Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-463-2014.pdf
PDF · 77.75 KB
Case nature
Subarea
14CoE/463/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: U. obchodná inšpekcia, E. inšpektorát, L. XX, X., proti povinnému: Z. s.r.o., K. dlhá 2, G., N.: XX XXX XXX, o vymoženie XX,XX eur (X.XXX,XX Sk), s príslušenstvom vedenej pred súdnou exekútorkou T.. W. U., A. P. XXXX/XXB, J. U. pod č. Ex XXX/XXXX, zastupujúcou súdneho exekútora Y.. Z. U., Q. úrad J. U., W. XXXX/XX, J. U., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu C. súdu G. č.k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie.
V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách exekúcie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil, priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania vo výške XX,XX eur, zaviazal oprávneného uhradiť priznané trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do XX dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že potom ako súd prvého stupňa dňa X.X.XXXX vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie N. U. pre W. kraj, č.k.: P/XXXX/X/XX zo dňa XX.X.XXXX, súdna exekútorka T.. W. U. zaslala súdu prvého stupňa dňa XX.XX.XXXX podnet na zastavenie exekúcie z toho dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súd prvého stupňa zistil, že povinný bol dňa XX.X.XXXX vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. XXCbR/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX bez likvidácie. Znamená to, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania podľa § 107 ods. 1 O.s.p. a preto podľa § 57 ods. 1 písm. g), h) Exekučného poriadku súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil, pretože majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
O trovách tohto exekučného konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekučného konania podľa § 196 Exekučného poriadku vo výške XX,XX eur, ktoré pozostávajú z odmeny za výkon exekučnej činnosti podľa § 4, 5 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. odmenách a náhradách súdnych exekútorov vo výške XX,XX eur a náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky za poštovné vo výške XX,XX eur a kancelárske potreby vo výške X,XX eur, spolu vo výške XX,XX eur a po pripočítaní XX % DPH predstavujú trovy exekúcie XX,XX eur. Na náhradu týchto trov exekúcie súd prvého stupňa podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného a podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, pretože ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša trovy exekúcie oprávnený. Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia o trovách exekúcie uviedol, že exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie
podľa princípu zavinenia a voľnej úvahy súdu. Oprávnený musí hradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol predvídať, avšak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Aj v prípade, ak došlo k strate spôsobilosti povinného byť účastníkom konania jeho výmazom z obchodného registra, o trovách exekúcie je potrebné rozhodnúť na základe analógie procesného práva a na náhradu trov exekúcie zaviazať druhého účastníka konania
- oprávneného. Toto vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5M S. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša trovy exekúcie oprávnený. Nemajetnosť povinného a strata jeho spôsobilosti byť účastníkom konania, ako dôvody neprípustnosti exekúcie sú dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa zaviazal na úhradu účelne vynaložených trov exekúcie oprávneného.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že odvolanie podáva proti dôvodom zastavenia exekúcie a proti uloženiu povinnosti oprávnenému uhradiť trovy exekúcie a proti ich výške. Uviedol, že rozhodnutie súdu o trovách exekúcie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a výška priznaných trov je nepreskúmateľná, pretože z odôvodnenia nie je možné zistiť za aké konkrétne úkony, podľa ktorého ustanovenia vyhlášky a v akej výške bola odmena priznaná a kedy boli tieto úkony vykonané. Oprávnený uviedol, že exekúcia začala pred X.X.XXXX, pretože na toto exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení platnom z XX.X.XXXX a vyhlášky v znení platnom do XX.X.XXXX. V prejednávanej veci Exekučné konanie začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa X.X.XXXX, poverenie súdu na vykonanie exekúcie bolo vydané X.X.XXXX. Povinný celú vymáhanú pohľadávku X.XXX,XX Sk uhradil dňa XX.X.XXXX, čím sa exekúcia skončila vymožením pohľadávky. Keďže išlo o pohľadávku z pokuty uloženej správnym orgánom, vykonanie exekučného titulu preto bolo podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku obmedzené prekluzívnou lehotou 3 roky od jeho vykonateľnosti, exekučný titul bol vykonateľný XX.XX.XXXXX a lehota tri roky uplynula XX.XX.XXXX. Exekučný titul sa preto stal neúčinným a to bol dôvod aby podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, aby súd exekučné konanie zastavil. Povinný bol vymazaný z obchodného registra pre nemajetnosť bez právneho nástupcu dňa XX.X.XXXX. Súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie súdu dňa XX.XX.XXXX. Táto exekúcia bola ukončená ex lege vymožením pohľadávky, čo oprávnený oznámil súdnemu exekútorovi listom zo dňa XX.X.XXXX, ktorý mu bol doručený XX.X.XXXX. V prípade ukončenia exekúcie jej vymožením pohľadávky, patrí exekútorovi odmena určená podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. a právo uplatniť si túto odmenu mal exekútor podľa vtedy platného § 200 ods. 2 Exekučného poriadku povinného vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Zákon neumožňoval prenesenie tohto bremena z povinného na oprávneného a to ani v prípade, ak povinný pred ich vymožením zanikol. Za takejto situácie preto neexistuje iné zákonné riešenie než exekútorovi trovy exekúcie nepriznať. Oprávnený ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých pri zastavení exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodné registra ex offo, súd nemusí exekútorovi priznať odmenu a nepriznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Preto aby bol oprávnený zaviazaný na náhradu trov exekúcie musí existovať príčinná súvislosť medzi zastavením exekúcie a procesným zavinením oprávneného, čo v tejto veci preukázané nebolo. Oprávnený preto navrhol aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vo veci rozhodol tak, že exekúcia sa skončila vymožením pohľadávky a z dôvodu neexistencie osoby, ktorú možno zaviazať na úhradu trov exekúcie, súdnemu exekútorovi žiadne trovy nepriznať.
Súdna exekútorka vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že trvá na pôvodnom vyčíslení trov konania. Nepovažuje za dôvodné tvrdenie oprávneného v odvolaní, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, pretože je možné zistiť za aké konkrétne úkony je odmena exekútorovi priznaná, pretože súdny exekútor zaslal súdu prvého stupňa exekučný spis a súd vedel preskúmať jednotlivé úkony. Preto považuje odvolanie oprávneného za bezpredmetné.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a odmietol odvolanie oprávneného vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. a vo výroku o trovách exekúcie vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa iného právneho predpisu. Jeho odvolanie vo výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia.
Odvolací súd k tomu uvádza, že podľa ustanovenia § 202 ods. 4 O.s.p. odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné a podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného.
Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvého stupňa, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. V tejto časti však odvolací súd napadnuté rozhodnutie pre zmenu právneho predpisu nie je oprávnený prejednať.
Možnosť podať odvolanie proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom podľa citovaného zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je prípustné odvolanie.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Od 1.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. O takéto rozhodnutie sa jedná aj v tomto prípade. Keďže odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo podané po 1. novembri 2013 dňa 14.2.2014, preto súd podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku (prechodné ustanovenie) postupoval podľa ustanovení platných a účinných v čase rozhodovania.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto typu uzneseniu podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku odvolanie prípustné nie je. Preto podaním odvolania oprávneným, došlo zo zákona k zrušeniu uznesenia súdu prvého stupňa vydaného vyšším súdnym úradníkom podľa § 374 ods. 4 O.s.p. v napadnutom rozsahu o trovách exekúcie a o náhrade trov konania musí rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd vracia vec súdu prvého stupňa, aby o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vo výroku o trovách exekúcie, v súlade s platnou právnou úpravou, rozhodol sudca súdu prvého stupňa.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.