmluvy alebo vrátil len časť pôžičky, dostáva sa do omeškania. Veriteľ môže v takom prípade uplatňovať práva uvedené v ustanovení § 517 a nasl. OZ. Svoje právo si môže uplatniť i na súde žalobou o vrátenie pôžičky (actio certae creditae pecuniae). V prípadnom spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, spočíva na dlžníkovi. Vrátenie veci zahŕňa v sebe aj povinnosť dlžníka previesť na veriteľa vlastnícke právo k vrátenej veci.
15. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Podľa čl. 8 základných princípov Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Je na žalobcovi, aby preukázal uzatvorenie zmlúv o pôžičke a na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že požičané peňažné prostriedky boli vrátené alebo ich nie je povinný vrátiť z iného dôvodu.
16. Vykonaným dokazovaním, a to oboznámením sa s obsahom žaloby, potvrdením z banky o vykonaní hotovostného vkladu a potvrdenia o zaplatení poplatku zo dňa XX.XX.XXXX, odpovede žiadosti o vrátenie hotovostného vkladu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX, prednesom právneho zástupcu žalobcu a výsledkom lustrácie v systéme bánk, súd zistil tento skutkový a právny stav:
17. V tomto konaní bol preukázaný pohyb peňazí. Žalobca dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod. vložil na účet č. IBAN K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 5 000 Eur s poznámkou pôžička na 3 mesiace. Tento pohyb peňazí potvrdilo aj predložené potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX. Nakoľko vklad na účet sa uskutočnil XX.XX.XXXX, pôžička mala byť vrátená dňa XX.XX.XXXX. Nepreukázanou bola skutočnosť, či účet na ktorý bolo vložených predmetných 5 000 Eur s poznámkou, že ide o pôžičku na 3 mesiace skutočne patrí žalovanému, nakoľko účet príjemcu bol na potvrdení banky označený len číslom účtu, bez mena vlastníka. Výsledok lustrácie v systéme bánk, ktorý bol súdu doručený dňa XX.XX.XXXX preukázal, že predmetný účet skutočne patrí žalovanému. Súd mal teda za preukázané, že žalobca žalovanému dňa XX.XX.XXXX vložil na účet sumu 5 000 Eur s poznámkou, že ide o pôžičku na 3 mesiace. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom, k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. V danom prípade boli peniaze zo strany žalobcu poskytnuté žalovanému, čiže podmienka skutočného odovzdania bola naplnená, že šlo o pôžičku je zrejmé aj z poznámky, ktorú uviedol žalobca k platbe, ktorou poskytol finančné prostriedky žalovanému, v ktorej bolo uvedená aj doba splatnosti pôžičky a ktorá znela „E. A. XX.XX.XXXX, pôžička na 3 mesiace“.
18. Súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a vec právne posúdil tak, že dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5 000 Eur ako istinu spolu s úrokom z omeškania, ktorý je určený v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z , nakoľko základná úroková sadzba v čase omeškania žalovaného bola 0,00% (5% + 0,00%), t.j. súd zaviazal žalovaného na úrok z omeškania vo výške 5% z dlžnej sumy, ktorý plynie od nasledujúceho dňa, po dni, do ktorého bol žalovaný povinný uvedený dlh splniť, t.j. od 11.12.2021 do zaplatenia, s tým, že lehotu na plnenie určil v zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
19. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrad trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal trovy žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100%, pretože žalobca mal v konaní plný úspech. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, tak ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.